Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200450
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2218200450.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a
sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci starostlivosti o
maloleté dieťa: Y. U., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 850/41, Dunajská Streda, dieťa
rodičov: matka Mgr. J. U., narodená XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, zastúpená advokátkou: Mgr. Anna

Angelovičová, so sídlom Slánská 20A, Prešov, otec Ing. W. U., narodený X.X.XXXX, bytom M. XXX/XX,
U., zastúpený splnomocnencom: FORTITUDINE, s.r.o. Advokátska kancelária, so sídlom Čukáraboň
7332/2A, Dunajská Streda, o určenie mena, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 10P/7/2018-17 zo dňa 22.2.2018 vo výroku II., III. takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. r u š í a vec mu v zrušenom
rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví výrokom I. určil maloletému dieťaťu ženského
pohlavia s priezviskom U., nar. XX.X.XXXX, U. - R., r. č. XXXXXX/XXXX, zapísanej v knihe narodení
Matričného úradu Mestská časť Bratislava - Petržalka, vo zväzku č. 56, ročníka 2017 na str. 231, por. č.
2451, meno Y., výrokom II. priznal navrhovateľke (správne matke) náhradu trov konania v celom rozsahu
a výrokom III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutom výroku II., III. použitím ust. §
55 Civilného mimosporového poriadku a ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vecne
argumentoval súd prvej inštancie tým, že je namieste rozhodovať čo do náhrady trov konania podľa ust.
§ 55 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko otec maloletého dieťaťa, ktorý je uvedený na rodnom

liste maloletého dieťaťa, nesúhlasil s udelením mena pre maloleté dieťa tak, ako to žiadala matka a to
napriek tomu, že podľa udania matky otec mal vedomosti o tom, že nie je biologickým otcom maloletého
dieťaťa a na ústnom pojednávaní jeho právny zástupca súhlasil s návrhom matky na udelenie mena
maloletej Y..

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II., III. podal odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej

inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolaní uviedol, že samotná matka zapríčinila dôvod
konania, keďže počas trvania manželstva si začala budovať mimomanželský pomer, z ktorého dokonca
pochádza maloleté dieťa, čo v konečnom dôsledku vyústilo k tak závažnému rozvratu medzi manželmi,
že zotrvanie v manželskom zväzku už naďalej nebolo možné. Vzhľadom na nemorálne správanie matky
spočívajúce v udržiavaní mimomanželského pomeru, ktorého výsledkom bolo počatie dieťaťa, preto
nie je možné aplikovať ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku. Navrhuje, aby odvolací

súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v
zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie je irelevantné a nepravdivé,
skresľujúce fakty. Otec opustil matku dávno predtým, než nadviazala súčasný partnerský vzťah, v roku

2013 sa odsťahoval do Anglicka, kde sám nadviazal mimomanželský pomer, z ktorého má maloleté
dieťa, ktoré sa narodilo v novembri 2016. Otec v čase konania o rozvod manželstva mal vedomosť, že
matka je tehotná, sám podal návrh na rozvod manželstva, pojednávaní sa prevažne nezúčastňoval a
po vydaní rozsudku o rozvode manželstva nebol ochotný vzdať sa práva na podanie odvolania v časti
výroku o rozvode manželstva, čím by umožnil matke okamžite sa vydať za svojho súčasného partnera a

biologického otca maloletej Y.. Už pred narodením maloletej Y. matka emailom opakovane vysvetľovala
otcovi, že potrebuje jeho súhlas s určením mena pre dieťa, on ju ignoroval. Celé súdne konanie bolo
zbytočné, keďže otec dva dni pred pojednávaním vyjadril súhlas s určením mena pre maloletú Y., avšak
toto oznámil svojmu právnemu zástupcovi, nie matke. V zmysle vyššie opísaných skutočností je náhrada
trov konania priznaná matke nanajvýš spravodlivá, nakoľko ku konaniu vôbec nemuselo dôjsť, pokiaľ
by otec poslal matke svoj súhlas s menom pre maloletú Y.. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu

prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril dvakrát kolízny opatrovník. Vo vyjadreniach uviedol, že rozhodnutie o
náhrade trov konania ponecháva na úvahu súdu.

6. K vyjadreniu matky k odvolaniu sa vyjadril otec. Vo vyjadrení uviedol, že ním uvádzané skutočnosti
poskytujú komplexný pohľad na udalosti predchádzajúce samotnému konaniu, preto otec nepovažuje
odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a spravodlivé. Je dôležité uvedomiť
si, že to práve matka počas trvania manželstva s otcom si začala budovať mimomanželský pomer, z
ktorého dokonca pochádza maloleté dieťa. Zastáva názor, že obaja účastníci rovným dielom zapríčinili

vznik samotného konania.

7. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu sa vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že náhrada
trov konania jej priznaná je nanajvýš spravodlivá, nakoľko ku konaniu vôbec nemuselo dôjsť, pokiaľ by
otec poslal matke svoj súhlas s menom pre maloletú.

8. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu sa vyjadril otec. Vo vyjadrení uviedol, že vo
vyjadrení kolízneho opatrovníka absentuje akákoľvek vecná argumentácia, preto naďalej zotrváva na
jeho doterajších vyjadreniach.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
(§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku)

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,

že je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. zrušiť (§ 389 ods. 1
písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10.Matkasapodanýmnávrhomdomáhalaurčeniamenamaloletémudieťaťu.Užprávoplatnýmvýrokom

I. preskúmavaného uznesenia (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie
určil maloletému dieťaťu ženského pohlavia s priezviskom U., nar. XX.X.XXXX, U. - R., r. č. XXXXXX/
XXXX, zapísanej v knihe narodení Matričného úradu Mestská časť Bratislava - Petržalka, vo zväzku
č. 56, ročníka 2017 na str. 231, por. č. 2451, meno Y.. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania otca
je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne priznal matke

náhradu trov konania v celom rozsahu.

11.Súdprvejinštancievuznesenínapadnutomodvolanímvovýrokochonárokunanáhradutrovkonania
a o vyhradení si rozhodovania o výške náhrady trov konštatoval, že je spravodlivé priznať náhradutrov konania matke, keďže otec nesúhlasil s udelením mena pre maloleté dieťa, hoci mal vedomosť,
že nie biologickým otcom maloletého dieťaťa a na ústnom pojednávaní jeho právny zástupca súhlasil s
návrhom matky s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. So záverom súdu prvej inštancie o
priznaní náhrady trov konania matke nesúhlasil otec a v odvolaní poukazoval na neúplne zistený
skutočný stav veci, keďže matka si začala budovať mimomanželský vzťah počas trvania manželstva, z
ktorého dokonca pochádza maloleté dieťa, čo viedlo k závažnému rozvratu manželstva.

12. V zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. V zmysle § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali
vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

14. V zmysle § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

15. V zmysle § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania

rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Rozhodovanie o trovách konania je imanentnou súčasťou rozhodovacieho procesu. V konaniach
podľa Civilného mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v
režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažnom

okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať preventívnu a sankčnú funkciu, ktorá sa uplatňuje pri
rozhodovaní o náhrade trov konania v konaniach podľa Civilného sporového poriadku. Konania podľa
Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému
navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, ak konanie vyvolal,
hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrh vyhovie. Okrem prítomnosti verejného záujmu je možné hovoriť

aj o ďalších dôvodoch, prečo sa v mimosporových konaniach nevychádza z koncepcie sankčného
mechanizmu trov konania. Jedným z nich je aj jednoznačnosť nastavenia miery úspechu v týchto
konaniach, keďže súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov
a prisúdiť viac (§ 40 Civilného mimosporového poriadku), ďalším dôvodom je práve skutočnosť, že
konanie podľa Civilného o poriadku možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 Civilného mimosporového

poriadku).

17. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania
v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania

(pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 Civilného
mimosporového poriadku). Všeobecné pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania
sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od
iného účastníka, je prelomené v dvoch prípadoch. V prvom prípade náhradu trov konania možno
priznať, ak to ustanovuje zákon, a to v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach

notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti
účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať (§ 53 Civilného mimosporového
poriadku) a v druhom prípade vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je
to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku). Ak nie sú
splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 53 alebo § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd

v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (§ 52 Civilného mimosporového poriadku).

18. K odvolacej námietke otca k aplikácii ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku v
prejednávanej veci odvolací súd uvádza, že je nenáležitá. Správne súd prvej inštancie v danej veci

prelomil generálnu klauzulu uplatňujúcu sa v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku,
kde vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Aplikácia
predmetného ustanovenia prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, možno prihliadaťnapr.kmajetkovým,sociálnym,osobnýmaďalšímpomeromvšetkýchúčastníkov,tiežnaokolnosti,ktoré
predchádzali konaniu, na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, celkový postoj účastníkov v
priebehu konania a pod.. Súd tiež pri aplikácii tohto ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov

spôsobil, že konanie muselo prebehnúť. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa
vidí naplnenie dôvodu pre priznanie náhrady trov konania, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných
súdov relevantné.

19. Súd prvej inštancie opodstatnene v preskúmavanom uznesení skonštatoval, že matka má nárok
na náhradu trov konania od otca. Zisťovanie okolností uvádzaných otcom ohľadne príčin rozvratu
manželstva (mimomanželský pomer matky) totiž prináleží konaniu vo veci rozvodu manželstva, nie
konaniu vo veci určenia mena maloletému dieťaťu. Určenia mena maloletému dieťaťu je v jeho záujme
a nemá žiaden súvis s rozvratom manželstva rodičov, keďže maloleté dieťa nenesie zodpovednosť za
stav ich manželstva. Navyše matka sa pokúšala celú situáciu opakovane vyriešiť mimosúdne, avšak

otec jej pokusy o mimosúdne vyriešenie ignoroval a až v priebehu tohto konania vyjadril súhlas s meno
maloletého dieťaťa. Otec sám neuviedol ani pred začatím konania, ani počas konania, žiaden rozumný
dôvod, pre ktorý s menom navrhovaným matkou pre maloleté dieťa nesúhlasil, a to i za situácie, keď on
sám sa necíti byť otcom maloletej Y., pričom matka tiež uvádza, že biologickým otcom maloletej Y. je
iný muž. Za tejto situácie matka inak, ako len súdnou cestou, nemohla získať súhlas otca s menom pre

maloleté dieťa a nebyť odmietavého postoja otca, nemuselo by toto súdne konanie začať a prebehnúť.
Práve to je dôvodom pre priznanie nároku na náhradu trov konania matke.

20. Aj pri rozhodovaní o trovách konaniach sa s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku aplikuje osobitný postup. Meritórne rozhodnutie v mimosporovom konaní

musí vždy obsahovať aj výrok o základe, aj výrok o výške trov (§ 58 Civilného mimosporového
poriadku). Nie je povinnosťou toho, kto si náhradu trov konania uplatňuje, ani jeho právneho zástupcu,
vyčísliť trovy konania. Trovy konania sa priznajú v rozsahu, v akom sú zrejmé z obsahu spisu. V
preskúmavanom prípade súd prvej inštancie síce aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania
ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku, avšak opomenul aplikovať ustanovenie § 58

Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého obsahom rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, je
nielen rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ale aj rozhodnutie o ich výške. Súd prvej inštancie
preto pochybil, keď v uznesení o určení mena maloletému dieťaťu rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným unesením. Týmto nesprávnym
procesným postupom došlo k porušeniu práv účastníkov na spravodlivý súdny proces.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie súdu prvej inštancie v postupe pri rozhodovaní o náhrade
trov konania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu
trov konania a v napadnutom výroku III. o vyhradení si rozhodovania o výške náhrady trov konania
samostatnému uzneseniu, zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku

a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nedostatok spočívajúci v
nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania (o nároku
i o výške) všetkých účastníkov, náhradu trov konania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich

sa zákonných ustanovení vrátane ustanovenia § 58 Civilného mimosporového poriadku a rozhodnutie
o náhrade trov konania (o nároku i o výške) riadne a presvedčivo odôvodniť.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).