Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7Csp/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616206642
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616206642.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobkyne: Y. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., proti žalovanému: B. s.r.o. v likvidácii, G.: XX XXX XXX,
so sídlom P. A. XX, XXX XX W., zastúpeného advokátskou kanceláriou: RR D. I.., s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom M. nám. 4, XXX XX W., o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 239,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 239,20 Eur od 26.09.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50
Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.08.2016 domáhala určenia,
že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX je

bezúročný a bezpoplatkov. N. odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa XX.XX.XXXX
N. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol bezúčelový úver vo
výške XXX,- B. s ročnou úrokovou sadzbou vo výške XX,XX % a s poplatkom za garantovanú službu vo
výške XXX,XX B.. I. čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému predstavovala sumu vo výške
X.XXX,- B.. N. so žalovaným uzatvorila v ten istý deň spolu so spotrebiteľskou zmluvou o úvere aj N.
o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť za službu žalovanému spočívajúcu
v preberaní splátok, odmenu vo výške XXX,- B.. X. s úverom mala žalobkyňa zaplatiť sumu X.XXX,-

B.. N. uhradila žalovanému celkovú sumu vo výške X.XXX,XX B.. N. vo svojej žalobe poukazovala na
jednotlivé ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v
čase uzavretia úverovej zmluvy s tým, že ide o spotrebiteľský úver a zmluva nemá predpísané náležitosti
podľa § 9 ods. X N. o spotrebiteľských úveroch ako je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
F. § 11 ods. X písm. b) N. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. X písm. a) až k), r) a y). A. právny
záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti je podľa žalobkyne v tom, že takýmto určením bude

poznať skutočnú výšku dlhu.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel žalobu žalobkyne v celom rozsahu. N. nikdy neprijal plnenie
od žalobkyne bez právneho dôvodu. Z opatrnosti vzniesol žalovaný námietku premlčania. N. ďalejuviedol, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver XXX,- B.
a celkovo mala zaplatiť sumu X.XXX,- B.. Až po uzavretí zmluvy o úvere, uzavreli strany zmluvu
o zabezpečení splátok úveru zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal

poskytovať žalobkyni nadštandardnú doplnkovú službu a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému za jej
poskytovanie zaplatiť odmenu v sume XXX,- B.. P. žalovaný namietol pasívnu vecnú legitimáciu z
dôvodu, že všetky pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj zo zmluvy o poskytnutí služby
postúpil na spoločnosť O. C. a X. republika s.r.o. N. taktiež namietol nedostatok naliehavého právneho
záujmu ako aj prípustnosť takejto žaloby podľa § 137 písm. d) C.s.p. E. zmluvy o doplnkovej službe

žalovaný uviedol, že bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, je uzavretá platne a neobsahuje
neprijateľné podmienky. G. o zmluvu uzavretú dobrovoľne. N. poukázal na to, že nie každý spotrebiteľ
zmluvu o doplnkovej službe so žalovaným uzavrie, ďalej že zmluva o úvere je úplne nezávislá od
skutočnosti, či dôjde alebo nedôjde k uzavretiu zmluvy o doplnkovej službe so spotrebiteľom, zmluva o
doplnkovej službe je uzavretá vždy až po uzavretí zmluvy o úvere, a to aj napriek tomu, že bola uzavretá
toho istého dňa. N. ďalej uviedol, že školí svojich obchodných zástupcovo dobrovoľnej povahe zmluvy

o doplnkovej službe, ktorí na túto skutočnosť spotrebiteľov upozorňujú, v bode X.X každej zmluvy o
doplnkovej službe je výslovne uvedené, že táto zmluva sa uzatvára na žiadosť zákazníka - žalobcu. Aj
by aj obchodný zástupca porušil svoju povinnosť upozorniť žalobcu na dobrovoľnú povahu zmluvy o
doplnkovej službe (čo neporušil), mal žalobca podať sťažnosť na dotknutého obchodného zástupcu, čo
však neurobil. N. o doplnkovej službe je veľmi stručná zmluva s textom iba na jednej strane jedného listu,

pričom bola osobitne uzavretá a podpísaná stranami. N. o doplnkovej službe je samostatne uzavretou
inominátnou spotrebiteľskou zmluvou obsahujúcou ustanovenia o predmete plnenia (bod X.X) a jeho
cene (bod X.X). S. zmluva je samostatnou akcesorickou zmluvou k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no
nie je podmienkou získania úveru. Na základe takejto zmluvy žalovaný poskytoval svojim zákazníkom
nadštandardnúdoplnkovúslužbuspočívajúcipredovšetkýmvpravidelnompreberanípeňažnejhotovosti

na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska alebo na ktoromkoľvek dohodnutom
mieste a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému zaplatiť za túto službu dohodnutú celkovú odmenu.
N. zastáva názor, že doplnková služba ako hlavný predmet plnenia a celková odmena ako cenové
dojednaniesúexplicitnevylúčenézosúdnehoprieskumuichprijateľnostipodľa§53ods.XE.zákonníka.
J. N. o doplnkovej službe sa záväzok žalobcu platiť splátky dlžnej sumy na bankový účet žalovaného

nemenil. Na základe tejto zmluvy však vznikol nový záväzok pre žalovaného, aby sa fyzicky dostavil
na miesto určené žalobcom, keď ho o to ten požiada a prevzal od neho hotovosť, ktorú po jej prevzatí
je žalovaný povinný použiť v mene žalobcu a splniť za neho jeho povinnosť podľa príslušnej N. o
úvere. I. odmena za doplnkovú službu podľa zmluvy o doplnkovej službe bola určená dohodou strán,
je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. I. odmena sa nezahŕňa do celkových nákladov spotrebiteľa

spojených so spotrebiteľským úverom ani do odplaty. T. nezahrnutia ceny doplnkovej služby je, že
ide o zvoliteľnú doplnkovú službu uzatvorenú v osobitnej zmluve, zvolenie tejto doplnkovej služby
nepodmieňuje poskytnutie úveru a nie je podmienkou získania úveru za ponúkaných podmienok. I.
odmena sa tak nezahŕňa do určenia odplaty, celkových nákladov spotrebiteľa, celkovej čiastky, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť a do výpočtu H.. F. ide o termín konečnej splatnosti, žalovaný poukázal, že

zákon č. XXX/XXXX Z.z. explicitne používa pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
V slovenskom jazyku nie slová „termín“ a „dátum“ synonymami. X. „termín“ vymedzuje čas, v ktorom
treba niečo splniť. X. „dátum“ však vymedzuje konkrétny časový údaj v podobe deň, mesiac, rok. V
zmluvách sa uvádza, že termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej
sumy je siedmy deň XX. týždňa po dni uzavretia N.. N. teda podľa žalovaného obsahujú výslovne termín

konečnej splatnosti. Žalovaný poukázal aj na článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 nevyžaduje,
aby zmluva o úvere obsahovala konkrétny dátum, pokiaľ podmienky v zmluve umožňujú spotrebiteľovi
bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-42/15.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. Opätovne zdôraznila, že zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch,
ktoré opiera o skutočnosť, že uvedená zmluva musí obsahovať výšku, počet a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Zmluva uvádza iba údaj o výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie
je zrejmé akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a iné poplatky. Spotrebiteľský úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov na základe ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalobkyňa zastáva názor, že ide o vopred pripravenú typovú zmluvu, ktorú veriteľ opakovane
uzatvára a používa vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov a ktorej zmluvné podmienky neboli
so spotrebiteľom osobitne dojednané. Žalobkyňa tvrdí, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru s ňounebola individuálne dojednaná. Uviedla, že jej boli odmietnuté aj iné možnosti splácania splátok, keďže
má za to, že využili jej finančnú závislosť musela s uvedenými podmienkami súhlasiť. Údaj o ročnej
úrokovej sadzbe považuje za zavádzajúci, nakoľko v zmluve je uvedená úroková sadzba 22,38% a

za úver 800,- Eur mala celkovo uhradiť sumu 1.488,- Eur, čo predstavuje 86%. Zastáva názor, že
od bežného spotrebiteľa nie je možné oprávnene očakávať, aby za účelom zistenia ceny služby robil
takéto zložité matematické výpočty. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že konanie žalovaného možno
tiež označiť za klamanie spotrebiteľa, nakoľko bezohľadným spôsobom skutočnú cenu spotrebiteľského
úveru znejasnil a výška ceny služby sa pre spotrebiteľa stala fakticky neprístupnou a neznámou. Niet

žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby
je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvu ako celok považuje v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka za neplatnú rovnako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, nakoľko je spolu so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere prepojená a vytvára jeden celok.

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.07.2018 uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú

a špekulatívnu. Poukázal na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov, ktorá dáva aktuálne za pravdu
argumentácii žalovaného a v tejto súvislosti poukázal na čl. 2 C.s.p. K termínu konečnej splatnosti
a doby trvania úveru žalovaný trvá na tom, že Zmluva o úvere obsahuje náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá je uvedená na prvej strane zmluvy o úvere. Pričom k
uvedenej náležitosti poukazuje na jednotlivé rozhodnutia slovenských súdov, ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch, na články smernice 2008/48 a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Žalovaný
považuje zmluvu o doplnkovej službe za akcesorickú k zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie je
podmienkou získania úveru. Vzhľadom na doplnkový charakter je zrejmé, že vždy súvisia s nejakou
hlavnou službou, čo však nemá žiadny súvis s výškou celkovej čiastky a ani výpočtom RPMN. Tvrdí, že
ničím nebolo poskytnutie spotrebiteľského úveru podmienené. Žiadny iný poplatok (ako úrok a poplatok

presne uvedený v Zmluve o úvere), či iné plnenie na získanie spotrebiteľského úveru nemusel žalobca
zaplatiť žalovanému. K úroku a úrokovej sadzbe uvádza, že úrok je popri poplatku len jednou zo súčastí
odplaty úveru. Žalovaný zdôraznil, že je rozdiel medzi úrokom ako súčasťou odplaty za spotrebiteľský
úver a odplatou za spotrebiteľský úver. Žalovaný považuje dohodnutý úrok uvedený v zmluve o úvere za
jasný, zrozumiteľný a určitý a porovnateľný s úrokmi, ktoré poskytovali iné nebankové subjekty. Žalovaný

popreltvrdeniežalobkyneotom,žezaplatilažalovanémuztituluzmluvyoúveresumuvovýške1.039,20
Eur, pričom toto svoje tvrdenie nijak nepreukazuje. Žalobkyňa síce spomína Kartu splátok, avšak táto
žalovanému nebola vôbec doručená ako príloha, a preto sa k nej nevie konkrétne vyjadriť.

5. Žalobkyňa v priebehu konania navrhla zmenu žaloby tak, že žiadala určiť, že zmluva o zabezpečení

splátok úveru zo dňa 09.10.2013 viažuca sa k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX je neplatná a zároveň žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 239,20 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 02.08.2016 do zaplatenia. Súd uznesením č.k. 7Csp/56/2016-115
zo dňa 07.09.2018 pripustil zmenu žaloby, keďže boli splnené podmienky podľa § 143 ods. 1 C.s.p.

6. Na pojednávanie sa nedostavili sporové strany, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním
v ich neprítomnosti. Súd preto konal v neprítomnosti sporových strán podľa § 180 C.s.p.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z
F. banky, maximálnou výškou odplaty zverejnenou A., výpisom z obchodného registra žalovaného, ako

aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške
800,- Eur. Celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch mali byť

tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou
22,38 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 115,20 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou
160,80 Eur. RPMN bola vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť,
predstavovala sumu 1.076,- Eur. Priemerná RPMN bola 46,06 % Žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver v
60týždennýchsplátkach,pričomvýškasplátkyje17,94Euraposlednejsplátkydlžnejsumyje17,94Eur.

Úver sa poskytol na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti
úveru bol siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy.9. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd zistil, že žalovaný sa zaviazal, že žalobkyni za odmenu
bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej
hotovosti, určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobkyni poskytnutý na základe

zmluvy č. 569934073. Žalobkyňa sa zaviazala za to poskytnúť odmenu vo výške 412,- Eur, a to v 60
pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 6,86 Eur a poslednú splátku vo výške
7,26 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

10. Zo záznamu platieb súd zistil, že žalobkyňa celkovo uhradila žalovanému sumu 1.039,20 Eur, keďže

počiatočná suma bola vo výške 1.433,- Eur (riadok č. 1) a posledná suma vo výške 448,80 Eur (riadok
č. 30). Rozdiel týchto súm (1.433,- Eur - 448,80 Eur) predstavuje sumu 1.039,20 Eur.

11. Zo žaloby vedenej na Okresnom súde Malacky sp. zn. 31Csp/415/2017 súd zistil, že spoločnosť
KRUKČeskáaSlovenskárepublikas.r.o.akožalobasadomáhavočiY.I.akožalovanejzaplateniasumy
448,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 42,06 Eur od 17.12.2016 do

zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (v tomto spore) spoločnosť Provident
Financial, s.r.o. (teraz Endepro s.r.o. v likvidácii) uzatvoril dňa 09.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 569934073 (ktorá je predmetom sporu v tomto konaní), na základe ktorej poskytol žalovanej
úver vo výške 800,- Eur. Žalovaná sa zviazala úver splácať v týždenných splátkach v počte 60 a
zároveňsazaviazalauhradiťajnákladyspojenésúverom,ktorézahŕňajúzmluvnýúrokaadministratívny

poplatok celkovo vo výške 276,- Eur. Súčasť so zmluvou spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa
09.10.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru (ktorá je taktiež predmetom sporu v tomto konaní),
ktorou sa zaviazal právny predchodca žalobcu poskytovať za poplatok klientovi službu spočívajúcu
vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to
prostredníctvom obchodného zástupcu. Odmena bola dohodnutá vo výške 412,- Eur., ktorú mala

žalovaná splácať v 60 splátkach, pričom splátky boli splatné spolu so splátkami úveru. Žalobca ďalej v
tejto žalobe uviedol, že na úver žalovaná zaplatila sumu 757,94 Eur a na odmenu za služby (na zmluvu
o zabezpečení splátok úveru) sumu 281,26 Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná uhradiť bola vo
výške 1.488,- Eur (istina 800,- Eur, administratívny poplatok 276,- Eur a čiastka za zabezpečenie splátok
úveru 412,- Eur). Žalovaná uhradila len sumu 1.039,20 Eur. Preto sa žalobca domáha zaplatenie sumy

448,80 Eur.

12.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

15. Podľa § 52a ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Ak
sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny,
posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu

zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne
závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv
iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných
závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvnépodmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

25. Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

27. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.

28. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

29. Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu
vyplývajú z tohto zákona.30. Podľa § 9 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi alebo finančnému agentovi sa
zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení
tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa
uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými
vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

31. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od
spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu
spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a
ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715
Obchodnéhozákonníka,osobitnéhozákonaalebooosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverového

vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k) ,

r) a y) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

33. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1 , nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1

sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

34. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

38. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

39. Vo vzťahu k žalobnému návrhu žalobkyne na určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok
úveru sa súd musel zaoberať pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v spore.

40. Podľa § 60 C.s.p. stranami sú žalobca a žalovaný.

41. Základným predpokladom pre vyhovenie nároku žalobcu v akomkoľvek konaní je preukázanie tzv.
vecnejlegitimácie.Vecnoulegitimáciousarozumiestavvyplývajúcivýlučnezhmotnéhopráva,svedčiaci
o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sarozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok
vecnejlegitimácieaktívnejznamená,ženiektoniejenositeľomhmotnoprávnehooprávneniaresp.práva,
na základe ktorého môže žiadať od povinného určité nepeňažné či peňažné plnenie alebo iný nárok.

Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

42. V danom prípade bola uzavretá zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa

domáhala. Účastníkmi tejto zmluvy je žalovaný ako poskytovateľ služby (preberanie finančnej hotovosti
určenej na úhradu splátky zo spotrebiteľského úveru) a žalobkyňa ako zákazník. V prípade, že
pohľadávka je postúpená na iný subjekt, alebo dôjde k zmene veriteľa alebo dlžníka z iného dôvodu, v
dôsledkučohoprávnynástupcaniektoréhozúčastníkovprávnehovzťahunadobúdaprávaapovinnostiz
tohto vzťahu, mení sa aj hmotnoprávne postavenie účastníkov právneho vzťahu a do práva a povinností
vstupuje nový subjekt. Z tohto hmotnoprávneho postavenia účastníkov zmluvy, resp. ich nástupcov,

potom následne vyplýva aj procesné postavenie strán v prípadnom konaní pred súdom v prípade,
že si niektorá zo strán neplní svoje povinnosti zo zmluvy. Sporovými stranami v konaní teda môžu
byť len účastníci zmluvy alebo ich nástupcovia. Ide o tzv. procesnú legitimáciu, ktorá je odvodená od
hmotnoprávneho vzťahu sporových strán v konaní a ktorú súd zisťuje v priebehu konania. Rozhodujúce
je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide. V prípade,

že súd zistí, že niektorá zo sporových strán v konaní nie je nositeľom hmotnoprávnych práv alebo
hmotnoprávnych povinností zo zmluvného vzťahu, to znamená, že ak žaluje alebo je žalovaný niekto, kto
nebol účastníkom zmluvného vzťahu alebo nie je právnym nástupcom niektorého z účastníkov takéhoto
vzťahu, súd musí takúto žalobu zamietnuť.

43. Súd mal preukázané, že pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj zo zmluvy
o zabezpečení splátok úveru uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným bola zmluvou o postúpení
pohľadávok postúpená spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. dňa 16.12.2016 (po
podaní žaloby dňa 04.08.2016). Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú zo spisu 31Csp/415/2017, v
ktorom je založená zmluva o postúpení zo dňa 16.12.2016. Žalobkyňa sa o tejto skutočnosti dozvedela

najneskôr doručením vyjadrenia žalovaného zo dňa 05.06.2017 (doručené žalobkyni dňa 30.08.2017),
kde žalovaný uvádza, že postúpil pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj zo zmluvy
o zabezpečení splátok úveru na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. a poukazuje
na nutnosť postupu podľa § 80 ods. 1 C.s.p. Nositeľom hmotnoprávnych práv a povinností sa dňom
postúpenia (16.12.2016) stala spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. Žalobkyňa však

postup podľa § 80 ods. 1 C.s.p. (zmena strany sporu) nevyužila a po zmene žaloby požadovala
určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo vzťahu k označenému žalovanému (pôvodný
účastníkzmluvy).Toznamená,žekudňurozhodnutiasúdubolvovzťahukžalobnémunávrhužalobkyne
(o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru) žalovaným iný subjekt, ktorý už nemá žiadne
práva a povinnosti z tejto zmluvy. Ide o nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, a z tohto dôvodu bolo

potrebné žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru zamietnuť.

44. Vo vzťahu k žalobnému návrhu žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 239,20 Eur
je vo veci daná pasívna vecná legitimácia.

45. Súd mal preukázané z karty splátok (čl. 4 spisu - druhá strana), že žalobkyňa uhradila žalovanému
celkovo sumu 1.039,20 Eur. Žalovaný síce vo vyjadrení namietal, že karta splátok mu nebola doručená,
ide však o listinu, ktorú vyhotovuje obchodný zástupca žalovaného, na základe ktorej potom odovzdáva
vybrané splátky žalovanému, preto je zrejmé, že žalovaný musel nejakým dokumentom týkajúcim
sa uhradených splátok disponovať. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo žaloby 31Csp/416/2017, v

ktorej žalobca KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. (postupník, ktorý nadobudol pohľadávku od
samotného žalovaného - B., s.r.o. v likvidácii, teda aj informáciu o uhradených splátkach) uvádza, že Y.
I. (ako žalovaná v spore 31Csp/415/2017) uhradila spolu sumu 1.039,20 Eur. Súd mal teda preukázané,
že žalobkyňa uhradila žalovanému ešte pred postúpením pohľadávky sumu 1.039,20 Eur. Súd vyzýval
žalovaného na špecifikáciu, ako boli priraďované splátky žalobkyne na jednotlivé pohľadávky žalobcu

(istina, administratívny poplatok a odmenu za službu). Na výzvu súdu však žalovaný nereagoval.46. Pre skúmanie, či došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu bolo potrebné sa
zaoberať zmluvou o spotrebiteľskom úvere, či je poskytnutý úver bez úrokov a bezpoplatkov aj v
nadväznosti na zmluvu o zabezpečení splátok úveru.

47. Súd mal z doloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj z výpisu z obchodného registra
žalovaného preukázané, že žalovaný bol dodávateľom služby - poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom
registri, žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení

zmluvy nevyplýva, že konal s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jeho obchodu, povolaniu alebo
podnikaniu (viď čl. 2 písm. a/, písm. b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z formy a obsahu označenej zmluvy je zrejmé, že sa jedná
o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už vopred pripravený a dopisoval
do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, pričom žalobkyňa obsah tejto zmluvy žiadnym
podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, a ani neovplyvnila. Na účely zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, (§ 2 písm.
d) zákona o spotrebiteľských úveroch). Z tohto je zrejmé, že právny vzťah sporových strán je vzťahom
spotrebiteľským.

48. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným (pôvodné obchodné meno
Provident Financial, s.r.o.) došlo k zmluvnému vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter s tým, že pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorý je najčastejšie predávajúci sa zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ

nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník špecifikuje všeobecné
pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Výslovne ustanovuje, že takéto
ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar

a služby koná profesionálne v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa tiež, že
dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie zmluvných povinností, táto je v nepomere k jeho plneniu a je neplatná. Žalobkyňa
ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ uzatvárali zmluvu, pričom obsah zmluvy bol vopred daný

žalovaným. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorej ustanovenia nemala možnosť žalobkyňa žiadnym
spôsobom ovplyvniť a nejako ju zmeniť. Preto je potrebné tento vzťah posudzovať podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože je to pre spotrebiteľa - žalobkyňu výhodnejšie. Na
základe tejto spotrebiteľskej zmluvy, ako bolo preukázané z obsahu zmluvy bol poskytnutý žalobkyni
spotrebiteľský úver vo výške 800,- Eur, ktoré prevzatie potvrdila žalobkyňa svojim podpisom, ako sa to

uvádza v zmluve. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd dospel k záveru, že neobsahuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedený iba
počet splátok a ich výška bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s konečným termínom
splatnosti, čo má za následok neurčitosť právneho úkonu, keďže v zmluve nie je uvedená splatnosť
jednotlivých splátok. Súd je toho názoru, že tento údaj nemožno považovať za presnú časovú a

dátumovúšpecifikáciukonečnejsplatnostiúverupretútokonkrétnuzmluvuvzmyslevyššiecit.právneho
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a takéto určenie konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru je v rozpore s týmto ustanovením, pretože zmyslom tohto ustanovenia bolo,
aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti
vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje presná časová, dátumová

špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov.
Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru,
nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa
vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných v
spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť

spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ
mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť
najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (obdobný názor je
vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012, sp. zn. 16Co/315/2012,sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa
22.05.2013). Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd nepovažuje za dojednanie v súlade so
zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné poskytnutý úver

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.10.2013 považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

49. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá v ten istý deň aj Zmluva o zabezpečení
splátok úveru, ktorá je vzájomne závislá od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný ako veriteľ,

Zmluvou o zabezpečení splátok úveru vyčlenil zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
spôsob plnenia, ktoré sa týka splácania úveru. V skutočnosti je však potrebné uvedenú zmluvu vnímať
ako súčasť úverovej zmluvy, pretože predstavuje len spôsob splácania úveru formou osobných výberov
splátok. Vyčlenenie spôsobu plnenia splácania úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere do osobitnej
Zmluvy nemožno vyhodnotiť inak, ako snahu o to, aby žalovaný v spotrebiteľovi (žalobkyni) vyvolal
mylný dojem poskytnutia samostatnej služby, poskytnutie ktorej je nevyhnutné k poskytnutiu úveru, ako

aj vyvolanie dojmu, že odmena spojená s poskytovaním služby je samostatným poplatkom a nesúvisí s
nákladmi úveru. Uzatváranie takýchto zmlúv, je nekalou obchodnou praktikou podľa § 7 ods. 4, v spojení
s § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nekalá obchodná praktika je v
zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zakázaná. Súd preto Zmluvu o zabezpečení splátok úverov,
ktorábolauzavretásúčasnesoZmluvouospotrebiteľskomúvereposúdilzaabsolútneneplatnúvzmysle

§39Občianskehozákonníka.Súdmalzato,žeurčenímneplatnostiZmluvyozabezpečenísplátokúveru
automaticky nevzniká neplatnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedená Zmluva
bola síce uzatvorená pritom istom rokovaní, avšak Zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru
súdu dá oddeliť od Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by bol, keby súd určil neplatnosť
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy automaticky by bola absolútne neplatná aj Zmluva o zabezpečení

splátok úveru, ktorá závisí od uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 52a ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka).

50. V nadväznosti na uzavretú Zmluvu o zabezpečení splátok úveru je potrebné zaoberať sa aj výškou
úroku, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 22,38 %. Takto uvedený úrok ako cena poskytnutej služby

je síce v spornej spotrebiteľskej zmluve vyjadrený, avšak len formálne. Cenou za poskytnutú finančnú
službu je nielen úrok za poskytnutie úveru, ale aj poplatok za garantovanú službu špecifikovanú v
zmluve o spotrebiteľskom úvere (služba, ktorá reálne vykonaná nebola) vo výške 160,80 Eur, ako aj
ďalší poplatok vo výške 412,- Eur za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úveru
v zmysle Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Ustanovenie spornej zmluvy o cene úveru obchádza

kogentné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí
obsahovať (reálnu, nie predstieranú) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný
údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie.
Cena poskytnutej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je vyjadrená nejasne a nezrozumiteľne.
Obsah zmluvy sa snaží klamlivo spotrebiteľa navodiť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom za

poskytnutie úveru 22,38 % je veľmi výhodná. Zložitým matematickým výpočtom mohla žalobkyňa ako
spotrebiteľ zistiť skutočnú cenu poskytnutej služby. Za poskytnutý úver vo výške 800,- Eur bola povinná
žalobkyňa zaplatiť sumu 1.488,- Eur, avšak nie za obdobie jedného roka, t. j. 365 dní, ale za obdobie
420 dní (60 týždňov). Zo záväzku vrátiť úver vo výške 800,- Eur bola žalobkyňa povinná zaplatiť za
obdobie jedného roka sumu 1.293,14 Eur (1.488,- Eur : 420 dní x 365 dní = 1.293,14 Eur). Za obdobie

kalendárneho roka bola teda žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v skutočnosti úrok za poskytnutie
úveru vo výške 62 % ročne (suma úveru 800,- Eur navýšená na sumu 1.293,14 Eur). Od bežného
spotrebiteľa nie je možné oprávnene očakávať, aby za účelom zistenia ceny služby robil takéto zložité
matematické výpočty. Táto skutočnosť je poskytovateľovi služby dobre známa, avšak keby ponúkal
finančnú službu za úrok 62 % ročne, bol by jeho finančný produkt ťažko predajný. Z tohto dôvodu

na oklamanie spotrebiteľa bezohľadným spôsobom skutočnú cenu spotrebiteľského úveru znejasnil a
výška ceny služby sa pre spotrebiteľa stala fakticky neprístupnou a neznámou. Takéto klamlivé konanie
poskytovateľa služby je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Niet

žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby je
v rozpore s dobrými mravmi. Cena poskytnutej finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru
je základnou náležitosťou zmluvy o poskytnutí úveru.51. Podľa štatistických údajov v čase poskytovania sporného úveru, teda dňa 09.10.2013, poskytovali
banky spotrebiteľom obdobné spotrebiteľské úvery za úrok vo výške 15,10 % ročne. Žalovaným fakticky
požadovaný úrok za poskytnutie úveru vo výške 62% ročne podstatným spôsobom prevyšuje obvyklý

úrok (vyše štvornásobne). Obchádzanie zákonnej a logickej požiadavky na uvedenie ceny poskytovanej
služby rôznymi dohodami o poplatkoch, je zakázané (§ 9 ods. 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch) a
je aj v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

52. Vo vzťahu k uvedenej RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 70,38 % súd uvádza, že
na účely jej výpočtu, sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a

to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danej veci vznikajú v
súvislosti s úverom aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá bola dohodnutá na základe
Zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 412,- Eur. Súdu je z jeho úradnej činnosti (z iných konaní
o nárokoch, z obdobných zmlúv o zabezpečení splátok z úveru uzavretých so spoločnosťou Provident

Financial, s.r.o.) známe, že pri uzavretí úverovej zmluvy nebola dlžníkovi daná možnosť výberu spôsobu
splácania úveru, automaticky musel podpísať aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru a v tomto zmysle
sa vyjadrila aj samotná žalobkyňa. Preto aj suma 412,- Eur mala byť zahrnutá do celkových nákladov,
spojených so spotrebiteľským úverom a zohľadnená pri výpočte RPMN. Dosadením údajov z úverovej
zmluvy(výškaúveru800,-Eur,výškasplátky24,80Eurzaúverajzasplátkuodmenyspočtomsplátok60

a intervalom splácania v týždňoch) dostaneme skutočnú RPMN úveru a to vo výške 228,66 % (porovnaj
http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/ spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php).

53. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch bol žalovaný ako veriteľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

(žalobkyne) splácať spotrebiteľský úver, pričom do úvahy bolo potrebné zobrať najmä dobu, na ktorú
sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Ak to tak neuskutočnil, v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa §
7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch za ktoré sa považuje neposudzovanie schopnosti splácať

úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný ani len netvrdil, že by u žalobkyne posudzoval jej
schopnosťsplácaťúver,nepredložilanižiadnydôkaz,ktorýbypreukazovalzisťovanieúdajovopríjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave žalobkyne ako spotrebiteľa tak, ako mu to ukladalo zákonné ustanovenie

§ 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy takéto zisťovanie nevyplýva taktiež. I z tohto
dôvodu súd považuje žalovaným poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

54. Vzhľadom na skutočnosť, že súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako bezúročnú a

bezpoplatkov a zmluvu o zabezpečení splátok ako neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, súd
vzťah medzi stranami posudzoval na základe ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení.

55. Keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo sumu 1.039,20 Eur a vzhľadom na konštatovanú

bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a neplatnosť Zmluvy o zabezpečení splátok úveru
mala zaplatiť úver vo výške 800,- Eur, má žalobkyňa voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 239,20
Eur (1.039,20 Eur - 800,- Eur = 239,20 Eur) s príslušenstvom.

56. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

57. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

58. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného od 01.02.2013),
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. Žalobkyňa si v zmenenej žalobe uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania 5 % ročne
zo sumy 239,20 Eur od 02.08.2016 (deň vypracovania žaloby) do zaplatenia. Nakoľko žalovaný je v
omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 %
ročnezosumy239,20Euravšakažod26.09.2018.Žalobkyňasaažzmenenoužaloboudoručenousúdu
dňa 02.08.2018 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Súd uznesením č.k. 7Csp/56/2016-115
zo dňa 07.08.2018 pripustil navrhovanú zmenu. Uvedené uznesenie bolo žalovanému doručené

dňa 25.09.2018, až v tento deň sa žalovaný dozvedel, že žalobkyňa žiada vydanie bezdôvodného
obohatenia. Preto súd priznal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho t.j. od 26.09.2018. Vo
zvyšnom období požadovaného úroku z omeškania súd žalobu žalobkyne zamietol. Pri rozhodovaní o
uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v

znení účinnom od 01.02.2013.

60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobkyňa sa žalobou domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok. V časti určenia
neplatnostibolažalobazamietnutáavčastivydaniabezdôvodnéhoobohateniabolažalobkyňaúspešná,
čo znamená, že každá zo strán mala úspech v polovici. Preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán
náhradu trov konania nepriznal.

64. Keďže žalobkyňa bola v tomto konaní od platenia súdneho poplatku oslobodená v zmysle § 4 ods.
2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. z dôvodu, že sa domáhala ochrany svojho práva ako spotrebiteľ
podľa osobitného predpisu, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu v
časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej bola žalobkyňa úspešná. Žalobkyňa žiadala vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 239,20 Eur, z ktorej sumy predstavuje súdny poplatok sumu 16,50
Eur (Položka 1 písmeno a) zákona č. 71/1992 Zb., 6% zo žalovanej sumy, najmenej 16,50 Eur). Súd
teda zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).