Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203678
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218203678.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
RomanaMajerskéhoaJUDr.IvanyŠtiftovejvsporežalobcu:E.U.,F..X.X.XXXX,D.XX,H.,zastúpeného
advokátom JUDr. Viktorom Križiakom, Moyzesova 46, Košice, proti žalovanému: REVO TATRY, s. r.
o., Klincová 37/B, Bratislava, zastúpenému advokátom Mgr. Martinom Danišovičom, Drieňová 1/D,
Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava II č.k. 21C/18/2018-43, zo dňa 23.4.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil
povinnosť pripojiť I. T. R. R.Í. Ž. Č.. XXX na X. H. S. C., R. XX-T., J.. Č.. XXXX na H.. Č.. XXXX/XXX, W.
na A. Č.. XXXX, R. na Okresnom Ú. P., Z. R. A., P.. Ú.. R. A., P. dodávke médií elektrina, voda, teplo;
rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov vo výške 100 % a poučil žalovaného o tom, že môže
podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej v právnej veci spojenej s výkonom neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaním doručeným súdu 20.4.2018 domáhal voči žalovanému
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by uložil žalovanému povinnosť pripojiť I. T. R. R. Ž. Č.. XXX
na X. H. S. C., R. XX-T., J.. Č.. XXXX na H.. Č.. XXXX/XXX, W. na A. Č.. XXXX, R. na Okresnom Ú.
P., Z. R. A., P.. Ú.. R. A. (Ď. A. „.) k dodávke médií elektriny, vody a tepla; na tom skutkovom základe,
že predmetný byt nadobudol vydražením v dobrovoľnej dražbe, priebeh ktorej je osvedčený Notárskou
zápisnicou N 705/2017, Nz 23646/2017, NCRIs 24157/2017, zo dňa 7.7.2017. Žalovaný ako správca

bytov v predmetnom bytovom komplexe tento byt v prvý septembrový týždeň 2018 odstavil od dodávky
tepla, vody a elektriny, bez varovania, a to krátko po tom, ako žalobca žalovanému oznámil, že je novým
vlastníkompredmetnéhobytu.Žalovanýakonezodpovednýsprávcanechalpredchádzajúcehovlastníka
bytu (Johna Bristow Sedem) vyrobiť dlh 8.159,91 eura, a to najmä titulom neuhradenia predpísaných
zálohových platieb spojených s užívaním bytu. Správca navyše postupoval nezodpovedne aj naďalej,
keď neoznámil existenciu tejto pohľadávky aspoň dražobníkovi, a to napriek tomu, že včas vedel o

konaní dobrovoľnej dražby. Dražobník tak nemohol informovať dražiteľov pri konaní dražby o existencii
takejto pohľadávky, keďže o nej nevedel. Túto pohľadávku žalovaný ani od Johna Bristow Sedema
nijakým spôsobom nevymáhal. Žalovaný bezdôvodne očakáva, že dlžnú sumu bez existencie právneho
dôvodu uhradí en bloc žalobca. Tento dlh pritom vznikol predtým ako byt nadobudol, s tým, že po
prevzatí bytu komunikoval so žalovaným a na jeho žiadosť mu aj zaslal zápisnicu o odovzdaní predmetu
dražby; žalovaný bez varovania odstavil byt od všetkých dostupných médií a ako dôvod tohto odstavenia

uviedol predchádzajúce neuhradené zálohové platby v celkovej výške 8.159,91 eura. Žalovaný vedome
porušuje vlastnícke právo žalobcu na nerušené užívanie bytu a týmto odpojením sa ho snaží donútiťuhradiť dlhy predchádzajúceho vlastníka, od ktorého ich ani nevymáhal a napraviť tak svoje zlyhanie
pri výkone správy.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie
ozrejmil, že neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam,
kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí
ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca
musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť

skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje
žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť
aspoň osvedčený s tým, že miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Ďalej dôvodil,

že osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa
návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava, sledujúca
dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie
vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný
zabezpečovací prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a

efektívnej súdnej ochrany stranám, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. Je taktiež možné
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2
C.s.p.), kedy návrh konzumuje vec samu.

4. Konštatujúc, že aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom

pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k
nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu,
súd prvej inštancie zdôraznil, že požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Z uvedeného mu vyplynulo, že pre
vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych

(nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi
nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku,
keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Súd prvej inštancie po dôkladnom
oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal za preukázanú jeho
opodstatnenosť a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia.

5. Mal za zrejmé, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu a žalovaný ako správca vykonáva správu
apartmánového (bytového) domu, kde je tento byt umiestnený; pôvodný vlastník neplatil preddavky,
resp. zálohové platby, čím vznikol nedoplatok 8.159,91 eura, na ktorý žalobca ako účastník dražby, kde

uvedený byt nadobudol do svojho vlastníctva a ani ďalší účastník dražby, neboli upozornení a nemali
o ňom vedomosť. Z obsahu spisu mal súd prvej inštancie za nesporné, že žalovaný odpojil byt vo
vlastníctve žalobcu od dodávok tepla, vody a elektriny z dôvodu, že nadobudnutím vlastníctva k bytu
(apartmánu) žalobca vstúpil do práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o výkone správy a zároveň,
že je ako vlastník zodpovedný za vyrovnanie nedoplatku, nakoľko ide o záväzok spojený s vlastníctvom

bytu podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. Skonštatoval že z ustanovenia čl. VI bod 2 Zmluvy o
výkone správy potom vyplýva, že správca má právo odpojiť byt od dodávok energií pre prípad, ak má
vlastník bytu nedoplatky súvisiace s užívaním bytu a poplatku za výkon správy.

6. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že aj keď samotný zákon č. 182/1993 Z.z. v ustanovení § 8a

ods. 7 uvádza, že - s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome
prechádzajúnanovéhovlastníkabytualebonebytovéhopriestoruvdomeprávaapovinnostivyplývajúce
zo zmluvy o výkone správy a prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome
na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy
o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka

bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo
prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome - nie je možné dávať na ťarchu novému
vlastníkovi nevysporiadané záväzky pôvodného vlastníka. Na otázku, voči komu sa správca môžeoprávnene domáhať úhrady týchto záväzkov (nedoplatky na preddavkoch a úhradách) sa súd prvej
inštancie zamýšľal tak, že nie je možné odpovedať, že za tieto záväzky zodpovedá výlučne nový vlastník
v dôsledku singulárnej sukcesie upravenej zákonom; takýto výrazne rozširujúci výklad právnej normy

považoval za vybočujúci z hraníc ústavnej konformity a prípustnosti, s tým, že by išlo o zakladanie
práv a povinností a predovšetkým zodpovednosti aktuálneho vlastníka za obdobie, keď tento nemal
k bytu (bytovému domu) žiaden právny vzťah. Vyslovil názor, že za tieto záväzky zodpovedá výlučne
pôvodný vlastník bytu, lebo on dlhy spôsobil a tie vznikli ešte do momentu prevodu vlastníckeho práva k
bytu. Považoval za potrebné tiež pripomenúť, že pri výklade zákona sa vychádza predovšetkým z jeho

zmyslu a účelu a to v nadväznosti aj na znenie noriem, resp. právnych predpisov vyššej právnej sily.
V naznačenom smere poukázal aj na znenie § 500 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za
dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ; dlhy spojené s vecou neprechádzajú na nadobúdateľa.
Uvedený výklad (aj napriek zneniu § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z.) súd prvej inštancie mal za
plne ústavne konformný, zachovávajúci vlastníctvo ako jeden zo základných princípov právneho a
demokratického štátu. V tejto súvislosti zdôraznil, že vlastnícke právo predstavuje jeden zo základných

inštitútov právneho poriadku Slovenskej republiky a toto právo nemožno bezdôvodne obmedziť a to ani
s odkazom na existujúci nedoplatok pôvodného vlastníka; upriamil tiež pozornosť na § 6 ods. 2 písm. d)
a § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré podľa neho nemožno opomenúť; v zmysle týchto
ustanovení je správca povinný vymáhať škodu, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných
nedoplatkov ako aj sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv

od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Poukázal na to, že
ideozákonnúpovinnosťsprávcuvymáhaťtietonedoplatkyazanedbanietejtopovinnostinemožnodávať
na ťarchu iným subjektom a už vonkoncom nie novému vlastníkovi bytu, ktorý byt navyše nadobudol
bez vedomosti existencie takéhoto nedoplatku a riadne zaň zaplatil vydraženú cenu.

7.Keďžesúdprvejinštanciemalzlistinnýchdôkazovzapreukázanéosvedčeniezákladnýchskutočností
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čím žalobca osvedčil svoj hmotný nárok,
ktorého ochrany sa domáha; a žalobca osvedčil konkrétne správanie žalovaného, ktoré mu spôsobuje
neželanú ujmu, resp. zásah do jeho vlastníckych práv; majúc za to, že žalobca osvedčil skutočnosti
odôvodňujúcebezodkladnúúpravupomerov,súdprvejinštancievzmysle§324ods.1,ods.3,§325ods.

1, § 325 ods. 2, písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330 ods. 2, § 336 ods. 1, §
337ods.1C.s.p.zapoužitiačl.20ods.1,ods.4ÚstavySRa§123,§126ods.1Občianskehozákonníka
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel s dôvetkom, že žalovaného poučil o možnosti
podať žalobu vo veci samej. Objasnil, že sa jedná o inštitút následnej protižaloby povinnej strany za
predpokladu, že žalobca bol s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný. K odôvodneniu

trov konania uviedol, že o nich rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti uznesenia.

8. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť

a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Súdu prvej inštancie vyčítal, že dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a
právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že namietal najmä
skutočnosť,žežalobcaneosvedčilexistenciunároku,ktorémumábyťposkytnutáochrana.Nerozporoval

nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k bytu, avšak podľa jeho názoru preukázanie vlastníckeho
práva ešte neznamená osvedčenie existencie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Z povahy
veci vyplýva, že hodnoverné osvedčenie nároku môže žalobca dosiahnuť relevantnými skutkovými
tvrdeniami, dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou; žalobca dôvodnosť
svojho nároku požadovaným spôsobom neosvedčil a to ani v rámci svojho opakovaného návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a iba opätovne preukázal, že je vlastníkom bytu, ktorý nadobudol
na dobrovoľnej dražbe. Toto sú skutočnosti nesporné a tieto nie je potrebné osvedčovať. Pokiaľ žalobca
ďalej tvrdí, že platí zálohové platby v riadnej výške, toto tvrdenie opäť neosvedčil, nakoľko neuvádza
žiadne iné skutočnosti alebo dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že si svoju povinnosť - riadne a
včasplatiťpredpísanézálohyplní.Žalobcatedaneosvedčil,ženemávočižalovanémudlhnazálohových

platbách, ktorý by ho (ako správcu) v zmysle podmienok zmluvy o výkone správy oprávňoval odpojiť
žalobcov byt od dodávky médií. Za podstatnú považoval skutočnosť, či ako správca má voči žalobcovi
pohľadávky,ktorébyhooprávňovalivykonaťodpojeniebytuodmédií;potvrdiltvrdeniažalobcu,žemedzi
nimi došlo k uzavretiu zmluvy o výkone správy; túto zmluvu nebolo podľa názoru žalovaného potrebnéani uzatvárať, nakoľko z § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva právne nástupníctvo žalobcu po
predchádzajúcom vlastníkovi bytu a teda žalobca vstúpil titulom singulárnej sukcesie do všetkých práv
a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy. Na tomto mieste poukázal na znenie čl. VI. bod

2 Zmluvy o výkone správy, že „...ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nezaplatí splatné záväzky
voči správcovi v lehote do 30 dní zašle mu správca výzvu k úhrade nedoplatku v lehote 15 dní odo dňa
doručenia výzvy. Ak vlastník ani v tejto dodatočnej lehote neuhradí splatný záväzok, vzniká správcovi
právo odpojiť predmetný byt alebo nebytový priestor od dodávok médií (teplej a studenej vody, plynu,
elektrickej energie)... .“ Dôvodil, že z cit. znenia zmluvy o výkone správy teda vyplýva jeho oprávnenie

ako správcu vykonať odpojenie bytu od dodávky médií pre prípady ak má vlastník bytu nedoplatky vo
výške presahujúcej 500 eur a ak tieto neuhradil ani do 15 dní od doručenia výzvy na úhradu nedoplatkov.

9. Žalovaný pripomenul, že ohľadom bytu, ktorý žalobca nadobudol príklepom na dobrovoľnej dražbe
vznikol dlh prechádzajúceho vlastníka 8.159,91 eura, ktorú skutočnosť žalobca nerozporuje, tvrdí
však, že za dlh predchádzajúceho vlastníka nie je zodpovedný. Žalovaný uviedol, že ohľadne tejto

skutočnosti má diametrálne odlišný právny názor, ale okrem iného za podstatné považoval aj ten fakt,
že žalobca od nadobudnutia bytu (od 7.7.2017) si riadne a včas neplní svoje povinnosti platiť zálohové
platby v predpísanej výške 177,05 eura; z tohto dôvodu žalovaný 1.2.2018 vyzval žalobcu na úhradu
preddavkových platieb. Zdôraznil, že bez ohľadu na to, že žalobca neuznáva svoju zodpovednosť
za dlh predchádzajúceho vlastníka, sám žalobca za obdobie od 7.7.2017 do 1.2.2018 „vyprodukoval“

dlh na úhradách preddavkových platieb. Uvedené má vyplývať z výzvy žalovaného na zaplatenie
preddavkovýchplatieb,žedlhžalobcuje8.513,45eura,pričompôvodnýdlhpredchádzajúcehovlastníka
bol 8.159,91 eura a žalobca bol v omeškaní s platením preddavkových platieb aj po výzve na úhradu a v
čase odpojenia bytu od dodávok médií bol v omeškaní s preddavkovými platbami vo výške presahujúcej
500 eur. Z tohto dôvodu mal za to, že bol oprávnený žalobcu od dodávok médií odpojiť. Za podstatné

však považoval naďalej to, že žalobca zodpovedá aj z dlhy predchádzajúceho vlastníka bytu.

10. Namietal nesprávnosť výkladu súdu prvej inštancie, že dlhy viaznuce na byte neprechádzajú na
neskoršieho vlastníka; tento mal v rozpore so samotným textom § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993
Z.z. Ďalšiu argumentáciu založil na tom, že ustanovenie § 500 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o

ktoré súd prvej inštancie oprel svoje závery, nie je použiteľné, nakoľko zákon č. 182/1993 Z.z. (o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov) ako zákon lex specialis má pre otázku právneho osudu dlhov
viaznucich na nehnuteľnosti samostatnú právnu úpravu (§ 8a ods. 7) a z tohto dôvodu je právna úprava
vyplývajúca z § 500 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ako lex generalis) na tento prípad neaplikovateľná.
Bol názoru, že súd prvej inštancie pri výklade príslušných ustanovení nezobral do úvahy špecifický

charakter vlastníckeho práva k bytu, kde vlastníctvo bytu každého jedného individuálneho vlastníka
je vždy pojmovo spojené so spoločným spoluvlastníctvom iných individuálnych vlastníkov bytov na
„spoločnom substráte“, ktorým je bytový dom, kde sa byty nachádzajú. Z tohto pohľadu je potom výklad
vyššie označených právnych noriem (ako výklad pripúšťajúci prechod dlhov spojených s bytom na
nadobúdateľa bytu) plne konformný s Ústavnou SR; súdom prvej inštancie prijatý výklad zase v rozpore

so základnou ústavnou zásadou, podľa ktorej vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný
obsah a ochranu. Aj s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti vyjadril presvedčenie, že existencia
značných dlhov žalobcu vylučuje existenciu nároku, ktorému by mala byť priznaná ochrana nariadením
neodkladného opatrenia.

11. K potrebe bezodkladnej úpravy pomerov žalovaný poznamenal, že žalobca jej existenciu neosvedčil;
právnu úpravu neodkladného opatrenia mal založenú na princípe, že ide o výnimočný zásah súdu
do právnych vzťahov účastníkov určitého vzťahu, avšak len vtedy, ak je osvedčené, že požadovaná
úprava neznesie odklad a to z dôvodu ujmy, ktorá bezprostredne a reálne hrozí navrhovateľovi, ktorý
žiada o nariadenie neodkladného opatrenia. Oponoval tým, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil

a neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo odôvodnenie potrebnosti bezodkladne upraviť
pomery medzi žalobcom a žalovaným, keď žalobca v podstate len všeobecným spôsobom uviedol, že
odpojením dodávok energií je mu znemožnené užívať byt ako jeho vlastník. V návrhu nie uvedené
nič, čo by nasvedčovalo akútnej potrebe neodkladnej úpravy pomerov; žalobca nekonkretizuje, či sa
do bytu presťahoval, či ho prenajíma inému užívateľovi, ktorý nemôže byt užívať atď. Iba všeobecným

konštatovaním (bez bližšieho zdôvodnenia) porušenia vlastníckeho práva žalobca náležitým spôsobom
nezdôvodnil a teda neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov.12. Žalobca nevyužil svoje procesné právo na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podľa § 373 ods. 3
C.s.p.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).

14. Žalobca sa proti žalovanému neodkladným opatrením (zrejme) v záujme dosiahnutia trvalej úpravy
pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 C.s.p.) domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť pripojiť
predmetný apartmánový byt vo vlastníctve žalobcu k dodávke médií elektriny, vody a tepla; potrebu
neodkladnej úpravy pomerov fakticky odôvodnil (iba) tým, že byt nadobudol vydražením v dobrovoľnej
dražbe, ktorý žalovaný ako správca bez varovania v prvý septembrový týždeň 2018 odstavil od

dodávky tepla, vody a elektriny, kvôli pohľadávkam (8.159,91 eura) evidovaným voči predchádzajúcemu
vlastníkovi, ktoré od neho nijakým spôsobom nevymáhal. Žalovaný tak sústavne vedome porušuje a
obmedzuje vlastnícke právo žalobcu na nerušené užívanie bytu a týmto odpojením sa ho snaží donútiť
uhradiť dlhy predchádzajúceho vlastníka a napraviť tak svoje zlyhanie pri výkone správy. Naliehavosť
neodkladného opatrenia mal danú faktickým znemožnením výkonu práva na užívanie bytu.

15. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome
práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe

domu,jepovinnýpristúpiťkzmluveovýkonesprávy.Prevodomaleboprechodombytualebonebytového
priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním.
Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa
domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred

prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

16. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť

len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.

20. Odvolací súd poznamenáva, že pre úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia sa vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť
upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov.21. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia musí
navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na

nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie neodkladného opatrenia, ktorým
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku
neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z
jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.

22. Už v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí osvedčiť také
skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s týmto úzko súvisí
preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná (v danom prípade
aj trvalá) ochrana.

23. Odvolací súd vychádzajúc z doslovného a gramatického výkladu § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993

Z.z. (na rozdiel od súdu prvej inštancie) sa nestotožňuje s právnym názorom, že dlhy prechádzajúceho
vlastníka neprechádzajú na neskoršieho vlastníka bytu. S prechodom vlastníctva bytu v dome (napr.
udelenímpríklepuvdražbe)totižprechádzajúnanovéhovlastníkabytuvdomevšetkyprávaapovinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy a doterajší vlastník bytu v dome odstupuje od zmluvy o
výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu

zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,
príslušenstva a pozemku vykonané ešte pred prechodom vlastníctva bytu.

24. Z ustanovenia zákona § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré je ustanovením lex specialis k
všeobecnejúpravevyplývajúcejzObčianskehozákonníka,vyplývasingulárnasukcesiapráv,povinností,

pohľadávokazáväzkovprináležiacichkbytupriprevodealeboprechodevlastníctvazpredchádzajúceho
vlastníka na vlastníka nového.

25. V tejto súvislosti hodno podotknúť, že ani zákon č. 527/2002 Z.z. (o dobrovoľných dražbách)
neustanovuje právnu úpravu, z ktorej by vyplývalo, že prechodom vlastníckeho práva vydražením by

dochádzalo k zániku dlhov viaznucich na predmete dražby (s výnimkou pohľadávky záložného veriteľa
vykonávajúceho dobrovoľnú dražbu).
26.Vykonanéplneniajednotlivýchvlastníkov(platbydofonduprevádzky,údržbyaopráv)vždyprináležia
nie jednotlivým vlastníkom, ale vždy sú pojmovo spojené s vlastníctvom konkrétneho bytu, pričom pri
prevode vlastníctva bytu sa tieto prostriedky nikdy nevracajú (titulom zániku vlastníckeho práva k bytu)

pôvodnému vlastníkovi (§ 10 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.), nakoľko sú vždy pojmovo spojené s
bytom a jeho novým vlastníkom. Z uvedeného vyplýva dôležitá zásada, podľa ktorej vznik záväzkov k
bytu je vždy akcesoricky naviazaný nie na osobu vlastníka ale na vecný substrát, ktorým je existencia
vlastníctva ku konkrétnemu bytu.

27. Predmetné právne závery sú v súlade s právnou doktrínou v odbornej literatúre (Zákon o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Komentár. Praha C.H. Beck, 2012, str. 312 - 317, Valachovič, M.
Vlastníctvo bytov. Bratislava: C.H. Beck, 2015, str. 125) a súdnou praxou; napr. Krajský súd v
Trnave v rozsudku zo dňa 18.2.2015, sp. zn. 24Co/191/2014, (okrem iných) konštatoval, že: (...)
„odvolací súd sa prikláňa k výkladu, že za úhradu takýchto záväzkov by mal zodpovedať výlučne

nový vlastník v dôsledku singulárnej sukcesie, pretože výklad rešpektuje všetky zásady právneho
nástupníctva. Právo spoločenstva vymáhať všetky pohľadávky spojené s vlastníctvom a užívaním bytu
alebo nebytového priestoru tak musí spoločenstvo uplatniť len voči súčasnému vlastníkovi zapísanému
v katastri nehnuteľnosti, pretože toto právo je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu alebo nebytového
priestoru v bytovom dome.“

28. Je teda zrejmé, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý v napadnutom rozhodnutí vyložil príslušné
ustanovenie § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. (lex specialis) pomocou ustanovenia § 500 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ, došlo k
takému výkladu a interpretácii právnej normy, ktoré je popretím zmyslu a účelu relevantnej právnej

úpravy, ktorá dopadá na prejednávanú vec; súd prvej inštancie tým v materiálnom poňatí právneho štátu
v rámci svojej argumentácie vybočil zo zákonných kritérií o špecifickom charaktere vlastníckeho práva
k bytu v bytovom dome.29. Keďže žalovaný mal právo odpojiť byt žalobcu od dodávok médií (teplej a studenej vody, plynu,
elektrickej energie) v zmysle čl. VI bod 2 Zmluvy o výkone správy v prípade, že žalobca ako vlastník
bytu má nedoplatky súvisiace s užívaním bytu a poplatku za výkon správy; odvolací súd za daného

skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že opodstatnenosť neodkladného opatrenia, ktorým
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov na uloženie faktickej povinnosti (pripojiť byt vo vlastníctve
žalobcu k dodávke médií) v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. nemožno založiť na tom, že odpojením
dodávok energií je žalobcovi znemožnené nerušene užívať byt v jeho vlastníctve, ale ani poukazovaním
na zanedbanie zákonnej povinnosti správcu vymáhať vzniknuté nedoplatky od predchádzajúceho

vlastníka bytu.

30. Týmto podľa odvolacieho súdu naplno odpadá nutnosť preventívne ochrániť žalobcu navrhovaným
neodkladným opatrením, keďže nesporne osvedčený skutkový stav a zákonný rámec neposkytujú
žiadny záver o existencii reálneho a bezprostredného nebezpečenstva hroziacej ujmy na právach
žalobcu.

31. Odvolací súd preto po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel
k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p. a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p.
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

32. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov
prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).