Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. november 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616213806
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616213806.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobkyne: R. G., T..

XX.X.XXXX, H. G. T. D., H. XX/X, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Iveta Fabianová,
advokátka,sosídlomŠtefánikovonámestie5,SpišskáNováVesprotižalovanému:I.Š.C.,T..X.X.XXXX,
H. G. T. D., H. XX/X, právne zastúpený: JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, Štefánikovo námestie
13, Spišská Nová Ves, v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne p r i p a d á byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu súp. číslo XXXX
nachádzajúcom sa v k.ú. G. T. D., mesto G. T. D. na ulici H. Č.. XX, stojaci na parcele reg. C č. XXXX,

druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2 a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 683/10000in
k celku a to všetko podľa zápisu na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom G. T. D.,
katastrálny odbor.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zaplatiť žalovanému sumu 30.000,- Eur v lehote 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. O nároku na svedočné a o výške tohto nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 7.9.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.9.2016 sa žalobkyňa domáhala
vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným tak, aby žalobkyňa do svojho výlučného
vlastníctva nadobudla byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX v G.

T. D. na H. O. Č.. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 683/10000in k celku, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom G. T. D. (ďalej aj iba ako „nehnuteľnosť“,
„byt“, alebo „byt na H. ulici“) a hnuteľné veci pod poradovým číslom 1-9, 14-18, 21-26 a aby žalovaný
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva hnuteľné veci pod poradovým číslom 13-13, 19 a 20 a
aby bol žalovaný povinný po vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok a započítaní finančných
prostriedkov vyplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj iba ako

„BSM“) sumu 3.046,37 Eur do 60 do od právoplatnosti rozsudku a nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 20.3.1992 manželstvo, ktoré bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 13P/215/2013 zo dňa 26.8.2013,ktorý nadobudol právoplatnosť 10.9.2013. Zánikom manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Nakoľko napriek snahe žalobkyne medzi účastníkmi nedošlo k mimosúdnej dohode,
rozhodla sa požiadať o vyporiadanie BSM súd v zmysle § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka. V

žalobe špecifikovala nehnuteľný a hnuteľný majetok nadobudnutý počas manželstva účastníkmi do
bezpodielového spoluvlastníctva, pričom hodnotu nehnuteľnosti uviedla vo výške 44.000 Eur a hodnotu
hnuteľných vecí vo výške 2.290 Eur. Uviedla, že byt na H. ulici manželia zakúpili sčasti zo spoločných
prostriedkov vo výške 150.000 Sk a sčasti z prostriedkov darovaných výlučne žalobkyni jej matkou
vo výške 500.000 Sk, ktoré jej boli poukázané na účet dňa 5.9.2005. Žalobkyni matka tiež darovala

finančné prostriedky vo výške 3.319,39 Eur za účelom finančnej pomoci pri rekonštrukcii bytu a to
poukázaním na účet dňa 25.1.2006. Žalobkyni patrili finančné prostriedky z dedičstva vo výške 6.207,26
Eur, ktoré získala odpredajom svojej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve
zo dňa 29.6.2007. Tieto finančné prostriedky boli žalovaným použité na jeho osobné potreby. Na
úhradách spojených s nehnuteľnosťou sa od rozvodu podieľala žalobkyňa sama, pričom sama po
právoplatnosti rozvodu splatila aj zvyšnú časti úveru vo výške 952 Eur. Žiada preto uhradiť polovicu z

týchto nákladov. Uviedla, že za trvania manželstva mali účastníci štyri účty, ktoré špecifikovala a kde
titulom ich vyporiadania žiadala od žalovaného doplatenie sumy 16,86 Eur. Ďalej uviedla, že žalovaný
počas trvania manželstva uzatvoril poistku so zostatkom ku dňu rozvodu 1.157,16 Eur, z ktorej sa
domáha 1/2. Poistku uzatvorila aj žalobkyňa so zostatkom ku dňu rozvodu 1.917,80 Eur, z ktorej polovica
patrí žalovanému.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu 10.5.2017, v ktorom navrhol, aby
do výlučného vlastníctva žalobkyne pripadla nehnuteľnosť aj všetky hnuteľné veci v žalobe označené a
aby bola žalovaná zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobcovi na úplné finančné vysporiadanie podielu z
BSM sumu 30.000 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné podanie žalovaný odôvodnil

tým,ženesúhlasístvrdením,žebytnaH.ulicibolsčastizakúpenýzfinančnýchprostriedkovdarovaných
výlučne žalobkyni jej matkou vo výške 500.000 Sk. Uviedol, že so žalobkyňou nadobudli finančné
prostriedky predajom bytu na K. ulici, ktorý bol žalovanému ako príslušníkovi PZ pridelený a ktorý
neskôr spoločne odkúpili. Tento byt bol predaný za sumu 700.000 Sk a táto suma bola použitá na
zakúpenie bytu na H. ulici. Z dôvodu, že prvotne došlo k zakúpeniu bytu na H. ulici, došlo k požičaniu

finančných prostriedkov zo strany matky žalobkyne, ktoré boli ihneď po predaji bytu na K. ulici vrátené.
Prestavba bytu na H. ulici bola sčasti hradená v hotovosti z jeho finančných prostriedkov a úspor a
sčasti prostredníctvom hypotekárneho úveru. Žalovaný sa preto nemalou mierou finančne podieľal na
nadobudnutí bytu, aj jeho rekonštrukcii a preto žiada vyplatenie polovice hodnoty predmetného bytu.
Hodnota bytu sa podľa neho pohybuje v sume cca 60.000 Eur. Finančné prostriedky nadobudnuté

žalobkyňou z dedičstva táto použila na jej osobné potreby vo forme nákupov k nepomernej hodnote jej
vlastného príjmu. Celkový chod domácnosti bol zabezpečovaný výhradne z príjmu žalovaného. Nemá
záujem o žiadnu z hnuteľných vecí a má za to, že ich hodnota je vzhľadom na vek týchto vecí nulová.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomne podaním doručeným súdu 20.9.2017, v

ktorom uviedla, že žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal, jeho vyjadrenia považuje za účelové a
nepreukázané. Nové tvrdenia žalobkyňa neuviedla.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.10.2017 uviedol, že svoje tvrdenia
doložil výpismi z účtu, ktoré preukazujú vysoké výbery hotovosti uskutočnené žalobkyňou, ktoré minula

formourôznychnákupovpresvojuosobnúpotrebu.Poukázalnato,žesamažalobkyňanedoložiladôkaz
podporujúci jej tvrdenia, ako napr. uvádzané dôkazy o rekonštrukcii bytu z jej prostriedkov, ktoré ale
nepripojila. Tvrdenie o hradení osobných potrieb žalovaného z výlučných prostriedkov žalobkyne označil
za zavádzajúce a nepodložené. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa jeho tvrdenie o úhradách nákladov
na spoločnú domácnosť počas dlhotrvajúcej materskej dovolenky žalobkyne žiadnym spôsobom

nerozporovala. Požiadavku na hradenie bežných výdavkov spojených s nehnuteľnosťou považuje
za neodôvodnené. Uviedol, že medzičasom došlo k zvereniu mal. I. (syna účastníkov) do osobnej
starostlivosti žalovaného a z uvedeného dôvodu navrhol vyporiadavanú nehnuteľnosť a hnuteľné veci
uvedené v žalobe prikázať do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou zaplatiť žalobkyni na úplné
finančné vyporiadanie sumu 22.000 Eur.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré odročil za účelom vôle oboch strán pokúsiť
sa o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva mimosúdnou dohodou. Strany sporu napokon
k mimosúdnej dohode o vyporiadaní celého BSM nedospeli, avšak zhodli sa v tom, že predmetomkonania (vyporiadania) bude iba byt na H. ulici, ktorý nadobudli počas trvania manželstva. Iné aktíva
ani pasíva nežiadali vyporiadať. Strany sa dohodli na hodnote nehnuteľnosti, a to v sume 60.000 Eur,
ako aj na tom, že nehnuteľnosť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nadobudne do

výlučného vlastníctva žalobkyňa.

7. Žalobkyňa však žiadala pri vyporiadaní BSM zohľadniť finančné prostriedky v sume 16.596,95 Eur
(500.000 Sk) ako jej vlastný príspevok do kúpnej ceny nehnuteľnosti, nakoľko tieto finančné prostriedky
boli žalobkyni darované jej matkou. Žalovaný s týmto nesúhlasil, poprel darovanie sumy 16.596,95 Eur

(500.000 Sk) výlučne žalobkyni a uviedol, že tieto finančné prostriedky boli darované celej rodine, teda
obom manželom.

8. Vo veci sa uskutočnili tri pojednávania, na ktorých súd vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu,
svedeckými výpoveďami, ako aj listinnými dôkazmi.

9. Z rozvodového rozsudku tunajšieho súdu č.k. 13P/215/2013-17 zo dňa 26.8.2013 mal súd
preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 20.3.1992 a toto manželstvo bolo právoplatne
rozvedené dňom 10.9.2013. Dňom 10.9.2013 zároveň zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, teda strán sporu.

10. Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností, z LV č. XXXX, katastrálne územie G. T. D. vyplynulo,
že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na X. poschodí obytného domu súpisné
číslo XXXX nachádzajúcom sa v meste G.Á. T. D. na H. ulici č. XX, stojacom na parcele reg. C parcelné
č. XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 683/10000 k celku. Titulom nadobudnutia predmetnej

nehnuteľnosti stranami sporu bola Kúpna zmluva V-2420/2005-2415/2005.

11. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 19.9.2005, ktorej vklad bol povolený dňa 9.11.2005 pod V 2420/2005,
strany sporu nadobudli predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX za kúpnu cenu vo výške
650.000 Sk. Kúpna cena mala byť zaplatená tak, že suma 400.000 Sk mala byť uhradená predávajúcej

pri podpise zmluvy prevodom na účet, suma 100.000 Sk prevodom na účet predávajúcej do 30.9.2005
a zostatok kúpnej ceny vo výške 150.000 Sk prevodom na účet predávajúcej do 15.10.2005.

12. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.9.2018 uviedla, že dňa 6.9.2005 jej (výlučne
jej) matka darovala finančné prostriedky v sume 500.000 Sk, ktoré zaslala na ich s manželom spoločný

účet. Pri prevode peňazí žalobkyňa nebola, v banke bola matka sama. K okolnostiam darovania sumy
500.000 Sk uviedla, že sama (bez manžela, avšak s tým, že tento o tom mal vedomosť) išla za svojou
mamou, ktorú požiadala, že potrebuje peniaze na kúpu bytu, ktorý chceli kúpiť, aby jej ich dala. Mama
jej povedala, že peniaze jej dá, pretože chcela, aby mali väčší byt, aby aj deti mali vlastnú izbu. Prvýkrát
mamu o peniaze žiadala asi týždeň predtým, ako jej ich aj dala, pretože už vtedy vedela, že budú

predávať svoj byt a kupovať byt na H. ulici. Vedela aj cenu bytu, a teda aj sumu, ktorú budú potrebovať.
Výslovne teda mamu žiadala o sumu 500.000 Sk. O darovaní spísali darovaciu zmluvu, o ktorej manžel
nevedel, pretože si to mama neželala. O skutočnosti, že finančné prostriedky mama darovala iba jej však
manžel vedel. Manžel nevedel iba o tom, že existuje písomná zmluva. Zmluvu písala mama vlastnou
rukou v deň kedy je aj podpísaná, teda 5.9.2005. Pri spísaní zmluvy nebol nikto prítomný. Zmluvu

nešli podpísať k notárovi, pretože to mama nepovažovala za potrebné. Rovnaké finančné prostriedky
mama darovala aj sestre žalobkyne, ktoré bola slobodná a tiež ich neskôr použila na kúpu bytu. Z
týchto finančných prostriedkov urobili manželia dňa 19.9.2005 prevod sumy 400.000 Sk ako časť kúpnej
ceny za byt na H. ulici, ktorý si s manželom kúpili. Dňa 30.9.2005 sa z týchto peňazí zaplatila ďalšia
splátka kúpnej ceny vo výške 100.000 Sk. Dňa 7.10.2005 predali ich menší byt na K. ulici, kde kúpna

cena 440.000 Sk im bola v ten deň vložená na účet v hotovosti. Dňa 7.10.2005 z týchto finančných
prostriedkov zaplatili poslednú splátku kúpnej ceny za byt na H. ulici, a to v sume 150.000 Sk. Zvyšnú
časť prostriedkov získaných za predaj ich bytu na K. ulici použili na rekonštrukciu bytu na H. ulici. Išlo
o kompletnú rekonštrukcia, ktorá určite stála aspoň 400.000 Sk. Posledná splátka za odpredaj ich bytu
na K. ulici v sume 250.000 Sk im bola vyplatená 21.11.2005 takisto na spoločný účet.

13. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.9.2018 uviedol, že nie je pravdou, že žalobkyňa
bola žiadať o peniaze svoju mamu pretože chceli kúpiť väčší byt. Situácia bola taká, že svokor bol baník,
v auguste 2005 vážne ochorel, mal chorobu z povolania a za to mu bola priznaná suma 2.000.000 Sk.Zomrel v priebehu týždňa, 22.8.2005 a v tom čase vedel, že mu peniaze budú vyplatené. Sám svokor
vtedy povedal svojej manželke, že chce, aby tieto peniaze rozdelila medzi dcéry. Tak sa aj stalo, 1 milión
si svokra nechala a druhý milión rozdelila s tým, že si ich posadila a povedala „tak tu máte detičky“. Až

následne preto začali uvažovať o kúpe väčšieho bytu. Najprv našli kupca na byt na K. za 700.000 Sk.
Zhruba v tejto sume hľadali väčší byt. Pôvodne za byt na H. ulici majiteľka chcela 800.000 Sk, avšak
išlo o byt v dezolátnom stave, dlhodobo neobývaný, preto sa dohodli na 650.000 Sk. Manželka teda
nebola pýtať peniaze od mamy tak, ako to tvrdila. Zmluva je účelová a vtedy určite neexistovala. Bola
ústna dohoda, že peniaze im boli dané ako rodine, nie iba manželke. Celý čas sa vedelo, že to bude

takto. Nebolo to jednorazové sedenie, kde by to bolo povedané. V čase keď sa o tom hovorilo, tak tam
bol prítomný žalovaný, jeho manželka, svokra a možno aj sestra žalobkyne bez jej druha. Peniaze boli
poukázanénaúčet,ktorýbolvedenýnamenožalovaného,aleišloospoločnýúčetmanželov.Informáciu,
že tieto prostriedky mali byť darované iba žalobkyni sa žalovaný prvýkrát dozvedel až v súvislosti s
vyporiadavaním BSM. Žalovaný tiež uviedol, že v čase keď ešte nemali vyplatené prostriedky z predaja
bytu na K. a ani ešte nemali k dispozícii prostriedky po svokrovi a potrebovali zaplatiť zálohu za byt na

H., tak žiadal o požičanie financií svojho brata a tiež pána Y..

14. Svedkyňa I.T. G., matka žalobkyne na pojednávaní dňa 13.9.2018 vypovedala, že dala 500.000
Sk jednej dcére a 500.000 Sk druhej dcére, pretože sa tak sama rozhodla. Ona vždy rozhodovala
sama, manžel zarábal, ale rozhodovala ona. Finančné prostriedky mala zo Sociálnej poisťovne po

smrti manžela. Peniaze sa rozhodla dcéram darovať za účelom kúpy bytu, čo bola aj podmienka,
inak by museli peniaze vrátiť. Ak by tieto peniaze dcére (žalobkyni) nedarovala, tak by dodnes bývali v
dvojizbovom byte. Peniaze chcela darovať iba dcére, nie jej rodine. Manžela svojej dcéry nepovažovala
za rodinu, pretože mali narušené vzťahy. O peniazoch rozprávala iba s dcérami, zvlášť s jednou a zvlášť
s druhou. V ich rodine nikdy neboli rozhovory o tom ako a komu budú tieto peniaze darované, nekonalo

sa o tom žiadne stretnutie. Darovaciu zmluvu si napísala sama, našla si ju na počítači. Napísala ju v deň,
ktorý je na zmluve uvedený, teda 5.9.2005. Pri spísaní zmluvy bola sama. Dcéra zmluvu iba podpísala,
a to u svedkyni doma. Spolu išli do banky previesť tieto prostriedky. V banke bola určite spolu s dcérou.
O zmluve nevedel nikto, nikomu o tom nehovorila. Vedela o nej iba jedna a druhá dcéra. Vôľu darovať
peniaze iba dcére prejavila tak, že jej to povedala. Nehovorila to nikomu inému a nevedel o tom ani

žalovaný. Peniaze poslala na účet, ktorý v tom čase mali manželia spoločný. Nepamätá si, že by urobila
niekedy niečo také, aby si žalovaný myslel, že peniaze boli darované rodine. Uviedla, že dcéra ju o
peniazenabytnikdynežiadala,aninevedelaotom,že dcérachcekúpiťbyt,takévecisňounepreberala.
Darovanie bolo jej vlastné rozhodnutie, nie na dcérin podnet. Manžel vedel o tom, že peniaze dostane,
ale nevedel, že ich takto rozdelí. O tom, že byt kúpia, jej dcéra povedala až po tom, keď už mala peniaze.

Keď sa rozhodla peniaze darovať, tak si dcéru zavolala k sebe a oznámila jej, že jej takúto sumu daruje.
Povedala jej aj podmienku a to, že musia kúpiť väčší byt. Do zmluvy túto podmienku nedala. Zmluvu
chcela mať urobenú písomne preto, aby nebol konflikt, aby mala doklad, ak by došlo k rozchodu. Podpisy
na zmluve overiť nedala preto, lebo si myslela, že sa nerozvedú.

15. Svedok D. Š., brat žalovaného na pojednávaní dňa 18.10.2018 vypovedal, že brat s manželkou si
chceli kúpiť väčší byt, pretože ten, ktorý mali v meste bol malý. Brat za ním vtedy prišiel s tým, či by mu
požičal peniaze, ktoré potreboval na vinkuláciu. Peniaze mu požičať nevedel. Vie, že brat potom bral
pôžičku, bližšie sa o nej nevedel vyjadriť. O tom, že žalobkyňa mala dostať dar 500.000 Sk, ktorý mal byť
použitý na kúpu bytu sa dozvedel až neskôr, ale bolo mu to prezentované tak, že tieto peniaze boli dané

pre rodinu. Nikdy sa o týchto peniazoch nehovorilo tak, že boli dané iba žalobkyni. Rozprávali sa o tom
pri návšteve, keďže sa ako rodiny bežne navštevovali. Bolo to tak vtedy povedané oboma manželmi.
S odstupom času si na podrobnosti nepamätal, ale určite to bolo za prítomnosti oboch manželov, teda
žalobkyne a žalovaného. Nepamätal si, že by žalobkyňa niekedy bola poprela informáciu, že peniaze
boli darované obidvom manželom. V ďalšom období sa už o tom nezhovárali. To, že teraz žalobkyňa

tvrdí, že išlo o dar pre ňu sa svedok dozvedel až teraz v súvislosti s týmto pojednávaním.

16. Svedok Q. Y. na pojednávaní dňa 18.10.2018 uviedol, že pozná oboch bývalých manželov, a to od
roku 1988, kedy žalobkyňa u neho pracovala ako účtovníčka a žalovaný mu robil spolujazdca na rely. On
ich oboch zoznámil. Poznal tiež rodičov žalovaného a aj otca žalobkyne, s ktorým si tykal. Vypovedal,

že v roku 2004 alebo 2005 stretol žalovaného, ktorý ho vtedy požiadal, či by mu mohol požičať peniaze
v sume 300.000 Sk na kúpu bytu na U. (H. ulica pozn. súdu). Hovoril mu, že nemá dostatok peňazí na
jeho kúpu, ale má kupca na byt na K.. Peniaze mu prisľúbil požičať, ale žalovaný mu potom oznámil, že
už to nie je aktuálne, že to vyriešil inak, konkrétne povedal, že predal byt na K.. O dare pre žalobkyňu vsume 500.000 Sk od jej mami vedomosť svedok nemá. V čase keď manželia riešili bytovú otázku bolo
ich manželstvo dobré, aj preto sa chceli presťahovať do väčšieho bytu. Ani jeden z nich mu neuvádzal,
že by mali v manželstve problémy, pričom so žalovaným bol v takom vzťahu, že by sa mu o prípadných

problémoch určite posťažoval.

17. Svedkyňa C.. Z. G., sestra žalobkyne na pojednávaní dňa 9.11.2018 uviedla, že so žalobkyňou sa
stretáva málo, pretože od 18 rokov žije v H. resp. v Čechách a do G. T. D. chodieva maximálne raz za
rok. Naposledy tu bola v októbri tohto roka na oslave maminých narodenín, predtým tu nebola asi tri roky.

Žalovaného nevidela od rozvodu s jej sestrou. K veci vypovedala, že po smrti ich otca, darovala matka
finančné prostriedky jej aj jej sestre (žalobkyni), každej v sume 500.000 Sk. Tieto boli výslovne určené na
kúpu bytu resp. u sestry na kúpu väčšieho bytu. V prípade, že by tieto prostriedky takto nepoužili, museli
by ich vrátiť. Svedkyni bola darovaná suma poukázaná na účet jej vtedajšieho partnera V.. F., ktorý jej ich
v roku 2007, keď si založila účet, na tento previedol. Svedkyňa si byt kúpila v roku 2011. Má vedomosť,
že tá istá suma bola darovaná aj jej sestre, pretože mama medzi nimi nikdy nerobila rozdiely. Vie, že

sestra použila darované peniaze na kúpu väčšieho bytu. Ohľadne okolností darovania uviedla, že do G.
T. D. vtedy pricestovala v nedeľu večer a na druhý deň v pondelok 22.8.2005 ich otec zomrel. Pohreb mal
v stredu a v piatok jej sestra aj s manželom a deťmi odišli na dovolenku, z ktorej sa vrátili v septembri.
Ona ostala vtedy istý čas bývať u mamy. Koncom augusta 2005 prišla mame finančná hotovosť zo
Sociálnej poisťovne. Dňa 5.9.2005 ju mama postavila pred hotovú vec, že jej daruje sumu 500.000 Sk

a dala jej podpísať už pripravenú zmluvu. Túto u nej doma podpísala, asi v doobedňajších hodinách,
nebol tam v tom čase nikto prítomný. Potom o niekoľko hodín išli do banky. Pred bankou sa stretli aj so
žalobkyňou a všetky išli spolu do banky, kde mama zrealizovala prevody darovaných peňazí. Z banky
potom ona s mamou išli domov, sestra s nimi domov nešla. Zmluvu nepodpísali u notára, k dôvodom sa
nevedela vyjadriť. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevidela to ako zmluvu podpisovala jej sestra, ale vie, že

ju podpísala tiež dňa 5.9.2005. Nemá vedomosť o tom, že by matka darovala finančné prostriedky celej
rodinejejsestry.Mamajejpovedala,žepeniazedarujevýlučnesestre.Povedalajejtopotom,čosavrátili
z banky. Ohľadne darovania sa svedkyňa nezúčastnila na nijakom rodinnom stretnutí. Svedkyňa uviedla,
že jej zmluva bola v dvoch vyhotoveniach, ona svoju zmluvu pri sťahovaní stratila. Svoju zmluvu nikomu
neukázala,anisvojmuvtedajšiemupartnerovi,ktorémuonejaninehovorila.Partneraibainformovala,že

jej na jeho účet prídu peniaze, tento to rešpektoval. Ohľadne toho kto mal vedomosť o sestrinej zmluve
sa nevedela vyjadriť. Nemala vedomosť ani o tom, ako sestra prípadne jej rodina s týmito peniazmi
naložila. Nemala informácie ani o tom, či o peniazoch sestra informovala svojho manžela.
17.1 Vzhľadom na skôr v konaní žalobkyňou predloženú písomnú výpoveď svedkyne C.. Z. G. (k jej
posúdeniu ako dôkazu sa súd vyjadruje v bode 23. odôvodnenia rozsudku), bola svedkyňa vyzvaná, aby

sa vyjadrila ohľadne okolností, za akých túto svoju „písomnú výpoveď“ urobila. Na uvedené svedkyňa
prvotne reagovala otázkou „akú výpoveď ?“. Po jej predložení svedkyni k nahliadnutiu, svedkyňa istý
čas vôbec nereagovala. Potom uviedla, že jej ju pomáhala písať kamarátka, ktorá má manžela právnika,
pretožeonasavprávnickýchformuláciáchnevyzná.Potomzasesvedkyňauviedla,žetátovýpoveďbola
spísaná u sestrinej právničky, proti čomu sa právna zástupkyňa žalobkyne výrazne ohradila s tým, že

svedkyňu videla prvýkrát pred pojednávaním a vôbec s ňou nekomunikovala. Na to (po vyše minútovom
mlčaní) svedkyňa uviedla, že si už spomína, že túto výpoveď spísala spolu s kamarátkou, ktorá bola iba
na telefóne. Písala ju u seba doma v H., tam ju aj podpísala a potom ju zaslala poštou sestre. Kamarátka
je radila to, aký text to má mať, nie však obsah výpovede. O písomnú výpoveď ju požiadala sestra, mala
tam uviesť všetko, čo si pamätá ohľadne okolnosti darovania. Nič iné jej sestra nepovedala, nevravela

čo tam má a čo nemá napísať. Následne ale svedkyňa uviedla, že sestra ju požiadala, aby sa vyjadrila
ohľadne rodinného stretnutia, či sa uskutočnilo alebo nie. Ohľadne miesta spísania výpovede, ktoré je G.
T. D. (svedkyňa tvrdí, že je to H.), svedkyňa uviedla, že sa asi pomýlila. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť
k „písomnej výpovedi“ svojho expartnera V.. F. a uviedla, že ona ho v tejto súvislosti nekontaktovala,
nehovorila s ním o tom.

18. Žalobkyňa k výpovedi svedkyne uviedla, že zmluvu podpísala 5.9. 2005 doobeda u mamy doma,
sestra tam vtedy nebola. Potvrdila, že so sestrou sa stretli pred bankou a do banky išli spolu (aj s ich
matkou). V.. F. požiadala o písomnú výpoveď ona, zaslal jej ju písomne, nehovorila mu presne čo má
do výpovede napísať.

19. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2005 strany sporu ako predávajúci predali nehnuteľnosť - 2
izbový byt na K. ulici s príslušenstvom za kúpnu cenu 700.000 Sk. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený
8.11.2005. Kúpna cena mala byť vyplatená v sume 450.000 Sk v hotovosti pri podpísaní zmluvy k rukámpredávajúcich a zostatok kúpnej ceny vo výške 250.000 Sk najneskôr do 31.12.2005 v hotovosti alebo
v splátkach.

20. Podľa darovacej zmluvy uzavretej medzi I. G. ako darkyňou a žalobkyňou ako obdarovanou
dňa 5.9.2005 bolo obdarovanej darovaných 500.000 Sk prevodom na účet vedený v Dexia banke
č. 3412557001/5600 v deň podpisu zmluvy 5.9.2005. Zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, je
podpísaná darkyňou aj obdarovanou v G. T. D. dňa 5.9.2005. Podpisy na zmluve nie sú úradne overené.
Zmluva je písaná vlastnou rukou.

21. Podľa výpisu z účtu ČSOB č. účtu XXXXXXXXX/XXXX bola na účte dňa 5.9.2005 uskutočnená
operácia, príkaz na úhradu čiastky 500.000 Sk v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a rovnaká
operácia v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX V.. I. F..

22. Podľa čestného prehlásenia Z. G. zo dňa 25.7.2016 táto prehlásila, že finančné prostriedky

nadobudnuté predajom nehnuteľnosti na K. ulici jej sestra (žalobkyňa) použila na rekonštrukciu a
doplatok nehnuteľnosti na H. ulici a finančné prostriedky vo výške 500.000 Sk, ktoré žalobkyni darovala
mama I. G., táto použila na kúpu nehnuteľnosti na H. ulici.

23. Žalobkyňa v priebehu konania predložila ako dôkaz písomnú výpoveď svojej sestry C.. Z. G. zo

dňa 6.10.2018 a písomnú výpoveď bývalého druha svojej sestry V.. I. F. zo dňa 28.9.2018. Predmetné
dôkazy súd nevzal do úvahy z dôvodu nenaplnenia postupu predpokladaného v ustanovení § 196
CSP. Predovšetkým osoby, ktoré výpoveď učinili tak urobili na podnet žalobkyne, bez toho, aby im
túto povinnosť uložil súd a teda aj bez predchádzajúceho poučenia súdom o povinnostiach a právach
spojených so svedeckou výpoveďou.

24. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

25. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

26. Podľa § 149 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná
ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide

o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

27.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

28. V predmetnom konaní, po zistení, že žaloba bola podaná pred uplynutím troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalobcu, bolo predmetom konania vyporiadanie ich

bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Rešpektujúc dispozíciu
strán predmetom konania, súd vyporiadaval iba majetok patriaci do BSM, ktorý strany urobili predmetom
konania, a síce byt č. X na X. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX v G. T. D. na H. ulici
č. XX s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu aspoluvlastníckym podielom k pozemku v zmysle zápisu na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom G.
T. D.. Skutočnosť, že takto vyporiadananý majetok patrí do BSM nebola sporná a vyplynula aj z listinných
dôkazov predložených v konaní.

29. Vyporiadavanú nehnuteľnosť súd prisúdil do vlastníctva žalobkyne, ktorá ju od rozvodu manželstva
užíva, o jej výlučné vlastníctva prejavila záujem a žalovaný s týmto prisúdením žalobkyni napokon
súhlasil.

30. Zostatková hodnota majetku v čase vyporiadania predstavuje hodnotu aktív tvoriacich bezpodielové
spoluvlastníctvo. Na základe zhodného vyjadrenia strán ide o hodnotu 60.000 Eur, pričom táto suma
je vzhľadom na neexistenciu pasív zároveň aj celkovou hodnotou bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

31. Vychádzajúc zo zásady rovnosti (parity) podielov vyjadrenej v ustanovení § 150 Občianskeho

zákonníka, súd ustálil podiely oboch strán sporu ako rovnaké. Súd nezistil žiadnu takú skutočnosť,
ktorá by prípadne odôvodňovala určenie iného pomeru strán na ich spoločnom majetku v rámci
vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva. Napokon rovnosť podielov ani žiadna zo strán
nenamietala. Strany tak majú mať nárok na rovnaké podiely, teda hodnotovo 30.000 Eur (1/2 zo 60.000
Eur).

32. Podľa ustanovenia § 150 vety druhá Občianskeho zákonníka, je každý z manželov oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Žalobkyňa tvrdila, že na
spoločnýmajetok(vyporiadavanúnehnuteľnosť)vynaložilasumu500.000Skakojejvýlučnéprostriedky,
ktoré jej mali byť darované jej matkou. Žalovaný s týmto nesúhlasil z dôvodu, že išlo o prostriedky

darované obom manželom resp. ich rodine, nie výlučne žalobkyni. V danom prípade dôkazné bremeno
zaťažovalo žalobkyňu.

33. Samotné darovanie sumy 500.000 Eur nebolo medzi stranami sporné a vyplynulo aj z predloženého
výpisu z účtu. Suma 500.000 Sk bola na účet sporových strán (vtedy manželov) poukázaná dňa

6.9.2005, pričom strany potvrdili, že išlo o spoločný účet manželov, ktorý bol síce vedený iba na meno
manžela (žalovaného). Za nespornú (ako nepopretú a tiež výpismi z účtu preukázanú) skutočnosť súd
považoval aj skutočnosť, že táto suma bola použitá na zaplatenie časti kúpnej ceny bytu na H. ulici.

34. Žalobkyňa preukazovala svoje tvrdenie darovacou zmluvou, svojou výpoveďou, svedeckými

výpoveďami svojej matky a sestry a čestným prehlásením sestry. Uvedené dôkazy súd hodnotil podľa
svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti, ako aj v súvislosti s ostatnými v
konaní vykonanými dôkazmi, pričom prihliadol na všetko, čo počas v konania vyšlo najavo (§ 191 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“)). Súd týmto postupom dospel
k záveru o nepreukázaní tvrdenia žalobkyne.

35. Žalobkyňa vo svoje výpovedi uviedla, že o peniaze v sume 500.000 Sk svoju matku osobne
požiadala, a to asi týždeň pred ich darovaním (t.j. koncom augusta 2005 poznámka súdu) a uviedla jej,
že ich potrebuje na kúpu konkrétneho bytu. Matka žalobkyne pritom vypovedala rozdielne, a síce, že
dcéra ju o peniaze nikdy nežiadala, dokonca nevedela ani o tom, že dcéra chce kúpiť byt. Išlo teda o

jej vlastné rozhodnutie, nie o darovanie na dcérin podnet. Žalobkyňa a jej matka vypovedali rozdielne
aj ohľadne účasti žalobkyne pri prevode darovaných peňazí. Kým žalobkyňa uviedla, že pri prevode
peňazí v banke ona nebola a jej matka tam bola sama, tak matka žalobkyne vypovedala, že do banky
išla spolu s dcérou a dcéra bola v banke určite s ňou.

36. Tak okolnosť, či k darovaniu došlo na požiadanie (s uvedením účelu, na ktoré bol dar žiadaný) alebo
bez podnetu obdarovaného, ako aj okolnosť účasti pri prevode darovaných peňazí, sú podľa názoru
súdu podstatné okolnosti, ktoré ostávajú zachované v pamäti aj s odstupom času (napokon žalobkyňa
ani svedkyňa netvrdili, že si na tieto okolnosti nespomínajú a vypovedali o nich s určitosťou). Preto ak
darca a obdarovaný o nich vypovedajú celkom odlišne, je zrejmé, že niekto z nich nevypovedá pravdivo,

čo celkovo spochybňuje skutočnosť, ktorá má byť ich výpoveďou preukázaná.

37. Svedkyňa, matka žalobkyne vypovedala, že peniaze chcela darovať iba dcére a nie jej rodine.
Svedkyňa tiež uviedla, že o tejto svojej vôli nikomu nehovorila a nevedel o nej ani žalovaný (žalobkyňauvádzala, že o tom žalovaný vedel, čo žalovaný poprel). Preukázané v konaní pritom bolo, že peniaze
boli poukázané na účet vedený na meno žalovaného, ktorý bol vtedy spoločným účtom manželov. Tieto
peniaze boli následne manželmi použité na zaplatenie časti kúpnej ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti.

Ohľadnepísomnejdarovacejzmluvyžalobkyňaajjejmatka(tedazmluvnéstranyzmluvy)zhodneuviedli,
že žalovaný o existencii zmluvy nevedel. Matka žalobkyne tiež uviedla, že zmluvu spísala sama a nebol
pritom nikto prítomný.

38. V danej súvislosti je podľa názoru súdu nelogické, aby žalovaný, na účet ktorého boli peniaze

poukázané, nemal byť informovaný o tak závažnej skutočnosti, že išlo o prostriedky darované iba jeho
manželke, a to o to viac, že tieto prostriedky manželia použili na zakúpenie bytu. Rovnako nelogické a
teda aj nepravdepodobné je aj to, že by žalovaný nemal mať vedomosť o písomnej darovacej zmluve,
ak by skutočne v tom čase existovala.

39. Matka žalobkyne uviedla, že zmluvu chcela mať urobenú písomne preto, aby mala doklad, ak

by došlo k rozchodu manželov, pričom vzťahy medzi manželmi považovala v tom čase za narušené.
Paradoxne pritom zároveň uviedla, že podpisy na zmluve nedala overiť preto, lebo si myslela, že
manželia sa nerozvedú. Súd mal za to, že ak by darkyňa vyhotovila zmluvu písomne z dôvodu ňou
uvedeného, bola by súčasne trvala na overení pravosti podpisov zmluvných strán. Overenie podpisov
z dôvodu právnej istoty sa pritom odporúča v každom článku venujúcom sa problematike darovania

a darkyňa tvrdila, že pri písaní darovacej zmluvy čerpala z internetu a novín. Aj uvedená okolnosť
nepriamo svedčí v prospech tvrdenia žalovaného o dodatočnom vyhotovení písomnej zmluvy pre účely
tohto konania.

40. Ako nedôveryhodnú súd vyhodnotil výpoveď sestry žalobkyne, ktorá pôvodne uvádzala, že

žalobkyňa použila darovanú sumu na zakúpenie bytu na H. ulici (túto skutočnosť uviedla aj v čestnom
prehlásení z roku 2016) a neskôr vypovedala, že nemala (a nemá) vedomosť o tom, ako sestra prípadne
jej rodina s darovanými peniazmi naložila. Uvedeným je zároveň spochybnená aj pravdivosť čestného
prehlásenia sestry žalobkyne. V súvislosti s vyhodnotením výpovede svedkyne súd poukazuje aj na
jej reakciu na výzvu súdu vyjadriť sa k okolnostiam vypracovania jej písomnej výpovede (viď bod

17.1 odôvodnenia rozsudku). Uvedená reakcia vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o tom, že svedkyňa
predmetnú výpoveď skutočne sama spísala.

41. Zo svedeckej výpovede sestry žalobkyne tiež vyplynulo, že žalobkyňa mala byť koncom augusta
2005 na dovolenke v Chorvátsku, čím je spochybnená pravdivosť výpovede žalobkyne o tom, že v tom

čase osobne žiadala svoju matku o peniaze.

42. Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností a úvah (body 35. až 41, odôvodnenia
rozsudku) vyhodnotil súd nárok žalobkyne na vrátenie sumy 16.597 Eur (500.000 Sk) ako jej výlučných
prostriedkov vynaložených na spoločný majetok za nepreukázaný.

43.Povinnosťoužalovanéhonebolopreukazovaťjehotvrdenieodarovanífinančnýchprostriedkovobom
manželom resp. rodine tak, ako sa domnievala žalobkyňa. Napriek uvedenému však žalovaný navrhol
výsluch svojho brata ako svedka. Z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že mal vedomosť o darovaní
500.000 Sk, pričom oboma vtedy manželmi (stranami sporu) mu pri návštevách bolo prezentované,

že tieto peniaze boli dané pre rodinu. Žalobkyňa túto informáciu nikdy nepoprela. Nikdy sa o týchto
peniazoch nehovorilo tak, že boli dané iba žalobkyni.

44. V prospech pravdivosti tvrdenia žalovaného svedčí podľa názoru súdu aj samotný fakt, že o
písomnej darovacej zmluve, ako ani o vôli darcu darovať výlučne žalobkyni nemal vedomosť nikto iný

okrem sestry žalobkyne.

45. Na vyrovnanie podielov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 30.000 Eur ako 1 z hodnoty vyporiadavaného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

46. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.47. Vzhľadom na výšku sumy, ktorú bola žalobkyňa zaviazaná žalovanému zaplatiť, určil jej súd na
splnenie uloženej povinnosti dlhšiu než trojdňovú lehotu, a to lehotu 90 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, ktorú považoval za primeranú dobu na zadováženie si finančných prostriedkov.

48. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

49. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko tu existovali dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto súd vzhliadol v tom, že
strany sa v priebehu konania v mnohých otázkach súvisiacich s vyporiadaním ich bezpodielového
spoluvlastníctva dohodli a výrazne zúžili aj samotný predmet vyporiadania. Súd tiež prihliadal na
okolnosť,ževyporiadavanýmajetokjemajetkomobochstrán,ktoréhovyporiadaniebolovzáujmeoboch
bezpodielových spoluvlastníkov.

52. O nároku na svedočné nebolo možné rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pretože
svedkyňa má zákonnú lehotu, v ktorej je oprávnené tieto trovy vyúčtovať. Súd preto vyslovil, že o nároku
a výške svedočného rozhodne samostatný uznesením, samozrejme za predpokladu uplatnenia trov
svedkyňou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.