Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. jún 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6Csp/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916209461
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7916209461.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s.,

Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanému: D. U., P.. X.X.XXXX, Y. XX.
P. XX, XXX XX X., v konaní o zaplatenie XXX,XX € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX Eur odo dňa XX.X.XXXX do zaplatenia, to všetko do X dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu XXX % trov konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd zo dňa X.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu XXX,XX Eur s príslušenstvom vrátane náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že strany sporu uzatvorili dňa XX.X.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX životné
poistenie I. J., na základe ktorej bol žalobca ako poistiteľ povinný poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a žalovaný ako poistník bol povinný platiť bežné poistné v
sume XX,XX eura mesačne. Poistným obdobím bol jeden mesiac. Začiatok poistenie bol stanovený
od XX.X.XXXX. Podľa § 796 ods. 2 OZ je bežné poistné splatné 1. dňa poistného obdobia. Žalovaný
uhradil poistné za poistné obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX s tým, že poistné za ďalšie poistné

obdobie už neuhradil. V zmysle § 801 ods. 2 OZ zaniklo poistenie v dôsledku nezaplatenia poistného
za následné poistné obdobie na základe zaslanej výzvy na zaplatenie poistného, ktorá bola dňa
XX.X.XXXX vrátená späť odosielateľovi, potom čo si ju žalovaný na pošte neprevzal. Poistenie zaniklo
uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy a to dňa XX.X.XXXX. Podľa § 803 ods. 1 OZ
má žalobca právo na poistné za obdobie do zániku poistenia, t. j. od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vo
výške XXX,XX eura. Žalobca si neuplatnil celú výšku dlžného poistného za obdobie do zániku poistenia,
ale iba pomernú časť. Žalobca pri stornovaní poistných zmlúv, ktorých predmetom je životné poistenie

zahrňujúce zložku investičného poistenia ako aj zložku rizikového poistenia, zohľadňuje odpadnutie rizík
investičnéhopoistenia,napríkladvekpoisteného,dĺžkupoisteniaainéfaktory,ktorénáslednemajúvplyv
na vygenerovanú nižšiu výšku dlžného poistného za túto zložku poistenia. Žalobca si svojou žalobou
zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) dňa XX.X.XXXX nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených
stranami v súlade s § 297 CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázkujednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa XX.X.XXXX.

4. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav:

Poistnázmluvabolauzatvorenátak,akotožalobcapodrobnepopísalvpodanejžalobe.Žalovanýuhradil
poistné v sume XX,XX eura za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a to dňa XX.X.XXXX. Ďalšie
poistné vo výške XX,XX eur za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX už neuhradil. Nedoplatok tak

predstavuje spolu XXX,XX eur, nakoľko za dobu existencie poistenia mal žalovaný uhradiť celkovo
XXX,XX eur, a to za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Pre neplatenie poistného žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžného poistného, a keďže žalovaný toto neuhradil, poistenie zaniklo tak, ako
to uviedol žalobca v žalobe dňom XX.X.XXXX.

5. Podľa § 796 ods. 1 a 2 OZ, účinný k 12.2.2015, Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je

povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že
poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak
nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné
dňom začiatku poistenia.

6. Podľa § 801 ods. 2 OZ, Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

7. Podľa § 803 ods. 1 OZ, Poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

8. Platenie poistného patrí k základným povinnostiam poistníka. Ak poistník neplatí poistné včas a v
dohodnutej výške, má to určité právne následky. Všeobecným následkom je to, že poistník sa dostane
do omeškania a postihnú ho následky omeškania ustanovené v § 517 ods. 2, t. j. bude musieť platiť

úroky z omeškania. Nezaplatenie poistného do určitej lehoty alebo nezaplatenie poistného v určenej
výške má za následok zánik poistenia zo zákona. Poistník musí teda dbať na to, aby poistné platil včas
a najneskôr v určenej lehote.

9. Mesačná lehota podľa § 801 odsek 2 začína plynúť odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho

zaplatenie.Výzvapoisťovateľamusíobsahovaťupozornenie,žepoisteniezanikne,aknebudezaplatené
v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy. Treba však pripomenúť, že zánik poistenia nastáva po
prvom upozornení na zaplatenie poistenia a po uplynutí lehoty jedného mesiaca. Ak by totiž poisťovateľ
poslal ďalšiu výzvu, jednomesačná lehota, v dôsledku ktorej by poistenie zaniklo, neplynie znova. Ak by
však poistený po ďalšej výzve poistenie zaplatil, nedošlo by k jeho zániku.

10. Pre zánik poistenia podľa § 801 platí zásada vyjadrená v § 803 ods. 1, podľa ktorého poistiteľ
má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. To znamená, že do uplynutia zákonom ustanovenej
alebo dohodnutej lehoty na zaplatenie poistného poistný pomer trvá so všetkými dôsledkami z toho
vyplývajúcimi. Poistiteľovi patrí aj za toto obdobie poistné a poistený má tiež právo na plnenie poisťovne,

ak by v tomto období došlo k poistnej udalosti.

11. Účinky spojené s plynutím času tam, kde je ustanovená lehota podľa dní, týždňov, mesiacov alebo
rokov, nastávajú uplynutím lehoty. Ak nie je ustanovené alebo dohodnuté, že lehota uplynie v priebehu
dňa (ustanovením konkrétneho časového okamihu), uplynie lehota uplynutím 24. hodiny posledného

dňa lehoty. Pri zániku poistenia podľa § 801 OZ to platí bez ohľadu na to, kedy v posledný deň lehoty sa
končí prevádzková doba v pobočkách poisťovne a na to, dokedy mal ten, kto bol povinný platiť poistné,
reálnu možnosť ho zaplatiť (R XX/XXXX).

12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.13. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t. j. nesplní všetky náležitosti
ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.)
a ak dlh nesplní včas (t. j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv

veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania
dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie
zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z
omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov
a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie

vlády č. 87/1995 Z. z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).

14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Ku dňu XX.X.XXXX, kedy došlo k omeškaniu žalovaného, bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná vo výške X,XX % p.a., potom úrok z omeškania k uvedenému dňu bol X,XX %
p.a. Súd preto priznal žalobcovi (okrem priznanej istiny) aj úroky z omeškania vo výške X,XX % p.a.

16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti žalovanej sumy, preto

žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že
má nárok na náhradu XXX % trov konania proti žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval

len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.