Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200265
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817200265.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Mýtna 48, P.O. Box 205, Bratislava, proti žalovanému O. D., bytom D. XXXX/XX, M., o zaplatenie sumy
2.251,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa

08. novembra 2017, č.k. 9Csp/5/2017-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby čo do sumy 192,57 eur s príslušenstvom, rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie čo do sumy 192,57 eur s príslušenstvom z
a s t a v u j e .

Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 2.251,07 eur s príslušenstvom žalovaným a zároveň žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2 zák.č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 565, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka
a § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že žaloba je podaná nedôvodne. Strany sporu, resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
dňa 10.09.2013 zmluvu o pôžičke, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému podľa zák.č. 129/2010 Z.z.. Súd skúmal samotnú zmluvu zo
dňa 10.09.2013. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliadal

z úradnej moci na premlčanie podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z.. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu je
potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v § 52 a nasl.
OZ. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako
absolútnyobchodmedzidvomipodnikateľmiazmluvouospotrebiteľskomúvere,ktorájeuzavretámedzi
dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem. Splatnosť
spotrebiteľského úveru nastáva v celom rozsahu 19.02.2014 dôsledku toho, že bol žalovaný v omeškaní

so zaplatením splátok splatných od mesiaca október (20.10.2013) viac ako tri mesiace. Mimoriadnu
splatnosť úveru vyhlásil žalobca v súlade s § 565 OZ a čl. 12.4 zmluvných podmienok. Nakoľko žalovaný
ani na základe výzvy zo dňa 24.01.2014, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a
upozornil na možnosť zosplatenia pôžičky veriteľom dlžné splátky neuhradil a toto právo bolo zmluvnými
stranami dohodnuté v čl. 12.4 zmluvy o pôžičke zo dňa 10.09.2013. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu
neboli žalovaným výslovne popreté. Nárok žalobcu na zaplatenie celého zostatku spotrebiteľského

úveru sa premlčuje podľa § 101 OZ vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby s tým, že v zmysle § 103
OZ začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenieniektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. V danom prípade to znamená, že premlčacia doba začala plynúť 20.10.2013, keďže v dôsledku
nezaplatenia tejto splátky spotrebiteľského úveru a jej omeškania viac ako 3 mesiace sa stal celý úver

splatný dňa 19.02.2014, t.j. do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Doba na riadne uplatnenie
nároku žalobcom v premlčacej dobe tak uplynula 20.10.2016. Právny predchodca žalobcu si nárok na
súde uplatnil 12.01.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, nárok žalobcu je preto z dôvodu premlčania
nedôvodný. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1, 2 CSP tak, že v
celom rozsahu úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, súd mu

nárok nepriznal, keďže mu zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu
2.058,5 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% z tejto sumy od 20.02.2014 do zaplatenia a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň navrhoval odvolaciemu súdu, aby konanie v časti

o zaplatenie sumy 192,57 eur s úrokom z omeškania 5,25% zo sumy 192,57 eur od 20.02.2014 do
zaplatenia zastavil. Poukázal na znenie ust. § 103a § 565 OZ s tým, že ak by súd prvej inštancie správne
právne posúdil premlčanie pohľadávky použil by ust. § 103 veta prvá OZ na posúdenie premlčania
splátok splatných do zosplatnenia celého úveru. Premlčanie podľa tohto ustanovenia by vzhľadom
na začatie sporu dňa 12.01.2017 podliehali splátky splatné 20.10.2013, 20.11.2013 a 20.12.2013.

Premlčanie neuhradených úverových splátok takto splatných by posúdil podľa § 103 veta prvá OZ a
zosplatnenie celého úveru by posúdil podľa § 103 veta druhá OZ. Správne by mal za preukázané, že
premlčané sú len splátky splatné do 20.12.2013 v celkovej sume 192,57 eur. Nakoľko žalovaný dlžné
splátky nezaplatil, právny predchodca úver zosplatnil k 19.12.2014 pre nezaplatenie splátky splatnej
20.01.2014 žaloba bola podaná 12.01.2017 a teda nezaplatená splátka úveru splatná 20.01.2014 a

časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.02.2014 premlčaná nie je, keďže
nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Ust. § 53 ods. 9 OZ neupravuje
počiatok plynutia premlčacej doby. Z tohto ustanovenia vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie
práva podľa § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátok až po uplynutí troch
mesiacov s omeškaním zaplatenej splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej

doby. Ak by totiž mala plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo
by v rozpore zo zákona k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamihom splatnosti všetkých
omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Nakoľko časť uplatnenej pohľadávky
titulom zaplatenia troch splátok čo do sumy 195,57 eur je premlčaná, v tejto časti zobral žalobu späť
a navrhol odvolaciemu súdu v tejto časti konanie zastaviť. Vo zvyšku žiadal, aby odvolací súd návrhu

vyhovel a uplatnil si náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd vec prejednal podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné sčasti
zrušiť a konanie zastaviť podľa § 370 ods. 1, 2 CSP a sčasti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 397 ods. 1 CSP.
5. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie zobral žalobca žalobu späť v
časti čo do sumy 192,57 eur, odvolací súd zaslal žalovanému výzvu, či s čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasí s tým, že ak súdu svoje stanovisko žalovaný do 10 dní neoznámi, bude mať Krajský súd v
Trenčíne za to, že so čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí.

6. Podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie skôr ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia, súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí, ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
7. Z dôvodu, že žalobca zobral žalobu čo do sumy 192,57 eur s príslušenstvom späť, odvolací súd

dospel k záveru, že vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby,
pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie čo do
tejto sumy s príslušenstvom zastavil.
8. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami zo strany žalobcu vo vzťahu k zvyšnej časti
napadnutého rozsudku a dospel k tomu záveru, že jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej

inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa
v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 07.02.2018
všakÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvoveciPL.ÚS11/2016vyhlásilnález,podľaktoréhoustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom
uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky).

9. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu
nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikytrebavnímaťtak,ženímbolvyhlásenýodpočiatkuexistujúci
nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho,

že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy
(v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že
ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v
tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito
ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným
zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle
zákona)predstavujeporušenieprávažalobcunasúdnuochranuvzmyslečl.46ods.1ÚstavySlovenskej

republiky.

10. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006, sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu
hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že

hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú
ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo
nikdy súčasťou právneho poriadku.

11. Aj keď žalobca v odvolaní priamo nenamietal nesprávnosť tohto postupu súdu prvej inštancie

(netvrdil, že ex offo prihliadanie na premlčanie je v rozpore s ústavou), namietal, že jeho pohľadávka
nemohla byť ku dňu podania žaloby premlčaná. Pokiaľ by súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z. z., bez vznesenia námietky premlčania druhou stranou by musel vec posúdiť
de facto rovnako, ako keby k premlčaniu nedošlo - teda tak, ako tvrdil žalobca v odvolaní (aj keď z iných
dôvodov).

12. Z uvedených dôvodov, pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval
súd prvej inštancie, nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny (§ 387 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní bolo potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný) procesný postup súdu
prvej inštancie napraviť. Odvolací súd nemohol napraviť tento nedostatok sám zmenou napadnutého

rozsudku. Aj keď v odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvádza, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie viacerými listinnými dôkazmi (uvádzajú sa tam prakticky všetky listiny založené v súdnom
spise), tieto listinné dôkazy súd prvej inštancie skutkovo a právne nevyhodnotil v takej miere, aby bolo
možné rozhodnúť vo veci samej, ale vyhodnocoval ich len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania.
Vykonanie dokazovania, resp. jeho doplnenie tak, aby bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci

samej, by nebolo účelné vzhľadom na minimálny rozsah dokazovania (vrátane vyhodnotenia dôkazov)
vykonaného súdom prvej inštancie. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).