Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817201493
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817201493.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35
831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému : T. Q., V..:
XX.XX.XXXX, P. N. R.Š. XXX, XXX XX B., št. občan SR, právne zastúpeného: Mgr. František Chochol,
advokát, Advokátska kancelária so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie
3.534,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. XCsp/XX/XXXX - XX zo dňa 06.10.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci
samej vyhovené ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.161,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne od 20.04.2014 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania v rozsahu 22 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. sa podanou
žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.534,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne od 20.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 24.09.2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 8.269,44 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný

splácať pôžičku v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 86,14 Eur, ročnej úrokovej sadzbe 32 %
a RPMN 32 %. Konečná splatnosť bola dohodnutá na 10/2020. Do dňa spísania žaloby uhradil žalovaný
z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1119,82 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a
podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.02.2014 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k
úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko
k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.04.2014 úver zosplatnil. Žalobca si zároveň uplatnil

zákonné úroky z omeškania a neuplatňoval si zmluvnú pokutu. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný
podľa podanej žaloby žalobcu uhradiť sumu 4.653,85 Eur. Žalobca uviedol, že celkovú výšku dlžnej
sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí istina plus náklady na vymáhanie pohľadávky mínus
prijaté úhrady. V podaní zo dňa 02.10.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, ženimi uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nezaplatenú časť úveru, čo
preukázali predloženou úverovou zmluvou a prehľadom platieb na úver. Žalovaný sa úver vo výške
3.280,85 Eur zaviazal zaplatiť formou 96 pravidelných mesačných splátok vo výške 86,14 Eur splatných

k 20. dňu v mesiaci. Celkovo sa žalovaný zaviazal zaplatiť na úhradu úveru sumu 8.269,44 Eur. Žalovaný
do začatia konania zaplatil na úverovú pohľadávku sumu vo výške 1.119,82 Eur. Zároveň súd prvej
inštancie uviedol, že v priebehu konania podal žalobca na tamojší súd návrh na zmenu účastníka na
strane žalobcu, preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01.08.2017 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX pripustil
zmenu na strane žalobcu.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods.
1, 2, § 517, ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“);
§ 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“); § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

4. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, že právny predchodca žalobcu
(Consumer Finance Holding a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 24.09.2012 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 3.280,85 Eur a ktorú sa
žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach po 86,14 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad súd

prvej inštancie tiež zistil, že žalovaný na splátkach celkovo uhradil sumu 1.119,82 Eur. Ďalej mal za
preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je
uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa
nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V zmluve je uvedený iba

počet splátok a výška celkovej mesačnej splátky bez rozdelenia istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy
je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn.
XCo/XXX/XXXX a taktiež rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012, sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX. Konštatoval tiež, že v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená

konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa zmluvy lehota splatnosti je 10/2020. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd
takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na základe týchto
skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Okrem toho sa súd prvej inštancie zaoberal aj jednotlivými náležitosťami zmluvy a žalovanými nárokmi.
Pokiaľ išlo o výšku dohodnutého úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala 32 %
ročne. Z internetovej stránky NBS súd prvej inštancie preveroval úrokové miery podobného úveru v
bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v septembri 2012 činil úrok
9,91 % p.a.. Z toho mu bolo zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom

prípade viac ako trojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. V danom
prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto súd
konštatoval, že s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) je zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom. Súd prvej inštancie zároveň pri tomto prípade poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013, rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 05.11.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/
XXX/XXXX zo dňa 27.11.2014, v ktorých súdy považovali za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery preto súd prvej inštancie považoval dohodu o výške
úrokov za absolútne neplatnú (§41 OZ). Súd prvej inštancie prijal záver, že pôvodný žalobca poskytol

žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.280,85 Eur, pričom žalovaný uhradil celkovo sumu 1.119,82
Eur. Keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vzniklo iba
právonazaplatenienevrátenýchfinančnýchprostriedkovvovýške2.161,03Eur(3.280,85Eur-1.119,82
Eur) a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného
záväzku dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru t.j. po dni 19.04.2014, dostal do omeškania súd prvej

inštanciehopretozaviazalzaplatiťajúrokzomeškaniavsúladespríslušnýmustanovenímObčianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Úrok
z omeškania tak predstavuje výšku 8,25 % ročne.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 256 ods. 1 C.s.p., keď vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu konštatoval, že z uplatnenej
sumy 3.534,03 Eur bolo žalobcovi priznaných 2.161,03 Eur, teda žalobca mal v konaní úspech 61 % a

neúspech 39 %, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaného tak
vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 22 %.

6. Proti tomuto rozsudku v časti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel a v
súvisiacom III. výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol alebo rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie napadol z dôvodu, že nárok
žalobcu považuje za premlčaný, nakoľko z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k
porušeniu ustanovení zákona a k použitiu neprijateľných zmluvných podmienok. Vzhľadom k uvedenej
skutočnosti má žalobca za to, že uzavretú zmluvu medzi ním a žalobcom je potrebné považovať za
neplatnú v celom rozsahu ako priečiacu sa dobrým mravom. Neprimerane vysoké úroky, dojednané

v rozpore s dobrými mravmi poukazujú na zlý úmysel žalobcu obohatiť sa neprimerane na úkor
žalovaného. Podľa žalovaného takýto právny úkonu nemá požívať ochranu práva, lebo sám osobe sa
ako celok dobrým mravom prieči a odporuje zákonu. Na základe uvedeného je možné považovať nárok
žalobou za premlčaný, nakoľko si ho neuplatnil v zákonom stanovenej lehote, za začiatok plynutia ktorej
je možné považovať deň plnenia, najneskôr však deň 20.04.2014. Odvolateľ má za to, že súd mal otázku

premlčania vyhodnotiť a to aj vzhľadom k posúdeniu nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia,
z dôvodu neplatnosti právneho úkonu. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa tak nestotožňuje, nakoľko
tento nevychádza zo správneho právneho posúdenia a dostatočného zistenia skutkového stavu veci.
Žalovaný rozhodnutie súdu napadol aj v časti, v ktorej mu súd neumožnil uhrádzať dlžnú sumu v
splátkach v zmysle ustanovenie § 232 ods. 3 C.s.p. Má za to, že v jeho prípade boli splnené podmienky

na to, aby mohol uhrádzať dlžnú sumu po čiastkach, nakoľko sa spolu s manželkou staráme o ich deti, je
toho času zamestnaný na polovičný úväzok, manželka poberá iba dávku v hmotnej núdzi a ich príjem mu
„de facto“ postačuje iba na úhradu nevyhnutných potrieb. Ak súd uzná nárok žalobcu, k tomu uvádzam,
že za súčasného stavu nie je z objektívnych príčin schopný uhradiť dlžnú sumu a už vôbec nie v lehote
do troch dní. Súd mohol a domnievam sa, že súd mal možnosť povoliť mu uhrádzať uvedený dlh

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v splátkach. Vo vzťahu k výroku rozsudku o trovách
konania navrhol, aby odvolací súd náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia navrhovateľovi
nepriznal opierajúc sa o ustanovenia § 257 C.s.p., nakoľko jeho osobné pomery je nutné hodnotiť ako
okolnosti hodné osobitného zreteľa. V prípade úspechu v odvolacom konaní si uplatnil náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia.

7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalobca k podanému odvolaniu žalovaného
nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonomstanovenejlehote(§362ods.1C.s.p.),oprávnenouosobou(§359C.s.p.),prejednalodvolanie
podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané

prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích

dôvodochuplatnené(§380ods.1,2C.s.p.).Pretožerozsudokvovecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.).
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.)
dospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodnéarozhodnutiesúduprvejinštancie

je potrebné potvrdiť.
9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

11. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

12. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, a ktoré mali
väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§
379 C.s.p., § 380 ods. 1 C.s.p.), odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného.
Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne

skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie
sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie k tomuto meritórnemu
výroku napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie za aplikácie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo
strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosťalebookolnosť.Naopak,prvoinštančnýsúdichnáležitýmspôsobomposúdilsúhrnnevcelom

rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Rozsudok okresného súdu je
presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p..

14.Zdokazovaniavykonanéhosúdomprvejinštancievyplynulo,žežalobcanazákladezmluvyopôžičke
zo dňa 24.09.2012 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.280,85 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal
splácať v 96 pravidelných mesačných splátkach pri výške mesačnej splátky 86,14 Eur, ročnej úrokovej
sadzbe 32 % a RPMN 32%. Žalovaný na základe pravidelných mesačných splátok uhradil z vyššie
uvedeného poskytnutého úveru celkovo sumu 1.119,81 Eur, pričom z vykonaného dokazovania nebolo

zistené, aby žalovaný poukázal aj iné úhrady, a vrátil žalobcovi zvyšnú sumu poskytnutého úveru, preto
súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.161,03 Eur, t.j. rozdielu medzi poskytnutým
úverom a uhradenými splátkami. Odvolací súd považuje takýto postup súdu prvej inštancie za správny,
ktorý zároveň na základe zistených skutočností žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentujú údaje požadované zákonom s spotrebiteľských

úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a f) a to údaj o termínoch splátok istiny a, úrokov a iných
poplatkov a údaj o konečnej splatnosti úveru. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie
vyhlásil poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie posúdil uzavretú dohodu o výške úrokov za rozpornú s dobrými mravmi, považoval takúto časť
uzatvorenej zmluvy za absolútne neplatnú a to bez potreby vyhlásiť celu zmluvu za absolútne neplatnú.

Aj takýto záver prijatý súdom prvej inštancie posúdil odvolací za správny.

15. Vzhľadom na odvolacie dôvody a námietky, ktoré žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolací
súd konštatuje, že tieto neboli uplatnené včas. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že po podaní
žaloby žalobcom dňa 14.02.2017 zaslal súd prvej inštancie žalovanému predvolanie na pojednávanie

zo dňa 08.09.2047 a uznesenie zo dňa 01.08.2017, ktorým žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní od
doručenia uznesenie písomne vyjadril k podanej žalobe a vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu. Na vyššie uvedené však žalovaný nereagoval, svoju neúčasť na pojednávaní dňa
06.10.2017 neospravedlnil a k podanej žalobe žiadne vyjadrenie s uvedením rozhodujúcich skutočností
na svoju obranu nedoručil. Súd prvej inštancie však s ohľadom na spotrebiteľský charakter konania

vykonal dokazovanie aj sám z úradnej povinnosti za účelom dokázania, či je celá žaloba dôvodná.
Následne zo strany právneho zástupcu žalovaného, splnomocneného po vydaní rozhodnutia súdu prvej
inštancie, bola v podanom odvolaní vznesená námietka premlčania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia v subjektívnej premlčacej lehote a uplatnený nárok na umožnenie uhrádzať dlžnú sumuv splátkach. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že ďalšie tvrdenia žalovaného
predstavujú prostriedky procesnej obrany, ktoré tento neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie,
preto v zmysle § 366 C.s.p. sa odvolací súd nemôže novotami uplatnenými žalovaným až v odvolacom

konaní zaoberať.

16. Nakoľko vyššie žalovaným predložené nové dôkazy teda mohol žalovaný uplatniť pred súdom prvej
inštancie, pričom tak neučinil vlastnou vinou, uvedené dôkazy nie sú novotami v zmysle ustanovenia
§ 366 písmen a/ až d/ C.sp., ktorými by sa odvolací súd mal zaoberať, nakoľko ako už bolo uvedené

vyššie žalovaný bol poučený písomne preukázateľným spôsobom tak, že všetky dôkazy musí predložiť
alebo označiť najneskôr do do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené
a označené neskôr súd neprihliada. Takto poučený účastník nemá možnosť uplatniť odvolací dôvod
založený na skutočnostiach alebo iných dôkazoch, ktoré doteraz neboli uplatnené, t. j. uplatní sa tzv.
neúplná apelácia stojaca na báze účastníkovi poskytnutého poučenia o obmedzení (ohraničení) jeho
možnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr

súd neprihliada. V prípade, že žalobca využil odvolací dôvod založený na skutočnostiach alebo iných
dôkazoch, ktoré doteraz neboli uplatnené, a odvolací súd by nerešpektoval, že u žalobcu sa uplatní
tzv. neúplná apelácia, došlo by k chybnému postupu súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd nemohol
postupovať tak, že by na dané uplatnenie námietky premlčania a nároku na umožnenie uhrádzať dlžnú
sumu v splátkach ako prostriedku procesnej obrany prihliadal, nakoľko bola uplatnená až v odvolacom

konaní.

17. Pre potvrdenie správnosti postupu súdu prvej inštancie pri vykonanom dokazovaní, ktorý ex offo
neprihliadol na premlčanie spotrebiteľského úveru, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález
Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, ktorým rozhodol, že ustanovenie § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, týkajúce sa povinnosti súdu ex offo prihliadať na
premlčaniespotrebiteľskéhoúveruniejevsúladesčl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyzaručujúcim
právo na nestranný súd, právo na súdnu ochranu a právo na prístup k súdu v spojení s právnou istotou.

18. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že správnemu výroku vo veci samej
zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súdom
prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správne a zákonné.

19. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387

ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

20.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania a úspešný žalobcu si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu
spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).