Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316215934
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316215934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a

členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu:
Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátskou
kanceláriou RELEVANS s. r. o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471 proti žalovanému:
H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, o zaplatenie 1.172,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 28. novembra 2017 č. k. 8Csp/84/2016-67 v jeho
zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade

trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.172,07
eura, úrok vo výške 164,55 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.172,07 eura od
05. 10. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalobcamánároknanáhradutrovkonaniavočižalovanému
v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 ods. 1, § 499, § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka, ako aj § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

1.1. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 25. 07. 2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva
o úvere č. 1486653370, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov.
Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.230 eur s výškou

mesačnej splátky 34 eur a s dátumom konečnej splatnosti 15. 07. 2019, s dátumom prvej splátky do
15. 08. 2014, s počtom mesačných splátok 60 k prvému dňu v mesiaci, s úrokovou sadzbou 20,90%
ročne, priemernou RPMN 49,67%, RPMN banky 23,03% a bez poistenia. Celková čiastka úveru bola
stanovená na 1.941,81 eura. Súčasťou zmluvného vzťahu boli Obchodné podmienky pre úver a tiež
Obchodné podmienky, ako aj Sadzobník poplatkov. Vzhľadom na to, že žalovaný svojím konaním porušil
ustanovenia zmluvy o úvere, úverová pohľadávka sa k 21. 09. 2015 stala predčasne splatnou v celom
rozsahu.Výškatejtosumykudňupredčasnejsplatnostipredstavovalaistinu1.172,07eura,úroky164,55

eura a poplatky za upomienky 39,65 eura. Z predloženého aktuálneho stavu úveru k 31. 08. 2016
vyplynulo, že žalobca uhradil žalovanému sumu 1.230 eur a žalovaný túto aj vyčerpal a uhradil z nej
57,93 eura.Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je podaná
dôvodne v rozsahu nezaplatenej časti úveru, ktorú poskytol žalobca žalovanému a to vo výške 1.172,07
eura. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, avšak tento žalobcovi nezaplatil, čím sa dostal

do omeškania dňa 05. 10. 2015, preto mu súd priznal aj zákonné úroky vo výške 5,05% ročne zo sumy
1.172,07 eura od 05. 10. 2015 do zaplatenia. Žalobca požadoval aj zmluvný úrok, a to po dni vyhlásenia
splatnosti úveru vo výške 20,90% ročne zo sumy 1.172,07 eura od 05. 10. 2015 do zaplatenia. V tejto
časti súd žalobu zamietol, nakoľko došlo k mimoriadnej splatnosti úveru dňa 21. 09. 2015 a len do tohto
času má žalobca nárok na zmluvný úrok. Po tomto dni je dlžník - spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky

z omeškania. Súd priznal žalobcovi aj úrok vo výške 164,55 eura vyčíslený ku dňu vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru.

1.2. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok
voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a vyhoveniu návrhu v celom rozsahu.
Namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, keď poukázal na ust. § 497 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V uvedenom zákonnom ustanovení sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len do času splatnosti
ako si to mylne vykladá súd nad rámec predmetného ustanovenia. Zároveň poukázal aj na ust. § 2
písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z., z ktorej zákonnej dikcie vyplýva, že žalovaný je povinný vrátiť finančné
prostriedky, ako aj zaplatiť úroky a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V
danej veci bolo preukázané, že žalovaný zostáva dlžný, a teda je správny ten záver, že jeho záväzok

doposiaľ nezanikol. Je potrebné rozlišovať medzi pojmami „splnenie záväzku“ a „splatnosť záväzku“. Až
splnením záväzku zaniká i akcesorický vzťah, nielen časovým bodom označujúcim moment, v ktorom
dlžníkovi vznikla povinnosť dlh vrátiť. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nie je spôsobom zániku
hlavného záväzku. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru
z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti

dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach
a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo, a nie po častiach. Pokiaľ platí, že dlžník je
povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je
dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky povinnosť splatiť zmluvný úrok až
do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť,

že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do
celkovej dlžnej sumy. Zmluvný úrok je totiž odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak
ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. V tejto
súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 32Cdo 3830/2014, 31Cdo
2851/99 a ďalšie), podľa ktorých nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným

vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj súvisiacom výroku o trovách konania je
potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vo vyhovujúcom výroku, ktorý nebol
dotknutý odvolaním, rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.

5. Predmetom konania bol nárok žalobcu z uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 25. 07. 2014, v zmysle
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 1.230 eur pri počte 60 mesačných splátok, s
dátumom konečnej splatnosti úveru 15. 07. 2019, výškou mesačnej úhrady 34 eur, pri úrokovej sadzbe
20,90%,RPMNbanky23,03%apriemernejRPMNnatrhu49,67%.Celkováčiastkaúverupredstavovala
sumu 1.941,81 eura. Dátum prvej splátky bol určený do 15. 08. 2014, pričom mesačné splácanie

bolo určené vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalovaný uvedený úver riadne a včas nesplácal, preto žalobca
vyhlásil dňa 21. 09. 2015 úver za predčasne splatný. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti žalovaný
dlžil na nezaplatenej istine 1.172,07 eura, úrok z istiny v celkovej výške 164,55 eura a na bankových
poplatkoch 39,65 eura. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi jeho nárok azaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.172,07 eura, úrok vo výške 164,55 eura, úrok z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.172,07 eura od 05. 10. 2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V tomto výroku pre absenciu odvolania je rozsudok právoplatný. Ďalším

výrokom súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je v súlade s § 379 ods. 1 CSP len tá časť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorou bola zvyšná časť žaloby zamietnutá a týkala sa uplatneného úroku po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, ako aj výrok o trovách konania, pretože tento výrok je závislý od rozhodnutia

vo veci samej.

7. Podstatným dôvodom podaného odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho
zamietajúcom výroku bol jeho nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že dohodnuté zmluvné úroky
z úveru patria žalobcovi len do splatnosti dlhu. Súd prvej inštancie zaujal názor, že po splatnosti dlhu
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru zaniká, pretože

žalobca má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

8. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j.
osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j.
osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom

nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická
tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom na ďalšie
všeobecné podmienky odkazuje. Spotrebiteľská zmluva je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s
uvedenými znakmi a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom, Obchodnom zákonníku alebo
inom osobitnom zákone. Podľa predchádzajúceho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.

z., ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení a doplnení niektorých zákonov je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené aj predmetnú zmluvu o stavebnom -
spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou

zásady lex specialis derogata lex generalis, t. j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu
úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny

vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Uvedené platí napriek tomu,
že je nespochybniteľný názor žalobcu, že úver je tzv. absolútny obchod a že naň dopadá tretia časť
Obchodného zákonníka. Zároveň vždy je potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje znaky
spotrebiteľskej zmluvy, pričom v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa tu vyvstáva požiadavka, aby
v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola aplikovaná právna

úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Správnosť aplikácie
občiansko-právnej úpravy, ktorá má zároveň spotrebiteľský charakter z ústavno-právneho hľadiska
nespochybňuje ani Ústavný súd SR (uznesenie ÚS SR z 19. 06. 2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013).

9. Pokiaľ žalobca tvrdí, že po zosplatnení dlhu má nárok na dojednaný úrok, odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje na aplikačnú prax súdov, ktorá sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti,
a teda, či popri úroku z omeškania a iných sankciách, tieto žalobcovi patria, už zaoberala. Najvyšší
súd SR vo veci 4Obo 143/1998 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria len
do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver
Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k

dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Uvedené rozhodnutie akceptoval i
Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K záveru súdov, že: „...pokiaľ veriteľ
pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru“ ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by

nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné
alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru
a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.10. Pokiaľ žalobca vyhlásil splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom k 21. 09. 2015, týmto svojím
jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky

a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné
úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú
sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať,
aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku úverového
vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej

sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý
predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru
v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve
úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru.

11. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe

jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu,
vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, to znamená, že veriteľ má právo
získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok

veriteľa na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku tohto
jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, a
tedaužívaťasplácaťichpostupnevsplátkachavzniknemupovinnosťuhradiťcelúpožičanúsumuspolu
s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť vrátiť požičané
prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník, ktorý nesplní

povinnosťvrátiťzosplatnenúpohľadávku,sadostávadoomeškaniaajepovinnýuhradiťveriteľoviajúrok
z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa,
ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky
zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.

Podľa názoru odvolacieho súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov, a teda
do mimoriadneho zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a po
zosplatnení pohľadávky má veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemá už nárok na zmluvne
dojednaný úrok.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku, ako aj súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, avšak mu žiadne trovy tohto konania nevznikli,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).