Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208180
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316208180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Z. A., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/X,
A., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému AB 2
B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské
kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., sídlo: 1. Mája 173/11, Trenčín, adresa
pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47234679, o priznanie finančného zadosťučinenia
vo výške 300 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 06. júna
2017 č.k. 5Csp 67/2016-41takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 300
Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v
celom rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 05.09.2016 na tunajší súd žalobu
proti žalovanému AB 1 B. V., reg. číslo: 560 07 043, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam,

Holandské kráľovstvo, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 300 Eur a na náhradu
trov konania.
3. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/358/2015
žalobca AB 1 B. V., reg. číslo: XXX XX XXX, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam,
Holandské kráľovstvo si voči nemu ako žalovanému v pozícii spotrebiteľa uplatňoval zaplatenie sumy
447,04 Eur. Rozsudkom zo dňa 05.05.2016 súd priznal žalobcovi len sumu 118,55 Eur a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol s tým, že súd zistil porušenie spotrebiteľského práva žalovaného. Tento rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2016 a vykonateľnosť dňa 15.07.2016.
4. Žalobca s poukazom na ustanovenie §3 ods. 5 tretia veta Zák. č. 250/2007 Z.z. v tomto konaní
požaduje satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv a to vo výške 300 Eur.
5. Uznesením zo dňa 30.01.2017 č.k. 5Csp/67/2016-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 14.02.2017, v súlade s ustanovením §64 a §65 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., súd rozhodol, že pokračuje v
konaní na strane žalovaného so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: XXX XX XXX,. so sídlom
Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo ako právnym nástupcom spoločnosti

AB 1 B. V., reg. číslo: XXX XX XXX, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské
kráľovstvo.
6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Má za to, že rozhodnutie
tunajšieho súdu pod sp. zn. 11C/358/2015 nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušeniapráv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný zastáva názor, že nie
každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol o čiastočnom zamietnutí žaloby, možno považovať za
úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa

alebo osobitnými predpismi, ale len také, z ktorého je zrejmé, že žalovaný skutočne porušil tento zákon
o ochrane spotrebiteľa.
7. Z účelového výkladu ustanovenia §3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že právo spotrebiteľa na
službu a výrobok, ktorý nemá vady, ak služba alebo výrobok má vadu a spotrebiteľ sa domôže ochrany
svojich práv, spotrebiteľovi prináleží náhrada škody a/alebo finančné zadosťučinenie od zodpovednej

osoby. Podľa žalovaného, zmluvný vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ktorý
bol založený zmluvou o úvere zo dňa 01.08.2012, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančnej služby -
úveru za dohodnutú odplatu, tak finančného zadosťučinenia, by sa spotrebiteľ mohol domáhať len vtedy,
ak pred súdom preukáže (domôže sa), že finančná služba bola poskytnutá vadne. V tomto prípade ale
finančná služba bola spotrebiteľovi poskytnutá bez vád (spotrebiteľ dostal peniaze v plnej výške 800
Eur riadne a včas).

8. Spotrebiteľ sa síce na súde úspešne domohol právnej fikcie „bezodplatnosti úverovej zmluvy“, ale
takétodomáhanieprávnejfikciesanedásubusomovaťpodpredmetnúhypotézuprávnejnormy§3ods.5
Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže táto právna fikcia vyplynula z výkladu a aplikácie právnych noriem
na obsahové náležitosti úverovej zmluvy, ktorá ako právny úkon mala vady a nie z vád, ktoré sa vzťahujú
na poskytnutú finančnú službu, t.j. je možné prijať záver, že spotrebiteľ sa môže domáhať rôznych

porušení svojich práv, ale nie každé porušenie práva spotrebiteľa bude zakladať právo na primerané
finančné zadosťučinenie, tak ako ho má účelovo na mysli predmetná práva úprava.
9. Žalovaný súčasne vzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia §100 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Žalovanému nie je zrejmé, v akom časovom okamihu došlo k údajnému porušeniu práv
spotrebiteľa. Z naformulovanej žaloby sa dá usúdiť, že momentom uzatvorenia zmluvy bez obsahových

náležitostí, t.j. ku dňu 01.08.2012, t.j. majetkové právo na finančné zadosťučinenie nebolo uplatnené v
lehote 3 rokov odo dňa, kedy spotrebiteľovi prislúchala žaloba.
10. Taktiež žalovaný poukázal na to, že veriteľ riadne a včas poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo
výške 800 Eur. Tieto dlžník vrátil len v sume 681,45 Eur a zvyšok 128,21 Eur uhradil až na základe
rozsudku na plnenie, teda sám veriteľ bol ukrátený na svojich právach. Preto finančné zadosťučinenie

vo výške 300 Eur je nedôvodné a v rozpore s ustanovením §3 Občianskeho zákonníka.
11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z rozsudku
tunajšieho súdu zo dňa 05.05.2016 č.k. 11C/358/2015-78 súd zistil, že žalobca AB 1 B. V., reg. číslo:
XXX XX XXX, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo podal proti
žalovanému Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, A. dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd žalobu,

ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX N., kapitalizovaného ročného úroku z
omeškania vo výške 12,13 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 434,91 Eur od
12.11.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
12. Uvedeným rozsudkom súd vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 118,55 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,15% ročne od 12.11.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu

zamietol.Podľavýsledkukonaniažalobcusúdzaviazaluhradiťžalovanémutrovykonaniavsume127,41
Eur.
13. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že „Ďalej súd mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje
údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) a to
údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a

výška mesačnej splátky bez rozdelenia istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa
nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
14. V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

15. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie
je naplnená dikcia 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Podľa zmluvy lehota splatnosti je 84mesiacov.
Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom
o spotrebiteľských úveroch.16. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho
je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje

časová(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe
vstupných údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
19.09.2012,sp. zn. 17Co/151/2012).
17. V súlade s ustanovením §9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, vypočítanej

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej veci je však
uvedená RPMN nejednoznačne, t.j. od 25,5% do 28,1%. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má
byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa
na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského
úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť
spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou

spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však
nepresne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve, spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku
RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi.
18. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za

bezúročný a bez poplatkov.
19. Podanou žalobou sa žalobca ďalej domáhal aj zaplatenia poplatkov za vedenie účtu, za poistenie,
za možnosť zmeny splátky, ďalej za možnosť odloženia splátok a poplatky za upomienky a taktiež vo
vzťahu k žalovanej z ňou vykonaných splátok bola uplatnená aj zmluvná pokuta vo výške 17 Eur (v
zmysle bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok).

20. Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k
spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú
uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve o spotrebiteľských
úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ

ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom

obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Súd má za to, že žalovaný ako spotrebiteľ si poplatky a zmluvnú
pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia
nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
21. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov a zmluvnej pokuty, ak sa toto nachádza vo Všeobecných

podmienkach, resp. Cenníku, resp. Sadzobníku poplatkov, považuje súd za neprijateľné zmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také zmluvné dojednanie, ktoré obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej

zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v
neprospech jedného účastníka zmluvy. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi, nepatria ani poplatky.“

22. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2016 a vykonateľnosť dňa 15.07.2016.
23. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. V konaní si žalobca
uplatnil nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 300 Eur, ktorý odvodzuje od úspechu žalobcu ako
spotrebiteľa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/358/2015, kde vystupoval žalobcaako žalovaný v postavení spotrebiteľa a kde bol úspešný v sume 328,49 Eur. Rozsah porušenia
spotrebiteľského práva vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia a žalobca má za to, že tým
bola naplnená hypotéza ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

24. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné
vyhovieť v celom rozsahu.
25. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, § 2 písm. a/, § 3 ods. 3, § 4 ods. 2 toho istého zákona, § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z.
účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, článku 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, článku 5, článku 6 ods. 1

a článku 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05. apríla 1993 a dospel k nasledovným záverom.
26. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že

v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom,
ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.
27. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde

pod sp. zn. 11C/358/2015, žalobca si úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ, keďže v konaní o
zaplatenie sumy 447,04 Eur, súd žalobu žalobcu AB 1 B. V. zamietol v časti o zaplatenie 328,49 Eur.
V tomto konaní súd vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, kde veriteľ poskytol
dlžníkovi - spotrebiteľovi peňažné prostriedky, pričom následne podal na súd žalobu, kde si uplatňoval
plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok a plnenie ktoré je v rozpore so Zák. č. 129/2010

Z.z.
28. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje

záujem spotrebiteľa“.
29. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobca AB 1 B. V., na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozpore so Zák. č. 129/2010 Z.z. podal na súd žalobu o
zaplatenie sumy 447,04 Eur, z ktorých žalovaný nebol povinný uhradiť sumu 328,49 Eur. Tým žalobca

bol vystavený súdnemu konaniu, v ktorom bránil svoje spotrebiteľské práva, pričom samotné súdne
konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.
30. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného
stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a

spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne
dôvodný. Za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 300 Eur a to s poukazom na
skutočnosť,ževkonanípodsp.zn.11C/358/2015právnypredchodcažalovanéhonedôvodnepožadoval
sumu 328,49 Eur.
31. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované

nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za
samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok
je v zadosťučinení obsiahnutý.
32. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, kde mal za to, že k porušeniu práv spotrebiteľa došlo

momentom uzatvorenia zmluvy bez obsahových náležitostí, t.j. dňom 1. 8. 2012, teda majetkové právo
na finančné zadosťučinenie nebolo uplatnené v lehote 3rokov odo dňa, kedy spotrebiteľovi prislúchala
žaloba.
33. Z ustanovenia §3 ods. 5 posledná veta Zákona o ochrane spotrebiteľa však vyplýva, že právo na
primeranéfinančnézadosťučineniemáspotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebo

povinnosti.Súdmázato,žetedaažprávoplatnosťousúdnehorozhodnutia,vktoromspotrebiteľúspešne
uplatnil porušenie svojich práv alebo povinností, začína plynúť premlčacia doba. Rozsudok tunajšieho
súdu zo dňa 5. 5. 2016 č.k. 11C/358/2015-78 nadobudol právoplatnosť dňa 29. 6. 2016 a vykonateľnosť
dňa 15. 7. 2016. Žalobca podal na súd žalobu o vyplatenie primeraného finančného zadosťučineniadňa 5. 9. 2016, t.j. včas v súlade s ustanovením §101 Občianskeho zákonníka. Preto na žalovaným
vznesenú námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť.
34. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, eventuálne v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť.
35.Ďalejuviedol,ženespochybňujeto,žežalobanaplneniebolačiastočnezamietnutáanespochybňuje
ani odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C 358/2015, v ktorom súd aplikoval
výklad právnej normy a dospel k právnemu záveru o bezodplatnosti predmetnej úverovej zmluvy.
Spochybňuje však to, že sa spotrebiteľ domohol porušenia práv tak, ako ich ustanovuje zákon č.

250/2007 Z.z. a osobitné predpisy (kumulatívna podmienka).
36. Z účelového výkladu tejto právnej normy vyplýva právo spotrebiteľa na službu a výrobok, ktorý nemá
vady, ak služba alebo výrobok má vadu a spotrebiteľ sa domôže ochrany svojich práv, spotrebiteľovi
prináleží náhrada škody a/ alebo finančné zadosťučinenie od zodpovednej osoby.
37. Ak sa cez vyššie naznačený účelový výklad predmetného ustanovenia zákona pozrieme na právny
vzťah medzi spotrebiteľom (žalobcom) a žalovaným, ktorý bol založený Zmluvou o úvere zo dňa

01.08.2012 (a zmluvou o postúpení pohľadávky), ktorej predmetom bolo poskytnutie finančnej služby -
úveru za dohodnutú odplatu, tak finančného zadosťučinenia by sa spotrebiteľ mohol domáhať len vtedy,
ak pred súdom preukáže (domôže sa), že finančná služba bola poskytnutá vadne, ale v tomto prípade je
nutné prijať záver, že finančná služba bola poskytnutá spotrebiteľovi bez vád (peniaze spotrebiteľ dostal
v plnej výške riadne a včas).

38. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný má za to, že síce spotrebiteľ sa úspešne na súde
domohol právnej fikcie „bezodplatnosti úverovej zmluvy“, ale takéto domáhanie právnej fikcie sa nedá
subsumovať pod predmetnú hypotézu právnej normy § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže
táto právna fikcia vyplynula z výkladu a aplikácie právnych noriem na obsahové náležitosti úverovej
zmluvy, ktorá ako právny úkon mala vady a nie z vád, ktoré sa vzťahujú na poskytnutú finančnú službu,

t.j. je možné prijať záver, že spotrebiteľ sa môže domáhať rôznych porušení svojich práv, ale nie každé
porušenie práva spotrebiteľa bude zakladať právo na primerané finančné zadosťučinenie, tak, ako ho
má účelovo na mysli predmetná právna úprava.
39. Žalovaný tým, že podal dôvodnú žalobu na plnenie dlhu a využil svoje ústavné právo na
súdnu ochranu, ktorého sa domáhal na nezávislom a nestrannom súde, nemohol spôsobiť ani len

„hrozbu ujmy spotrebiteľovi“, lebo len súd pozná právo a čiastočné zamietnutie žaloby na plnenie
súviselo s nestrannosťou a právnym názorom jednotlivého sudcu na obsah právneho úkonu, ktorý bol
transformovaný do žaloby na plnenie.
40. Napokon žalovaný namietal, že finančné zadosťučinenie musí byť - ako vyplýva aj z jeho pojmu -
primerané.Tvrdeniežalobcu,žepožadujefinančnézadosťučinenie„vovýške300Eur,tojevtakejvýške,

v akej sa žalovaný chcel na môj úkor obohatiť“ odvolateľ považuje za vrcholne nedôvodné a v rozpore s
ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, keďže považuje takýto výkon domnelého práva žalobcu za v
rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na pôvodnú hospodársku kauzu zmluvného vzťahu a to požičanie
peňazí za odplatu, a teda je v rozpore s dobrými mravmi postaviť svojho veriteľa do role dlžníka.
41. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť.
42. Poukázal na to, že jedinou podmienkou práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa zákona o
ochrane spotrebiteľa je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa
bolo porušené. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, ktoré v tomto konaní požaduje v sume
300 Eur, žalobca poukazuje na to, že v pôvodnom konaní sa chcel žalovaný na jeho úkor bezdôvodne

obohatiť ešte o vyššiu sumu a to presne 328,49 Eur.
43. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,
že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
44. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
45. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
Národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmovjednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
46. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne

uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde.
47. Žalovaný v podanom odvolaní výslovne uviedol, že nespochybňuje to, že žaloba na plnenie bola v

konaní pred Okresným súdom Humenné sp. zn. 11C 358/2015 čiastočne zamietnutá a nespochybňuje
ani odôvodnenie tohto rozsudku.
48. V uvedenom konaní sp. zn. 11C 358/2015 žalobca nepochybne bol v postavení spotrebiteľa,
pričom súd v rozsudku konštatoval porušenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri
uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným ako veriteľom. Porušenie zákona

spočívalo v nerozčlenení mesačnej splátky na istinu, úrok a poplatky s poukazom na § 9 ods. 2 písm.
k/ citovaného zákona.
49. Za tohto stavu možno konštatovať, že základ nároku je daný.
50. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, nemožno vyčítať súdu prvej inštancie
jeho záver, podľa ktorého táto môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila.

Uvedená výška zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a
odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
51. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu
so súvisiacim výrokom o trovách konania potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
52. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

% v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2
C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
53. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).