Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Csp/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203675
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517203675.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spotrebiteľskom

spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811
07, IČO: 35 831 154 zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810
00 Bratislava, proti žalovanému: M. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. č. 1, XXX XX N., v konaní o
zaplatenie 2 219,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 510 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
10.4.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 36,08 % s tým, že ich
výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. návrhom doručeným súdu
dňa 16.8.2017 žiadal aby súd zaviazal žalovaného k úhrade istiny 2 219,15 eur s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od 30.10.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 30.5.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej

poskytol žalovanému sumu 2 000,- eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných
splátkach v sume 64,19 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3 851,40 eur, splatil len 490 eur.
Žalobcalistomzodňa27.8.2014-predžalobnáupomienkavyzvalžalobcažalovaného kúhrade dlžných
splátok súčasne ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný dlžné splátky
ani v dodatočne poskytnutej lehote nesplatil, preto žalobca listom zo dňa 19.10.2014 úver zosplatnil.
Žalovaný dlžné splátky neuhradil, jeho dlh predstavuje sumu 2 219,15 eur. Zmluvnú pokutu v sume
288,53 eur evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad si neuplatňuje.

2. Žalobca ako dôkazy označil a doložil listiny - výpisy z obchodného registra, Žiadosť a zmluvu o
poskytnutie pôžičky z 30.5.2013, predžalobnú upomienku z 27.8.2014, doručenku, oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 29.10.2014, prehľad splátok a úhrad.

3. Uznesením sp. zn. 2Csp/95/2017-31 zo dňa 13.2.2018 súd pripustil zmenu žalobcu a to tak,
že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská čas Staré mesto, IČO: 35 831
154 ako nový žalobca, ktorý k 17.2.2018 zmenil obchodné meno na Intrum Slovakia s.r.o. .4. Podaním doručenom súdu dňa 27.3.2018 ozrejmil spôsob výpočtu žalovanej sumy, ktorá pozostáva
zo sumy 408,66 eur ako neuhradených splátok úveru od splátky č. 8 v sume 23,52 po splátky č. 9 až 14
každá po 64,19 eur a z dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru v sume 1 810,49 eur.

5. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, uznesením ho v zmysle § 167 ods. 2 C.s.p. vyzval aby
sa k návrhu vyjadril, súčasne ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach podľa ustanovení
C.s.p s dôrazom na ustanovenie § 292 C.s.p. Uvedené listiny boli žalovanému doručené do vlastných
rúk dňa 9.4.2018.

6. Žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril, nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov,
nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

7. Pojednávania vytýčeného na deň 20.9.2018 sa strany nezúčastnili, právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu, súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti.

Žalovaný napriek tomu, že mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 6.6.2018 svoju neúčasť
nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v neprítomností žalobu,
jeho právneho zástupcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov na

základe čoho ustálil tento skutkový stav:

8. Strany sporu dňa 30.5.2013 uzatvorili Zmluvu o pôžičke (č.l. 3-5 spisu), na základe ktorej právny
predchodca žalobca žalovanému ako dlžníkovi poskytol pôžičku - vo výške 2 000 eur, prevodom
na účet VÚB. Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalovaný zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ,

keďže je označený menom priezviskom, rodným číslom, ako jeho pracovné zaradenie je uvedené:
zamestnanec. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 60 mesačnými splátkami s poistením 64,19 eur,
s celkovými nákladmi spotrebiteľa 1 618,04 eur, RPMN 28,2 %, ročnou úrokovou sadzbou 32 %,
priemernou RPMN 20,44 % s termínom konečnej splatnosti 05/2018, pri celkovej pôžičke 3 618,04 eur.

9. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Žiadosť
a Zmluva o pôžičke je na 5 stranách rozdelené vertikálne na IX. časti, s možnosťou vpisovania
konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a pôžičke, jeho výške. Na piatej spodnej časti tlačiva je priestor
pre dátum, podpis pre klienta a podpis za Consumer Finance Holding, a.s. (VUB, a.s. na základe plnej
moci). VIII. Časť zmluvy obsahuje zmluvné podmienky, napr. čl. 6 - podmienky splácania obsahujú

ustanovenie, že splátkový kalendár je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (bod 6.1). V bode 6.2 je uvedené,
že pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári alebo Zmluvne stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci. Bod 6.3 uvádza, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po
uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inák.

10. Z obsahu zmluvy nevyplýva rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, ako aj termín konečnej
splatnosti úveru. Splátkový kalendár, ktorý má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy súdu predložený
nebol.

11. Z prehľadu splátok a úhrad - platobnej histórie (čl. 8 spisu) vyplýva, že žalovaný poskytnutý úver

nesplácal, uhradil sumu 490 eur formou 7 splátok po 70 eur, od úhrady realizovanej dňa 25.2.2014
nezaplatil už ani jednu splátku. Podľa tohto prehľadu žalovaný dlhuje sumu 2 507,68 eur z čoho je
288,53 eur pokuta, ktorá však nie je predmetom sporu.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného v čase podpísania zmluvy (k 30.5.2013) (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvyo spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.,

16. Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y),

18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) účinného v
čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

19. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len neprijateľná podmienka).

21. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

23. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený prvým predpisom alebo určený

v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

25. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Právne posúdenie veci26. Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne.

27. Je nepochybné, že žalovaný v záväzkovo - právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu
vystupoval ako fyzická osoba, ktorá pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako spotrebiteľa, kým právny predchodca žalobcu
pri poskytovaní pôžičky vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po
zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých

strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru.

28. V takomto prípade je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov(ďalejlenZoSÚ),ktorýjeúpravou„lexspecialis“k
úprave Občianskeho zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň
je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu

spotrebiteľských zmlúv.

29. Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo

zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je
nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu

terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

30. Súd zastáva názor, že predmetná úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované obsahové
náležitosti a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Medzi obligátorné náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. patrili údaje § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to údaj o dobe trvania

zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedených počet splátok
(60) a termín konečnej splatnosti (05/2018) z takéhoto znenia však nevyplýva doba trvania zmluvy
ani termín konečnej splatnosti úveru. Dátum prvej splátky nie je uvedený. Zo zmluvy teda nevyplýva
presný termín splatnosti prvej splátky ako aj nasledujúcich splátok. Nenachádza sa v nej tiež splátkový
kalendár, ktorým by sa mal riadiť žalovaný pri riadnom a včasnom splácaní úveru, napriek tomu, že má

byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súdu predložený nebol. Teda spotrebiteľ nemá vedomosť o tom
kedy presne je termín konečnej splatnosti.

32. Rovnako v zmluve chýba údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§9 ods. 2 písm. k/) v zmluve je
uvedený len údaj o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny, úroku a
iných poplatkov. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé rozčlenenie každej splátky na istinu,
úroky a iné poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami súdu predložený nebol.

33. Keďže zákon č. 129/2010 Z.z. absenciu vyššie uvedených údajov sankcionuje tým, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, potom dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola
poskytnutá. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, teda žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi iba sumu, ktorú obdŕžal.

34. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom
Súdny dvor Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016. Podľa tohto rozhodnutia čl.
10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobuurčitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo

svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne
transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a ich poplatkov. Rozhodnutie vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto
rozsudokjespolusvýkladomaleboposúdenímplatnostiprávaúnie,ktorésavňomnachádzajú,záväzný

pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej
veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku
nie je rozhodnúť spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže
pri jeho aplikácii.

35. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský

štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a
metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie ,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu unijového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde
existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné

zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským
štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty

nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia

smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to , že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej
úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský
štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá
za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie , resp. sprísnenie

trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení . To znamená, že smernica nikdy
nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že
ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu
dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže
byť uložená na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť. Žalovanému

ako spotrebiteľovi nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky a poplatky len na
základe ustanovení smernice č. 2008/48 bez toho, aby v tomto smere nebola vykonaná náprava vo
vnútroštátnom práve. Žalovaným získaný úver sa v zmysle platnej a účinnej vnútroštátnej úpravy v čase
uzatvorenia zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

36. Z predložených listinných dôkazov ( zmluvy a prehľadu splátok a úhrad) vyplýva, že žalovanému
bola poskytnutá finančná čiastka prevodom na účet v sume 2 000 eur , z ktorej splatil sumu 490 eur .

37. Keďže súd ustáli, že zmluva o pôžičke je v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov má žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy

t.j. 1 510 eur ( poskytnutá suma 2000 eur mínus suma vrátená 490 eur) a na úhradu tejto sumy súd
žalovaného zaviazal, v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. Súd zdôrazňuje, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho

účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

39. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania od 30.10.2014 do zaplatenia v sadzbe 5,05 % ročne
z uplatnenej istiny.40. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa ustanovenia §
563 Obč. zák. je vznik omeškania v spojení s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je

teda, kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzko-právneho vzťahu
sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní deň nasledujúci po dní, kedy bola veriteľom o
plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ ním nebol dlžník vyzvaný
k plneniu skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje doručenie žaloba. Omeškanie začína v
prvý deň po tom, čo bola žaloba žalovanému doručená. Súd mal preukázané, že právny predchodca

žalobcu zosplatnil poskytnutú pôžičku listom zo dňa 29.10.2014, v ktorom žiadal uvedenú sumu uhradiť
po dourčení oznámenia, dôkaz o doručení tohto listu žalovanému zo strany žalobcu súdu doložený
nebol. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 9.4.2018, nasledujúcim dňom, t.j. 10.4.2018 sa žalovaný
dostal do omeškania.

41. Výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 10.11.2017 bola 0 % úrok

z omeškania v sadzbe 5 %.

42. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne od 10.4.2018
do zaplatenia z priznanej sumy t.j. 1510 eur a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol ako
nedôvodný.

Trovy konania

43. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane,

47.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

48. Pri žalovanej sume 2 219,15 eur bol úspech žalobcu vo výške 1 510 eur , čo je 68,04 %
úspešnosť a úspech žalovaného vo výške 709,19 eur čo je 31,96 % úspešnosť, z uvedeného
vyplýva, že úspech žalobcu v spore prevyšoval úspech žalovaného o 36,08 % a v takomto rozsahu

má žalobca nárok na náhradu trov konania od žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.