Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. august 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110225392
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4110225392.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: T. W.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. C. č. XX, zomr. XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Home Credit
Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpený In Medias
Res, s.r.o., so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, IČO: 36 863 351, o ochrane spotrebiteľa, o zastavení

konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. novembra 2017, č.
k. 19C/237/2010-304, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa výroku o
náhrade trov konania m e n í tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil a druhým výrokom
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 63 ods. 1, 2, § 161 ods. 1, 2 a § 256 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27. 09. 2010 domáhala,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100 eur, určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi

stranami dňa 17. 07. 2008, (č. 3807107582), ako aj k náhrade trov konania. Súd prvej inštancie mal,
z uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 07. 04. 2016 č. k. 12D/174/2015-25, za preukázané, že
žalobkyňa zomrela dňa 09. 12. 2015 ako nemajetná, na základe čoho bolo dedičské konanie zastavené.
Pretože súd prvej inštancie nezistil zavinenie zastavenia konania na žiadnej zo strán sporu, na náhradu
trov konania nezaviazal ani jednu zo strán.

2. Proti II. výroku uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 13. 11. 2017, č. k. 19C/237/2010-304, žalovaný
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
vec, keď na danú vec neaplikoval § 256 ods. 2 CSP. Poukazoval na to, že návrh na začatie konania
vo veci samej spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia boli zo strany navrhovateľa podané
nedôvodne,čopotvrdzujeajčiastočnéspäťvzatiežaloby,kuktorémudošlovpriebehukonania.Žalovaný
si voči žalobkyni uplatnil náhradu trov konania, ktoré žiadal priznať v plnom rozsahu. Zastal názor, že

práve žalobkyňa zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie v časti výroku II. zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

3. Výzvou doručenou žalovanému dňa 22. 03. 2018 odvolací súd vyzval žalovaného, aby v lehote 10
dní oznámil odvolaciemu súdu procesné návrhy ohľadom toho, s kým má byť konané (a kto má byť na
strane žalobcu zaviazaný), ak trvá na podanom odvolaní.

4. Žalovaný (odvolateľ) sa k výzve odvolacieho súdu písomne nevyjadril.5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutejčasti,akoajpostupsúdu,ktorýmupredchádzalvmedziachpodanýchodvolanípodľa§379a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia súdu prvej
inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a preto uznesenie

súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

9. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania a náhrade trov konania napadnutým uznesením,
proti ktorému žalovaný podal odvolanie. Odvolací súd rozhodujúc o tomto odvolaní vychádzal z toho,

že žiadna zo strán odvolanie proti výroku o zastavení konania nepodala, preto tento výrok nadobudol
právoplatnosť (§ 226 CSP) a predmetom odvolacieho konania zostal len výrok o trovách konania.

10. Odvolací súd preskúmavajúc obsah súdneho spisu zistil, že žalobkyňa dňa 01. 10. 2010 podala
na súde prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanému ochrany práv spotrebiteľov. Súd

prvej inštancie uznesením zo dňa 13. 11. 2017, č. k. 19C/237/2010-304 konanie zastavil a rozhodol,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa zomrela dňa 09. 12. 2015
bez zanechania majetku, a preto bolo dedičské konanie zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Keďže súd prvej inštancie nezistil zavinenie zastavenia konania u žiadnej zo strán
sporu, na náhradu trov konania nezaviazal ani jednu zo strán podľa § 256 CSP. Proti II. výroku uznesenia

zo dňa 13. 11. 2017, č. k. 19C/237/2010-304 podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
pričom namietal, že práve žalobkyňa v tomto konaní zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Z
uvedeného dôvodu žiadal odvolací súd, aby uznesenie zo dňa 13. 11. 2017, č. k. 19C/237/2010-304 v II.
výrokovej časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Výzvou doručenou žalovanému
dňa 22. 03. 2018 odvolací súd vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní oznámil odvolaciemu súdu

procesné návrhy ohľadom toho, s kým má byť konané (a kto má byť na strane žalobcu zaviazaný), ak
trvá na podanom odvolaní. Žalovaný sa k výzve do dnešného dňa nevyjadril.

11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd

prizná náhradu týchto trov protistrane.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.17. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa

mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka

18. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred

exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva
zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania,
v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré
vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by
ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Každá strana znáša trovy
spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá

strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto
výsledku vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné
nebezpečenstvo“ a nesú zodpovednosť za výsledok sporu. Od povinnosti platiť trovy, treba odlíšiť
povinnosť hradiť trovy konania, založenej na zásade úspechu vo veci. Podstata povinnosti hradiť trovy
konania, spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu konania nahradiť druhej strane konania buď celkom

alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania táto druhá strana už zaplatila. Úspech vo veci,
ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Výnimky
z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia
uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad
takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP.

19. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 256 ods. 1 CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je
povinná platiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná

náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu,
kto ich zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada
zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je

správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je
vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože
nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že
konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola
žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

Pojem procesné zavinenie je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.

20. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho
sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady,
vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u tej strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok

na ich náhradu.

21. Odvolací súd však v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania poukazuje na § 257 Civilného
sporového poriadku, ktoré predstavuje výnimku zo zásady úspechu v konaní pri rozhodovaní o trovách
konania, ktorá je charakteristická pre sporové konanie.

22. Ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom
ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára

sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.23. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a

nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do
úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady

trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie
odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u strany konania
povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené
stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u
čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

24. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 CSP je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana,
ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a

prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

25. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Je teda

potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

26. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010,
sp. zn. 2MCdo 17/2009). Ustanovenie § 257 ods. 1 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska

náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie

vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom
jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

27. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,

súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

28. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

29. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.30. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie na vec nesprávne aplikoval
ustanovenie § 256 CSP, keď rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd

napadnutý výrok odôvodnil tým, že nezistil zavinenie zastavenia konania žiadnej zo strán sporu.

31. Z obsahu spisu je zrejmé, že nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, keď dôvod
zastavenia konania nastal na strane žalobkyne. Výrok rozhodnutia o náhrade trov konania, nie je vecne
správny, pretože rozhodnúť výrokom, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo je možné

iba podľa § 255 ods. 2 CSP, čo ale nie je možné aplikovať na tento prípad. Ustanovenie § 255 ods. 2
CSP sa aplikuje najmä v prípadoch, ak procesný úspech resp. neúspech vzájomne vyvážia. Nepriznanie
nároku na náhradu trov konania je možné len pri aplikácii § 257 CSP a z rozhodnutia súdu prvej
inštancie nevyplýva, že by pri rozhodovaní vychádzal z tohto zákonného ustanovenia. Odvolací súd
sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z toho, že ak bolo dedičské konanie po
žalobcovi zastavené pretože nezanechal žiadny majetok, ani nebolo preukázané, že by žalovaný mal iný

majetok, vo vzťahu ku ktorému by prichádzalo do úvahy právne nástupníctvo, boli splnené predpoklady
o zastavení konania podľa § 63 ods. 1 CSP. Pokračovať v konaní s dedičmi poručiteľa len čo sa skončilo
konanie o dedičstve možno, len ak to je objektívne možné. Pokiaľ neexistuje osoba, na ktorú podľa
právneho poriadku prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, v takom konaní nie je možné
pokračovať. Z povahy veci vyplýva, že nie je možné pokračovať v konaní, ak neexistuje právny nástupca

zomrelej strany, ktorého zákon v § 470 Občianskeho zákonníka, dosadzuje do právneho postavenia
zomrelého vo vzťahu k jeho povinnosti. Pretože neexistuje osoba s ktorou by bolo možné v konaní
pokračovať, neexistuje ani subjekt, ktorý by v danom prípade mohol byť zaviazaný na náhradu trov
konania.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené, výrok žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,
odôvodnený ustanovením § 256, nie je možné potvrdiť. Na daný právny vzťah súd nemohol aplikovať
ustanovenie § 256 CSP, nakoľko aj keď k zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane žalobkyne,
jednalo sa o objektívnu príčinu, ktorú však žalobkyňa ovplyvniť nemohla, a teda nemožno pričítať
zavinenie zastavenia konania na úkor žalobkyne, nakoľko svojou smrťou stratila spôsobilosť byť

účastníkom súdneho konania. Odvolací súd je toho názoru, že o náhrade trov je potrebné rozhodnúť tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, na základe
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).