Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213212849
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213212849.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou ERASMUS
LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná č. 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: N. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, Q. W., o zaplatenie 1.371,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/209/2013-88 zo dňa 14.03.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou súd vo zvyšku žalobu zamietol
ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku II.
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 a nasl., § 37 ods. 1, § 544
Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. g), i), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení k dňu uzavretia zmluvy. Vecne argumentoval tým, že opätovne preskúmal zmluvu strán

sporu, najmä, čo do ich zákonných požadovaných náležitostí a zistil, že podľa § 4 ods. 2 písm. g)
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinného v čase uzavretia zmluvy absentuje
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a následne v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 256/2001
Z.z. o spotrebiteľských úverov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) absentuje náležitosť termíny
splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Preto poukazom na ust. § 4 ods. 3 cit. zákona, poskytnutý úver
z uvedeného dôvodu sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd vo zvyšku žalobu zamietol,
priznal len skutočne výšku poskytnutého úveru mínus sumy, ktorú už vrátil. Teda súd vo výške úrokov

z dlžnej sumy úveru do času zosplatnenia 46,83 Eur, čo do úroku z dlžnej sumy, ktorú by mal žalovaný
uhradiť v prípade riadneho platenia úveru vo výške 132,14 Eur, čo do zmluvnej pokuty a požadovanej
istiny spolu 673,67 Eur zamietol spolu s prísl.. V danom prípade súd preskúmal zmluvné podmienky
uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach, sú neprijateľné z dôvodu neprijateľnosti. Ide o
zmluvnú pokutu, ktorá je zachytená vo všeobecných obchodných podmienkach v hlave 14 ods. 3, 4,
ide o dojednanie absolútne neplatné, dojednanie o zmluvnej pokute je písané veľmi drobným, skoro
nečitateľným písmom, sú zapracované medzi menej podstatné a menej významné podmienky, takto

formulované dojednanie nespĺňa podmienky určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
Okrem toho úverové podmienky sú súčasťou ktorých majú byť aj dojednania o zmluvnej pokute, nie
sú podpísané ani žalobcom, ani žalovaným, pričom zákonné ust. § 544 OZ vyžaduje na platnosť
zmluvnej pokuty písomnú formu, preto súd považuje predmetnú zmluvnú pokutu za neúčinnú. Nie súdodržanépodmienkyvzmysleust.§544OZ,naplatnosťzmluvyozmluvnejpokutesavyžadujepísomná
forma, jej nedodržanie s poukazom § 40 ods. 1 OZ dôvodom je absolútne neplatnosť. Pri uzatvorení
zmluvy nebola dodržaná zásada poctivosti prejavu, okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy,

obzvlášť, ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný,
prehľadný a logicky usporiadaný, napr. zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma,
nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré
vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Výška v ktorej bola zamietnutá zmluvná pokuta je 132,14
Eur nebola vyslovená ako neprijateľná podmienka, lebo neexistuje. Čo sa týka samotného úveru, ktorý

bol poskytnutý vo výške 1.470,46 Eur a z ktorej sumy zaplatil žalovaný 772,77 Eur a preto súd zaviazal
iba na skutočný dlh, ktorý po výpočte bol 696,69 Eur. Žalobca si uplatnil istinu vo výške 1.371,36
Eur, ktorá pozostávala z istiny (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia) +
zosplatnenejistiny(výškadlžnejsumyúverubezúrokovúveruapoplatkov,ktorúbymalžalovanýuhradiť
v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaná v zmysle hlavy UP s názvom ukončenie úverovej zmluvy
o poskytnutí úveru) vo výške 1.192,39 Eur, ku ktorej sume ešte pripočítal úrok z vyššie uvedenej istiny

do času zosplatnenia vo výške 46,83 Eur, ako aj úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny, tzv. ušlý
úrok, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru, uplatňovaný v zmysle hlavy UP
s názvom „Ukončenie úverovej zmluvy“ spolu 1.371,36 Eur, teda súd zamietol vo zvyšku návrh, ktorý
pozostával z vymenovaných položiek s tým, že zaviazal žalobcu len k úhrade skutočne poskytnutých
peňazí. Výška zamietnutého nároku je 673,67 Eur (1.371,36 - 697,69 = 673,67 Eur. O náhrade trov

konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania právo.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie prostredníctvom svojho advokáta, pričom navrhol
rozsudoksúduprvejinštanciezmeniť,takžežalobesúdvcelomrozsahuvyhovie,t.j.žalovanéhozaviaže

aj na zaplatenie sumy 673,67 Eur s prísl. ako aj náhrady trov konania, uplatniac odvolacie dôvody v
zmysle § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Argumentoval tým, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie
o nedodržaní zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) a i)
ZoSÚ, poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ

podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok. Zmluva o úvere tak nemusí uvádzať splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, čo platí
aj pre konečnú splatnosť úveru. Podľa úverovej zmluvy konečná splatnosť úveru je 84 mesiacov po
poskytnutí úveru. Z rozsudku Súdneho dvora tiež vyplýva, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku,
počet a frekvenciu splátok a nemusí obsahovať presné určenie, aká časť každej splátky sa použije na

splátku istiny a aká jej časť sa použije na splátku bežných úrokov a poplatkov. Preto mal súd žalobcovi
priznať aj nárok na úrok z úveru podľa predloženej špecifikácie. Uplatnený nárok je potrebné chápať
ako „ušlý úrok“ a nie ako zmluvnú pokutu, nakoľko tento nárok nie je sankčným nárokom. Celková výška
úroku z úveru je 634,03 Eur, zvyšnú časť úroku žalobca žalovanému odpustil.

4. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej ako aj v časti náhrady trov konania vecne správne, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

7. Súd prvej inštancie už právoplatne rozhodol v časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 697,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 13.05.2011 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom konania tak zostala len tá časť nároku,
v ktorej súd žalobu zamietol, t.j. nárok na zaplatenie sumy 673,67 Eur s prísl..

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu vo zvyšku zamietol, a to s poukazom
na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil,
že žalobca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a nesprávne posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný dňa 24.11.2008 uzavreli písomnú úverovú zmluvu (č.l.
6).Predmetomzmluvyboloposkytnutieúveruvcelkovejvýške1.470,46Eur.Žalobcažalovanémuúverv
dohodnutej výške poskytol. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý a čerpaný úver splácať vždy do 20-tého dňa
tohto ktorého mesiaca v 84-tich mesačných splátkach po 29,38 Eur. Žalovaný však úver nesplácal riadne

a včas. Zaplatil len časť a to celkom 772,77 Eur, ako to vyplýva z pripojeného splátkového kalendára
(č.l. 4).

10. Medzi stranami nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

11. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu uzavretia
zmluvy, zmluva okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru.

12. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu uzavretia
zmluvy, zmluva okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov.

13. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, a
to bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačné, koľko činí splátka istiny, koľko
splátka úrokov a koľko splátka poplatkov. Prejednávaná úverová zmluva obsahuje údaj len o celkovej
výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky.

14. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu uzavretia zmluvy,
pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,
alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa
vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania
monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej
strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred
pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom

očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý podnikateľ dodáva tovar alebo služby so
zárukou kvality.16. Je nesporné, že citované ustanovenie § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má za
účel-cieľochranuspotrebiteľatak,abydodávateľbolpovinnýspotrebiteľovieštepreduzavretím zmluvy,
resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ môže

rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere
dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia
sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch
spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ
bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 4 citovaného

zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie,
ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti
v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda je donútiť dodávateľov
- veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.

17. Výklad a aplikácia ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom
a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí
zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné
obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym,
teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného

zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 4 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 4 ods. 3 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi
účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku pristúpil k prieskumu, či zmluva
o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a správne vyslovil
bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru odkazom na § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch,keďmalpreukázané,žepredmetnáúverovázmluvaneobsahujezákladnúobsahovúnáležitosť,

t.j. údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy), ako aj údaj o konečnej splatnosti úveru (§
4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch).

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd dopĺňa, že zákon ukladá

povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov
a splátku iných poplatkov, za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií a prehľadu
pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne
vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere kumulatívne obsahovala presné číselné vymedzenie
výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už

len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa
so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím
zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe
úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o

podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť.
Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou
úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná
splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel
sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený.

Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň
nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Odvolací súd
má za to, že citované ustanovenie nemožno naplniť tým, že veriteľ mimo obsahu samotnej písomnej
zmluvy o úvere, ktorá má obsahovať náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch

(vrátanie písm. i/) hoc aj odkazom na obsah Úverových zmluvných podmienok (Hlava 5 § 1), ako súčasti
úverovej zmluvy, a žalovaný svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil s Úverovými podmienkami. Tieto
ale nie sú podpísané účastníkmi zmluvy (ani žalobcom ani žalovaným), a teda ani nespĺňajú podmienkupísomnej formy, ktorá musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy (§
4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch).

20. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná úverová zmluva neobsahuje ani údaj
o konečnej splatnosti úveru, t.j. neobsahuje dátum poslednej splátky úveru, pričom tento údaj je
podstatnou náležitosťou s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol
už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si

plniť svoje povinnosti. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na
začiatkuurobiťobrazodĺžketrvaniaúveruatýmzvoliťajnajvhodnejšiuvoľbumedziviacerýmiúverovými
produktmi. Pritom údaj o počte splátok 84 nespĺňa požiadavku citovaného zákonného ustanovenia o
konečnej splatnosti úveru.

21. S poukazom na znenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch odvolací súd

konštatuje, že už len jeden chýbajúci údaj v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, v tomto prípade písm.
g) a i) má za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, tak ako to už správne uzavrel
súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto už právoplatne správne rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 697,69 Eur s prísl. ako rozdiel sumy poskytnutého úveru a sumy uhradenej
žalovaným žalobcovi. Postup súdu prvej inštancie, keď preskúmavaným rozsudok žalobu v časti sumy

673,67 Eur s prísl. ako nedôvodnú zamietol je správny.

22. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15
(Klára Bíroová) zo dňa 09.11.2015 odvolací súd konštatuje, že Okresný súd Dunajská Streda položil
prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č.

2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 EHS (ďalej len
Smernica) (v kontexte zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), pričom Súdny dvor EÚ
poskytol výklad výlučne Smernice, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h), i) a článku 23, keď výklad
vnútroštátneho práva poskytujú výlučne vnútroštátne súdy.

23. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok,
za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na
prípad ktorý riešia. V zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže
použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, t.j. priamy účinok je v zásade

možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho
zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.
V prípadoch, kedy vnútroštátne súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp. Smernice, sa jedná o
spory medzi jednotlivcami a nakoľko priamy účinok Smernice neprichádza do úvahy, vnútroštátne súdy

musia skúmať, či Smernici môžu priznať nepriamy účinok a teda či môžu vykladať zákon eurokonformne.

24. Od 11. júna 2008, kedy Smernica nadobudla platnosť, museli vnútroštátne súdy ex offo vykladať
zákon v súlade so Smernicou. Avšak v danej veci znenie § 4 ods. 2 písm. g) a i), ktoré odvolací súd vo
veci aplikoval, obsahoval už zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinný od 14.06.2001,

t.j. ešte pred platnosťou Smernice dňa 11.06.2008, konkrétne znenie písm. i) obsahoval citovaný zákona
už pôvodnom znení od 14.06.2001 pod písm. a) a znenie písm. g) (konečná splatnosť spotrebiteľského
úveru) bolo zavedené do citovaného zákona s účinnosťou od 01.01.2008. Teda v obidvoch prípadoch
ešte pred platnosťou Smernice, na výklad ktorej v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15 sa žalobca odvoláva. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že poukaz žalobcu v

tejto veci na výklad citovanej Smernice je irelevantný.

25. S poukazom na predchádzajúce závery odvolacieho súdu je nutné ešte podotknúť, že doterajšia
ustálená súdna prax v SR vykladala ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. tak, že zmluva
musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov,

inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov (uvedené sa týka aj výkladu ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z.). Odvolací súd
pri výklade zákona č. 258/2001 Z.z. vychádzal z jazykového výkladu, z ktorého jednoznačne vyplýva
potreba členenia splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov, ako aj požiadavka na uvedenie konečnejsplatnosti úveru, keď nemohol aplikovať výklad contra legem a zároveň ani porušiť všeobecné právne
zásady, najmä zásadu právnej istoty, ktorá je upravená v článku 2 ods. 2 CSP.

26. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa,
s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok vo veci samej, vrátane správneho závislého výroku o náhrade
trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého), potvrdil.

27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

29.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

30. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona

(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).