Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoPr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210224
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717210224.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne P.. U. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XXX, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Peter Pompa advokát l advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Na letisko 100, 058 98 Poprad, IČO: 50 491 199, proti žalovanej X. škola, so sídlom
O.. A. XXX, XXX XX L., G.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Michal Havriš, so sídlom

Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, o ochranu osobnosti s prísl. - trovy konania, o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 17Cpr/30/2017-51 zo dňa 29. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu
zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Odvolanie právne odôvodnil § 11, § 13 ods. 1, 2 , 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 42,
§ 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobným návrhom žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal nárok
na náhradu mzdy, nárok na ochranu osobnosti a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Uznesením zo
dňa 13.09.2017 nárok žalobkyne v časti o ochranu osobnosti vylúčil na samostatné konanie. Vykonaným
dokazovanímsúddospelkzáveru,žežalobenemožnovyhovieť,pretožekonaniežalovanéhonevybočilo
z medzí ustanovených právnych noriem a odporca postupoval len v rámci ustanovení zákonov. O
trovách konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, z dôvodov hodných osobitného

zreteľa na strane strán sporu súd úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa považoval osobitný predmet konania a aj predchádzajúce konanie žalovanej vo
vzťahu k žalobkyni, keď žalovaná neplatne skončila pracovný pomer výpoveďou. Za danej situácie bol
toho názoru, že je spravodlivé stranám sporu náhradu trov konania nepriznať.

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku o trovách konania.

Namietala nesprávny procesný postup a nesprávne právne posúdenie veci. Mala za to, že súd
nekvalifikovane odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým náhradu trov konania nepriznal. Skončenie
pracovného pomeru aj keď je neplatné, nemôže mať príčinnú súvislosť na nepriznanie trov konania
žalovanej. Navrhla, aby odvolací súd výrok II. zrušil a rozhodol o priznaní 100% trov konania strane,
ktorá bola v konaní úspešná.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

7. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným

súdom. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým
sa vo veci rozhodlo.

12. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 C.s.p., ktorého účelom
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením

moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad
náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného

práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha

súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je

potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán
konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.

14. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

15. V predmetnom konaní žalobkyňa úspešná nebola z dôvodu, že jej žaloba bola zamietnutá v celom
rozsahu, čo znamená, že by inak bola povinná znášať trovy konania v plnom rozsahu, tzn., že žalovanej
by boli priznané trovy konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, avšak aj podľa názoru odvolacieho súdusú v danom prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žiadnej
zo strán, pretože osobitosť prípadu spočíva v predmete konania (o ochranu osobnosti s prísl.) ako aj v
konaní žalovanej, ktorá podľa právoplatného rozsudku skončila pracovný pomer so žalovanou neplatne.

16. K námietke žalovanej, že neplatné skončenie pracovného pomeru nemôže mať žiadnu príčinnú
súvislosť na nepriznanie trov žalovanej odvolací súd uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného, úvaha
súdu, že v predmetnej veci ide o výnimočný prípad musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci. Súd prvej inštancie preto podľa názoru odvolacieho súdu správne posúdil osobitosť toho

prípadu v kontexte nie len predmetného konania o ochranu osobnosti, ale aj v kontexte širšom, tzn. v
kontexte domáhania sa žalobkyne neplatného skončenia pracovného pomeru. Odvolací súd podotýka,
že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 08.09.2017domáhala viacerých nárokov, z ktorých nárok na
ochranu osobnosti bol vylúčený na samostatné konanie.

17. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných

v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovanej, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

18. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola
úspešná žalobkyňa, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnej žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov

odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).