Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205355
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216205355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1/ E. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XX/X, XXX XX T., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno, 2/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/X, XXX XX T., o zaplatenie
sumy 24.101,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.
k. 14C/183/2016-170 zo dňa 24.07.2017 v časti zamietnutia žaloby a trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 14C/183/2016-170 zo dňa 24.07.2017 v
napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 515,- eur zastavil
(I. výrok), žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 15.943,66 eura
s príslušným úrokom z omeškania špecifikovaným v II. výroku tohto rozsudku v mesačných splátkach
po 200,- eur a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (III. výrok). Súčasne rozhodol, že žiadna zo strán

sporu nemá právo na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 14.04.2016 žalobca doručil
súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a
nerozdielne sumu istiny vo výške 24.101,12 eura, riadny úrok vyčíslený do 31.03.2016 vo výške 594,12
eura, riadny úrok vo výške 5,99 % ročne zo sumy 24.101,12 eura od 01.04.2016 do zaplatenia, úrok z
omeškania vyčíslený do 31.03.2016 vo výške 3,35 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

24.101,12 eura od 01.04.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil
na tom skutkovom tvrdení, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 25729551/7930 na cieľovú
sumu 26.057,23 eura a žiadosti o poskytnutie úveru uzavrel s právnym predchodcom žalovaného v
rade 1/ C. S., nar. XX.XX.XXXX úverovú zmluvu k účtu č. 25729551/7930 a poskytol mu medziúver v
zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL v sume 26.057,23 eura
s úrokovou sadzbou 5,99 % ročne. Po úmrtí C. S. sa jediným dedičom jeho pozostalosti stal žalovaný
v rade 1/. Dňa 10.02.2011 uzavrel so žalovaným v rade 1/ (zastúpeným jeho zákonným zástupcom -

žalovaná v rade 2/ a so žalovanou v rade 2/ dodatok č. 1 k úverovej zmluve č. 25729551/7930, na
základe ktorého sa poberateľom úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 25729551/7930 zo
dňa 02.03.2007 stal žalovaný v rade 1/. Keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ úver riadne nesplácali, a to ani
na jeho písomnú výzvu, písomným podaním zo dňa 30.04.2013 ich vyzval na okamžité splatenie celéhozostatku úveru vo výške 27.023,66 eura naraz. Po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru sa zvýšila platná
úroková sadzba úroku o 5 %. Po termíne na okamžité splatenie úveru žalovaní v rade 1/ a 2/ časť dlžnej
sumy celkove vo výške 10.565,- eur uhradili. Po započítaní realizovaných úhrad na jednotlivé nároky dlh

žalovaných v rade 1/ a 2/ predstavuje sumu istiny vo výške 24.101,12 eura, riadneho úroku vyčísleného
do 31.03.2016 vo výške 594,12 eura a sumu úroku z omeškania vyčísleného do 31.03.2016 vo výške
3,35 eura. Zároveň si uplatnil na zaplatenie sumu riadneho úroku a úroku z omeškania z dlžnej istiny za
obdobie od 01.04.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil, že úverovú zmluvu
č. 25729551/7930 uzatvoril žalobca s C. S., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníkom a žalovanou v rade 2/
ako spoludlžníkom dňa 02.03.2007. Na základe tejto zmluvy bol dlžníkom (C. S. a žalovanej v rade
2/) poskytnutý medziúver vo výške 785.000,- Sk (26.057,23eura) s úrokovou sadzbou 5,99 %. Tento
medziúver bol poskytnutý dlžníkom na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku
na riadny úver. Podľa článku II. bod 1. zmluvy sa vyplatená časť medziúveru začína úročiť dňom

vyplatenia. Úroky sa vypočítavajú pri každej zmene zostatku medziúverového účtu a k celkovému
zostatku sa pripisujú ku koncu kalendárneho štvrťroka. Podľa čl. II. bod 2 zmluvy sa poberateľ úveru
zaviazal počas celej doby splácania medziúveru mesačne platiť splátku vo výške 0,75 % z cieľovej
sumy, t.j. vo výške 5.500,- Sk, ktorá mala byť použitá nasledujúcim spôsobom: 0,2 % z cieľovej
sumy ako vklad na sporiteľský účet na dosporenie do 40 % cieľovej sumy a 0,5 % z cieľovej sumy

na medziúverový účet na úhradu úrokov z poskytnutého medziúveru. Začiatok splácania bol určený
na najbližší mesiac nasledujúci po prvom pridelení prostriedkov medziúveru. Návratnosť medziúveru
a následne stavebného úveru bolo zabezpečené odstúpením všetkých práv zo zmluvy o stavebnom
sporení a zložením nasporenej sumy v prospech stavebnej sporiteľne až do pridelenia cieľovej sumy,
zriadením záložného práva na nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXX pre k. ú. T. - bytu č. XX vo

vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX na ulici G. v T.. Podľa článku V. bod 1 zmluvy, ak je
poberateľ úveru v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky medziúveru alebo stavebného úveru,
má podľa čl. II tejto zmluvy stavebná sporiteľňa právo úročiť nedoplatok dodatočnou úrokovou sadzbou
25 % ročne s okamžitou splatnosťou. Podľa čl. V. bod 2 písm. b) zmluvy, ak je poberateľ úveru v
omeškaní so zaplatením dvoch splátok medziúveru alebo stavebného úveru podľa č. II tejto zmluvy,

resp. vkladu na sporiteľský účet alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru. Podľa
čl. V. bod 4 zmluvy, v prípade žiadosti o okamžité splatenie úveru stavebná sporiteľňa zúčtuje dlžnú
sumu s nasporenou sumou podľa čl. III. bod 1 ku dňu žiadosti o okamžité splatenie. Súčasne sa zvyšuje
platná úroková sadzba zostatku úveru o 5 % p. a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu od dátumu

žiadosti o okamžité splatenie. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky
pre stavebné sporenie FLEXIBIL účinné od 01.07.2006. Ako vyplynulo z písomného oznámenia žalobcu
adresovaného dlžníkovi C. S. zo dňa 21.05.2007, týmto žalobca oznámil dlžníkovi, že počnúc od
01.06.2007jepovinnýmesačnesplácaťúvermesačnousplátkouvovýške5.500,-Skslehotousplatnosti
najneskôr do 15. dňa v príslušnom mesiaci.

Ako vyplynulo z oznámení o výplate, finančné prostriedky titulom medziúveru boli poukázané na účet
dlžníka na základe jeho žiadosti tak, že dňa 11.05.2007 jej bola poukázaná suma vo výške 20.845,78
eura, dňa 30.07.2007 suma vo výške 2.732,36 eura, dňa 31.08.2007 suma vo výške 790,02 eura, dňa
31.08.2007 suma vo výške 1.354,08 eura a dňa 05.12.2007 suma vo výške 334,99 eura.

4. Ako vyplynulo z osvedčenia o dedičstve vydaného súdnym komisárom Máriou Nagyovou sp. zn. 4D
563/2009, Dnot 247/2009 zo dňa 26.04.2014, Poberateľ úveru C. S. dňa 01.08.2009 zomrel. Jediným
jeho dedičom je žalovaný v rade 1/, ktorý je maloletým dieťaťom a jeho matka (žalovaná v rade 2/) ako
zákonný zástupca maloletého dedičstvo prijala.

5. Po úmrtí C. S. dňa 10.02.2011 uzavrel žalobca so žalovanými v rade 1/ (zastúpeným zákonným
zástupcom - žalovanou v rade 2/) a žalovanou v rade 2/ dodatok č. 1 k úverovej zmluve Predmetom
dodatku bola dohoda, podľa ktorej bol poberateľom úveru žalovaný v rade 1/, zastúpený žalovanou
v rade 2/, keď táto bola spoludlžníkom z titulu úverovej zmluvy. Žalobca písomným podaním zo dňa
11.10.2011 oznámil žalovanému v rade 1/, že v súlade s osvedčením o dedičstve od 02.09.2009

vedie účet stavebného sporenia pod jeho menom s dátumom uzatvorenia zmluvy 30.01.2007, cieľovou
sumou vo výške 26.058,- eur, nasporenou sumou (bez úrokov) vo výške 2.250,08 eura, povoleným
medziúverom vo výške 26.058,- eur, pasívnym saldom (bez úrokov) vo výške 27.836,09 eura.Z predložených výpisov z účtu mal súd preukázanú splátkovú disciplínu dlžníkov z titulu poskytnutého
úveru.
Ako vyplynulo z výziev pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 26.03.2013 adresovaných

žalovaným v rade 1/ a 2/, v týchto boli upozornený na nedodržanie termínu úhrady nedoplatku, ktorý
bol v aktuálnej výške 1.101,53 eura, keď boli zároveň vyzvaný zaplatiť do 15.04.2013 sumu vo výške
1.339,82 eura a následne aby riadne pokračovali v pravidelnom mesačnom splácaní úveru. Tiež boli
upozornení na možnosť žalobcu žiadať o okamžité splatenie zostatku úveru v prípade nerešpektovania
predmetnej výzvy.

Písomnými podaniami zo dňa 30.04.2013 adresovanými žalovaným v rade 1/ a 2/, ktoré prevzala
žalovaná v rade 2/ dňa 10.05.2013, žalobca požiadal o okamžité splatenie úveru vo výške 27.023,66
eura z dôvodu nepravidelného splácania úveru. Tiež oznámil žalovaným v rade 1/ a 2/ zvýšenie úrokovej
sadzby o 5 % nad dohodnutú úrokovú sadzbu.

6. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná

len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Žalobca si uplatňoval nároky zo zmluvy o
úvere, pričom nepochybne sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú súd podrobil kontrole zmluvných
podmienok ex offo za účelom ochrany práv spotrebiteľa - žalovaných v rade 1/ a 2/, ako slabšej
zmluvnej stránky. Preskúmaním úverovej zmluvy č. 25729551/9730 zo dňa 02.03.2007 v zmysle jej
dodatku č. 1 zo dňa 10.02.2011 súd konštatoval, že v tomto konkrétnom prípade išlo o plnenie titulom

medziúveru poskytnutého žalovaným v rade 1/ a 2/ (žalovanému v rade 1/ ako právnemu nástupcovi
zomrelého pôvodného dlžníka). V súlade s tvrdením žalobcu mal súd za preukázané, že sa jedná
o špecifický finančný produkt stavebnej sporiteľne, kedy poskytuje svojim klientom tzv. medziúver na
preklenutie obdobia, kým dosiahnu splnenie podmienok pre poskytnutie stavebného úveru. Je treba
povedať, že stavebný úver alebo medziúver je špecifickým finančným produktom a to z dôvodu, že

v tomto prípade dochádza k participácii zo strany štátu z dôvodu podpory občanov pri financovaní
nadobudnutianehnuteľnostísúvisiacichsbývanímaúpravamiobydlíobyvateľov.Štátposkytujepodporu
vo forme štátnej prémie a prostredníctvom právnej úpravy ukladá stavebnej sporiteľni, prijať takú
zmluvnú úpravu, aby došlo ku garantovaniu účelového použitia finančných prostriedkov (a tým aj štátnej
prémie) a aj spôsobu poskytovania finančných prostriedkov za výhodnejších podmienok, než aké vtom

čase požadovali iné finančné inštitúcie, avšak pri vyšších garanciách pre návratnosť poskytnutých
pôžičiek obyvateľom. Stavebná sporiteľňa vychádza zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pod kontrolou štátu. S prihliadnutím na túto okolnosť potom súd posudzoval úverový vzťah medzi
stranami sporu jednak v súlade s ustanoveniami zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ako aj
s ustanoveniami civilného a obchodného práva tak, aby boli zachované práva spotrebiteľa ako slabšej

zmluvnej strany. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd konštatuje, že zmluva obsahovala všetky zákonné
náležitostivsúladespredpismicivilnéhopráva,bolauzavretáplatneasúdznejvychádzal,keďžalovaná
v rade 2/ svoje skutkové tvrdenie o využití tiesne a nátlaku na ňu v čase uzavretia dodatku č. 1 k úverovej
zmluvenijakonepreukázala.Pokiaľžalovanávrade2/tvrdila,žedodatokč.1kúverovejzmluveuzavrela
z obavy o nehnuteľnosť vo vlastníctve jej rodičov (pozn. súdu ide o nehnuteľnosť, ktorá bola v súvislosti

s úverovou zmluvou zaťažená záložným právom v prospech žalobcu), súd uviedol, že táto nehnuteľnosť
bola predmetom zálohu už v čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 02.03.2007, ktorú žalobca uzavrel s
právnym predchodcom žalovaného v rade 1/ (neb. C. S.) a žalovanou v rade 2/ ako spoludlžníkom.

7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právnemu predchodcovi žalovaného v rade 1/ a

žalovanej v rade 2/ bol poskytnutý tzv. medziúver v celkovej výške 785.000,- Sk (26.057,22 eura), ktorý
sa zaviazali uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Súčasťou dohody o splátkach medziúveru
bola tiež dohoda, že dlžníci budú pravidelne vkladať finančné prostriedky v minimálne stanovenej výške
na stavebné sporenie za účelom vytvorenia si kapitálu a tým aj splnenia podmienok pre pridelenie
stavebného úveru. V zmluve bolo presne určené, v akej výške j sú dlžníci povinní mesačné splátky

uhrádzať (0,7 % cieľovej sumy, t.j. 5.500,- Sk), ako aj spôsob, akým sa bude splátka prerozdeľovať
medzi účet medziúverový (0,5 % cieľovej sumy) a úver stavebného sporenia (0,2 % cieľovej sumy).
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dlžníci spočiatku splácali medziúver v splátkach a
lehotách dojednaných v zmluve, neskôr sa dostali do omeškania s plnením splátok a to v roku 2013.
Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v súlade s predpismi civilného práva žalobcom vyzvaní na úhradu dlžných

splátok a zároveň boli upozornení na možnosť uplatnenia nároku žalobcu na predčasné zosplatnenie
úveru. Keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ nereagovali na výzvu žalobcu, žalobca oprávnene požadoval
vrátenie celého úveru naraz v súlade so zmluvným dojednaním čl. V. bod 2 písm. b) úverovej zmluvy z
02.03.2007 v zmení dodatku č. 1 k 10.02.2011. Vo výzve žalobca určil splatnosť úveru dňa 30.04.2013.Týmto dňom sa stal splatným záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/ vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné
prostriedky celkove vo výške 27.023,66 eura. Súd mal preto preukázaný nárok žalobcu na vrátenie
poskytnutých finančných prostriedkov a preto následne pristúpil k preskúmaniu výšky uplatneného

nároku.

8. Žalobca v priebehu celého konania poukazoval na svoje právo uplatňovať si zmluvný úrok aj po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd sa však s týmto jeho názorom nestotožnil byť si vedomý
odlišných právnych názorov v odbornej verejnosti. Podľa názoru súdu pokiaľ ide o uplatnený nárok

na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 5,99 % ročne z dlžnej sumy za obdobie do predčasného
zosplatnenia úveru (t.j. do 30.04.2013), súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa
názoru súdu tento nárok žalobcu má oporu v zákone, keď úrok z úveru treba považovať za cenu
peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za

obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd však považoval žalobu za
nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z úradnej povinnosti prihliadol
na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. Pre prípad predčasného a
mimoriadnehozosplatneniaúveruveriteľovivznikánároknajednorazovévráteniepožičanejistinyúveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom

veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime
výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky
za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať

veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu
spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom

vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa
a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani

preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného
k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v
neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc
podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa

nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia považoval za nedôvodnú.

9. Súd sa k účtovaniu úrokov po mimoriadnom zosplatnení úveru stotožnil aj s právnym názorom
vysloveným v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.06.2015, v ktorom
sa uvádza: „Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu

či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda
o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za
užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti
a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného
plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka.“
Zuvedenýchdôvodovpodľanázorusúdudohoda,podľaktorejmáspotrebiteľpopriúrokochzomeškania
prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia
úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postaveniaspotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

V zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úroky, pričom splatnosť úrokov
je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To znamená, že úrok je veriteľ oprávnený
účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ veriteľ pristúpil k mimoriadnemu
zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku týkajúceho sa splatnosti poskytnutého
úveru, pričom podľa zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh v splátkach, kedy so splatnosťou každej

splátky bol splatný aj úrok a tento úrok bol veriteľ oprávnený účtovať počas celej doby splácania
úveru. Pokiaľ však veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, dlžník stráca výhodu splátok,
avšak dochádza tiež k zmene splatnosti povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a úroky môže
veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej splatnosti úveru. To vyplýva aj z tretej vety citovaného
ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka, pokiaľ splatnosť presahuje jeden
kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých

sa týkajú. Takýto spôsob účtovania úrokov je zákonom stanovený aj pri situácií, kedy sa dlžník sám
rozhodne predčasne vrátiť finančné prostriedky pred dojednanou lehotou splatnosti, čo vyplýva z ust.
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov potom súd považoval za dôvodnú žalobu v časti o

zaplatenie sumy 15.943,66 eura, keď k tejto sume dospel odpočítaním sumy uhradenej žalovanými v
rade 1/ a 2/ po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (a to vo výške 10.565,- eur v období od vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru do podania žaloby na súd a vo výške 515,- eur od podania žaloby na súd do
09.01.2017, kedy bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby v tejto časti) od sumy dlhu vyčíslenej
v žiadosti o okamžité splatenie úveru vo výške 27.023,66 eura (k 30.04.2013). Keďže v priebehu konania

pred otvorením pojednávania došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby (o zaplatenie
sumy 515,- eur), súd prvým výrokom tohto rozsudku konanie v tejto časti v zmysle ustanovení § 145 a
§ 146 CSP zastavil. Žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
15.943,66 eura (27.023,66 - 11.080 = 15.943,66) spolu s úrokom z omeškania prihliadnuc na čiastočné
úhrady žalovaných v rade 1/ a 2/, keď úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s

ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z.. Nad priznaný nárok súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pokiaľ ide o obranu prezentovanú kolíznym opatrovníkom žalovaného v rade 1/ v priebehu konania v
smere, že žalovaný v rade 1/ je maloleté dieťa, ktoré je školopovinné a bez príjmu, preto by nemal byť
zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy, súd konštatuje, že žalovaný v rade 1/ ako dedič pôvodného dlžníka

je do výšky nadobudnutého dedičstva zodpovedný za dlhy poručiteľa bez ohľadu na to, či ide o plnoletú
alebo maloletú osobu. V danom prípade z osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že dedičstvo predlžené
nebolo a matka žalovaného v rade 1/ ako jeho zákonný zástupca, byť si vedomá existujúcich pasív,
dedičstvo v mene žalovaného v rade 1/ neodmietla.

11. O nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a
vo zvyšnej časti konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Súd mal za to, že v tomto spore boli žalobca i
žalovaní v rade 1/ a 2/ čiastočne úspešnými (a to i prihliadnuc na nárok žalobcu na náhradu trov konania
v zastavujúcej časti, keď vinu na čiastočnom zastavení konania bolo potrebné pripísať žalovaným v
rade 1/ a 2/, ktorí po podaní žaloby časť dlžnej sumy uhradili), pričom žalobca mal úspech v časti o

zaplatenie sumy 15.943,66 eura spolu s úrokom z omeškania prihliadnuc na čiastočné úhrady a žalovaní
v rade 1/ a 2/ mali úspech v časti, v ktorej si žalobca uplatnil na zaplatenie sumu zmluvného úroku
po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, čo sa titulom systému započítania čiastočných úhrad dlhu po
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanými v rade 1/ a 2/ odrazilo na výške žalobcom uplatňovanej
istiny i príslušenstva. Preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovanej v
rade 2/ o povolenie úhrady dlžnej sumy v mesačných splátkach po 200,- eur s tým, že súd lehotu
splatnosti jednotlivých splátok určil na posledný kalendárny deň príslušného mesiaca (tzn. že splátku je
možné uhradiť kedykoľvek v priebehu kalendárneho mesiaca, najneskôr ale v posledný deň príslušného

mesiaca) počnúc od právoplatnosti rozsudku až do úplného uhradenia pohľadávky žalobcu. Súd pri
rozhodovaní o takomto spôsobe úhrady dlžnej sumy, s ktorou žalobca nevyjadril súhlas, prihliadol
predovšetkým na to, že reálne do okamihu nadobudnutia plnoletosti a nájdenia si zdroja príjmu
žalovaným v rade 1/ bude povinnosť úhrady dlžnej sumy s najväčšou pravdepodobnosťou len nažalovanej v rade 2/. Treba prihliadnuť na to, že ide o matku, ktorá z dôvodu straty životného partnera
(neb. C. S. - otca žalovaného v rade 1/) zostala sama na zabezpečenie príjmu potrebného na pokrytie
základných životných potrieb seba i žalovaného v rade 1/ (nákladov na bývanie, stravu, ošatenie,

nákladov spojených so školskou dochádzkou žalovaného v rade 1/ a iných nevyhnutných nákladov), keď
výškunavrhnutejmesačnejsplátkysúdnepovažovalzaneprimeranúvýškedlžnejsumyadobesplatenia
(a to i prihliadnuc na obsah úverovej zmluvy zo dňa 02.03.2007, keď výška navrhnutej mesačnej splátky
prevyšuje mesačnú splátku dohodnutú v predmetnej zmluve). Súd tiež poukazuje na to, že žalobca
je finančnou inštitúciou poskytujúcou špecifický typ úverov, pri ktorých v zásade ide o úvery s dlhšou

dobou splatenia, preto mal súd za to, že uloženie povinnosti splnenia dlžnej sumy v splátkach v tejto
veci žalobcu nijako finančne neohrozí a ani nijako nezasiahne do jeho postavenia na finančnom trhu.
Povinnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ pod následkom straty
výhody splátok v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky v minimálnej výške 200,- eur
splatnej najneskôr do posledného kalendárneho dňa mesiaca, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť, až do úplnej úhrady dlžnej sumy.

13. Proti tomuto rozsudku v časti II., III. a IV. výroku napadnutého rozsudku podal žalobca odvolanie
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na právnu teóriu a rozsiahlu judikatúru
súdov SR a ČR je toho názoru, že legitímnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úrokov
po okamžitom zosplatnení úveru vyplýva zo samotného znenia § 502 a § 503 Obch. zák. bez potreby

duplicitných dojednaní v zmluve o úvere. Okamihom splatnosti úveru, resp. vyhlásením predčasnej
splatnosti úveru v nadväznosti na porušenie dlžníkovej povinnosti splatiť poskytnutý úver riadne a
včas, nemôže dôjsť k zániku práva veriteľa na zmluvne dohodnutý úrok. Úrokovanie sa teda končí až
vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov a to, či už v lehote alebo v omeškaní. Pritom úrok z
istiny predstavuje odplatu za poskytnutie istiny, úrok z omeškania predstavuje sankcie za nedodržanie

záväzku. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide
alebo nejde o občianskoprávny vzťah. K započítaniu čiastočných plnení žalovaných v splatnosti úveru
žalobca poukazoval na čl. V ods. 6 zmluvy o úvere, v ktorom bol dohodnutý spôsob ich zúčtovania.
Žalobca ďalej namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý bez overenia majetkových pomerov a príjmov
žalovanýchpovolilmesačnésplátky200,-eur.Žalobcapretožiadalnapadnutýrozsudokzmeniťvzmysle

odvolacieho petitu.

14. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník žalovaného v 1/ rade. Uviedol, že
žalovaný v 1/ rade je maloleté dieťa, ktoré nie je schopné dlžnú sumu uhradiť. Žiadal preto, aby celý
záväzok z titulu dlhu z úverového vzťahu prevzala žalovaná v 2/ rade.

15. Žalovaná v 2/ rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. predo dňom

01.07.2016 (žaloba podaná dňa 14.04.2016).

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods.
3 CSP).
Rozsudok bol vyhlásený dňa 09.10.2018.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa vcelom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 387 ods. 2 CSP).

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že zosplatnenením úveru
treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Dochádza
teda k zrušeniu povinnosti splácať dlh v splátkach, v ktorých boli zakomponované úroky z úveru
a veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie istiny úveru, vrátane úrokov z úveru, ktoré boli
kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má tak právo získať hneď späť požičanú peňažnú

sumu a dlžník - spotrebiteľ už nemá žiaden právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté
finančné prostriedky a veriteľ už nemá právo, aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru,
ktoré by mu patrili, keby ich naďalej mal u seba dlžník - spotrebiteľ. Odvolací súd zastáva právny názor,
že po zosplatnení úveru, už veriteľ nemá nárok na úroky zo splátok úveru po zosplatnení, keďže od
tohto momentu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

22. Pri rozhodovaní o veci sa súd prvej inštancie stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku
Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 (bod 21 rozsudku).
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. 4Obo/143/98, ako i uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
476/2012-14 zo dňa 18.09.2012.

23. K námietke žalobcu v odvolaní proti povoleniu žalovaným v 1/ a 2/ rade splácania v mesačných
splátkach po 200,- eur odvolací súd poukazuje na bod 27. napadnutého rozsudku, s odôvodnením
ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

24. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že tieto v odvolacom konaní úspešným žalovaným ich nepriznal, pretože im

žiadne nevznikli.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).