Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/292/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314211649
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314211649.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, O. K., o
vymoženie sumy 1.432,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Levice č. k. 7Er/634/2014-19 zo dňa 25. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 7Er/634/2014-19 zo dňa 25. 05. 2017 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok) a o trovách exekúcie rozhodol
tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého uznesenia (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písmeno m) §
58 ods. 1, § 243h ods. 1, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok" alebo „EP“), § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 21.01.2016 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 EP a ustanovením § 243f ods. l
EP. Dňa 03.02.2016 postúpil súdny exekútor podanie oprávneného súdu. Oprávnený v podaní uviedol,
že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v
časti odôvodnenia exekučného titulu, pričom boli známe súdnemu exekútorovi a aj súdu. Konštatuje, že
exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané

všetky zásady spravodlivosti s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok,
obmedzení alebo neprípustnosti zmenky a na rozpor s dobrými mravmi. Nakoľko medzičasom nedošlo
k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov, oprávnený navrhol, aby súd bez odkladu rozhodol
o pokračovaní exekúcie. Súd mal za preukázané, že oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinným ako
dlžníkom dňa 09.08.2011 zmluvu o úvere. Oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník zabezpečili tento
svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou povinným ako dlžníkom dňa 09.08.2011.

Súd po preštudovaní súdneho spisu, kópie zmenky a rozhodcovského rozsudku, ktorý je v predmetnej
veci exekučným titulom, mal za preukázané, že žalobca - oprávnený a žalovaný - povinný zabezpečili
svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou dňa 09.08.2011, kde žalovaný - povinný
vystupuje ako vystaviteľ a žalobca - oprávnený ako remitent. Súd mal za preukázané, že povinný
ako dlžník mal v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa.
Uvedeným konaním oprávnený ako veriteľ porušil ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
platného a účinného v čase vystavenie zmenky. Súd záverom uviedol, že povinný ako fyzická osobanekonal pri uzavretí vyššie uvedenej zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že povinný má
v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. Súd s poukazom na uvedené súd v zmysle § 57 ods. 1

písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ako aj porušenie práva na spravodlivý proces. Mal za
to, zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah
medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským.
Povinný pred uzavretím zmluvy dobrovoľne v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol, že má záujem, aby
mu bol poskytnutý úver na účely výkonu zamestnania. Okrem toho poznamenal, že úvery poskytnuté
na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru upraveného zák.
č. 258/2001 Z.z. (neskôr 129/2010 Z.z.) a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení

zabezpečenia zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje. Oprávnený dodal, že povinnosť v
zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku si splnil v stanovenej lehote a preto zastáva názor,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru. Odvolaciemu súdu navrhol zrušiť uznesenie súdu
prvej inštancie a vec tomuto súdu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 13.03.2014 kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 20.05.2014 požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľomSlovenskározhodcovskáa.s.

pod spisovou značkou sp. zn. SR 03575/13 zo dňa 19.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.08.2013 a vykonateľnosť dňa 29.08.2013. Súd prvej inštancie vydal dňa 07.10.2014 poverenie na
vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postúpil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 243f odsek 1 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením
o zastavení exekúcie.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe rozhodcovského rozsudku, vydaného na

podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil
oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto
zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie
exekúcie.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

15. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými

stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi
účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o

spotrebiteľskom práve.

16. Z predloženej zmluvy o úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi
predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako

fyzická osoba s uvedením rodného čísla. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto je možné konštatovať, že povinný je
spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť,
že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov,

z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú.

17. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,

pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že bola vopred pripravená

oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah
a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako
formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez
ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.18. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote opísaním

rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, keď uviedol, že tento vznikol
uzatvorením úverovej zmluvy, od ktorej oprávnený vzhľadom na porušenie povinnosti splácať úver
riadne a včas vyplývajúcej zo zmluvy, zo strany povinného odstúpil, ako aj dôkaz preukazujúci právny
nárok oprávneného uplatňovaný zo zmenky, pri ktorej dohodou o jej vydaní a vyplnení, došlo k
zabezpečeniu pohľadávky oprávneného z úverovej zmluvy a pripojením dôkazov, ktoré tieto skutočnosti

osvedčujú.Splnenietejtozákonnejpovinnostioprávnenýmnemázanásledokautomatickypokračovanie
v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu
povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil preskúmaním exekučného titulu a správnym
posúdením spotrebiteľského postavenia povinného. V konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul,
sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky. Opak sa zo žiadneho dôkazu
preukázaný nebol. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že
sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods.
3). Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu
zastavil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil, preto nie sú

dôvodné ani námietky oprávneného, ktorý uvedomujúc si neprípustnosť použitia zmenky, argumentoval
v podstate len nespotrebiteľským charakterom vzťahu medzi ním a povinným, ktorý nebol v predmetnej
veci preukázaný.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.

1 a 2 CSP potvrdil.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo

akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.