Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. júl 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/198/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214528
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217214528.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o.,sosídlomMýtna48,81107Bratislava,IČO:35831154,právnezastúpenýJUDr.JánomŠoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: B. I., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX
T. X., o zaplatenie 1.069,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 330,06 eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 670,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 670,22 eur od 30.10.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 25,36%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 31.07.2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola
žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 1069,28 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného
úveru zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, uzavretej 29.01.2013. Na základe predmetnej zmluvy
poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 1341 eur. Poskytnutú pôžičku sa žalovaná zaviazala
splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 40,77 eur. Doposiaľ žalovaná zaplatila 670,78 eur. Nakoľko
žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou
a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.08.2014 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom

žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok
anivdodatočneposkytnutejlehotenedošlo,žalobcadňa19.10.2014úverzosplatniločombolažalovaná
informovaná listom zo dňa 29.10.2014. Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravuje bod
Zmluvných podmienok, ktoré sú Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými sa žalovaná oboznámila
pred podpisom zmluvy. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1069,28 eur.
Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.
Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta'' v sume 144,34 eur,

si žalobca v tomto konaní neuplatňuje
2. Žalovaná v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 30.05.2018 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na
webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje
po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná
sa k žalobe písomne nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým
základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.

3. Žalobca ani žalovaný sa nezúčastnili pojednávania, hoci mali riadne a včas doručené predvolanie na
pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Preto s odkazom
na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, úverovou zmluvou,
všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvami na zaplatenie, zosplatnením úveru, prehľadom
splácania, ako i prihliadol na ostatný obsah súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny

stav:
5. Dňa 01.02.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Zmluva o pôžičke. Zmluvu tvorí
len vopred pripravené formulované tlačivo, v ktorom sú uvedené osobné údaje žalovanej a predmet
financovania pôžičky - zdravotnícky balík za kúpnu cenu 1490 eur; počet mesačných splátok 48,
akontácia10%-149eur;výškamesačnejsplátky40,77eur;spoistením-;celkovásumapôžičky1956,96

eur, celková suma pôžičky s poistením -, pôžička - finančné plnenie 1341 eur; ročná úroková sadzba
21,88 %; priemerná hodnota RPMN 46,35%; RPMN 21,88%; celkové náklady spotrebiteľa 615,96 eur;
termín konečnej splatnosti 01/2017. Poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky žalovaná nezačiarkla.
Splatnosť jednotlivých splátok v zmluve uvedená nie je. Nižšie v zmluve je uvedené vyhlásenie klienta o
tom, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a

zaväzuje sa ich dodržiavať.
6. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že za obdobie od 15.03.2013 do 19.11.2015 žalovaná zaplatila
na splátkach 670,78 eur a dňa 01.02.2013 akontáciu v sume 149 eur. Z tohto prehľadu je tiež zrejmé,
že dlžná suma pozostáva aj z pokút za omeškanie, z pokuty za vypovedanie a zo sankčných pokút, a
to vo výške celkom 157,54 eur. Dňa 19.10.2014 došlo k zosplatneniu úveru v sume 952,23 eur.

7. Listom zo dňa 27.08.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding žalovanej poslala predžalobnú
upomienku, v ktorom uviedla, že k tomuto dňu evidujú nedoplatok na splátkach vo výške 220,17 eur,
ktorý žiadala uhradiť bezodkladne na účet vedený vo VÚB, a.s., s tým, že ak do 05.10.2014 nedôjde k
úhrade splátky splatnej v mesiaci 06/2014, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Vyššie uvedený list
neprevzala žalovaná v odbernej lehote.

8. Listom zo dňa 29.10.2014, bola vyhlásená okamžitá splatnosť dlžných splátok jednorázovo, a to
vo výške 1222,01 eur, do 3 dní od doručenia upomienky. Uvedenú upomienku žalovaná neprevzala v
odbernej lehote.
9. Listom zo dňa 23.11.2017 spoločnosť Consumer Finance Holding, žalovanej oznámila postúpenie
pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ku dňu 19.12.2017. Vyššie uvedenú písomnosť

žalovanej doručovala na adresu trvalého bydliska žalovanej, ktorá bola aj adresou, uvedenou žalovanou
pri uzatváraní zmluvy.
10. Podaním zo dňa 18.07.2018 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 330,06 eur s
príslušenstvom.
11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby,
ku ktorému došlo po doručení žaloby žalovanému a pred prejednaním sporu, v časti uvedenej v
enunciáte, zastavil.
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v

čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Súd prednostne skúmal, či žalobca je alebo nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v
predmetnej právnej veci. Zosplatnenie úveru mal právny predchodca žalobcu so žalovaným dohodnuté
v článku 12 bod 12.4 zmluvných podmienok, kedy listom zo dňa 29.11.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru, a to po upozornení na dlžné splátky a výzve na ich zaplatenie z 27.09.2014. Vyššie uvedená
výzva je v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

19. V konaní bolo preukázané, že svoju pohľadávku voči žalovanému pôvodný veriteľ (banka) postúpil
žalobcovi zmluvou potom, ako ešte predtým vyzval žalovaného na zaplatenie konkrétnej sumy. Pretože
aj napriek vyššie uvedenej výzve bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného dlhu voči, mohol právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku
voči žalovanému postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (v tomto

prípade žalobcovi), aj bez súhlasu žalovaného. Preto boli splnené podmienky v zmysle ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky zo strany banky na postupcu, t. j. žalobca je v
spore aktívne legitimovaným subjektom. Je síce pravda, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie
oznámenia o postúpení pohľadávky na žalobcu, táto skutočnosť však v zmysle ust. § 526 ods. 1
Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok,

žalovaná mala len možnosť zbaviť sa svojho dlhu plnením postupcovi.
20. Následne sa súd predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže
uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy.
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými

(od 1.marca 2010 do 31.marca 2015, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
23. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v
čase uzavretia zmluvy (od 1.januára 2012 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny,úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 ;
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
27. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je
totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca
pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by

sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda
nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť
dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však
chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,

teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o
nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012

zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však
nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou,
na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba.

28.Spotrebiteľmáprávovzmyslezákonaospotrebiteľskýchúverocheštepredpodpisomzmluvyvedieť,
akým spôsobom budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, poplatky v tej ktorej
mesačnej splátke) a v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových zmluvných
podmienkach nie je uvedené, že by tieto údaje boli žalobcom odovzdané žalovanému najneskôr pri
podpise zmluvy. Teda takto absentuje aj náležitosť ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských

úveroch.
29. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z nich,
spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie
skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne

iné sankcie.
30. Súd zistil, že žalovaná čerpala pôžičku v sume 1341 eur, pričom na splátkach uhradila sumu
vo výške 670,78 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná v
časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 670,22 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania, keď výška
základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,05%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok

na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05%, súd mu ich priznal v takejto výške a to zo sumy
670,22 počnúc od 30.10.2014 do zaplatenia. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej
časti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh na úvere ako aj na
to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku úroku z omeškania.31. Pre úplnosť súd poznamenáva, že je mu známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č.
C-42/15, ktorého predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania Okresného súdu Dunajská
Streda o výklade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere. Pri posudzovaní (ne)záväznosti uvedeného rozhodnutia pre v tomto konaní
prejednávanýsporsúdvychádzalztoho,žeprejudiciálnyrozsudokjespolusvýkladomaleboposúdením
platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu
otázku, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Pokiaľ sa
týka smernice ako prameňa práva Únie, táto je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to

vzhľadomnavýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomsavoľbaforiemametódponechávavnútroštátnym
orgánom. V uvedenom rozhodnutí súdny dvor okrem iného konštatuje, že ustanovenia čl. 10 ods. 2
písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES v spojení s jej článkom 22 ods. 1 bránia tomu, aby členský štát stanovil
povinnosť ako náležitosť zmluvy uviesť amortizačnú tabuľku, čo je v rozpore s citovaným ustanovením
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže je tu konflikt smernice a vnútroštátneho zákona, súd skúmal,
či môže smernici priznať priamy alebo nepriamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok

smernice v zásade vylúčený, smernica je priamo záväzná pre členský štát. V konkrétnom prípade súd
nemôže smernici priznať ani nepriamy účinok, nakoľko nie je možný eurokonformný výklad citovaného
ustanovenia zákona, keďže by ním súd prakticky nahradil/vypustil toto ustanovenie. Jednalo by sa o
výklad contra legem a takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty.
32. Navyše v súlade s ustanovením § 9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je

podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov,
vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej
veci však zmluva síce obsahovala údaj o RPMN, avšak v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.
Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,

ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s
rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší
úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nesprávne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve,
spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už

bankovými alebo nebankovými subjektmi. Údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa spôsobuje, že daný
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch).
33. Ďalej Zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010
Z.z.., neobsahuje ani všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je
uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet RPMN je číslo posledného

čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania
a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, výška
splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpaniaadátumomkaždejsplátkyaleboplatbypoplatkov.Súdmázato,žeideojedenznajdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,

a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa
musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej
úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a

aj preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.:
„Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanévčaseuzavretiazmluvyoúvere;uvedúsavšetkypredpoklady

použité na výpočet tejto miery“.
34. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o
uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
35. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je povinná splniť v súlade s § 232 ods. 3

CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
36. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 25,36%, a to podľa
pomeruúspechuvspore(62,68%:37,32%).Vsúlades§262ods.1CSPsúdrozhodovallenonárokuna
náhradutrovkonania,oichvýškepodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).