Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712217721
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7712217721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členov

senátu JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Slovenský pozemkový fond,
Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, proti žalovanému Gazdovské lesy „Majmova" pozemkové
spoločenstvo Vyšná Rybnica, Vyšná Rybnica 123, IČO: 42 327 725, o zaplatenie 676,36 € s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku 16C/3/2013-171 zo 7.6.2017 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 444,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne od 1.11.2009 do

zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. strany nemajú právo na náhradu trov
konania a dopĺňacím rozsudkom rozhodol, že dopĺňa rozsudok č.k. 16C/3/2013-171, zo 7.6.2017 o
výrok: II. v prevyšujúcej časti o zaplatenie 231,58 € s príslušenstvom, žalobu zamieta.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 31.10.2012 domáhal
a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, čo uviedol žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu a po
vykonaní dokazovania vec právne posúdil citujúc znenie § 663 Občianskeho zákonníka, konštatoval,

že v konaní bolo preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli 16.5.2002,
Zmluvu č. XXXXXXXX, o prenájme pozemkov na účely lesného hospodárstva a poľnohospodárstva v
zmysle zák. č. 181/95 Z.z.. Bolo tiež preukázané, že predmetom zmluvy bol prenájom lesných pozemkov
vo výmere prenajímaných podielov lesných pozemkov spol. nehnuteľnosti: 4,5281 ha. Zmluva bola
uzavretá na dobu určitú od 1.1.2000 do 31.12.2009 a ročné nájomné bolo dojednané na 20 376 Sk.
Zoznam pozemkov spolu s výmerou bol uvedený v Dohode o odovzdaní majetku do užívania vlastníkovi
UrbárskejspoločnostiVyšnáRybnicaz18.3.1992.Bolotiežpreukázané,že16.5.2008žalovanýpožiadal

žalobcu o prehodnotenie nájomnej zmluvy, nakoľko na LV č. XXX podiely pod poradovými číslami
94,105,113,114 a 123 patria už do užívania spoločnosti vlastníkov lesa Gajdoš, a preto žalovaný má
prenajatých už iba 2,68 ha na LV č. XXX k 2.9.2007, a na LV č. XXX v k.ú. Z. P. predstavuje prenajatá
výmera 27,4861 ha. Spolu tak výmera, za ktorú by mal žalovaný platiť nájomné je 2,977 ha za rok 2008
a 2009. Žalobca na základe tejto žiadosti žalovaného neurobil žiadnu zmenu, teda Dodatok k nájomnej
zmluve, čo odôvodnil tým, že dodatok bude vyhotovený, a je možné ho uzavrieť až so splatnosťou od
1.1.2008. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na nájomné podľa predmetnej zmluvy za rok 2009,

zavýmeru4,528ha.Nazákladeskutočností,ktorévyšlizakonanianajavo,všakžalobcapristúpilktomu,
že od žalovaného za rok 2009 žiada zaplatiť už iba nájomné za výmeru, na ktorú sa žalovaný odvoláva
vo svojich vyjadreniach, a ktorú podľa týchto vyjadrení, ako aj výpovede zástupcu žalovaného, reálne
užíva, teda za výmeru 2,977 ha, čo je suma nájmu 444,78 €. Keďže prestala byť spornou otázka výmery,za ktorú žalovaný má platiť nájomné v zmysle predmetnej zmluvy za rok 2009 žalobe čiastočne vyhovel
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 444,78 €, teda za výmeru 2,977 ha prenajatých lesných
pozemkovvk.ú.Z.P..Námietkužalovaného,žecelázmluvajeneplatná,keďženedošlokzmenezmluvy,

pokiaľ ide o výmeru, ktorú žalovaný reálne užíva, vyhodnotil túto námietku ako neopodstatnenú, keďže
žalovaný reálne užíva uvedené pozemky vo výmere 2,977 ha, za ktoré je povinný nájomné zaplatiť za
rok 2009 a zároveň priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, tak ako to žiadal, teda vo výške
2 % ročne z dlžnej sumy 444,78 € od 1.11.2009 až do zaplatenia, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a nar. vl. č. 87/95 Z.z.. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.2 CSP,

a keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č.l. 183-184), ktoré odôvodnil tým, že Krajský
súd v Košiciach sp. zn. 5Co/313/2015-153, 7712217721 z 22.7.2016 zrušil rozsudok OS v Michalovciach
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, že súd v ďalšom konaní nedostatočne preskúmal
predkladané dokumenty a zaujato rozhodol v prospech žalobcu, pričom pôvodne požadovanú sumu

676,36 € znížil na 444,78 €. Je potrebné poukázať na to, že súd neakceptoval pripomienky krajského
súdu a nevyhodnotil obsah uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a nim z 16.5.2002. Zo zmluvy nie je
zrejme, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom nájmu. Je potrebné poukázať na to, že na nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX k.ú. Z. P. hospodárilo viac účastníkov. Žalobca nepredložil žiadne doklady
o tom, ktoré časti nehnuteľnosti prenajal žalovanému, resp. ostatným subjektom, ktoré na uvedenej

nehnuteľnosti hospodárili. Neustále tvrdenie žalobcu o tom, že na liste vlastníctva LV č. XXX je v
jeho správe 6,2533 ha, za ktoré by mal on zodpovedať a platiť bolo konečne po vypočutí svedka
M.. R. C. vyriešené. Svedok M.. R. C. riadne potvrdil, že Združenie vlastníkov lesov Majmová, Vyšná
Rybnica časť Gajdošský les riadne obhospodarovalo časť lesa Majmová zapísanej na LV č.XXX a
do tejto časti boli začlenené aj nevysporiadané podiely v správe Slovenského pozemkového fondu.

Konkrétne sa jedna o bežné čísla B94, 105, 113, 114 a 123 o celkovej výmere 3,2755 ha. V priebehu
rokov 2002 - 2009 na týchto položkách nedošlo k zmene. Vrcholom celého svedectva bolo, že svedok
predložil súdu právoplatne uzatvorenú zmluvu medzi Slovenským pozemkovým fondom a nájomcom
Združenie vlastníkov lesov Majmová Vyšná Rybnica, časť Gajdošský les č. XXXXXXXX z 12.2.1996
resp. 21.2.1996. Doba nájmu od 1.1.1996 do 31.12.1999. Prenajatá plocha 8,9325 ha. Ďalej predložil

aj návrh na obnovenie Nájomnej zmluvy č. XXXXXXXX z 21.5.2002, ktorý nebol podpísaný. Na základe
uvedeného žalobca ako aj súd prestali omieľať skutočnosť, že v správe SPF je plocha o výmere
6,2533 ha, za ktoré by mal on zodpovedať a prípadne vymáhať nájomné od Združenia vlastníkov lesov
Majmová Vyšná Rybnica, časť Gajdošský les. Na základe toho žalobca opravil svoju požiadavku a
znížil plochu, pre neho na požadovanú výmeru 2,9777 ha a finančnú čiastku na 444,78 €. Považoval

za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že zo strany Slovenského fondu boli predkladané zmätočné
návrhy zmlúv: zmluva č. XXXXXXXX zo 16.5.2002 výmera 4,5281 ha x 4 500,- Sk/ha; SPF / Gazdovské
lesy Majmová, Vyšná Rybnica návrh zmluvy č.XXXXXXXX z 21.5.2002 výmera 1,8113 ha x 2 500,-
Sk/ha; SPF/Združenie vlastníkov lesov, časť Gajdošský les. Celý tento proces bol zmätočný! Výmera
bola prispôsobená podľa potreby tak, aby zodpovedala čiastke zapísanej na LV č. XXX približne 6,3

ha. A nemá čo dodať už sume za užívanie 4 500,- Sk resp. 2 500,- Sk a to len preto, že nebola
akceptovaná čiastka 4500,- Sk zo strany zástupcu za Gajdošský les. Nakoniec ani pri zníženej čiastke
zmluva nebola podpísaná! Celú dobu bola vina pripisovaná jemu, že mal platiť za vyššiu výmeru, ako
bolo v zmluve dohodnuté atď. Vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že zmluva č. XXXXXXXX
bola uzatvorená za nevýhodných a klamlivých údajov a preto by mala byť vyhlásená za neplatnú. Je

potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve neboli jasne definované plochy, ktoré boli v správe SPF a
tie nie sú SPF jasne ani doteraz je to jasný dôkaz o tom, že táto zmluva bola iba pre formu, aby sa zdalo,
že správca vykonáva svoju činnosť. Na druhej strane zmluva medzi združením Gajdošský les nebola
podpísaná a to SPF za 10 rokov užívania neprekážalo. Jednalo sa o výmeru 3,2755 ha a pri čiastke 4
500,- Sk to bola značná suma. Na základe uvedených skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach

vydal toto rozhodnutie: Krajský súd v Košiciach zrušuje rozsudok Okresného súdu v Michalovciach
16C/3/2013-171, IČS: 7712217721 zo 7.6.2017 a návrh vo veci žalobcu Slovenský pozemkový fond,
Bratislava, Búdková 36, proti nemu, Gazdovské lesy Majmová, pozemkové spoločenstvo vyšná Rybnica
v plnom rozsahu zamieta.
4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č. l. 203-204), ktorý uviedol, že žalovaný v odvolaní

namieta, že prvostupňový súd nedostatočne preskúmal predkladané dokumenty a zaujato rozhodol v
prospech neho. Podľa názoru žalovaného súd neakceptoval pripomienky odvolacieho súdu, ktorý vrátil
prvé rozhodnutie prvostupňovému súdu, pretože nevyhodnotil obsah zmluvy uzatvorenej medzi nim a
žalovaným. Podľa žalovaného bola zmluva uzatvorená za nevýhodných a klamlivých údajov, a pretoby mala byť vyhlásená za neplatnú. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového
súdu zrušil a návrh v celom rozsahu zamietol. V danej veci uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu
vychádza zo správne zisteného skutkového stavu po vykonaní všetkých relevantných dôkazov, ktoré

odvolací súd vytkol pri prvom rozhodnutí. Súd mal za preukázané a v rámci konania nebolo medzi
stranami sporu sporné to, že žalobca a žalovaný uzatvorili nájomnú zmluvu na pozemky, ktoré tvorili
spoločnú nehnuteľnosť podľa vtedy platného zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a
zároveň nebolo sporné ani to, že žalovaný v roku 2009 aj reálne užíval výmeru 2,977 ha, čo predstavuje
nájomnévovýške444,78eur.Námietkužalovaného,žecelázmluvajeneplatná,keďženedošlokzmene

zmluvy, pokiaľ ide o výmeru, ktorú žalovaný reálne užíva, vyhodnotil súd správne ako neopodstatnenú,
pretože v rámci konania mal súd výpoveďami svedkov za preukázané a žalovaný to sám uvádzal, že
reálne užíval sporné pozemky vo výmere 2,977 ha, za ktoré mal zaplatiť nájomné za rok 2009. Má za
to, že rozsudok vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je správne právne posúdený a
odôvodnený, pričom odvolanie žalovaného nemá podľa názoru žalobcu oporu v konkrétnom odvolacom
dôvode uvedenom v § 365 CSP, a nie sú dané ani zákonné dôvody podľa § 389 ods.1 CSP na to, aby bol

prvostupňový rozsudok zrušený. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného
súdu Michalovce č.k. 16C/3/2013-171 z 7.6.2017, ktorým čiastočne vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 444,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne od 1.11.2009
do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP.
5.K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný (č. l. 206), ktorý uviedol - Platnosť zmluvy: ako môže byť

platná zmluva, keď sám žalobca (SPF) nevie, čo je predmetom zmluvy a nedokázal predložiť žiadne
doklady (grafické ani písomné) o tom, ktoré nehnuteľnosti mu prenajal, počas celého priebehu sporu
SPF klamal a zavádzal súd o tom, že na liste vlastníctva LV XXX k.ú. Z. P. je vedených 6,2533 ha
v správe SPF, čo je viac ako plocha, ktorá bola v zmluve, a preto by mal platiť aj za plochu, ktorú
údajne mal prenajať inému pozemkovému spoločenstvu „Združeniu vlastníkov lesov Majmová, Vyšná

Rybnica, časť Gajdošský les" Týmto spôsobom si mal kompenzovať vlastnú neschopnosť uzatvoriť s
týmto združením (spoločenstvom) zmluvu o nájme. Čo sa týka samotnej zmluvy s jeho spoločenstvom
tátobolauzatvorenápodvodomvčiastke4500,-Sk/ha.SospoločenstvomZdruženiačasťGajdošskýles
to malo byť za 2 500,- Sk/ha a to aj napriek skutočnosti, že sa jednalo o rovnakú parcelu a rovnaký Lesný
hospodársky plán. Pri uzatváraní boli oboznámení, že zmluvy sú rovnaké, čo sa týka finančnej čiastky

za jeden hektár prenajatej pôdy. Ani jeho požiadavka na vypracovanie dodatku k nájomnej zmluve za
roky 2008 a 2009 nebola akceptovaná a to zase len z dôvodu, že na liste vlastníctva LV XXX bola plocha
v správe SPF vo výmere 6,2533 ha a SPF si s týmto rébusom nedokázal poradiť aj napriek tomu, že
písomne upozorňovali, ktoré parcely užíva Združenie .... časť Gajdošský les. - Môže takáto zmluva byť
platná ??? Na záver poznamenal, že B.. M. U. podpísaná na prípise, ako vyšší súdny úradník je členkou

nášho spoločenstva Gazdovské lesy Majmová, p.s. Vyšná Rybnica, zapísaná na LV XXX pod bežným
číslom 195. Aby nedošlo k prípadným nedorozumeniam navrhol jej výmenu.
6.K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č. l. 208) a uviedol, že nakoľko žalovaný žiadne ďalšie
dôkazy ani nové tvrdenia neuvádza, trvá na svojom stanovisku z 13.11.2017.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8.Žalovaný síce v odvolaní neuvádza konkrétne odvolacie dôvody ale podľa jeho obsahu je možné

vyvodiť, že si uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f), h) CSP.
9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §

191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoréboli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
10.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
11.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
12.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.
13.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
14.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:
Námietku žalovaného, že celá zmluva je neplatná, keďže nedošlo k zmene zmluvy, pokiaľ ide o výmeru,
ktorú žalovaný reálne užíva, vyhodnotil súd správne ako neopodstatnenú, pretože v rámci konania mal

súd výpoveďami svedkov za preukázané a žalovaný to sám uvádzal, že reálne užíval sporné pozemky
vo výmere 2,977 ha, za ktoré mal zaplatiť nájomné za rok 2009.
15.Ostatné námietky, ktoré žalovaný uplatnil v odvolaní namietal aj v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd riadne vysporiadal v rozhodnutí a odvolací súd nemá, čo k nim dodať.
16.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
17.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
19.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20.Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mi bolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.
21.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.