Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 43Pc/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217224552
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7217224552.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou B.. Q. K., Z. O. Z. G.: N. Š., G.. XX.X.XXXX, K. C. - C., F.. X. M. XX,

O. U.: Z. Š., G.. X.XX.XXXX, K. C. - C., F.. X. M. XX, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti medzi
manželmi, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 26.10.2017 sa navrhovateľ domáhal určiť
manželské výživné vo výške 50 € z dôvodu, že odporkyňa sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a
dňa 13.10.2017 podala návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľ bol na materskej dovolenke a poberal

rodičovský príspevok, stará sa o mal. V.. Odporkyňa pracovala a bola zamestnaná v E. Z. C.. Po
odchode manželky zo spoločnej domácnosti bol nútený zrušiť materskú dovolenku a keďže nemal prácu,
prihlásil sa na Úrad práce v Košiciach ako nezamestnaný. Sústavne si hľadá prácu, nemá žiaden príjem.
Požiadal úrad o poskytnutie podpory, pričom úrad podmienil rozhodovanie o priznanie sociálnej podpory
preukázaním, že zo strany manželky nie je možné priznať manželské výživné. On bol na materskej
dovolenkesmal.V.odjeho6.mesiacov.Bolatoichdohoda,onzabezpečovalvýchovumal.V.apomáhal
zabezpečovať chod domácnosti na výchovu detí.

2. Odporkyňa k návrhu sa nevyjadrila.

3. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 30.3.1996. Manželstvo doposiaľ trvá. Konanie o rozvod manželstva
je vedené pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX.

4.Pojednávaniasanezúčastniliúčastnícikonania,uktorýchbolodoručeniepredvolaniavykázanériadne

a včas, a ktorí svoju neúčasť neospravedlnili. Súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s ust.
§ 180 CSP.

5. Z potvrdenia spoločnosti P. O., A..P..U.. zo dňa 23.11.2017 súd zistil, že navrhovateľ pracoval v
spoločnosti na základe dohody o pracovnej činnosti do 31.7.2017. K ukončeniu dohody o pracovnej
činnosti došlo zo strany menovaného dohodou. Jeho príjem za obdobie od 1/2017 do 6/2017 bol v
celkovej výške 144,65 €.

6. Z potvrdenia ÚPSVaR Košice zo dňa 29.11.2017 súd zistil, že manželka poberá prídavok na dieťa od
1.10.2017 v sume 94,08 € mesačne, rodičovský príspevok od 1.10.2017 do doby trvania podmienok,
naposledy v sume 203,20 € mesačne. Partnerom na žiadosti je Š. N., G.. XX.X.XXXX. Š. N. jevedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17.10.2017 a jeho evidencia trvá. Menovaný poberá
preddavkovo dávku v hmotnej núdzi od 1.11.2017 vo výške 117,40 € mesačne.

7. Odporkyňa je zamestnaná v spoločnosti E. A. A., a.s. , jej priemerný mesačný zárobok za r. 2017 a
2018 bol vo výške 600,-eur.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. XX P XXX/XXXX súd zistil, že navrhovateľ je
opätovne zamestnaný v spoločnosti P. A..P..U. na základe dohody o pracovnej činnosti od 16.3.2018 a

bol zamestnancom spoločnosti M.-M. V. A. A..P..U.. v období od 3.5.2018 - 11.5.2018. Je vyučený murár.

9. Podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

10. Podľa ust. § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

11. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Vo všeobecnosti, nárok na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi súdom je daný vtedy, ak
manžel neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne vôbec, alebo ju plní v rozsahu, ktorý je potrebný
považovať za nedostatočný preto, že nezodpovedá zákonnému hľadisku pre stanovenie výšky tejto
povinnosti, ktorým je požiadavka, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Z hľadiska

zásadyrovnakejživotnejúrovnemanželovmátedavyživovaciupovinnosťtenzmanželov,ktoréhopríjmy
a majetkové možnosti sú vyššie oproti druhému manželovi, a to v rozsahu nevyhnutnom pre vyrovnanie
životných úrovní. Vyrovnaním v tomto zmysle však nemožno rozumieť len mechanický prepočet, ktorým
by bola po zistení priemeru pracovných príjmov oboch manželov, určeným výživným dosiahnutá ich
matematická zhoda. I pri určení manželského výživného je potrebné prihliadať na odôvodnené potreby

na strane jednej a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane druhej (§ 75 ods. 1 Zákona
o rodine), pričom nakoľko sa jedná o vzájomnú vyživovaciu povinnosť, je potrebné tieto kritéria zároveň
aplikovať na pomery oboch manželov. To prakticky znamená, že pre porovnanie životnej úrovne oboch
manželov je nevyhnutné zistiť rozsah odôvodnených potrieb každého z nich a u každého tiež i
schopnosť a možnosť ich úhrady. Zohľadniť je potrebné tiež i to, či obaja manželia sa pričiňujú o získanie

zdrojov pre uspokojovanie potrieb rodiny (v ich rámci tiež potrieb vlastných) podľa svojich možností a
schopností, pričom v tejto súvislosti rovnako ako zárobkovú činnosť treba posúdiť i starostlivosť o deti
a spoločnú domácnosť. Pri určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi treba zohľadniť tiež plnenie
iných vyživovacích povinností a nemožno ponechať stranou ani plnenie spoločných záväzkov manželov,
nakoľko tieto ovplyvňujú životnú úroveň oboch.

13. Uvedené ustanovenie Zákon o rodine upravuje vznik a trvanie vyživovacej povinnosti manželov
navzájom počas trvania ich manželstva. Zákon predpokladá dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej
povinnosti medzi manželmi a len v prípade, že takéto plnenie neposkytuje povinný manžel oprávnenému
dobrovoľne, môže sa tento domáhať návrhom na súde určenia rozsahu tejto vyživovacej povinnosti a

to v prípade, ak je jeho životná úroveň nižšia než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý
manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká, ktoré skutočnosti
navrhovateľ v konaní súdu nepreukázal a ani nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce
jeho výdavky. Nepreukázal súdu že nie je schopný sám sa živiť, navrhovateľ je vyučený murár.
Schopnosť (neschopnosť) manžela živiť sa neodvodzuje sa len od jeho skutočných ale aj potenciálnych

zárobkových možností a takisto od jeho majetkových pomerov.14. Na základe týchto skutočností možno konštatovať, že nebola splnená zákonná podmienka pre vznik
nároku navrhovateľa voči odporkyni na manželské výživné a súd návrh na určenie výživného zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.