Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315206998
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315206998.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. H., o zaplatenie 788,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 5C/244/2015-73 zo dňa 13. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 788,28 Eur spolu s úrokom 41,01 Eur, s úrokom z omeškania 1,46 Eur, s úrokom z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 829,29 Eur od 21.02.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania,
že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozsudok a postup súdu odôvodnil s poukazom na ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku
(CSP), § 497, § 502, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a ods. 4, § 53 ods. 9, § 565,

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 písm. a), písm. b) a písm. d) zák. č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 02.11.2012, § 3 Nar. Vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, odkazom na body č. 4.1,
4.2, 4.2.1, 4.3 úverovej zmluvy účastníkov.
Vecne dôvodil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2015 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy nezaplatenej istiny vo výške 788,28 Eur, úrokov 41,01 Eur, úrokov z

omeškania 1,46 Eur, úroku 19,9% p.a. zo sumy 788,28 Eur od 21.02.2015 do zaplatenia, úroku z
omeškania 8% p.a. zo sumy istiny 788,28 Eur a nezaplatených úrokov 41,01 Eur od 21.02.2015 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dňa 02.11.2012
Úverovú zmluvu č. 12868, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- Eur.
Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý
úver bola žalovaná povinná splatiť do 25.10.2018. Žalovaná porušila po vyčerpaní poskytnutého úveru
svoje zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa 29.01.2015 vyzvaná na predčasné splatenie úveru v

lehote do 20.02.2015. Ku dňu podania žaloby žalovaná žalovanú pohľadávku neuhradila. Dlh žalovanej
predstavuje ku dňu zosplatnenia sumu 920,75 Eur, ktorá pozostávala z: nezaplatená istina úveru 788,28
Eur, úroky 41,01 Eur (predstavuje dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná splatiť
v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadza vo výške19,9% p.a. vyplýva zo Zmluvy), úroky z omeškania 1,46 Eur (Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa
nasledujúceho 30 jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8% p.a.. Úrok z omeškania bol
dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia

zmluvnýchpovinností:„AkklientneuhradíúvervlehotesplatnostiÚveru,jepovinnýuhradiťznesplatenej
časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej
zaplatenia“.), poplatky za upomienky 90,- Eur (ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje).

3. Vo veci súd vydal dňa 09.02.2016 platobný rozkaz č.k. 5C/244/2015-42, ktorý však nebolo možné

doručiť žalovanej do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením č.k. 5C/244/2015-56 zo dňa 29.07.2016
zrušil.

4. Strany sporu uzatvorili dňa 02.11.2012 Úverovú zmluvu č. 12868, na základe ktorej sa žalobca
poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.000,- Eur ako bezúčelový úver s fixnou úrokovou
sadzbou 19,9% ročne, poplatkom za správu úverového účtu 1,99 Eur mesačne. Žalovaná sa zaviazala

vrátiť poskytnutý úver v pravidelných 72 mesačných anuitných splátkach po 23,97 Eur, ktoré boli splatné
v 25. deň kalendárneho mesiaca s tým, že prvá anuitná splátka bola splatná 26.11.2012, splatnosť
úveru bola dohodnutá na 25.10.2018, výška RPMN 26,32%, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy
27,07%, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 1.869,12 Eur. Žalovaná čerpala peňažné prostriedky
od žalobcu vo výške 1.000,- Eur dňa 02.11.2012. Z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním splátok

vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru ku dňu 29.01.2015. Žalovaná po zosplatnení neuskutočnila
žiadnu úhradu.

5. Z prehľadu splácania - do predčasného zosplatnenia a započítavania splátok súd zistil, že žalovaná
na splatenie istiny úveru uhradila 211,72 Eur a ďalej úver nesplácala.

6. Listom zo dňa 01.12.2014 označeným ako „Druhá upomienka“ vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie
omeškaných splátok úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 12868 podpísanej dňa
02.11.2012, ktoré ku dňu vyhotovenia upomienky predstavovali 71,83 Eur.

7. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 29.01.2015 oznámil žalobca žalovanej, že z dôvodu
neplnenia podmienok úverovej zmluvy rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovanú
na úhradu celého dlhu vo výške 920,75 Eur s príslušenstvom do 20.02.2015.

8. Podľa bodu 4.1., 4.2., 4.2.1., 4.3. Úverovej zmluvy (Následky porušenia zmluvných povinností), ak

klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8% ročne z
nezaplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok
vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle
predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou,
banka je oprávnená: žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok

uvedených v úverovej zmluve a VOP. Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť
z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo
výške 8% p.a., a to až do jej zaplatenia.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá

zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,-
Eur. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, nakoľko poskytnutý úver v dohodnutých splátkach
po 23,97 Eur nesplácala riadne a včas. Z pohľadu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy, súd nezistil žiadne nedostatky predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaná

uhrádzala splátky nepravidelne, poslednú splátku uhradila dňa 05.11.2014, pričom splatená suma bola
žalobcom započítaná na istinu vo výške 211,72 Eur a v prospech dohodnutého zmluvného úroku.
Žalobca úver v súlade so zmluvnými podmienkami predčasne zosplatnil dňa 29.01.2015 a súčasne
vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu do 20.02.2015. Po zosplatnení žalovaná neuhradila žalobcovi svoj
dlh ani čiastočne. Na základe uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná v tejto časti dôvodne, a

preto súd žalobe v časti o zaplatenie istiny 788,28 Eur, úroku 41,01 Eur, úroku z omeškania 1,46 Eur z
omeškaných splátok ku dňu zosplatenia úveru, t.j. k 29.01.2015, vyhovel.10.Keďžesažalovanásplnenímžalovanejpohľadávkydostaladoomeškania,súdjuzaviazalvzmysle§
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013
k úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 829,29 Eur (istina 788,28 Eur + nezaplatené úroky

41,01 Eur), a to odo dňa uplatneného v žalobe do zaplatenia.

11. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19,9% ročne z
nezaplatenej istiny vo výške 788,28 Eur od 21.02.2015 do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti zamietol.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany si dojednali fixný zmluvný úrok 19,9% do doby splatnosti

úveru (25.10.2018), avšak žalobca na základe omeškania žalovanej so splácaním úveru pristúpil k
zosplatneniu celého úveru skôr, a to ku dňu 29.01.2015. Zmluvný úrok predstavuje plnenie pre veriteľa,
ktoré prijíma z dôvodu, že dlžník má k dispozícii jeho finančné prostriedky a má tiež výhodu splátok,
teda je oprávnený držiteľ týchto peňazí a na strane druhej má povinnosť riadne a včas splátky uhrádzať.
Ak však nastane splatnosť celej pohľadávky, a to jednostranným úkonom veriteľa, dlžník prichádza o
výhodu splátok, prestáva byť oprávneným držiteľom a vzniká mu povinnosť celú dlžnú istinu veriteľovi

vrátiť.Aktakneučiní,dostávasadoomeškania,ktoréjecharakteristickétým,žezanikápreveriteľanárok
na zmluvný úrok, pretože na jeho poberanie už nie sú po splatnosti istiny splnené podmienky. Za čas po
splatnosti úveru má veriteľ nárok iba na plnenia, ktoré mu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva.
Má teda nárok požadovať vrátenie úveru alebo jeho časti, ktorú ešte dlžník nesplatil a zároveň môže
požadovaťoddlžníkaúrokyzomeškania.Spoukazomnauvedenéjesúdpretotohonázoru,ževeriteľovi

patria zmluvné úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania, nakoľko kumulácia úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania predstavuje
neúmernúaneprijateľnúzáťažpredlžníkaakospotrebiteľa.Akékoľveknavyšovanieúrokovzomeškania
sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj
právnakonštrukcianavýšeniaúrokovzomeškaniaoúrokyzaúver,napr.zmluvnoupodmienkouoplatení

úrokov za úver do zaplatenia aj po splatnosti úveru, a teda počas omeškania. V tejto súvislosti súd
poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, rozsudok Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 24Co/769/2015 z 28.09.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 190/2014
zo dňa 30.06.2015.

12.Otrováchkonaniasúdpodľa§255ods.1CSProzhodoltak,žežalobcovi,ktorýmalvovecineúspech
len v úplne nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutej časti úroku 19,9% ročne zo sumy 788,28 Eur od
21.02.2015 do zaplatenia podal odvolanie žalobca. S argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje
a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny s tým, že ide o rozhodnutie, ktoré vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h), CSP). Žalobca má za to, že nárok na
zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom

zosplatnení. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 503 ods. 3
ako aj komentár vydaný Iura Edition. Z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť
platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej tržby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené
potvrdzuje aj ust. § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ

splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť
úrokanákladyvzniknutélenzačasovéobdobieodposkytnutiaspotrebiteľskéhoúverudojehosplatenia.
Z uvedeného potom vyvodil, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na
odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky nemá oporu v právnych predpisov. Obchodný zákonník
priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje

len moment vzniku tohto nároku. Moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu
dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Žilne č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017 vydaný vo veci Okresného
súdu Ružomberok pod č.k. 5C/26/2016. V zmysle citovaného rozhodnutia, keďže zmluva neobsahuje
dohodu o úroku odlišnú od zákona platí ust. § 497 Obchodného zákonníka. Úrok z úveru je nárokom,

na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných
záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. V ďalšom poukázal na § 506
Obchodného zákonníka a jeho aplikáciu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe aj v rozsahu úroku 19,9% ročne zo sumy 788,28 Eur od21.02.2015 do zaplatenia a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

14. Žalovaná odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu sa nevyjadrila.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné v napadnutej časti priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej
zamietajúcej časti vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle
§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k

správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku
v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

17. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť len
nasledovné.

18. Odvolací súd nezdieľa odvolaciu argumentáciu žalobcu a rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti

je vecne správny a uplatnený nárok žalobcu na úrok, súdom prvej inštancie je správne právne posúdený.
Odvolací súd aj vo svojich skorších rozhodnutiach sa priklonil k názoru, že úroky patria veriteľovi len
zo zosplatnenia celého úveru.

19. Niet pochybností, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie

finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do
splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa
prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom
stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet
zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky, popri

úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných
prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné
(napr. zmluvná pokuta).

20. Odvolací súd poukazuje na už konštantnú judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod sa

odkloniť, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas
do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania.
Na zdôraznenie správnosti uvedeného záveru odvolací súd dopĺňa, že závery Najvyššieho súdu SR
obsiahnuté v rozhodnutí R 59/1998 (sp. zn. 4Cbo/143/98), boli prijaté i v potvrdzujúcom rozhodnutí
Krajského súdu Prešov č.k. 29C/131/2011-127 z 23.11.2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i

ÚstavnýsúdSRvovecisp.zn.IV.ÚS476/2012z18.09.2012.Kzáverusúdov,že„...pokiaľveriteľpristúpi
k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by
nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľnéalebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru
a úrokmi z omeškania ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

21. Vyššie uvedený záver nie je v rozpore ani so znením ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v
dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona,
keďže právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku žalobcovi bol priznaný nárok na vrátenie dlžnej

sumy i s úrokmi (avšak za čas do zosplatnenia úveru). Znenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka
nezakotvuje, že po zosplatnení úveru vzniká nárok na zaplatenie úrokov z úveru i za čas po tomto
zosplatnení.

22. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť, tu i
využitím práva odstúpiť od úverovej zmluvy. Pričom niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého

by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po ukončení zmluvného úverového vzťahu úroky popri úrokoch
z omeškania. Ak úver nie je po ukončení zmluvy (po splatnosti) splatený, zákon priznáva veriteľovi
za zadržiavanie jeho finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba v rozsahu nároku žalobcu na
úrok z úveru po jeho splatnosti, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania,
odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého.

24. V odvolacom konaní fakticky plne úspešná žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

26.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

27. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní

žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď
oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so

zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (por. rozsudok KS Trnava č.k. 25Co/251/2016-88 zo
dňa 04.10.2017).

28. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).