Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. september 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206522
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317206522.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: Š. V., W.. XX.X.XXXX, XXX

XX G. XXX, zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, AK Lipová 1, 066 01 Humenné, proti žalovanému:
Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 19.11.2012 je bezúročná
a bez poplatkov.

II. Súd u r č u j e , že zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 10.12.2012 je bezúročná a bez
poplatkov.

III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi zo zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 7114731 zo dňa
19.11.2012 bezdôvodné obohatenie vo výške 932,56 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa
podania žaloby až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5017949 zo dňa 10.12.2012
bezdôvodné obohatenie vo výške 1 723,08 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa podania
žaloby až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnom
rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.6.2017 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia,

určenia neprijateľných zmluvných podmienok a náhrady trov konania resp. vyhlásenia zmlúv za
bezúročné a bez poplatkov. Žalobu odôvodnil tak, že so žalovaným uzatvoril dve spotrebiteľské zmluvy z
dôvodu finančnej tiesne v roku 2012. Na základe žiadosti bola dňa 19.11.2012 so žalovaným uzatvorená
Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX, pričom disponuje len potvrdzujúcim listom k
Žiadosti o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 7114731, ktorá nie je datovaná s parametrami: schválená
výška pôžičky 1500,- eur, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti 11/2017, celková suma pôžičky
2806,80 eur, výška mesačnej splátky 46,78 %, ročná úroková sadzba 32%, RPMN 32%, priem. RPMN

46,35%. Žalobca na základe žiadosti zo dňa 26.11.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí
pôžičky č. XXXXXXX dňa 10.12.2012 s parametrami: schválená výška pôžičky 4912,02 eur, počet
splátok 93, celková suma pôžičky 12.099,30 eur, celkové náklady spotrebiteľa 7187,28 eur, spôsob
splácania splátok- poštovou poukážkou, výška mesačnej splátky 130,10 eur, RPMN 32%, ročná úrokovásadzba 32%, priem. RPMN: 19,37%. V zmysle čl. III účel použitia pôžičky, podpisom zmluvy žiadal,
aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili záväzky: Slovenská požičovňa pre sumu 2022,07 eur, Quatro pre
sumu 189,96 eur, HT 2.700,- eur. V danom prípade ide o formulárové zmluvy a spotrebiteľ nemohol

ovplyvniť ich obsah. Žalobca ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o
poskytnutí Najľahšej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 19.11.2012 a Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5017949
zo dňa 10.12.2012. Žalobca do podania žaloby uhradil viac, než predstavovala výška pôžičiek. Zmluvy
podľa žalobcu nedostatočne zakotvujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z.o
spotrebiteľských úveroch a preto je možné ich považovať za bezúročné a bez poplatkov. Zároveň

upozornil na neprimerane vysokú úrokovú sadzbu 32% a preto je neplatnou dohodou v rozpore s
dobrými mravmi. Celkovo sa žalobca zaviazal podľa zmluvy č. 1 zaplatiť žalovanému sumu 2806,80
eur a do 31.3.2017 uhradil 2432,56 eur, pričom výška poskytnutého úveru bola 1500,- eur. Výška
bezdôvodného obohatenia je v sume 932,56 eur. Celkovo sa žalobca zaviazal podľa zmluvy č. 2 zaplatiť
žalovanému sumu 12.099,30 eur a do 31.3.2017 uhradil 6.635,10 eur, pričom výška poskytnutého úveru
bola 4.912,02,- eur. Výška bezdôvodného obohatenia je v sume 1.723,08 eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Podľa neho súd zmluvy dojednané v súlade s platným právom,
obsahujú zhodné prejavy vôle a neobsahujú ustanovenia, podľa ktorých by bolo možné vyhlásiť zmluvy
za bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný tvrdí, že žalobca nemá naliehavý právny záujem, lebo určenie
neplatnosti úverovej zmluvy by neodstránilo stav právnej neistoty. Žalobca uzatvoril spotrebiteľské

zmluvy na základe svojho slobodného rozhodnutia. V zmluvách je uvedená výška splátok a konečná
splatnosť je určená zrozumiteľne a určito. Nevyžaduje sa aby suma istiny, úroku a iných poplatkov tvorila
jednu splátku jednotlivo popri sebe. Údaje špecifikuje Splátková kalendár. Upozornil na rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora C-42/15. Zákonodarca nestanovil
podrobeniu testu „ neprijateľnosti“ samotnú výšku úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ale výšku

odplaty spotrebiteľského úveru. Žalovaný nepožadoval od spotrebiteľa nad rozsah úrokovej sadzby
žiadne ďalšie poplatky a ani plnenia s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Podľa žalovaného úroková
sadzbaniejevrozporesdobrýmimravmi,lebopodľanovelynariadeniavládybypridvojnásobku16,42%
bola výška 32,84% a 32,02%. K bezdôvodnému obohateniu vzniesol žalovaný námietku premlčania,
kde premlčanie počítal od zročnosti jednej splátky a keďže žaloba bola podaná na súd 6.6.2017 tak

splátky spred 6.6.2015 či 6.6.2015 považuje za premlčané. Podmienka pre uplatnenie premlčacej lehoty
10 - ročnej splnená nie je. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty jednoznačne objektivizuje
vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie.

3.Súdsaoboznámilsobsahomžaloby,atožalobou,rozhodnutímCentraprávnejpomoci,potvrdzujúcim

listom k pôžičke, štandardnými európskymi informáciami, vyjadrením žalovaného, prehľadom splátok,
a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 19.11.2012 bola schválená Žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky č. XXXXXXX s pôžičkou
1.500,- eur, s celkovou sumou pôžičky 2.806,80 eur, splátkou 46,78 eur, počtom splátok 60, úrokovou

sadzbou a RPMN 32% a termínom konečnej splatnosti 11/2017.

5. Dňa 10.12.2012 ( žalobcom podpísaná dňa 26.11.2012) bola uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky
č. XXXXXXX so schválenou výškou pôžičky 4.912,02 eur, počtom splátok 93, termínom konečnej
splatnosti 9/2020 a celkovou sumou pôžičky 12.099,30 eur a ročnou úrokovou sadzbou a RPMN 32%.

6. Nepochybne predmetné úverové zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

7. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do

Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

úverovej zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahomalebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa 53 ods.4 Občianskeho zákonníka Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatnýmspôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako
aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

12. Súd považoval za dôvodný aj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného úveru.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a medzi nimi pod písm. f) je
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a pod písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov,.

13.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
a ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

15. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného
zákona nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou

pod písm. l), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou
splatnosťou úver a preto pri písm. f) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť
úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline
5Co/286/14 zo dňa 27.5.2014).

16.Vzmluveopôžičkeč.XXXXXXX ač.XXXXXXXbolaúrokovásadzbavdanomprípadedohodnutávo
výške 32 % ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle
princípu dobrých mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že
neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miereuznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej
kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,

ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri
nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika
vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere

o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016.
Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli
priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej
sadzby 1-5 rokov v novembri 2012, kedy bola predmetná zmluva č. XXXXXXX uzavretá, v sadzbe 11,42
% so splatnosťou 60 mesiacov. Zmluva č. XXXXXXX uzavretá, v sadzbe 13,93 % so splatnosťou 93

mesiacov. Úroková sadzba predmetných úverov je tak viac ako 2-násobkom priemernej sadzby úverov
poskytovaných v rovnakom období.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo
1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom

limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“

17.,,Súduprvejinštancietedanemožnoničvytknúť,pokiaľdôvodbezúročnostiabezpoplatkovosti,ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje

všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené

aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere

zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017 a zn.
3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

18.Súdpovažovalneuvedenievýškysplátokistiny,úrokovapoplatkovzaneprijateľnúpodmienku,akoto
mánamysliustanovenie§53ods.5Občianskehozákonníka.Navyšesúdpoukazujenaustanovenie§11
ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom
úvereneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2,okreminýchajpísm.k),atovýšku,početatermínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Túto skutočnosť potvrdil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 6.4.2017,
sp.zn. 4Co/170/2016 zo dňa 27.4.2017, sp. zn. 2Co 139/2017 zo dňa 24.1.2018, sp.zn. 3Co 157/2017

zo dňa 1.2.2018, sp. zn. 18Co/44/2017 zo dňa 14.2.2018, sp. zn. 9Co 154/2017 zo dňa 1.3.2018 a sp.
zn. 11Co/29/2017 zo dňa 13.3.2018.20. Čo sa týka právneho názoru vyjadreného v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v
právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a V. F..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec

smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský

zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie

splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To

však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa

nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici

priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na

právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Súd je preto názoru, že napriek predmetnému rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských
úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich
( teda 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch), tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona,
je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.21. Podľa § 11 ods. 4 zák. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého

spotrebiteľského úveru žalobou.

22. Na základe absencie podstatných náležitostí súd teda považoval zmluvy o pôžičkách za bezúročné
a bez poplatkov, čo odôvodňuje aj to, že žalobca má nárok na vydanie toho, čo žalovanému preplatil.

23. Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. K výške bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že pri pôžičke č. XXXXXXX suma 932,56

predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca zaplatil žalovanému a výškou skutočne poskytnutej
pôžičky (2.432,56 eur -1500 eur). Žalovaný uviedol úhradu vo výške 2.432,56 eur a preto súd priznal
rozdiel v tejto sume, aj keď podľa prehľadu splátok k pôžičke č. XXXXXX bola úhrada vo výške 2.437,24
eur ( rozdiel 4,68 eur). K pôžičke č. XXXXXXX v prehľade je tiež uvedená úhrada vo výške 6634,90 eur
a žalobca uviedol sumu 6635,10 eur, pričom rozdiel (20 centov) je zanedbateľný oproti rozdielu pôžičky

č. XXXXXXX a suma 1.723,08 predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca zaplatil žalovanému a
výškou skutočne poskytnutej pôžičky (6.635,10 eur - 4.912,02 eur), preto mu ju súd priznal tak ako si
to žalobca vyčíslil.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca sa domáhal úhrady úrokov z omeškania zo sumy
bezdôvodného obohatenia odo dňa podania žaloby do zaplatenia, teda od 6.6.2017 v správnej výške
5% ročne, preto súd aj tomuto nároku vyhovel.

26. K námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu súd uvádza, že naliehavý
právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom
sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľných zmluvných
podmienok môže argumentovať žalobca voči žalovanému. Žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození
a preto žaloba v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami

anekalýmiobchodnýmipraktikamivspotrebiteľskýchzmluvách,zčohovyplývanaliehavýprávnyzáujem
na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej
charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

27. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že predmetný nárok nepovažuje

za premlčaný, nakoľko za premlčaciu lehotu považuje plynutie 10-ročnej lehoty podľa § 107 ods.2
Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k úmyselnému bezdôvodnému
obohateniu. Žalovaný poznal skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a poznal ich aj v čase vzniku,
napriek tomu, že vedel, že takáto zmluva nie je v poriadku prijal finančné prostriedky nad poskytnutý
úver, čím sa dopustil bezdôvodného obohatenia. Konal tak úmyselne. Keďže zmluva nemala náležitosti

podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, konanie žalovaného preto nemožno hodnotiť inak ako konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym
úmyslom získať majetkový prospech. V zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn.
7Co/84/2011,tiežrozsudokKrajskéhosúduvPrešovez21.1.2013,sp.

zn. 2Co 9/2012 ). Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení
počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107
ods. 2 OZ ). Z vyššie uvedených dôvodov
súd nepovažuje námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú. Teda pri uzavretí zmluvy dňa1.10.2008 a podaní žaloby dňa 16.2.2018, je jasné že k premlčaniu nedošlo, teda si žalobca uplatnil
žalobu v zákonnej objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe.

28. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol rovnako podľa § 255 ods.1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v
konaní proti žalovanému plne úspešný, preto neúspešnému žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť
argumentačne úspešnému v spore žalobcovi, trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.