Čiastočný rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. júl 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/232/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107215127
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7107215127.24

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Košice I. v konaní pred sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci navrhovateľov:
W. v konaní obaja zastúpení JUDr. Miroslavom Katunským, advokát, Floriánska č. 16, Košice, proti
odporcovi: I. v konaní zastúpený JUDr. Jaroslavom Chochoľakom, advokát, so sídlom Krmanova 6,
040 01 Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaného: T. zastúpený advokátom Mgr. Daliborom
Tverďákom, v konaní o zaplatenie 27 259 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti 13 402,80 Eur ( 403 773,-Sk) s príslušenstvom za obdobie od mája 2003 do júna
2005 s príslušenstvom z a m i e t a.

II. Zvyšnú časť nároku súd vylučuje na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v I. a II. rade sa žalobou zo dňa 26.6.2007, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa

28.6.2007 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v I. rade 20 947 Eur spolu so 6%-
ným ročným úrokom z omeškania odo dňa 2.11.2005 do zaplatenia a žalobkyni v II. rade sumu 9 088,50
Eur spolu so 6%-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa 2.11.2000 do zaplatenia, ako aj nahradiť
trovy tohto konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a náhrady nákladov právneho
zastúpenia.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že na Okresnom súde Košice II bolo vedené exekučné konanie
oprávneného: T. proti žalobcovi: v I. rade ako povinnému v I. rade a proti žalobkyni v II. rade ako povinnej
v II. rade pre vymoženie istiny vo výške 159 330,81 Eur s prísl., pod č. k. 37Er/2838/2002, vedené
žalovaným, teda súdnym exekútorom pod č. EX 2311/2002.

3. Ďalej vo svojej žalobe uviedli, že uznesením Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 37Er/2838/2002,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2005 bola exekúcia vo vyššie uvedenej veci zastavená v časti
vymáhanej sumy, ktorá bola predmetom exekúcie.

4. Túto skutočnosť si súd overil z uznesenia Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 37Er/2838/2002-50
zo dňa 11.2.2005.

5. Z uvedeného predloženého listinného dôkazu, teda uznesenia, súd zistil, že exekúcia v časti o
zaplatenie 4 800 000,-Sk bola zastavená, a to na základe podaného návrhu na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že po spísaní notárskej zápisnice č. N13/2002, Nz13/2002, ktorá bola exekučným titulom zo dňa
14.1.2002 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným v I. a II. rade ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o
zabezpečení záväzku prevodom práva. Súd tomuto návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu
zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2005.6. Žalobcovia ďalej vo svojej žalobe uviedli, že uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.
37Er/2838/2002 zo dňa 30.11.2006 bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako súdnemu exekútorovi sa trovy
exekúcie nepriznávajú.

7. Súd si túto skutočnosť overil z uvedeného rozhodnutia, z ktorého zistil, že súdnemu exekútorovi súd
náhradutrovnepriznal,avšakakosúdďalejzistil,uvedenéuznesenienenadobudloprávoplatnosť,avšak
v spise sa nachádza uznesenie sp. zn. 37Er/2838/2002-121, na základe ktorého Okresný súd Košice II
v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: KEVIN, a.s., so sídlom Letná 45, Košice, v zastúpení

advokátom JUDr. Miroslavom Verebom, proti povinným: W. bolo rozhodnuté, že oprávnený je povinný
nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi v tomto prípade žalovanému:. so sídlom v Košiciach, trovy
exekúcie vo výške 11 033,-Sk. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2008.

8. Žalobcovia ďalej vo svojej žalobe uviedli, že aj keď z vyššie uvedených uznesení exekučného súdu
je zrejmé, že exekučné konanie bolo právoplatne zastavené, náhradu trov exekúcie znáša oprávnený

- obchodná spoločnosť T. žalobca ako súdny exekútor napriek týmto rozhodnutiam zrazil zrážkami zo
mzdy žalobcovi v I. rade ako povinnému v I. rade sumu spolu vo výške 631,049,-Sk (za obdobie august
2004 až október 2006) a túto sumu mu do dnešného dňa nevrátil. Ako dôkaz predložil súdu potvrdenie
mzdovej učtárne zamestnávateľa žalobcu v I. rade o zrážkach zo mzdy. Súd v rámci dokazovania sa
oboznámil s týmto potvrdením mzdovej učtárne a zistil, že navrhovateľovi v I. rade bolo zrazených

631,049,-Sk.

9. Žalobcovi ďalej uviedli, že odporca ako súdny exekútor zrazil žalobkyni v II. rade z jej účtu sumu 354
400,-Sk a z tejto sumy dňa 25.4.2007 vrátil 83 600,-Sk. Tieto skutočnosti si súd overil z výpisu účtu
žalobkyne v II. rade zo dňa 25.4.2007.

10. Ako súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, žalobcovia opakovane žiadali žalovaného, aby
prestal vykonávať zrážky zo mzdy a upustil od nezákonného postupu a tieto skutočnosti si súd overil z
podaní zo dňa 9.11.2005, zo dňa 29.11.2005, zo dňa 15.3.2006, zo dňa 12.4.2006, zo dňa 18.9.2006 a
zo dňa 26.10.2006. Žalovaný však napriek opakovaným žiadostiam žalobkyni vrátil iba sumu 83 600,-

Sk dňa 25.4.2007.

11. Žalobcovia svoj nárok odôvodnili ust. § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) na základe
ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom bezdôvodným
obohatením je i majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

12. Zároveň poukázali aj na tú skutočnosť a ako prílohu k návrhu predložili súdu list Slovenskej
komory exekútorov zo dňa 26.10.2006, keď uviedli, že porušenie povinnosti žalovaného ako exekútora
voči žalobcom bolo konštatované aj Slovenskou komorou exekútorov a vyšetrovateľom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, Košice I.

13. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s týmto predloženým dôkazom, z ktorého zistil, že Slovenská
komora exekútorov po prešetrení obsahu sťažnosti, vyjadrenia súdneho exekútora a priložených
listinných materiálov dospela k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Na základe uvedeného prezident
Slovenskej komory exekútorov podal návrh na začatie disciplinárneho konania, avšak disciplinárna

komisia Slovenskej komory exekútorov v disciplinárnom konaní uviedla, že disciplinárne obvinený I.
sa nedopustil disciplinárneho previnenia podľa § 220 Exekučného poriadku (ďalej len EP), a preto v
zmysle § 220 ods. 2 EP disciplinárne opatrenie neuložila. Z uvedeného teda súd mal za preukázané, že
žalovaný: JA. sa nedopustil disciplinárneho previnenia.

14. Súd svojím rozsudkom sp. zn. 20C/232/2007-130 zo dňa 2.2.2011 žalobu zamietol, pričom sa
opieral aj o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/58/2009. Podľa uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy
štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej štátnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným
poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka

exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho exekútora
nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ. V danej veci sa jedná o verejnoprávny
vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne
postavenie charakteristické pre právne vzťahu založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah savyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu, teda súdny exekútor vystupoval voči druhému účastníkovi
exekučného konania ako nositeľ verejne zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu
jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Teda právny vzťah súdneho exekútora a účastníka

exekučného konania s týmito znakmi sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.

15. Voči tomuto rozsudku žalobcovi v I. a II. rade podali odvolanie, na základe ktorého, odvolací súd
svojím uznesením sp. zn. 5Co/329/2011-227 zo dňa 12.4.2012 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Odvolacísúduviedol,žeprvostupňovýsúdvecnesprávneprávne

posúdil, lebo na zistený skutkový stav nepoužil správny právny predpis, a to najmä Exekučný poriadok.
Odvolací súd uviedol, že podľa § 33 ods. 1 EP, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on
alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti,
ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho
požadovať. Ďalej uviedol, že z uvedených ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že vzťah
medzi exekútorom ako osobou vykonávajúcou činnosti, ktoré inak zabezpečuje štát svojimi orgánmi a

účastníkom exekučného konania, je vzťahom verejnoprávnym, a preto ho nemožno považovať za vzťah
občianskoprávny tak, ako je vymedzený v § 1 ods. 2 OZ. Mal za to, že nárok účastníka exekučného
konania na vrátenie sumy, ktorú podľa jeho názoru exekútor od neho neoprávnene vymohol, nie je
nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, vzniknutým plnením z právneho
dôvodu, ktorý dodatočne odpadol ale do úvahy prichádza iba posúdenia takéhoto nároku podľa § 33

ods. 1 EP. Ďalej uviedol, že v prípadoch, kedy má poškodený nárok na náhradu škody proti štátu,
má súčasne daný priami nárok na náhradu škody aj voči exekútorovi, pričom táto zodpovednosť je
spoločná a nerozdielna a poškodený sa môže rozhodnúť, že uplatní škodu iba proti štátu alebo iba voči
exekútorovi, avšak nie je vylúčené, že na náhradu škody uplatní súčasne proti obom subjektom, lebo
žiaden právny predpis, najmä zákon č. 58/69 Z. z. a zák. č. 514/03 Z. z. a Exekučný poriadok nemá

ustanovenie vylučujúce priamu zodpovednosť exekútora vo vzťahu k poškodenému. Odvolací súd ďalej
vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru nevykonal najmä, čo sa
týka v časnosti uplatnenia nároku a jeho výšky vo veci žiadne dokazovanie, a teda musel byť jeho
rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

16. Prvoinštančný súd rešpektujúc tento právny názor odvolacieho súdu sa v prvom rade zameral
na dokazovanie týkajúce sa včasnosti podania žaloby. Súd zistil, že žaloba bola doručená súdu dňa
28.6.2007. Za účelom ďalšieho dokazovania týkajúce sa včasnosti podania žaloby si súd v rámci
dokazovania vyžiadal od súdneho exekútora prehľad prijatých platieb a vykonaných zrážok u oboch
žalobcov. Z uvedeného prehľadu súd zistil, že u žalobcu v I. rade súdny exekútor prvú platbu prijal dňa

10.9.2004 vo výške 14 259,-Sk. Zrážky vykonával až do 10.11.2006. Teda celkom zrazil žalobcovi v I.
rade sumu 631,049,-Sk. U žalobkyne v II. rade súdny exekútor vykonával zrážky od mesiaca máj 2003
do 12.10.2006, a to v celkovej sume 354 400,-Sk.

17. Žalovaní ako aj intervenient niekoľkokrát počas konania vzniesli námietku premlčania, a z toho

dôvodu sa súd touto námietkou zaoberal. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že námietka
premlčania je dôvodná iba čiastočne, a to vzhľadom na čas, kedy boli jednotlivé sumy zrážané a časom,
kedy došlo k podaniu žaloby. Súd túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú, a to s poukazom na § 106 ods.
1 OZ, na základe ktorého sa právo premlčí za 2 roky.

18. Nakoľko žaloba bola v danom prípade podaná dňa 28.6.2007, teda je evidentné, že sumy, ktoré
súdny exekútor zrazil žalovaným v I. a II. rade do 27.6.2005 sú premlčané. A to práve s poukazom na
ust. § 106 ods. 1 OZ, na základe ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaní o tom, že došlo ku škode a kto
za ňu zodpovedá (súdny exekútor), mali vedomosť už v roku 2005, nakoľko už svojou prvou výzvou zo

dňa 9.11.2005 žiadali žalovaného súdneho exekútora, aby prestal vykonávať zrážky zo mzdy a upustil
od nezákonného postupu. Teda v danom prípade je na mieste aplikovať ustanovenie § 106 ods. 1.

19. Súd sa ďalej zaoberal aj tou skutočnosťou, či sú splnené podmienky pre vznik škody podľa ust.
§ 420 OZ, a to je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Tieto podmienky vzniku nároku na náhradu škody musia
byť splnené kumulatívne. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že k porušeniu právnej
povinnosti nastalo až v čase po zastavení exekúcie, t.j. 9.3.2005. Dovtedy súdny exekútor neporušil
svoju povinnosť, avšak toto obdobie sa prekrýva s dobou premlčania. Preto sa súd v danom štádiu užnezaoberal ďalšími podmienkami potrebnými pre vznik nároku na náhradu škody. Z uvedeného teda je
preukázané, že suma vo výške 13 402,80 Eur za obdobie od mája 2003 do júna 2005 je premlčaná, a
z toho dôvodu ju súd zamietol.

20. Podľa ust. § 213 zák. č. 160/2015 Z. z., ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných
nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd
rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

21. Keďže súd mal jednoznačne za preukázané, že je žaloba v časti 13 402,80 Eur premlčaná a nie je
sporná, súd rozhodol čiastočným rozsudkom a žalobu v tejto časti zamietol. Vzhľadom na skutočnosť,
že v ďalšom konaní bude potrebné vykonať dokazovanie oprávnenosti zvyšného nároku uvedeného v
žalobe, súd vylúčil nárok prevyšujúci sumu 13 402,80 Eur na samostatné konanie. Zároveň rozhodol,
že o trovách tohto konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15
dní od jeho doručenia v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.