Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/410/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817207489
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817207489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu I. - správa bytov Z., s.r.o. so sídlom Z., M. A. č. XX, U.:
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. J. P., s.r.o., so sídlom Z., M. G. č. XX/X, U.:
XX XXX XXX proti žalovanému O. K., nar. X.X.XXXX, bytom Z., M. č. XX/X, obchodné meno: O. K. W.
J. U.: XX XXX XXX s miestom podnikania Z., M. č. XX/X, zastúpeného O.. K. K., advokátom so sídlom

Z., E. slobody č. XX, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 21.septembra 2017, č. k. 15C/13/2017-76 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť
bytovýdom č.s. XXXXX naparcele č. XXXX/XXzapísanývLVč.XXXXnaUl. O. 1vZ., k.ú.Z.tak,že

z fasády obvodového múru odstráni kotvenie reklamného panelu a múr uvedie do pôvodného stavu, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100% k rukám právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. J. P., s.r.o., so sídlom Z., M.
G. č. XX/X. V odôvodnení uviedol, že vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a ust. § 126
Občianskeho zákonníka a § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
súd žalobu žalobcu za nedôvodnú. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu v

konaní, ktorej nedostatok žalovaný opakovane namietal. Súd považoval túto námietku za nedôvodnú.
Novelou zákona č. 182/1993 Z. z. vykonanou zákonom č. 268/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.7.2007
bol novelizovaný § 8b ods. 1,2 zákona, pričom podľa odseku 1 správca je povinný vykonávať
správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je
oprávnenýkonať prispráve domuzavlastníkov bytov anebytovýchpriestorovvdome pred súdom.Od
1.7.2007 je teda správca aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch týkajúcich sa domu s tým,
že za vlastníkov koná pred súdom. Správcovi sa tak zo zákona /nielen zo zmluvy ako tvrdí žalovaný/

umožňuje zastupovať vlastníkov bytov na súde vlastným menom, i keď samotnú správu domu
vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov. Uvedený záver vyplýva
i z dôvodovej správy k citovanej novele zákona. Keďže predmetom sporu je spor ohľadom spoločnej
časti domu je nepochybné, že ide o spor týkajúci sa správy domu / v zmysle § 2 ods. 4 citovaného
zákona spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na
jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody,

schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné
konštrukcie/, preto je vo veci žalobca aktívne legitimovaný. Pod správou domu v zmysle čl. I. Zmluvy
o výkone správy sa rozumie aj správa spoločných častí domu, pričom správou sa rozumie ajnájom takejto časti domu /§ 6 ods. 2 písm. a, e zákona/. Správca je povinný v zmysle §
8b ods. 2 písm. a/a d/ citovaného zákona hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy a

zároveň je povinný vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. V zmysle uvedeného súd považoval žalobcu za aktívne legitimovaného na podanie
žaloby a vedenie súdneho konania aj takéhoto charakteru za vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Námietka žalovaného, že ide o v podstate o určovaciu žalobu nie je dôvodná, pretože v danej veci
ide nepochybne o žalobu na plnenie - vypratanie veci, kde sa naliehavý právny záujem nevyžaduje.

Súd ďalej riešil ako predbežnú otázku, či Dodatok č. 1. k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa
12.3. 2008 je platným právnym úkonom, pretože vyriešenie tejto otázky bolo významné pre záver,
či nájom trvá alebo skončil uplynutím doby a či je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti dôvodná. Po
vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že Dodatok č. 1. k zmluve o nájme nebytových priestorov
zo dňa 4.10. 2012 je neplatným právnym úkonom, pretože Ing. A. K. nemal oprávnenie za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov predmetný dodatok uzavrieť /§ 39 OZ/. V prvom rade súd konštatuje, že

prenájom reklamnej plochy na fasáde obytného domu, teda na jeho obvodovom múre, nie je možné
považovať za nájom nebytových priestorov tak, ako mali účastníci zmluvy dojednané v zmluve o
nájme zo dňa 12.3.2008. Nebytový priestor definuje bytový zákon v § 2 ods. 3 ako miestnosť
alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie;
nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

Spoločné časti domu sú vyslovené vyňaté z pojmu nebytový priestor. Podľa názoru súdu išlo v podstate
o nájom časti nehnuteľností, pričom vzhľadom k tomu, že bola zachovaná písomná forma nájomnej
zmluvy dňa 12.3.2008, splnomocnený zástupca Ing. A. K. mal dané splnomocnenie na uzavretie
tohto úkonu jednak vo forme súhlasu ostatných spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti /viď č. l. 11
spisu/ a zároveň disponoval aj splnomocnením z 1.1.2005, možno konštatovať, že zmluva o prenájme

nehnuteľností vo vymedzenom rozsahu bola uzavretá platne. Je potrebné si uvedomiť, že nešlo o
prenájom nebytového priestoru ale v podstate časti nehnuteľností, ktorá je v spoluvlastníctve ostatných
spoluvlastníkov obytného domu, pričom ide o nakladanie so spoločnou vecou a o takomto práve
nemôže rozhodovať ani splnomocnený zástupca vlastníkov, pretože ho z takýchto úkonov vylučuje
§ 8a ods. 5 citovaného zákona platného v čase udelenia splnomocnenia z 1.1.2005, podľa ktorého

zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním
rozhodovaťakospoluvlastníkospoločnýchčastiachdomuaspoločnýchzariadeniachdomu,spoločných
nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. V zmysle tejto úpravy nemohli

ostatní vlastníci bytov preniesť ani splnomocnením na zástupcu takéto rozhodovanie. Pokiaľ teda U..
A. K., i keď zrejme konal v dobrej viere, uzavrel dodatok k zmluve len po predchádzajúcej požiadavke
žalovaného bez toho, aby o predĺžení nájmu rozhodli ostatní vlastníci bytov, nedošlo k platnému
uzavretiu dodatku. Ešte raz súd konštatoval, že plnomocenstvo zo dňa 1.1.2005 neoprávňovalo Ing.
A. K. na rozhodovanie o nakladaní, a tým aj o hospodárení so spoločnou časťou domu, pretože

toto právo patrí len spoluvlastníkom. Za prípustný postup by súd považoval také konanie, keby všetci
spoluvlastníci osobitne splnomocnili Ing. A. K. na uzavretie a podpísanie dodatku, pričom by išlo o
splnomocnenie podľa všeobecných ustanovení podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného
preto súd dospel k záveru, že dodatkom k zmluve, ktorý bol uzavretý neplatne, nedošlo k predĺženiu
nájmu, nájom preto zanikol tak ako uvádza žalobca uplynutím doby ku dňu 14.3.2017 /§ 676 ods.

1 Občianskeho zákonníka/. Nebolo právne významné dokazovať to, či hlasovanie o prípadnom novom
nájomcovi, resp. zániku nájmu prebehlo platne alebo nie, a to vzhľadom predloženie súhlasu vlastníkov
bytov a nebytových priestorov s umiestnením reklamnej plochy /č. l. 41 spisu/, pretože pokiaľ bol
dodatokuzavretýneplatne, nájom skončiluplynutímdobyaneboldôvod rozhodovaťoukončení nájmu.
Taktiež právny záver uvedený vyššie nemôže ovplyvňovať to, že žalobca naďalej vystavoval faktúry

žalovaného za nájom podľa pôvodnej zmluvy, pretože tak konal na základe predlžovania nájomného
vzťahu zo zákona, a nie na základe novou zatvoreného dodatku tak, ako tvrdil zástupca žalovaného.
Nemožno pritom uvažovať ani o konkludentnom vzniku dodatku k zmluve, pretože podľa zákona sa
na hospodárenie so spoločnou vecou vyžaduje súhlas a s uzavretím dodatku neboli vlastníci bytov
ani len oboznámení. Ostatné skutkové okolnosti neboli právne významné pre posúdenie veci, preto sa

súd nimi ani v rozhodnutí nezaoberal. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §
262 ods. 1 CSP. V konaní je plne úspešný žalobca, preto mu prináleží náhrada trov konania v rozsahu
100% v zmysle § 255 ods. 1 CSP.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil tým, že súd sa v
konaní dopustil viacerých pochybení a porušení civilného sporového poriadku v smere vykonávania
dokazovania, najmä ustanovenia § 153. Súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy vykonané

dokazovanie, pričom jednostranne vyhodnotil dôkazy v prospech žalobcu, preto namieta rozhodnutie
súdu ako nesprávne, nakoľko v konaní je sporná aktívna legitimácia žalobcu. Súdne rozhodnutie nesie
v sebe viacej nejasností, nezrovnalostí, nesprávneho právneho posúdenia, pričom rozhodnutie nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že
Ing. K. mal právo na podpísanie doplnku č. l zmluvy o prenájme reklamnej plochy, vzhľadom k tomu,

že od podpisu pôvodnej zmluvy nedošli k žiadnym zmenám. V tejto súvislosti poukázal na ust. §
14 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z.. Ďalej podľa vykonaného dokazovania žalobca nebol oprávnený
fakturovať za prenajatú plochu, fakturovať mohol len na základe podkladov vlastníkov bytov v zast.
Ing. K.. Konštatovanie súdu, že listina z 10.1.2017, ktorou sa vlastníci bytov rozhodli ukončiť nájom, je
neplatná, považoval za problematické vzhľadom k svedeckej výpovedi svedkyne O. na pojednávaní dňa
28.8.2017 a s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., v ktorom je jednoznačne definované

spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení. Čo sa týka zbieranie podpisov svedkyňou O.,
bola to jej súkromná iniciatíva, ktorú realizovala v rozpore so zák. č. 182/1993 Z. z.. V tejto súvislosti
poukázal na § 14 ods. 7 cit. zákona. Ďalej namietal, že súd opomenul uviesť, že doklad, s ktorým
svedkyňa O. obehla susedov jej dal „náš človek“, u ktorého pracuje jej dcéra, a dokument predložila
žalobcovi, ktorý na ňom dopísal dátum. Právnemu posúdenie veci podľa § 126 Obč. zák. uviedol, že

má za to, že platí ust. § 676 ods. 1 Obč. zák.. V zmluve o nájme reklamnej plochy sú prenajímateľom
spoluvlastnícibytovaniesprávcatedažalobca,ktorémuchýbaaktívnavecnálegitimácia.Ďalejpoukázal
na to, že súd neuviedol, z akého dôvodu žalobca od roku 2012 vystavoval stále faktúry za prenájom
reklamnej plochy vrátane dodatku, nič nenamietal ani nič nekonal. Konať začal až na prianie „nášho
človeka“, ktorý si zabezpečil prostredníctvom svedkyne O. neplatný dokument podpísaný niektorými

vlastníkmi bytov. K tvrdeniu súdu, že žalobca je aktívne legitimovaný uviedol, že sa pridržiava svojich
námietok aktívnej legitimácie, naviac žaloba zasahuje do vlastníckych vzťahov vlastníkov bytov a nie do
výkonu správy. Tiež poukázal na to, že žaloba je zameraná na vypratanie priestorov a nie na platnosť
zmluvy. Pokiaľ by námietky žalobcu ohľadne predmetu nájmu jeho pomenovania neboli správne, jednalo
by sa o relatívnu neplatnosť, ktorá podlieha premlčaniu a je preto premlčaná. Namietal, že žalobný návrh

je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný. V návrhu nie je uvedené, kde na ktorej stene sa nachádza
reklamné zariadenie, nie je uvedená jeho veľkosť a označenie. Preto je rozhodnutie nezrozumiteľné a
nevykonateľné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol tak, že návrh
zamietne a zviaže žalobcu trovami konania vo výške 100%.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že so všetkými námietkami,
ktoré žalovaný už prezentoval v priebehu konania, sa súd podrobne zaoberal a svoje rozhodnutie
vecne odôvodnil. K námietke žalobcu ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na ust. § 8b ods.
1 veta prvá zákona č. 192/1993 Z. z.. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého správca je osobitne zákonom splnomocnený na zastupovanie vlastníkov vo

veciach správy domu pred súdom. Ako vyplýva z bodu 16 odôvodnenia rozsudku, zaoberal sa súd v
prvom rade touto otázkou a vyporiadal sa s ňou tak, že správca je aktívne legitimovaným subjektom
v sporoch týkajúcich sa domu, pričom zo zákona zastupuje vlastníkov na súde vlastným menom,
i keď samotnú správu vykonáva v mene vlastníkov. Správa domu je definovaná v ust. § 6 ods. 2
písm. a/ cit. zákona, pričom komentár bytového zákona k tomuto ustanoveniu uvádza ako príklad

takýchto činností práve uzatváranie nájomných zmlúv v mene vlastníkov na prenájom spoločných častí
a spoločných zariadení domu. Platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov z 12.3.2008 žalobca
nespochybnil, namietal len platnosť Dodatku č. 1 zo dňa 4.10.2012, ktorý podpísal zástupca vlastníkov
bez schválenie vlastníkmi. Vlastníci bytov v dome sa rozhodli uzatvoriť novú zmluvu na prenájom
obvodového múru a ukončiť doterajší nájom, čo potvrdili svojimi podpismi na listine z 10.1.2017. Bez

ohľadu na to, či v dome je zvolený zástupca alebo nie, má každý vlastník právo obrátiť sa s požiadavkami
a návrhmi na správcu a komunikovať priamo s ním. Takýto postup zvolila aj pani O., ktorá predložila
ostatným vlastníkom na odsúhlasenie výhodnejšiu ponuku na prenájom fasády domu. Žalobca v konaní
opakovane uviedol, že listina predložená svedkyňou dokladuje vôľu vlastníkov ukončiť nájomný vzťah
so žalovaným bez ohľadu na spôsob, akým vlastníci svoj názor vyjadrili. Správne súd vyhodnotil, že Ing.

K. nemal oprávnenie dodatok uzatvoriť, preto nájomný vzťah skončil a nájomca je povinný odovzdať
nehnuteľnosťprenajímateľovi.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdilapriznalžalobcovi
náhradu trov vo výške 100%.4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike uviedol, že je sporná aktívna legitimácia žalobcu v konaní,
nakoľko žalobca nie je oprávnený na podanie takejto žaloby, ktorá patrí len spoluvlastníkom bytov podľa
zák. č. 182/1993 Z. z.. Taktiež nemá na podanie žaloby mandát od vlastníkov bytov, s ktorými si podanie

žaloby neprejednal. Považoval za zarážajúce, že žalobca sa odvoláva na svedkyňu O., kde v rámci jej
výsluchu bolo preukázané, že doklad, ktorý dala podpísať vlastníkom bytov je podľa zák. č. 182/1993 Z.
z. neplatný. Pred súdom konateľ žalobcu potvrdil, ž dokument považoval za domovú schôdzu. Žalobca
dokument upravoval a pozmeňoval a následne ho predložil súdu. Žalobca sa nevyjadril k skutočnosti
uvedenejvodvolaní,žežalobnýnávrhasúdnerozhodnutiejenejasné,nezrozumiteľnéanevykonateľné.

Pridržiaval sa všetkých dôvodov a záverov uvedených v odvolaní.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné .

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že v prvom rade sa zaoberal
aktívnou legitimáciou žalobcu v konaní, ktorej nedostatok žalovaný opakovane namietal. Súd považoval
túto námietku za nedôvodnú, keď novelou zákona č. 182/1993 Z. z. vykonanou zákonom č. 268/2007
Z. z. s účinnosťou od 1.7.2007 bol novelizovaný § 8b ods. 1, 2 zákona, pričom podľa odseku

1 správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorovvdomeanaichúčetaje oprávnenýkonať prispráve domuzavlastníkov bytov anebytových
priestorov v dome pred súdom. Správcovi sa tak zo zákona umožňuje zastupovať vlastníkov bytov na
súde vlastným menom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v mene vlastníkov. V zmysle uvedeného súd považoval žalobcu za aktívne legitimovaného

na podanie žaloby. Ďalej dospel k záveru, že Dodatkom č. 1 zo dňa 4.10.2012 k Zmluve o nájme
nebytových priestorov zo dňa 12.3.2008, ktorý bol uzavretý neplatne, nedošlo k predĺženiu nájmu,
nájom preto zanikol uplynutím doby ku dňu 14.3.2017 /§ 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Nebolo
právne významné dokazovať to, či hlasovanie o prípadnom novom nájomcovi, resp. zániku nájmu
prebehlo platne alebo nie, pretože pokiaľ bol dodatok uzavretý neplatne, nájom skončil uplynutím doby

a nebol dôvod rozhodovať o ukončení nájmu. Z týchto dôvodov súd prevej inštancie žalobe vyhovel.

7. Odvolací súd právny záver súdu prvej inštancie o aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore nezdieľa.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení aktívnej legitimácie
žalobcu, preto nebolo potrebné opakovať ani doplniť dokazovanie.

10. Podľa § 6 ods. 1/, 2/ zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom
znení na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome /ďalej
len „spoločenstvo“/, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou
právnickou alebo fyzickou osobou /ďalej len“ správca“/, najmä s bytovým družstvom. Správa domu je
obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome /vymenované pod písm. a/ až e//.

11.Podľa§8bods.1cit.zákonavplatnomznenísprávcajepovinnývykonávaťsprávudomusamostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na

súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania
podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o
určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome
alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného
práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v

konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.“.12. Podľa úpravy ust. § 8b ods. 1 cit. zákona platnej od 1.7.2004 do 30.6.2007 mal správca oprávnenie
konať pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov samostatne, vo vlastnom mene a na
účet vlastníkov. Uvedená úprava znamenala, že v konaní pred súdom bol správca aktívne legitimovaný

na podanie žaloby, teda konal vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
išlo o nepriame zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom.

13. Iná situácia nastala novelou zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákonom č.
268/2007 Z. z. účinného od 1.7.2007. Aj po tejto novele má správca oprávnenie konať samostatne pri

správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, avšak koná v mene vlastníkov a na ich účet.
Po tejto novele je v ust. § 8b ods. 1 pri výkone správy domu formou správcu upravená zásada zákonného
priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

14. To, že správca pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná samostatne /pred
a po novele zákonom č. 268/2007 Z. z./ znamená, že správca môže uplatňovať aj hmotnoprávne nároky

vlastníkov bytov bez ich súhlasu.

15. Povinnosť správcu konať pri výkone správy v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na
ich účet, a oprávnenie konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred
súdom znamená aj oprávnenie vykonávať pri správe domu všetky procesné práva v zmysle príslušného

procesného predpisu /CSP/ na úspešné hájenie práv a záujmov vlastníkov v dome. Z logického výkladu
ust. § 8b ods. 1 vyplýva, že správca v zásade zastupuje a koná v súdnych konaniach v mene všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ide tak priame zastúpenie vlastníkov správcom. Správca
tak nemá aktívnu legitimáciu v konaní pred súdom v súvislosti so správou majetku vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, nakoľko je zákonným zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri

správe ich majetku.

16. V danom súdnom spore preto na podanie žaloby na odstránenie reklamného panelu z bytového
domu boli aktívne legitimovaní len vlastníci bytov a nebytových priestorov v uvedenom bytovom dome,
v ktorých mene a na ich účet mal konať správca len ako zákonný zástupca. Správca, ktorý podal žalobu

vo svojom mene, t. j. označil sa za žalobcu v danom spore, nie je preto aktívne legitimovaný.

17. Pokiaľžalovanýnamietalaktívnulegitimáciužalobcuakosprávcu,jehonámietkabolaopodstatnená.
Ostanými odvolacími námietkami sa odvolací súd potom už nezaoberal.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

19. Vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní, odvolací súd žalovanému priznal náhradu
trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v celom

rozsahu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).