Medzitýmny rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209787
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317209787.1

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu C.. C. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/XXX, XXX XX E., zast. JUDr. Jánom Mochnáčom, advokátom, so sídlom
Benadova 1, 040 22 Košice, IČO: 50369687, proti žalovaným 1/ Slovenská republika, zastúpená
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 72 Bratislava, 2/ Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, 3/ Slovenská

republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 811 03 Bratislava,
o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 21 750 eur takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta žalobu voči žalovanému v 2. a v 3. rade.

Žalovanýmv2.av3.radepriznávanároknanáhradutrovkonaniavovzťahukžalobcovivcelomrozsahu
pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.11.2017 voči žalovaným domáhal zaplatenia
sumy 21 750 eur a náhrady trov konania titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným
rozhodnutím podľa § 5, §6 a §17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci vznp.
2. Žalobu odôvodnil tým, že Dňa 18. 11. 2014 mu bolo doručené ,Uznesenie Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, trestný odbor sp. zn. X-H. D. XXX/XX/XXXX - X" zo dňa 3. 11. 2014, ktorým
Generálny prokurátor Slovenskej republiky v trestnej veci obvineného (v tomto konaní žalobou) C.. C.
W. rozhodol, že Uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. X/X L. XXX/XX/XXXX-X
zo dňa 12.5.2014 bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 1, § 2 ods, 10, ods. 12, § 206 ods.
1, § 196 ods. 1 písm. c), 1 230 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku v platnom znení a v ustanovení
§ 289 ods. 2 Trestného zákona v platnom znení v neprospech obvineného C.. C. W.. Napadnuté

uznesenie prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn X/X L. XXX/XX/XXXX- X zo dňa 12.05.2014
sa zrušilo. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vznp. mu ako účastníkovi konania rozhodnutím
prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. X/X L. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 12.05.2014 a taktiež
uznesením OR PZ ODI HE sp. zn. Č.: O.-XX/DI-T.-XXXX zo dňa 02.02.2014 vznikla nemajetková ujma v
dôsledku predmetných nezákonných rozhodnutí. Vyššie uvedené nezákonné rozhodnutia boli zrušené
pre nezákonnosť príslušným orgánom a to Uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

sp. zn. B. D. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 03.11.2014. Podľa § 6 ods. 2 zákona podal proti nezákonnému
rozhodnutiu v zákonnej lehote riadny opravný prostriedok podľa osobitného predpisu a to Sťažnosť proti
uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorú odoslal príslušnému orgánu 17.02.2014. Nemajetková ujma mu
tiež vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, keď bol pozbavený osobnej slobody nakoľko
policajti požadovali vykonať lekárske vyšetrenie na odber krvi bez právneho dôvodu. Tento postup
bol Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove vyhodnotený ako postup „rozpore s § 8 ods 1

·zákona NR SR č. 171/1993 Z.z o Policajnom zbore v platnom znení, § 155 zákona NR SR č. 301/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov, § 48 ods. 3 písm a) zákona NR SR č. 73/1998 Z. z. o štátnejslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v platnom znení s poukázaním na interný predpis
vydaný v rezorte Ministerstva vnútra slovenskej republiky a platný na tomto úseku služby Policajného

zboru. Pochybenie v namietanom postupe policajtov, na ktoré poukázal bolo potvrdené a preukázané.
Vzhľadom k tomu, bola predmetná časť jeho sťažnosti v zmysle § 20 ods. 1 zákona NR SR č. 9/2010 Z.
z. o sťažnostiach v platnom znení vyhodnotená ako opodstatnená. Nesprávny úradný postup namietal
aj v súvislosti so skutočnosťou, že ho policajti nechali dlhú dobu bez toho, aby mu vysvetlili o čo ide,
pričom s ním nevykonali žiaden zápis. Aj táto časť jeho sťažnosti bola podľa § 20 ods. 1 zákona NR

SR č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v platnom 7.není vyhodnotená Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove
ako opodstatnená, nakoľko ním namietaný postup bol v rozpore s ustanoveniami zákona o Policajnom
zbore.Podľa§9ods.4zákonač.514/2003Z.z.mubolanesprávnympostupomspôsobenánemajetková
ujma. Má za to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na spôsobenú ujmu. Žiada priznať úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože ju nie je
možné uspokojiť inak. Výšku nemajetkovej ujmy určil na 21 750 eur.

Prvú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody som zaslal Okresnej
prokuratúre H-E už 16. 12.2015. avšak táto žiadosť nesplňala náležitosti tejto žiadosti podľa § 16 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žiaden príslušný orgán ma však nevyzval na
odstránenie nedostatkov žiadosti. napriek tomu mi Ministerstvo vnútra SR
prostredníctvom kancelárie ministra vnútra SR dalo na vedomie. že moju žiadosť na predbežné

prerokovanie nároku postúpilo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá má podľa názoru
Ministerstva vnútra SR konať za štát v tomto prípade. Následne mi Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky dňa 16. 2. 2016 dala na vedomie, že moju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku vracia
späťMinisterstvuvnútraSR,nakoľkosadomnieva,žeMinisterstvovnútraSRjetýmorgánomštátu,ktorý
má realizovať predbežné prerokovanie nároku na údajnú náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.

z. v znení neskorších predpisov. Dňa 25, 5. 2017 mi Ministerstvo vnútra SR, prostredníctvom kancelárie
ministra vnútra SR dalo na vedomie. že moju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku postúpili podľa
§ 15 ods. 2 zákona N-R SR č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky, nakoľko Ministerstvo vnútra SR zastáva názor, že moju žiadosť má prerokovať
Generálna prokuratúra SR, pretože prokurátor zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu o vznesení

obvinenia.
Pasívnu legitimáciu žalovaného 1 som určil podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov.
Pasívnu legitimáciu žalovaného 2 som určil podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov.

Pasívnu legitimáciu žalovaného 3 som určil podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov.
Na základe Oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti Krajského riaditeľstva PZ v Prešove sp. zn. L.-D.-
O.-E.-XX/XXXX zo dňa 22. 7. 2014 má za to, že okrem nezákonných rozhodnutí a nesprávnom úradnom
postupe voči jeho osobe možno hovoriť v mojom prípade aj o nezákonnom pozbavení osobnej slobody

podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy
v peniazoch treba prihliadať podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. v mení neskorších
predpisov na to, že v čase vzniku nemajetkovej ujmy bol súdnym exekútorom. Viedol v tom čase
jediný exekútorský úrad v Snine. Čo sa týka jeho doterajšieho života, je bezúhonný, doktor práv, súdny
exekútor. Žije v Snine usporiadaným spôsobom života. ktorá je malým mestečkom (žije tu cca 20

991 obyvateľov) a tak sa informácie o jeho pozbavení osobnej slobody, o jeho obvinení zo spáchania
trestného činu a ďalších postupoch príslušníkov PZ voči jeho osobe rýchlo rozniesli po celom meste a
dokonca aj mimo neho. Nezákonným pozbavením osobnej slobody, nezákonným vznesením obvinenia
voči jeho osobe začal čas neustáleho pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery
v právo. Súkromný život ako aj jeho spoločenské uplatnenie utrpeli na kvalite. Začali sa problémy v

rodine ako aj v práci. Videl a pocítil, ako ľudia začali pohŕdať jeho osobou. Začali ho nerešpektovať
tak členovia rodiny ako aj zamestnanci a kolegovia z profesie. Bolo zrejmé, že keď ho uznajú vinným
zo spáchania trestného činu, komora navrhne odvolanie mojej osoby ako exekútora podľa § 16 ods.
2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, Synovi sa posmievajú v škole ako
aj vonku. Tento stav trvá až do súčasnosti, preto mám za to, že iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami a
nesprávnym úradným postupom voči mojej osobe a tak žiadam uhradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch
vo výške 21 750 €, nakoľko nemajetkovú ujmu nie je možné uspokojiť inak. Obdobie neistoty a pocitu
frustráciemastáloveľaenergie,ktorúsommuselvynaložiť,abysomsaúspešnebránilvočinezákonnýmrozhodnutiam a nesprávnemu úradnému postupu. Porušenie zákona v môj neprospech považujem za
prejav neúcty voči mojej osobe. Stratený čas v súvislosti s trestným konaním. ktoré sa voči mne viedlo na
základe nezákonného rozhodnutia ako následok nesprávneho úradného postupu je ťažko nahraditeľný

a podľa môjho názoru až nenahraditeľný. Keby výška nemajetkovej ujmy, ktorú možno uhradiť nebola
obmedzená zákonom, žiadal by ako nemajetkovú ujmu v peniazoch uhradiť vyššiu čiastku.

3. Žalovaná v 3. rade doručila súdu dňa 18.01.2018 vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedla, že v zmysle
žaloby na strane žalovanej vystupujú tri Slovenské republiky. V rámci jedného konania však nie je

možné, aby na jednej strane vystupoval viackrát totožný subjekt. Žalobný návrh o náhradu nemajetkovej
ujmy žalobca smeruje voči štátu - Slovenskej republike. Ak žalobca označí za žalovaného štát, je
povinný riadne označiť aj štátny orgán, ktorý má za štát konať. Slovenská republika je síce spôsobilá
byť účastníkom konania, avšak spôsobilá samostatne konať je len v spojení so štátnym orgánom,
ktorého sa vec týka, pretože len jeho prostredníctvom môže ako právnická osoba robiť právne úkony.
Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je teda náležitosťou riadneho návrhu, bez

ktoréhonemožnovkonanípokračovať.Označenieštátuasúčasneoznačenieštátnehoorgánunemožno
oddeľovať. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny
orgán, ktorý má v mene štátu konať s uvedením jeho názvu. Až takéto označenie možno v zmysle §
135 ods. 1 CSP považovať za náležité označenie štátu ako strany v sporovom konaní. Zároveň musí
ísť o orgán, ktorý je v danej veci príslušný na základe povahe veci zodpovedajúceho predpisu. Právna

úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zák. č. 514/2003 Z. z.
obsahuje ustanovenia určujúce konkrétny štátny orgán, ktorý má vo veciach náhrady škody konať v
mene štátu. Zmyslom takejto právnej úpravy určenia orgánu konajúceho v mene štátu je, aby v mene
žalovanej Slovenskej republiky vystupoval vo vzťahoch upravených týmto zákonom jeden orgán/subjekt
a žalovaná Slovenská republika nebola v jednom konaní o náhradu škody zastúpená súčasne viacerými

orgánmi. Označenie žalovaných ako „1/ Slovenská republika v mene ktorej koná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky 2/ Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
a 3/ Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky“ preto
ministerstvo spravodlivosti považuje za nesprávne označenie pasívne vecne legitimovaného subjektu
- štátu a orgánu príslušného konať v jeho mene, a teda za prekážku v postupe v konaní - vadu

procesného zastúpenia žalovanej, ktorú je potrebné odstrániť postupom podľa § 129 CSP. Zákon č.
514/2003 Z. z. je koncepčne vystavaný tak, že vo vzťahu k jednotlivým oblastiam výkonu verejnej moci
zohľadňuje zodpovednosť orgánov verejnej moci za spôsobenú škodu. Uvedené sa prejavuje okrem
iného aj vymedzením okruhu orgánov konajúcich v mene štátu v § 4 zákona. Koncepčne vychádza
znenie § 4 zo zásady, že orgánom konajúcim v mene štátu je orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal

alebo ktorého nesprávnym úradným postupom škoda vznikla. Osobitne je táto zásada premietnutá pre
oblasť výkonu verejnej moci, ktorou je trestné konanie. Z dikcie § 4 je zrejmé, že zákonodarca túto
zodpovednosť rozdeľuje medzi tri subjekty - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky [§ 4 ods. 1
písm.a)prvýbod],MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky[§4ods.1písm.b)]aGenerálnuprokuratúru
Slovenskej republiky [§ 4 ods. 1 písm. f)]. Toto rozdelenie je logické a zodpovedá vymedzeniu orgánov,

ktoré vykonávajú trestné konanie - orgány činné v trestnom konaní (vyšetrovateľ, prokurátor) a súdy.
Len orgány, ktoré vykonávajú trestné konanie môžu byť zodpovedné, nakoľko len tieto orgány môžu v
trestnom konaní vydať rozhodnutie, ktoré môže byť neskôr zrušené ako nezákonné; analogicky to platí aj
pre škodu spôsobenú ich nesprávnym úradným postupom. Právna úprava obsiahnutá v § 4 ods. 1 písm.
a) prvý bod, b) a f) je z pohľadu zodpovednostných vzťahov za škodu spôsobenú v trestnom konaní

úplná a vyčerpávajúca, nakoľko „pokrýva“ všetky do úvahy prichádzajúce subjekty, ktoré vykonávajú
trestné konanie. Zák. č. 514/2003 Z. z. teda v § 4 ods. 1 jednoznačne definuje orgány konajúce v mene
štátu, a preto pre oblasť trestného konania aplikácia § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. neprichádza do
úvahy, resp. situácia, ktorá by odôvodňovala jeho aplikáciu vo veciach náhrady škody spôsobenej v
trestnom konaní, ani nemôže nastať. Vzhľadom na túto skutočnosť je odkaz žalobcu na ustanovenie

§ 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým žalobca odôvodňuje príslušnosť ministerstva spravodlivosti
konať v mene štátu, nedôvodný, a ministerstvo spravodlivosti nie je orgánom príslušným zastupovať
štát v tomto konaní podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona. Na skutočnosti, že v prípadoch nárokovania
náhrady škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania ministerstvo spravodlivosti nie je
orgánom príslušným na konanie v mene štátu, nič nezmenila ani novela zák. č. 514/2003 Z. z. vykonaná

zákonomč.412/2012Z.z.,ktoroudošlolenkprecizovaniudovtedajšejprávnejúpravyscieľomvymedziť
jednoznačným spôsobom príslušnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry
Slovenskejrepublikyakoorgánovkonajúcichvmeneštátuvprípadezodpovednostizaškoduspôsobenú
v trestnom konaní, za ktorú nesie zodpovednosť vyšetrovateľ a prokurátor. V tomto smere novelizáciaustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) vykonaná zákonom č. 412/2012 Z. z. dotvára a potvrdzuje judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri vyššie citovaný rozsudok sp. zn. 3 Cdo 194/2010), z ktorej
vyplýva rozdelenie zodpovednosti medzi vyšetrovateľa a prokurátora. Kľúč k pochopeniu hraníc medzi

zodpovednosťou vyšetrovateľa a prokurátora je daný práve novým znením § 4 ods. 1 písm. b) zákona,
ktoré súčasne zvýrazňuje význam dozoru prokurátora v trestnom konaní. V tejto súvislosti upriamuje
žalovaná pozornosť súdu i na rozhodovaciu činnosť súdov už za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. v znení
po novele vykonanej zákonom č. 412/2012 Z. z. (teda od 01.01.2013), ako napr. rozsudky Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.09.2014, sp. zn. 17Co/677/2013, a zo dňa 26.02.2014, sp. zn.

17Co/984/2013,alebouznesenieKrajskéhosúduvKošiciachzodňa15.05.2014,sp.zn.2Co/237/2013),
z ktorej záverov je taktiež zrejmé, že ministerstvo spravodlivosti nie je orgánom príslušným zastupovať
v tomto konaní žalovanú Slovenskú republiku, ale táto príslušnosť je daná ministerstvu vnútra alebo
generálnej prokuratúre, v závislosti od naplnenia podmienok stanovených v § 4 ods. 1 písm. b) zák. č.
514/2003 Z. z. Taktiež je potrebné poukázať i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14.10.2015 sp. zn. 8Cdo 289/2014, vydaný aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 6/2016.

4. Žalovaná v 2. Rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.04.2018 uviedla, že Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky považuje za vadné, že žalobca označil pasívne vecne legitimovaný subjekt -
3x štát v spojení s orgánmi príslušnými konať v ich mene. Jedná sa o vadu procesného zastúpenia

žalovanej . Zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 4 upravuje, ktoré zložky sú organizačne spôsobilé
vystupovať a konať v mene Slovenskej republiky na účely tohto zákona. Ustanovenie § 4 zákona č.
514/2003 Z.z. bolo zmenené zákonom č. 412/2012 Z.z. zo dňa 27.11.2012 s účinnosťou od 01.01.2013,
čím došlo k špecifikácii podmienok zodpovednosti orgánu konajúceho v mene štátu podľa § 4 ods.
1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., cit.: „vo veci

náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu
v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.“ Žalovaný 2/ v tejto súvislosti
poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 3 Co/377/2013 zo dňa 20.03.2014,
ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 25C/251/2010-58 zo dňa 14.03.2013,

z ktorého vyplýva, že pokiaľ súd prvého stupňa po 01.01.2013 vo veci konal a rozhodol s tým, že
štát zastupovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a nie Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, takýmto postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu procesnoprávnych predpisov a tým
aj k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný 2/ dáva do pozornosti

tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 500/2014 zo dňa 24.03.2015,
kde súd uvádza: „Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s uplatňovaním náhrady škody voči
štátu na záver poukazuje na precizovanie § 4 ods. 1 písm. b) zákona o zodpovednosti za škodu.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky tak bude v mene štátu vystupovať v prípade, ak v trestnom
konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ alebo poverený príslušník Policajného zboru, za podmienky, že

prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka a nepodal
v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, alebo vyšetrovateľ alebo poverený príslušník nekonal na
základe záväzného pokynu prokurátora, v zmysle ktorého, budú musieť súdy nižšieho stupňa posúdiť,
kto za štát bude vystupovať“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp.
zn. 4 Cdo 98/2010). Z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky by bol orgánom príslušným konať v mene Slovenskej republiky
vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci vtedy, keď k zrušeniu uznesenia o vznesení
obvinenia vydaného vyšetrovateľom alebo povereným príslušníkom Policajného zboru došlo na základe
rozhodnutia prokuratúry. Ak prokurátor takéto uznesenie vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka
policajného zboru nezruší, bude v prípade vzniku škody orgánom oprávneným konať v mene Slovenskej

republiky Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Príslušnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky na konanie a zastupovanie Slovenskej republiky bola v obdobných prípadoch konštatovaná
aj súdnymi rozhodnutiami, napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/377/2013-74, ktorý na
str. 5 jasne konštatoval, cit.: „Pokiaľ teda súd prvého stupňa po 1.1.2013 vo veci konal a na pojednávaní
dňa 14.03.2013 rozhodol s tým, že štát zastupovalo Ministerstvo vnútra SR a nie Generálna prokuratúra

SR, takýmto postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu procesnoprávnych predpisov, a tým aj k
odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.“ Rovnako samotná
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení vydanom pod spisovou značkou S.
E. XX/XX-X dňa 17.05.2013 doslovne uviedla, cit.: 6 „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky budekonať, keď zo strany prokuratúry dôjde k zrušeniu uznesenia(o vznesení obvinenia), ktoré vyšetrovateľ/
poverený príslušník Policajného zboru vydá. V prípade, ak prokurátor nezruší uznesenie vyšetrovateľa/
povereného príslušníka Policajného zboru, bude v prípade vzniku škody konať v mene Slovenskej

republiky Generálna prokuratúra Slovenskej republiky“.
Žalovaný 2/ zastáva názor, že nakoľko v danej veci nedošlo k absencii hmotnoprávnych predpokladov na
uplatnenie postupu podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., pretože bola splnená podmienka:
poverený príslušník PZ konal na základe záväzného pokynu prokurátora a vzniesol žalobcovi obvinenie
a po podaní sťažnosti proti vzneseniu obvinenia bola splnená podmienka: zamietnutie sťažnosti proti

uzneseniu o vznesení obvinenia dozor vykonávajúcim prokurátorom, ktoré sú nevyhnutné na to, aby
Slovenskú republiku zastupovala v tomto súdnom konaní Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaná v 2/ rade vzniesla námietku nedostatku svojej procesnej
spôsobilosti konať v mene Slovenskej republiky v tejto právnej veci preto navrhla, aby súd ustálil orgán
príslušný konať v predmetnej právnej veci v mene žalovaného, teda v mene Slovenskej republiky a
v súlade so zásadou hospodárnosti konania ďalej pokračoval v konaní už iba s príslušným orgánom

verejnej moci na strane žalovaného, ktorým je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

5. Žalovaná v 1/ rade poukázala na obsah vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR sp. zn. H. XXX/XX/
XXXX-XX z 27.04.2016 a z dôvodov tam uvedených navrhla žalobu zamietnuť.

6. Na pojednávaní súdu dňa 28.08.2018 zástupca žalobcu trval na podanej žalobe. Žalovaný 1/ navrhol
žalobu zamietnuť, taktiež aby si súd vyžiadal z Ministerstva spravodlivosti správu o výmaze žalobcu
zo zoznamu súdnych exekútorov, a správu o súčasne vedených trestných konaniach voči žalobcovi.
Žalovanáv2/radetrvalanasvojichpísomnýchvyjadreniachanavrhla,abysúdkonalužlensGenerálnou
prokuratúrou ako subjektom spôsobilým zastupovať Slovensku republiku v tomto konaní. Žalovaná v

3/ rade sa pridržiavala svojich písomných vyjadrení. Ministerstvu spravodlivosti nesvedčí, aby v tomto
konaní zastupovalo Slovenskú republiku.

7. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 514/2003 Z. z., na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci
je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2.
orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

8. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa
nemožno zbaviť.

9. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánovverejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky.

10. Podľa § 214 ods. 2 CSP, súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je,
alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 214 ods. 3 CSP, do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom
procesnom nároku.

11.Žalovanív2/a3/radevosvojichvyjadreniachaprednesochnamietali,ženiesúpasívnelegitimovaný
v tomto spore, resp. že za Slovenskú republiku má v tomto prípade konať Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky.

12. V danom prípade žalobca v žalobe označil ako žalovanú 3x Slovenskú republiku, pričom v žalobe sú
označení ako samostatne žalovaní, súd považoval za potrebné sa s otázkou pasívnej vecnej legitimácie
vysporiadať, najmä s ohľadom na hospodárnosť konania.
13. Súd po preskúmaní skutočností uvádzaných v žalobe ako i vyjadreniach strán dospel k záveru, že v

tomto prípade je daná pasívna vecná legitimácia v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z.,
v zmysle ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1
koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

14. Ako bolo uvedené vyššie, v trestnom konaní, v ktorom mala žalobcovi vzniknúť škoda, dozor
vykonávajúci prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu
o vznesení obvinenia, ako orgán nadriadený, ktorého úlohou je kontrolovať činnosť povereného
príslušníka PZ. Príslušník policajného zboru konal na základe záväzného pokynu prokurátora a vzniesol
obvinenie žalobcovi, a následne po podaní sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia táto bola

zamietnutá dozor vykonávajúcim prokurátorom, preto nie sú splnené podmienky v zmysle § 4 ods. 1
písm. b) na to, aby v predmetnom konaní konalo v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
(žalovaný v 2/ rade). Taktiež je vylúčené, aby v prejednávanej veci v mene štátu konalo Ministerstvo
spravodlivosti, nakoľko údajná škoda nebola spôsobená rozhodnutím alebo postupom súdu, notárom
alebo exekútorom ( § 4 ods. 1 písm. a) zákona) a zároveň existuje príslušný orgán, ktorý koná v mene

štátu, ktorým je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

15. Súd poukazuje aj na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/500/2014 zo dňa
24.03.2015 kde súd uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s uplatňovaním náhrady
škody voči štátu na záver poukazuje na precizovanie § 4 ods. 1 písm. b) zákona o zodpovednosti

za škodu. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky tak bude v mene štátu vystupovať v prípade,
ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ alebo poverený príslušník Policajného zboru,
za podmienky, že prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo povereného
príslušníka a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, alebo vyšetrovateľ alebo poverený
príslušník nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, v zmysle ktorého, budú musieť súdy

nižšieho stupňa posúdiť, kto za štát bude vystupovať“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 4 Cdo 98/2010).

16. Vzhľadom na uvedené, za účelom ustálenia pasívnej legitimácie v spore súd na návrh žalovaného
v 2/ rade medzitýmnym rozsudkom zamietol žalobu voči žalovanému v 2/ rade - Slovenskej republike,

zastúpenej Ministerstvom vnútra SR a žalovanému v 3/ rade - Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti SR tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. O trovách žalovaných v 2. a 3. rade rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd vo vzťahu k nim
žalobu zamietol, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobcovi. O

výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.