Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Duman

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Cb/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203449
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218203449.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci veriteľa: SMA advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 867
837,Michalská7,Bratislava,protidlžníkovi:CALEAROSLOVAKIA,spol.sr.o.,IČO:35829231,Vicenzy
42/2067, Šamorín, o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie takto:

r o z h o d o l :

I. Návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie sa zamieta.

II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Veriteľ návrhom došlým tun. súdu 30.07.2018 žiadal pred začatím konania vo veci samej vydať
európsky príkaz na zablokovanie účtu dlžníka do sumy 4.320 € a príslušenstva podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15.05.2014 o zavedení konania týkajúceho sa
európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v

občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 655/2014“). Uviedol, že dlžníkovi poskytol
služby súvisiace s výkonom činnosti oprávnenej osoby pre spoločnosť zapísanú v registri partnerov
verejného sektora a s dohľadom a dozorom v rámci plnení organizačného modelu spoločnosti za rok
2017 na základe zmluvy o poskytovaní služieb podpísanej medzi veriteľom a dlžníkom z XX.XX.XXXX
(ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“).

2. Nariadenie č. 655/2014 zavádza konanie, na základe ktorého môže veriteľ dosiahnuť vydanie
európskeho príkazu na zablokovanie účtov (ďalej len „príkaz na zablokovanie“), ktorým sa zabraňuje
ohrozeniu následného vymáhania veriteľovej pohľadávky prevodom alebo vybraním finančných
prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v členskom štáte, a to až do sumy uvedenej
v príkaze (článok 1 nariadenia č. 655/2014). Príkaz na zablokovanie môže byť vydaný aj pred začatím
konania vo veci samej [článok 5 písm. a) nariadenia]. Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia platí, že ak veriteľ

ešte nedosiahol vydanie rozsudku, právomoc vydať príkaz na zablokovanie majú súdy členského štátu,
ktoré majú právomoc rozhodovať vo veci samej v súlade s príslušnými uplatniteľnými normami o určení
právomoci. Na účely nariadenia č. 655/2014 zahŕňa pojem „konanie vo veci samej“ konanie, ktorého
cieľom je získať exekučný titul vo vzťahu k príslušnej pohľadávke (porov. odôvodnenie 13 v úvodnej
časti nariadenia).

3. V danej veci by teda konanie vo veci samej znamenalo konanie o žalobe na plnenie, ktorou by
sa veriteľ voči dlžníkovi domáhal zaplatenia dlžnej sumy zo zmluvy o poskytovaní služieb. Normou o
určení právomoci, na ktorú odkazuje článok 6 ods. 1 nariadenia č. 655/2014 treba rozumieť nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“). Toto nariadenie by
vzhľadom na absenciu voľby právomoci v zmluve o poskytovaní služieb založilo právomoc tunajšieho

súdu na konanie vo veci samej podľa jeho článkov 1 a 4 tak, ako tento pojem vykladá nariadenieč. 655/2014. V dôsledku toho má tun. súd právomoc konať aj vo veci návrhu na vydanie príkazu na
zablokovanie.

4. Predmetom príkazu na zablokovanie podľa článku 2 nariadenia č. 655/2014 však môžu byť v
zásade len peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, ktoré
vymedzuje jeho článok 3 s názvom „Cezhraničné prípady“. Tento článok na účely nariadenia stanovuje,
že cezhraničným prípadom sa rozumie prípad, v ktorom sa príkazom dotknutý bankový účet vedie v inom
členskom štáte ako: a) v členskom štáte súdu, na ktorý sa návrh na vydanie príkazu na zablokovanie

podľa článku 6 podáva, alebo b) v členskom štáte, v ktorom má veriteľ bydlisko. Pojem „členský štát,
v ktorom je bankový účet vedený“ vymedzuje článok 4 bod 4 nariadenia č. 655/2014“, tak, že sa ním
rozumie: a) členský štát uvedený v kóde IBAN (medzinárodné číslo bankového účtu) tohto účtu alebo
b) v prípade bankového účtu, ktorý nemá IBAN, členský štát, v ktorom banka, v ktorej je účet vedený,
má svoje ústredie, alebo v prípade, že účet je vedený v pobočke, členský štát, v ktorom sa nachádza
pobočka.Pokiaľideopojem„bydlisko“,nariadenieč.655/2014hodefinujevčlánku4bod15akobydlisko

určené v súlade s článkami 62 a 63 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012.
Článok 63 nariadenia Brusel I bis stanovuje, že obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba má
bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej
činnosti.

5. Veriteľ v návrhu jasne uviedol, že má bydlisko v Slovenskej republike, že vo veci návrhu na vydanie
príkazu na zablokovanie koná súd v Slovenskej republike a že dotknutý bankový účet sa vedie v
Slovenskej republike (to napokon nesporne vyplýva aj z označenia tohto účtu kódom IBAN v návrhu).
V zmysle už vyššie citovaných ustanovení nariadenia č. 355/2014 a nariadenia Brusel I bis je zrejmé,
že veriteľom uvedené údaje zodpovedajú obsahovému vymedzeniu relevantných pojmov týkajúcich sa

bydliska a miesta vedenia bankového účtu.

6. Vyššie uvedené konštatovanie však potom nevyhnutne vedie k záveru, že v danej veci nejde o
cezhraničný prípad podľa článku 3 nariadenia č. 655/2014. Ani z ostatných skutočností uvedených v
návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie nemožno vyvodiť opačný záver. Za takých okolností potom

ale nie sú splnené podmienky na to, aby súd ďalej rozhodoval o návrhu a posúdil ho aj z ostatných
hľadísk predpísaných nariadením č. 655/2014, teda podľa článku 7 v spojení s článkom 17 ods. 1).

7. Nariadenie č. 655/2014 osobitne neupravuje postup súdu v prípade, že nie sú splnené podmienky
na vydanie príkazu na zablokovanie (porov. článok 17). V článku 47 však stanovuje, že všetky

procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa spravujú právnym poriadkom
členského štátu, v ktorom prebieha konanie. Relevantnú právnu úpravu v takýchto veciach potom
predstavuje zákon č. 54/2017 Z. z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 54/2017“). Podľa § 1 ods. 2 tohto zákona sa na

konanie o príkaze na zablokovanie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku o
neodkladnýchopatreniach,aktentozákonaleboosobitnýpredpis(nariadenieč.655/2014)neustanovuje
inak.

8. Zákon č. 54/2017 v § 5 ods. 1 stanovuje, že ak sú splnené podmienky na vydanie príkazu na

zablokovanie, súd ho vydá vo forme podľa osobitného predpisu; inak návrh sčasti alebo celkom
uznesením zamietne. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že vo veci nejde o cezhraničný prípad
podľa článku 3 nariadenia č. 655/2014, nie sú podľa jeho názoru splnené podmienky na vydanie príkazu
na zablokovanie, v dôsledku čoho treba návrh zamietnuť. Nie je totiž možné postupovať podľa § 327
CSP, ktorý sa uplatní na základe § 1 ods. 2 zákona č. 54/2017 a § 344 v spojení s § 328 ods. 1 CSP,

pretože návrh obsahuje predpísané náležitosti a nie je nezrozumiteľný ani neurčitý.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd návrh veriteľa na vydanie príkazu na zablokovanie v súlade
s § 5 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z. z. zamietol (výrok I).

10. O trovách súd rozhodol na základe § 1 ods. 2 zákona č. 54/2017 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 354 CSP. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie končí,
o trovách súd rozhodol v tomto rozhodnutí, a to tak, že stranám náhradu trov nepriznal, pretože veriteľ
nebol úspešný (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a dlžník by síce nárok na ich náhradu mal, avšak z dôvodu,že mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018; výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho
rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.