Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216214493
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216214493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Mesto Kolárovo, Kostolné nám. č. 1, Kolárovo,
v konaní zast. Mgr. Cyntia Takács Szalai, advokát so sídlom Komárno, nám. M. R. Štefánika 6, proti
žalovanému: 1./ U. F. nar. XX.X.XXXX, bytom V., ul. T. X/XX a 2./ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom V., ul.
T. X/XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19.
septembra 2017, č. k. 6C/254/2016-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 19. septembra 2017, č. k. 6C/254/2016-51 (ďalej
len "napadnutý rozsudok") uložil žalovaným v 1./ a 2./ rade povinnosť vypratať byt č. XX pozostávajúci
z X izieb, z predsiene, z kúpeľne, kuchyne a WC, nachádzajúci sa v obytnom dome K3 so súp. č. XXXX
na adrese ul. T. X/XX v V., ktorý obytný dom je postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X a vedený v katastri
nehnuteľností u Okresného úradu Komárno, odbor katastrálny na LV XXXX pre k. ú. V. a odovzdať ho
žalobcovi do 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania.

1.2. Vo zvyšku žalobu zamietol.

1.3. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil s poukazom na ust.§ 712c ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a ods.
9, § 3, § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ").

3.1. Po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 30.3.2015 strany sporu uzatvorili zmluvu o nájme bytu
nachádzajúceho sa v obytnom dome K3 so súp. č. XXXX na adrese ul. T. X/XX v V., ktorý obytný dom je
postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X a vedený v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Komárno,
odbor katastrálny na LV XXXX pre k.ú. V.. W. tohto bytu bol dojednaný na dobu určitú a to od 1.4.2015
do 31.3.2015. Žalovaní sporný byt po uplynutí doby nájmu nevypratali, aj v súčasnosti v ňom bývajú (po
podaní tejto žaloby na súd začali splácať nedoplatok nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním

bytu).

3.2. Nájom sporného bytu bol dohodnutý na dobu určitú a to do 31.3.2016, preto týmto dňom tento nájom
zanikol a to uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. V konaní nebolo preukázané, že by po zániku nájmubola opakovane uzavretá zmluva o nájme sporného bytu stranami sporu. Na základe týchto skutkových
zistení treba urobiť záver, že v súčasnosti žalovaní sporný byt užívajú bez právneho dôvodu. Vzhľadom
na túto skutočnosť súd žalobu o vypratanie predmetného bytu považoval za dôvodnú a žalovaným uložil

povinnosť byt vypratať.

3.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vypratanie žalovaných bez akejkoľvek bytovej náhrady a ich
maloletých detí zo sporného bytu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. K takémuto záveru súd dospel
na základe tej skutočnosti, že žalovaní (a to napriek ich až kritickej finančnej situácie) začali splácať

nedoplatok za užívanie sporného bytu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že v spornom byte so žalovanými
bývajú aj ich maloleté deti v útlom veku. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd považoval za potrebné
aplikovať výkladové pravidlo zakotvené v ust. §-u 3 ods. 1 OZ o tom, že výkon práv nemôže byť v
rozpore s dobrým mravmi, preto povinnosť vypratať sporný byt žalovaným vznikne po tom, ak zo strany
žalobcu im bude zabezpečené náhradné ubytovanie. Podľa názoru súdu lehota 30 dní po zabezpečení
náhradného ubytovania bude primeraná na to, aby sa dobrovoľne zo sporného bytu sa vysťahovali.

3.4. Zamietol žalobu v časti, v ktorej žalobca sa domáhal uloženia povinnosti všetkým ktorí bývajú so
žalovanými vypratať a odovzdať mu sporný byt, pretože takýto výrok by bol nevykonateľný.

3.5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. §-u 257 CSP, keď v konaní plne úspešnému žalobcovi

nepriznal náhradu trov konania . Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu tohto zákonného
ustanovenia súd považoval tú skutočnosť, že finančná situácia žalovaných aj teraz je nepriaznivá.

4. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým namietol,
že žalovaní nemajú právo na bytovú náhradu. Boli povinní opustiť byt po skončení dohodnutého nájmu.

Poukázalna§710ods.2,§712aods.9a§126Občianskehozákonníka.Podľajehonázorumaloletédeti
v rodine a nepriaznivá životná situácia nemajú pre posúdenie veci právny význam. Súd podmienením
vypratania bytu poskytnutím bytovej náhrady zvýhodnil žalovanú stranu na úkor žalobcu. Keďže v
danom prípade išlo o nájom dohodnutý na dobu určitú, súd by mal uložiť žalovaným v 1./ a 2./ rade
povinnosťvyprataťbytbeztoho,abyžalobcabolpovinnýzabezpečiťžalovanýmv1./a2./radenáhradné

ubytovanie, pretože im takýto nárok s poukazom na § 712a ods. 9 veta prvá Občianskeho zákonníka
nevznikol. žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil skutkový stav v otázke
aplikácie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi, nemožno zakladať súdnym rozhodnutím neexistujúce povinnosti

žalobcu (a ani dosiaľ neexistujúce právo žalovaných v 1./ a 2./ rade), pretože by to viedlo k porušeniu
článkov 13 ods. 1 a 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.).

5. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

6.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací,rozhodujúcoodvolanížalobcuprotinapadnutémurozsudkusúdu
prvej inštancie (namietajúc podmienenie vypratanie zabezpečením náhradného ubytovania), prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle
§ 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnejtabulisúduanawebovejstránkekrajskéhosúduvlehotenajmenejpäťdnípredjehovyhlásením)

a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

7.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

8. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú

postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodol,
preto sa odvolací súd stotožňuje so správnymi závermi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v
celom rozsahu.9.1. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

9.2. Podľa § 712c ods. 1 OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať
sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční
nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

9.3. Podľa čl. 19 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti (...) (ods. 1). Každý má právo
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (ods. 2).

9.4. Podľa čl. 41 ods. 1 ústavy manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa
osobitná ochrana detí a mladistvých.

9.5. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje poukazom na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky (body 9.4-6. tohto rozsudku) kde konštatuje, že sa pojem
„súkromný a rodinný život“ ani „obydlie“ bližšie nedefinuje. Nakoľko základné práva a slobody podľa
ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach
a základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98), ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených

pojmov prihliadal aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Pojem „súkromný život“ je pojem široký a
nemožno ho vyčerpávajúcim spôsobom definovať, najmä ho nemožno obmedziť na „intímnu sféru“, v
ktorej každý môže viesť svoj osobný život podľa svojej chuti, a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto
sféry. Ochrana súkromného života musí teda do istej miery zahŕňať právo jednotlivca nadväzovať a

rozvíjať vzťahy so svojimi blížnymi a vonkajším svetom, z ktorého nemožno vylúčiť ani profesijnú a
pracovnú činnosť. Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú
profesiu (napr. rozsudok Gillow z 24. novembra 1986, § 46; rozsudok Niemietz zo 16. decembra 1992,
§ 29).

9.6. Z čl. 19 ods. 2, resp. čl. 21 ods. 3 ústavy vyplýva povinnosť všeobecných súdov v každom prípade, v
ktorom hrozí zásah do základných práv, ktoré tieto články zaručujú, skúmať s ohľadom na jeho konkrétne
okolnosti, či tento zásah je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a primeraný sledovanému cieľu. V
tomto zmysle bolo potrebné aj v danej veci skúmať, či nie je vypratanie obecného bytu navrhovateľkou
bez zabezpečenia bytovej náhrady v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

9.7. V prípade mesta za tých okolností, ako tomu bolo v danej veci, je dosť ťažko oddeliť jeho
práva vlastníka od jeho povinnosti starať sa o základné potreby obyvateľov mesta, a preto nemožno
a priori vychádzať z toho, že na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka aktom

aplikácie práva sú v takomto prípade konštituované dosiaľ neexistujúce povinnosti vlastníka. Toto
ustanovenie vyžadovalo v danej veci najmä zistiť, či mesto Poprad ako vlastník a zároveň správca
komunálnehobytovéhofondumalovčaserozhodovaniasúdutakýdôvoddosiahnuťokamžitévypratanie
navrhovateľky z bytu, ktorý bolo treba považovať za jej „obydlie“ v zmysle čl. 21 ods. 3 ústavy, že by
nebolo od neho spravodlivé žiadať, aby jeho vypratanie súd viazal na zabezpečenie bytovej náhrady

(Nález ÚS Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 13/00-85 zo dňa 9. 7. 2001).

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové okolnosti týkajúce
sa podstaty aj odvolania odvolateľa spočívajúce v tom, že ako prenajímateľ nemá povinnosť pre
vypratávaných zabezpečiť náhradné ubytovanie. V uvedenom možno vidieť pravdu pokiaľ ide o

jednoduché nazeranie na zákonom vymedzený rozsah a obsah ust. o nájme a dôsledkoch skončenia
nájmu bytov. Právne predpisy a normy občianskeho práva však obsahujú celý rad naväzujúcich,
súvisiacich a použiteľných ustanovení, ktoré zmäkčujú dopady niektorých právnych dôsledkov.

11. V tomto prípade súd prvej inštancie správne konštatoval existenciu nájomného vzťahu, ktorý uplynul

v dôsledku času. Uvedená skutočnosť bez ďalšieho zakladá povinnosti spojené so zánikom nájmu. V
tomto prípade súd prvej inštancie správne zistil, že v tejto veci existujú skutočnosti, ktoré opodstatňujú
záver o potrebe vypratania nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájmu po zabezpečení náhradného
ubytovania.12.Bývanieajehoúroveňpatriakdôležitýmaspektomcelkovýchživotnýchpodmienokobyvateľstva.Byt
neplníibamateriálnufunkciuprirodzenýchpotriebrodinyakozákladnejjednotkyspoločnosti,alezároveň

je výraznou zložkou kultúrneho štandardu obyvateľstva a v nemalej miere aktívne pôsobí na regeneráciu
ľudí. V rámci príležitostí naplniť obsah bytovej politiky (vo všeobecnosti obcí) aj Mesta V. bezpochyby
patrí aj potreba výstavby nových nájomných bytov a taktiež poskytovanie existujúcich bytových jednotiek
na nájom.

13. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, základnou úlohou obce pri výkone
samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone
samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

14. Súdna prax vychádzajúca z Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.1.1992 vyvodila, že
vypratanie po zabezpečení bytovej náhrady nemusí byť dané len výslovnou právnou úpravou. Možno

ho ďalej vyvodiť nielen z analogickej aplikácie tejto pozitívnej úpravy, ale môže následne vyplynúť i zo
situácií, kedy žalovanému síce bytová náhrada priamo ani analogicky nepatrí, ale napriek tomu žalobe o
vypratanie bytu možno výnimočne vyhovieť - vzhľadom k dôvodom hodným osobitného zreteľa - avšak
len za predpokladu priznania bytovej náhrady (porovnaj R 39/1986, in Fekete, L: Občiansky zákonník
2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011 str. 2141).

15. Pri rozhodovaní o tom, či žalobe o vypratanie bytu, za ktorý niet nároku na náhradný byt alebo
náhradné ubytovanie, možno výnimočne vyhovieť vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa (čl.
VI a VII OZ; teraz § 3 - pozn. autora) len za predpokladu priznania náhrady za byt, tento postup musí
byť zdôvodnený závažnými dôvodmi na strane toho, kto má byt vypratať (napr. rodinnými pomermi,

sociálnymi pomermi, dĺžkou užívania bytu a pod.), ďalej doložením toho, že od toho, kto sa domáha
vypratania bytu, možno spravodlivo požadovať, aby sa primeraná ochrana jeho práva takto podmienila
a jej splnenie sa časovo odložilo, ako aj doložením toho, že výnimočné priznanie náhrady za byt nie je
v rozpore so zásadami štátnej bytovej politiky (R 39/1986).

16. Vyššie uvedený pohľad na podstatu posudzovania opodstatnenosti vypratania v dlhšej paričnej
lehote, či po zabezpečení určitej formy bytovej náhrady pri dôvodnom vypratávaní nájomníkov je v tomto
prípade opodstatnený práve pre zistenie takých okolností prípadu, ktoré opodstatňujú záver o existencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaní v tomto prípade (čo vyplýva z obsahu spisu a zistení
súdu prvej inštancie) boli (sú) v krízovej finančnej situácii, napriek ktorej v ich snahe bolo platiť (doplácať)

nájomné aj dodatočne. Iným dôvodom, ktorý opodstatňoval použitie výkladového pravidla § 3 OZ, tak
ako naň správne poukázal súd prvej inštancie, bola skutočnosť výchovy a odkázanosti (na rodičov ako
aj na obydlie) maloletých detí žalovaných. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť úlohy obcí a miest,
ktoré v rámci zabezpečovania starostlivosti o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov
sú povinné obyvateľom obce vytvoriť priestor pre realizáciu práva na bývanie, ktoré v sebe zahrňuje

vytvorenie príležitosti nájmu nehnuteľnosti na bývanie.
17. Odvolací súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo
129/2010 v bodoch 17.až 20 tohto rozsudku, s poukazom dôvody, podľa ktorých podľa § 712c ods. 3
Občianskeho zákonníka, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade
do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu

bezdôvodneneuzavrie,jehonároknabytovúnáhraduzanikne.Zániknárokunabytovúnáhraduvzmysle
uvedenej právnej úpravy je viazaný výlučne na skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy
ohľadne zabezpečenej bytovej náhrady tým, kto má byt vypratať (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Cdo 125/2000, sp. zn. 4 Cdo 107/2003).
18. Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia

osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme
alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať. Citované zákonné ustanovenie § 712c
ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu ako dôsledok (sankciu)
bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade
do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení.

19. Písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranným adresným právnym úkonom
osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú zaťažuje
povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu. Zákonná úprava v ustanovení § 712c ods. 3 Občianskeho
zákonníka trvá na tom, aby bol tento jednostranný právny úkon (vyhlásenie) doručený osobe, ktorámá nárok na bytovú náhradu (nájomca). Uvedená požiadavka pramení z predpokladaných právnych
účinkov prejavu vôle určeného (adresovaného) v danom prípade nájomcovi, s ktorými zákon spája vznik,
zmenu alebo zánik vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Právnou otázkou

je, či takýto prejav vôle má byť fakticky doručený adresátovi, teda či ho adresát musí bezpodmienečne
prevziať a oboznámiť sa s ním, alebo postačuje, ak sa dostane (dôjde) do jeho dispozičnej sféry.
20. Písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že
uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať, je potrebné považovať
za jednostranný adresný (adresovaný) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy - ofertu.

21. V závere odvolací súd zhrňuje, že hoci v tomto prípade boli splnené podmienky pre vypratanie
žalovaných bez bytovej náhrady (formálnym prístupom vyplývajúcim z izolovaného posudzovania
nároku na bytovú náhradu z ustanovení o nájmoch bytov upravených v § 712 a nsl. OZ), nemožno
uvedené z pozície obce (a súdu, za zistenej existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa) považovať
za definitívnu „bodku“ v napĺňaní jej povinností vo vzťahu k jej obyvateľom. Súd prvej inštancie podmienil
vypratanie nehnuteľností žalovanými poskytnutím náhradného ubytovania. Ide teda o iný štandard

bytovej náhrady ako pri náhradnom byte (§ 712 ods. 1 OZ), pričom uvedená náhrada, zabezpečí (pri
existencií dôvodov hodných osobitného zreteľa) kontinuálnu realizáciu práva obyvateľov (žalovaných a
ich mal. detí) na bývanie a napĺňa cieľ povinností obce o všestranný rozvoj starostlivosti o ich obyvateľov
za okolností tohto prípadu.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným voči žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože im
v konaní nezvnikli.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).