Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/128/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116220788
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116220788.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcov 1/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX,

bytom M., ul. H. č. XX/X, 2/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. H. č. XX/X, Xa/ U. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, XXX XX C., Q. republika, Xb/, C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. H. XX/X, žalobcovia
2/, 3a/ a 3b/ zastúpení splnomocneným zástupcom žalobcom 1/, proti žalovanému: V.. N. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., ul. H. č. XX/X, zastúpený JUDr. Bohuslav Gelatka, advokát, so sídlom Námestie
SNP 17, Rajec, o uloženie povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v plnom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalobcovia 1/, 2/, 3a/ a 3b/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/, s pôvodnou žalobkyňou 3/ I. Y., rod. Y., ako právnou predchodkyňou žalobcov Xa/

a Xb/ a žalobcu 1/ sa žalobou zo dňa XX.X.XXXX domáhali voči žalovanému uloženia nasledovných
povinností:
1/ O. povinnosti zasypať vytvorených otvorov (kráterov) v zemi vykopaných žalovaným na pozemku Y.
parc. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX popri vyhotovených základových betónových pásov popri múre
rodinného domu H. XX/X zapísaného na LV č. XXXX v počte 3 otvorov a o rozmeroch: 1 otvor - dĺžka
4, 56 m x šírka 4, 56 x hĺbka 2 m, otvor - dĺžka 3, 17 m x šírka 3, 17 m x hĺbka 2 m, otvor - dĺžka 5,
03 m x šírka 5, 03 m x hĺbka 2 m.

2/ Uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu projektovú dokumentáciu vypracovanú od
licencovaného stavebného projektanta konkrétne na dodatočne vyhotovených základových betónových
pásoch pozemku parc. č. XXX KNC v k.ú. M., na LV č. 2471 na zabezpečenie základov ich nehnuteľnosti
naul.H.XX/X,M.aichposúdenieododbornespôsobilejosoby,statika,predložiťsúduznaleckýposudok
od licencovaného stavebného statika, nakoľko doposiaľ také doklady neboli predložené do stavebného
alebo iného konania.
3/ Uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu znalecký posudok kde bude podrobný popis

technického riešenia zamedzenia zatekania topiacieho snehu, ktorý sa udržiava na vrchu betónového
pásu vyhotoveného neoprávnene žalovaným (nemal znalecký posudok ani stavebné povolenie) na
pozemku č. XXX v k.ú. M. zapísaný na LV č. XXXX o rozmeroch: šírka 17 cm x dĺžka 13,78 m x hĺbka
2 m pri múre ich domovej nehnuteľnosti na parc. č. XXX/X v k.ú. M. zapísanej na LV č. XXXX, hoci to v
stavebnom konaní nežiadal, ale vyplýva to z celkovej žiadosti o zamedzenie zatekania a poškodzovania
ich základov.
4/ Uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu znalecký posudok kde bude podrobný popis

technického riešenia zamedzeniu plesneniu ich stien v izbe, kuchyni a kúpeľni z tej strany, kde zvonku
bola pôvodne asanovaná stavba domu s.č. XX/X na ul. H. vo vlastníctve žalovaného, kde dochádza
k zmene teplôt vzhľadom na tepelný koeficient oporného múru, ktorý je iný ako predtým než tam bola
asanovaná stavba.5/ Uložiť odstrániť 2 ks tuja 1 ks smreku z pozemku č. XXX k. ú. M. vo vlastníctve žalovaného zapísaného
na LV č. XXXX, ktorý sa nachádza v tesnom susedstve z pozemkom č. XXX/X k. ú. M. vo vlastníctve
žalobcov zapísanom na LV č. XXXX, ktoré spôsobili a budú spôsobovať poškodzovanie ich majetku.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný sústavne porušuje stavebný poriadok (stavebný zákon) na
pozemku parc. č. XXX KNC v katastrálnom území M. na LV č. XXXX, ktorý vedome svojimi premyslenými
činmi a skutkami a sústavne porušuje práva žalobcov na ochranu ich majetku pri ktorých dochádzalo
a dochádza poškodeniu nehnuteľnosti na pozemku v ich vlastníctve parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X

KNC k.ú. M. zapísanom na LV č. XXXX.

3. Uviedol, že v písomnej žiadosti z 5.8.2014 riešil vec zasypania vytvorených otvorov (kráterov) v zemi
vykopaných odporcom na pozemku KNC parc. č. XXX kat. úz. M., zapísanom na LV č. XXXX popri
vyhotovených základových betónových pásov popri múrch rodinného domu H. XX/X k.ú. M., ktorý sa
nachádza na pozemku parc. č. XXX/X na LV č. XXXX. Do dnešného dňa nebolo zasypanie vytvorených

otvorov na uvedenom pozemku realizované a z tohto dôvodu je intenzívny prietok dažďovej vody do
pivničných priestorov, čo im vážne poškodzuje pivničné základové múry, plynový kotol (zatiekol v lete
2014), zeleninu, ktorú sme boli nútení vyhodiť, nakoľko sa nedala použiť, poškodený rôzny stavebný
materiál, napr. cement cca 2 m, lepidlo vo vreckách. Voda striekala zo steny od suseda - žalovaného
počas dažďa. K vytápaniu pivnice prakticky dochádzalo od októbra 2012, kedy bolo vytopenie prvýkrát,

čo listom zo dňa 23.08. 2013 oznámil Stavebnému úradu v M..

4. Žalobcovia uviedli, že v období medzi 12.09. 2013 a 11.10. 2013 žalovaný vykonal zabetónovanie
prednej časti rodinného domu súp.č. XX v celej dĺžke (cca 2,5 m). Po tejto úprave aj naďalej pri daždi
preteká voda a sú poškodzované základy ich rodinného domu. Po vykonaní zabetónovania už síce voda

z múru nestrieka, ale steká pramienkami na viacerých miestach smerom dole. Najväčšie priesaky sú
ani 1m od podlahy pivnice. Premokanie nastáva nie len pri silných dažďoch, ale tiež, ak sústavne prší
dlhší čas a múr sa napije. Tým, že žalovaný vykonal betonáž pri múre ich domu, majú podozrenie,
že koniec tejto betonáže je nad úrovňou ich izolácie, čím dochádza k trvalému poškodzovaniu múru.
Uviedli, že aj sneh sa drží na časti vykonanej betonáže a dochádza k zatekaniu pri jeho topení. Vyslovili

názor, že pri betonáži žalovaný nemal žiaden odborný dozor ani odborný posudok a robil to praktický
svojpomocne bez stavebného povolenia. Podľa listu Mesta M. žalovaný vykonal zhotovenie podporných
betónových pásov na základe odporúčania projektantky Ing. S., ktorá však v konaní nebola vypočutá a
nebola ani prítomná na mieste samom. Uviedli, že technické riešenia zamedzenia zatekania z topiaceho
snehu, ktorý sa udržiava na vrchu betónového pásu, zhotoveného pri múre ich domovej nehnuteľnosti v

stavebnom konaní nežiadal, ale vyplýva to z celkovej žiadosti o zamedzenie zatekania a poškodzovania
základov. Zatekanie a stav ich nehnuteľnosti preukazovali fotografiami dokumentujúcimi daný stav.

5. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že v písomnej žiadosti z 30.11. 2015 sa domáhali vykonania kontro-
ly Štátneho stavebného dohľadu adresovanej oddeleniu výstavby a životného prostredia v M. ohľadom

odstránenia stromov 2 ks tuja a 1 ks smreku z pozemku č. XXX k.ú. M., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu,
nachádzajúcich sa v tesnom susedstve z pozemkom č. XXX/X k.ú. M. v ich vlastníctve. Po preskúmaní
oddelením výstavby a životného prostredia na Mestskom úrade v M. následne žiadosť odstúpilo Komisii
na ochranu verejného poriadku pri Mestskom zastupiteľstve v M.. Uvedená komisia bola zvolaná na
deň 17. február 2016. Po preskúmaní žiadosti a jej prejednaní komisia na ochranu verejného poriadku

jednohlasne odporučila, aby sa p. N. Y. domáhal svojich práv v občianskoprávnom konaní. V tejto
súvislosti poukázali na fotokópie fotografií plotu pred rekonštrukciou, ktorý je postavený na pozemku č.
XXX/X k.ú. M. a po rekonštrukcii, kedy boli konané stavebné práce - nová omietka a nová maľovka a
zachytené presahujúce konáre zo stromov, z ktorých opadávajúce ihličie spôsobuje upchávanie ríny na
našej plechovej garáži (sklad náradia) ktorá je umiestnená na pozemku č. XXX/X k.ú. M. ako aj ihličie zo

smreku upcháva odtok na drevárni, ktorá sa nachádza na pozemku č. XXX /X k.ú. M.. Uviedli, že dreviny
sústavne poškodzujú ich zrekonštruovaný plot aj tak, že na konáre padá sneh a dochádza k tvorbe
cencúľov v zimnom období, ktoré pri oteplení poškodzujú omietku + farbu na ich zrekonštruovanom
murovanom plote, na plot padá zašpinená dažďová a pritom dochádza k chemickým procesom čo
spôsobuje tvorbu machu. Škoda mu môže byť spôsobená aj padnutím stromov.

6. Žalovaný uviedol, že ihneď po asanácii budovy mal hneď záujem začať sa pripravovať na
vykonanie novej stavby pričom, prebiehali práce na projekte budúceho obytného domu. Po konzultácii
s pracovníkmi, ktorí vykonávali asanáciu, pristúpili k zabezpečeniu susednej stavby proti posuvu. Priskúšobnom výkope zistili, že betónový základ nie je zapustený do zeme, ale je len položený na
kamennom podloží. Pri kontrole zo stavebného úradu p. S. boli zdokumentované tieto skutočnosti,
formou fotosnímkov. Pri temer každej aktivite boli kontrovaný Stavebným úradom na podnet p. N. Y..

Nebolo možne si vyžiadať statický výpočet od majiteľa p. Y., ale všetci stavebníci poukazovali na veľké
riziko, ktoré prináša nestabilná stavba bez riadne zapustených základov. Preto sme museli okamžité
pristúpiť k zabezpečeniu tejto stavby. Z obavy, aby tato stavba neohrozovala osoby pohybujúce sa po
jeho pozemku návštevy a aj vlastníkov. Historicky sa pôvodný majiteľ nebohý p. Z. N. snažil zabrániť
tomuto posuvu tým, že naviezol skaly a piesok k tejto stene a snažil sa riešiť túto situáciu aj cez stavebnú

komisiu v Rajci. Pôvodný majiteľ nedovolil p. Y. počas celej doby, aby urobil vonkajšiu omietku na takto
posunutej stene. Keď som sa stal majiteľom tejto parcely prejavil dobrú vôľu a umožnil vstup na jeho
pozemok a predpokladal, že p. N. Y. bude postupovať seriózne a v súlade dobrými mravmi. Avšak jeho
vstup znamenal vysekanie stromov, pohyboval sa tak, že to spôsobilo veľký stres jeho matke, ktorá už
bola vo veľmi zlom zdravotnom stave. Rešpektoval, že neomietnutá stena môže spôsobovať problémy
s navĺhaním a tak isto aj s teplotným gradientom. Zabetónovaný pas, ktorý vybudoval nedosahuje

výšku muriva a je približne minimálne 10 cm od začiatku murovanej časti steny. Celý betónový základ
susediacej nemovitosti nie je zaizolovaný a chránený proti vode! Poukázal na to, že vysoký múr stavby
žalovaných ja tak naklonený, že spôsobuje spád dažďovej vody na základy vlastnej stavby a spôsobuje
zatekanie. Poukázal aj na to, že zabetónované pasy majú zabrániť posuvu stavby, čo bol jediný účel
pre ich zhotovenie. Priečne betónové základové pasy boli pôvodne vytvorene, ako vzpera medzi dvoma

pevnými bodmi, majú zabránili postupnému stláčaniu jeho nehnuteľnosti. Zároveň boli vykonané na
základe predbežného odhadu, ako budúca časť predpokladanej stavby. Počas týchto prac nebola nijako
dotknutá stavba žalobcov. Neboli urobené žiadne vrty do jeho základov a ani narušená vodná alebo
tepelná izolácia stavajúcej stavby.

7. Vo vzťahu k vytýkanému plesneniu vo vnútri stavby žalobcov uviedol, že to nie je jeho povinnosťou.
Považoval to za bežný jav u takto stojacich domov. O plesnivých podmienkach ho informoval aj p. Piala
pracovník, ktorý vykonával búracie prace, pri fotografovaní susediacej nehnuteľnosti z vnútra, z dôvodu
aby mali dokumentáciu či nebudú vytvorene nejaké praskliny pri búraní. Pri prácach na drobnej stavbe
postupoval tak aby optimálne vytvorili priestor. Počas stavby optimalizoval výšku, aby sa nemusela

výrazným spôsobom narúšať časť stavby žalobcov. Počas realizácie stavby boli žalobcami neustále
sledovaný a monitorovaný. Na základe odporúčania pracovníkov stavebného úradu chcel vykonať nie
len oplechovanie ale aj uloženie skutočných plechových zábran, pričom žalobcovia žiadali vykonať
oplechovanie nad hranicu 1 m čo hraničí s absurditou. Napriek nakúpenému oplechovaniu pre neochotu
spolupráce so žalobcami ho nie je možné zrealizovať. K ďalšiemu zatekaniu uviedol, že urobil som

ústupok pre žalobcov a po kúpe domu im umožnil umiestniť odtokové potrubie a odviesť dažďovú vodu
na chodník, čo malo zabrániť zatekaniu vody do jeho pivnice. Je zrejme zo všetkých ostaných aktivít
ktoré p. N. Y. koná, že zatekanie do jeho pivnice je dlhodobý problém. Poukázal aj na to, že ak sa v určitej
výške objavuje presakovanie je zrejmé, že pivnica nie je zaizolovaná. Tiež uviedol, že v spomínanej
časti je umiestnená odtoková rúra kanalizácie, to znamená že tam prúdila rokmi voda a ak pivnica nie

zaizolovaná betóny pivnice museli navĺhať. Za uvedený stav nemôže niesť zodpovednosť.

8. K odstráneniu stromov uviedol, že všetky stromy boli vysadené nebohým p. C. R., pretože v tej časti
bolo hnojisko so zapáchajúcim biologickým odpadom. Predtým boli stromy aj na pozemku žalobcov.
Uviedol, že počíta s odstránením časti stromov prečnievajúcich na iný pozemok a to v čase rezu

ozdobných stromov. Zdôraznil, že časť stavby žalobcov zasahuje do jeho pozemku. V žiadnom spôsobe
však nedokáže už so žalobcami komunikovať a za daného stavu tam nie je schopný postaviť dom, v
ktorom by chcel žiť a oddychovať, pretože zo strany žalobcov je neustále napádaný a urážaný.

9. Vo veci súd nariadil predbežné prejednanie sporu. Osobitne súd uviedol stranám, že žalobu považoval

vo vzťahu k uplatneným nárokom (body 2/ až 4/ uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu
projektovú dokumentáciu na dodatočne vyhotovených základových betónových pásoch pozemku KN-C
parc. č. XXX v k.ú. M., znalecký posudok kde bude podrobný popis technického riešenia zamedzenia
zatekania topiaceho snehu, ktorý sa udržiava na vrchu betónového pásu na pozemku č. A. v k.ú. M.
o rozmeroch: šírka 17 cm x dĺžka 13,78 m x hĺbka 2 m pri múre ich domovej nehnuteľnosti na parc.

č. XXX/X v k.ú. M. a uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu znalecký posudok kde bude
podrobný popis technického riešenia zamedzeniu plesneniu ich stien v izbe, kuchyni a kúpeľni z tej
strany, kde zvonku bola pôvodne asanovaná stavba domu s.č. XX/X na ul. H. vo vlastníctve žalovaného),za zjavne nedôvodnú a vyzval žalobcov na jej späťvzatie postupom podľa § 138 CSP, prípadne úpravu
vymedzených nárokov a skutkových tvrdení.

10. Nakoľko sa súdu nepodarilo vec vyriešiť pri predbežnom prejednaní sporu, nariadil vo veci
pojednávanie.

11. Žalobcovia zotrvali na podanej žalobe. Vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného uviedli, že
poškodzovanie ich majetku je preukázané fotografiami. Nároky vyžadované bod bodmi 2 až 4 žiadal

pre stavebný úrad, ktorý na ich predloženie určil niekoľko termínov a nakoniec ich odkázal na
občianskoprávne konanie. Žiadali ich aj preto, pretože podľa ich názoru sú postavené neoprávnene. K
bodu 1/ žaloby uviedol, že ak mal žalovaný asanačné povolenie, mal odstrániť stavbu v nadzemnej časti
a nie ísť do podložia a podzemnej časti. K nárokom v bode 4 uviedol, že pôvodný dom žalovaného bol
postavený v radovej zástavbe na ulici H. v obci M., teda následkom jej odstránenia došlo k teplotným
rozdielom. Preto zmenou teplôt vznikajú plesne, kde musia žiť v zaplesnených priestoroch.

12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k nárokovaným plneniam pod bodmi 2 až 4 uviedol, že
takéto listiny diela neboli vypracované, vyhotovené a preto ich nemožno vydať. Zároveň poukázal aj na
to, že neexistuje žiadna povinnosť, podľa ktorej žalobca by mal povinnosť vyhotoviť takéto dokumenty a
odovzdať súdu alebo žalovanému. Pokiaľ by aj vypracované boli, na to aby im boli predložené, musia k

nim preukázať nejaké vlastnícke právo alebo iné práva, na základe ktorých by mali s nimi manipulovať.
Pokiaľ sa týka bodu 1/ zasypania otvorov, predložil fotografie, na ktorých je zachytený skutkový
stav, obrysy pôvodnej budovy spolu s betónovými základnými pásmi. Poukázal na svoje vyjadrenia a
zdôraznil, že základy domu žalobcov sa posúvali smerom do pozemku žalovaného, strecha naopak
na druhú stranu, čiže dochádzalo k nachýleniu stavby. Z dôvodu zabezpečenia stavby pri asanácií boli

práve vybudované tieto betónové základy, ktoré stavbu žalobcov fixovali. Zhotovené boli na mieste
pôvodných kamenných základov. Zdôraznil, že sa nedotýkajú susednej stavby, a nebolo odôvodnené
ani preukázané, že akékoľvek zasypanie týchto betónových základov by odstránilo zatekaniu vody do
pivnice žalobcov. Vyslovil názor, že do pivnice žalobcov zateká preto, lebo ich stavba je postavená
bez hydroizolácie. Na nehnuteľnosti žalobcov steká voda po múre, pričom dochádza k jej vsiakaniu do

múru, čo dokladoval fotografiami. K žalobe o odstránenie drevín uviedol, že tieto vôbec nezasahujú
a neznehodnocujú nehnuteľnosť žalobcov, teda ten betónový plot, naopak pri bežných zrážkach plot
prekrývajú a udržujú ho suchší oproti miestam, kde nie sú konáre stromu. Pokiaľ sa týka namietaných
znehodnotenícencúľmi,alebosnehom,jednásaoobčasnýúkazďalekomenšiehorozsahu,akosúnapr.
atmosférické zrážky, kde voda zachytená v prípadných cencúľoch je nižšieho objemu ako priemerný

rozsah zrážok.

13.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 4 Občianskeho zákonníka proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať
ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom
súd.

15. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

16. Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu

susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu
rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.17. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým

vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

18. Podľa všeobecných princípov civilného (občianskeho a obchodného) práva, fyzické a právnické
osoby môžu robiť všetko, čo nie je zakázané (nie je v rozpore so všeobecnými zásadami spolužitia,

dobrými mravmi) a vyžadovať možno len od nich to, čo im ukladá zákonná či zmluvná povinnosť.

19. Okruh konaní, o ktorých môže súd konať v civilnom - občianskoprávnom, konaní, vymedzuje ust. §
137 CSP tak, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Pri požiadavke na predloženie posudkov, teda v bode 2/ žaloby - Uloženia povinnosti, aby žalovaný
predložil súdu projektovú dokumentáciu vypracovanú od licencovaného stavebného projektanta
konkrétne na dodatočne vyhotovených základových betónových pásoch pozemku parc. č. XXX KNC v
k.ú. M., na LV č. XXXX na zabezpečenie základov ich nehnuteľnosti na ul. H. XX/X, M. a ich posúdenie
od odborne spôsobilej osoby, statika, predložiť súdu znalecký posudok od licencovaného stavebného

statika, nakoľko doposiaľ také doklady neboli predložené do stavebného alebo iného konania. v bode 3/
žaloby - Uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu znalecký posudok kde bude podrobný popis
technického riešenia zamedzenia zatekania topiacieho snehu, ktorý sa udržiava na vrchu betónového
pásu vyhotoveného neoprávnene žalovaným (nemal znalecký posudok ani stavebné povolenie) na
pozemku č. XXX v k.ú. M. zapísaný na LV č. XXXX o rozmeroch: šírka 17 cm x dĺžka 13,78 m x

hĺbka 2 m pri múre ich domovej nehnuteľnosti na parc. č. XXX/X v k.ú. M. zapísanej na LV č. XXXX,
hoci to v stavebnom konaní nežiadal, ale vyplýva to z celkovej žiadosti o zamedzenie zatekania a
poškodzovania ich základov a bode 4/ žaloby - Uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu
znalecký posudok kde bude podrobný popis technického riešenia zamedzeniu plesneniu ich stien v
izbe, kuchyni a kúpeľni z tej strany, kde zvonku bola pôvodne asanovaná stavba domu s.č. XX/X

na ul. H. vo vlastníctve žalovaného, kde dochádza k zmene teplôt vzhľadom na tepelný koeficient
oporného múru, ktorý je iný ako predtým než tam bola asanovaná stavba, žalobcovia sa domáhali
uloženia povinnosti žalovanému, aby si splnil povinnosť voči súdu, alternatívne podľa obsahu, aby
vyhotovil alebo dal vyhotoviť posudky či projektovú dokumentáciu. Súd v plnom rozsahu súhlasí so
žalovaným, že žiadna všeobecne záväzná právna norma mu neukladá povinnosť, aby zadal požiadavku

na vyhotovenie a následné predloženie znaleckého posudku, projektovej dokumentácia a pod. len
na základe požiadavky žalobcov. Samozrejme, aby by žalovaný žiadal napr. o vydanie stavebného
povolenia, umiestnenie stavby, zmenu stavby a pod. správne orgány majú právo požadovať, aby boli
predložené aj takého doklady, listiny, posudky a pod.. Jedná sa však o verejnoprávny vzťah, kde sa
fyzická osoba dostáva do stretu so záujmami štátu a jeho právomocou v administratívnom (správnom)

konaní. Dokonca ani v takomto konaní ich nemožno bezbreho vyžadovať, pretože absencia splnenia
povinnosti je zväčša spojená so zamietnutím návrhu či žiadosti. Ak je záujem štátu či inej osoby na
preukázaní určitej skutočnosti, musí takýto dôkaz zabezpečiť práve takáto osoba, teda tá, ktorá to žiada.
Záujem môže byť rôzny, či už z hľadiska ochrany verejného záujmu, ochrany osobných práv a pod..
Ak mali alebo majú žalobcovia určitý záujem preukázať v administratívnom konaní určité skutočnosti,

preskúmať činnosť žalovaného, oprávnenosť stavby a stavebnej činnosti, prípadne požadujú, aby
určité skutočnosti preukázal žalovaný, napr. že plánovaná stavba je v súlade s technickými normami,
územným rozhodnutím, spĺňa určité povinnosti alebo porušuje určité povinnosti, môžu požadovať v
správnom konaní, aby žalovaný preukázal určité skutočnosti aj takýmito dôkazmi. Nemožno však viesť
civilné sporové konanie len preto, aby dal žalovaný ako možný stavebník, vyhotoviť určitý dôkaz pre

preukázanie alebo vyvrátenie ich domnienky v prípadnom administratívnom - správnom konaní.

21. V civilnom sporovom konaní možno predkladať, vyžadovať projekty, posudky, technické riešenia,
tieto však slúžia ako dôkaz v súdnom konaní na preukázanie tvrdení sporovej strany. Dôkaz predkladá tástrana, ktorá ním chce preukázať určitú skutočnosť. Teda je právom sporovej strany predložiť dôkaz, nie
však jej povinnosť. Za určitých okolností možno požadovať predložiť vec či listinu za účelom preukázania
určitých skutočností ak je preukázané, že jestvuje listina alebo vec a povinná osoba ju má v držbe (§

189 CSP). Jedná sa však opäť len o dôkaz na preukázanie určitých skutočností, a predloženie listiny
nemôže byť cieľom žaloby.

22. Ak by aj žalobcovia chceli sa napríklad domáhať zákazu obťažovania, napr. zamedzenie odtekaniu
dažďových vôd na ich pozemok, uloženie povinnosti vykonať určité opatrenia na zamedzenie vzniku

škody a pod., musí žaloba smerovať k ochrane práva alebo uloženiu povinnosti, avšak nie je prípustná
„žaloba pre žalobu“, teda vyžadovanie predloženia určitého dôkazu na základe ktorého by bolo možné
podať následnú žalobu. Takisto nemožno vyžadovať preukazovať určité skutočnosti alebo predkladať
dôkazy len pre to, aby žalobca mohol zvážiť, či je alebo nie je porušované jeho právo a v prípadnom
následnom konaní sa domáhať jeho ochrany. Súdne konanie neslúži totiž pre vyvrátenie domnienky, ale
na priznanie či ochranu existujúceho práva - teda splnení zákonnej či zmluvnej povinnosti, usporiadanie

práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu, určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, alebo na určenie
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súd v občianskoprávnom konaní zásadne
rozhoduje o žalobe, ktorou je viazaný, a to nie len nárokom vyjadreným v petite žaloby, ale aj uvedenými
skutkovými tvrdeniami. V danom konaní súd nie je oprávnený preskúmavať či posudzovať správnosť

postupov, súladu s normami, predpismi, teda vykonávať činnosť kontroly či dohľadu. Práve na takúto
činnosť sú zriadené orgány kontroly a dohľadu, ktorá je v ich výhradnej právomoci.

23. Vo vzťahu k opisu skutkových okolností uvedených žalobcami v žalobe, v doplnení žaloby a v ich
vyjadreniach nebolo možné ani podľa obsahu podaní zistiť, že by sa žalobcovia domáhali určitého práva,

teda vykonaniu takých úprav, aby nedochádzalo k ochladzovaniu steny stavby žalovaných, vlhnutiu
pivničnýchpriestorovapod.,ktorébybolomožnévykonaťpodľažalobnéhonávrhu.(čl.11CSP).Napriek
tomu, že žalobcovia boli opätovne poučení o práve zvoliť si zástupcu z radov advokátov, požiadať
o pomoc Centrum právnej pomoci, takúto možnosť nevyužili. Snažiť sa zamýšľaný cieľ žalobcov by
znamenalo porušenie rovnosti strán a neutrality súdu, nakoľko by súd nie len sa musel snažiť zistiť

zamýšľaný cieľ, ale by musel aj vyhľadať a sám vytvoriť skutkové tvrdenia pre jeho dosiahnutie a
naformulovať svoje rozhodnutie. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.

24. Vo vzťahu k nároku žalobcov, aby uložil žalovanému povinnosť zasypať vytvorené otvory (krátere) v
zemivykopanýchžalovanýmnapozemkuKNCparc.č.XXXzapísanýnaLVč.XXXXpoprivyhotovených

základových betónových pásov popri múre rodinného domu H. XX/X zapísaného na LV č. XXXX v počte
3 otvorov a o rozmeroch: 1 otvor - dĺžka 4, 56 m x šírka 4, 56 x hĺbka 2 m, otvor - dĺžka 3, 17 m x šírka 3,
17 m x hĺbka 2 m, otvor - dĺžka 5, 03 m x šírka 5, 03 m x hĺbka 2 m, súd posúdil takýto nárok ako nárok
v zmysle ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ochranu v rámci tzv. „susedských sporov“.
Jedná sa najmä o to, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom

obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Jedná sa aj o zákonnú povinnosť, podľa
ktorej vlastník pozemku a stavby nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku
alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie
stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov okrem iného aj
pevnými a tekutými odpadmi, napr. ani bezdôvodne odvádzať podzemné, dažďové či odpadové vody na

susedov pozemok a pod.. Súd však ani z tvrdených skutočností ani z vykonaného dokazovania nezistil,
že by žalovaný ako vlastník susedného pozemku príp. ako vlastník stavby ktorú odstránil, odvádzal na
pozemok žalobcov vodu. Vykonané betónové pásy, základy, boli preukázateľne vyhotovené z dôvodu
zabezpečenia stavby žalobcov. Totiž stavba žalobcov bez pevných základov, ktoré tvrdenia žalobcovia
účinne nepopreli, by sa posúvala a mohlo by dôjsť k jej poškodeniu. Takto konať, zamedziť prípadnému

poškodeniu stavby žalobcov, je nie len zákonnou povinnosťou, ale bolo uložené aj v rozhodnutí o
odstránení stavby.

25. Súd je názoru, že bez preukázania ohrozenia práva, či jeho nápravy alebo vykonania preventívnych
opatrení nikomu nemožno uložiť povinnosť len pre to, pretože protistrana to považuje za vhodné.

Žalobcovia síce tvrdil navĺhanie pivnice, zatekanie, avšak skutkovo neuviedli príčinnú súvislosť medzi
konaním žalovaného, jeho stavbou a daným závadným stavom. Teda nemožno uložiť zasypať otvory
medzi základovými doskami či vyhĺbené jamy na pozemku len preto, že to sused považuje za vhodné.
Súd nemôže vykonávať ani zasahovať do právomoci stavebného úradu, teda ak by vykonal stavebníkurčité práce, stavby či úpravy na svojom pozemku bez náležitého povolenia alebo v rozpore s ním,
aby mu uložiť navrátenie do pôvodného stavu, prípadne nahrádzal iné administratívne rozhodnutie. V
právomoci súdov je len určitá kontrola v rámci tzv. správneho súdnictva, teda nanajvýš preskúmavať

určité rozhodnutia, rozhodovať o opravnom prostriedku a pod., čo však nie je tento prípad, najmä o
takýto prípad nemôže ísť v spore medzi dvoma osobami.

26. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané a považoval za nesporné, že žalovaný na základe
rozhodnutia o odstránení stavby č.j. 01/748/2011/AS/04-Ďu z 1.4.2011 vydaného mestom M. na základe

oznámenia žalovaného po miestnom zisťovaní, odstránil stavbu s.č. XX na ul. H. v M. na KN-C parc.
č. XXX k.ú. M. v jeho vlastníctve podľa zápisu na LV č. XX. V rozhodnutí boli uložené stavebníkovi
povinnosti, ktorých splnenie však kontroluje stavebný úrad. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.4.2011.

27. Ak dôjde k odstráneniu stavby, je logické, že dôjde k obnoveniu prirodzených hydrologických

pomerov na pozemku, nakoľko pozemok, pôvodne zastavaný stavbou, nie je prekrytý strechou, teda
je vystavený atmosférickým zrážkam a pod.. Teda ak stavba žalobcov nemá skutočne zhotovenú
izoláciu proti zemnej vlhkosti (tvrdenie, ktoré žalobcovia nepopreli a neuviedli iné tvrdenia), prípadne s
prihliadnutím na pôdnohydrologické pomery nemá izoláciu proti presakujúcej dažďovej vede, spodnej
vode a pod., nemôže zodpovedať za prenikanie vlhkosti ten, kto stavbu odstránil, ibaže porušil nejakú z

uložených povinností, prípadne povinnosti uložených zákonom, čo žalobcovia netvrdili a nešpecifikovali.

28. Žalobcovia netvrdili, že by z pozemku pôvodne zastaveného stavbou, či okolitých pozemkov
odvádzal žalovaný vodu na ich pozemok alebo vykonal také úpravy, následkom ktorých sa výrazne
zmenili hydrologické pomery napr. spodné vody, priesaky a pod.. Naviac v konaní č.k. 42C/29/2015

bola rozsudkom Okresného súdu Žilina uložená žalovanému povinnosť uložiť určeným spôsobom
materiál a vykonať oplechovanie pultovej strechy drobnej stavby, ktorá mala spôsobiť zatekanie do
stavby žalobcov. Teda ak nebolo oplechovanie dokončené alebo riadne vykonané, je možné sa nápravy
domáhať len exekúciou, ale nie prípadnou novou žalobou, nakoľko prejednaniu veci bráni prekážka res
iudicata. Na splnenie uvedenej povinnosti nie je potrebné vyhotovovať ani projektovú dokumentáciu ani

posudky, pretože musí byť vyhotovená len v súlade so súdom uloženou povinnosťou.

29. Bez ohľadu na uvedené súd nezistil, nemal tvrdené a ani preukazované, že by prípadným
zasypaním otvorov medzi základovými pásmi došlo k náprave či odstráneniu určitého nežiaduceho
javu, prípadne k splneniu povinnosti na predchádzanie škody a pod. a to ani vo vzťahu k prípadnému

vlhnutiu pivničných priestorov. Presakovanie vody do spodných častí môže odstrániť až vyhotovenie
betónovej podlahy (deky), ktorá prekryje spodné vrstvy. Zhotovenie betonáže automaticky predpokladá
zasypanievoľnéhopriestoruvzákladochajzhľadiskatechnologickéhoriešenia.Lensamotnézasypanie
priestorov nespomalí ani nezastaví presakovanie vlhkosti, nakoľko vždy sa na takúto činnosť musí
použiť materiál, ktorý má určitú štruktúru a umožňuje odvod vody (hlina, kamenná drvenina, štrk).

Ak súd nemá preukázané, že určitou činnosťou došlo k zásahu do chránených práv tak, ako súd
vyššie uvádzal (narušenie hydrologických pomerov, odvádzanie vody a pod.), nemôže ustáliť, že za
škodu môže byť zodpovedný žalovaný a uložiť mu vykonať preventívne opatrenia na zamedzenie
bezprostredne hroziacej škody. Predpokladom zodpovednosti za vznik škody (ak sa nejedná o
objektívnu zodpovednosť) je aj porušenie povinnosti a jej vzťah k vzniku škody, čo platí aj pri prevencii.

Totiž vlastník je nie len oprávnený vec užívať, ale je oprávnený ju aj zničiť či odstrániť. Teda ak žalobcovia
nemajú zhotovenú základnú izoláciu proti vlhkosti, nemôže niesť žalovaný zodpovednosť za prenikanie
bežnej atmosférickej vlhkosti do pôdy po tom, čo odstránil stavbu. Nezodpovedajú preto za stav, kedy
absencia izolácie je príčinou zamokania, hoci predtým (vzhľadom na radovú zástavbu) takýto stav
nenastal. Preto súd žalobu aj vo vzťahu k tomuto nároku zamietol.

30. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti uloženia odstrániť 2 ks tuja 1 ks smreku z pozemku č. XXX k.
ú. M. vo vlastníctve žalovaného zapísaného na LV č. XXXX, ktorý sa nachádza v tesnom susedstve
z pozemkom č. XXX/X k. ú. M. vo vlastníctve žalobcov zapísanom na LV č. XXXX, ktoré spôsobili a
budú spôsobovať poškodzovanie ich majetku súd síce zistil, že na pozemku žalovaného rastú dreviny,

dve kusy tuja západná a jeden kus smreka obyčajného, ktoré v určitom rozsahu konármi presahujú
nad pozemok žalobcov, nachádzajú sa nad stavbou plotu. Pri drevinách, najmä vysadených na hranici
pozemku je bežné, že zasahujú konármi presahujúc aj na susedný pozemok. Len bežné presahovanie,
ktoré zásadne neobmedzuje vlastníka susedných nehnuteľností a nezasahuje nad mieru primeranúpomerom do jeho práv, je zákonom predpokladané. Výkladom ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, najmä nesmie nad mieru primeranú pomerom

obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými
odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok je možné vyvodiť, že
každý musí strpieť nevyhnutné emisie, ktoré sú bežné a vznikajú pri bežnej činnosti, dokonca aj strpieť v
určitom rozsahu presahovanie vetiev stromu či koreňov na jeho pozemok, pretože obťažovanie je dané

rozsahom nad mieru primeranú pomerom, teda bežnej činnosti vzhľadom na čas, miesto a okolnosti a
zároveň je dané právo vlastníka susedného pozemku, aby vo vhodnej dobe šetrným spôsobom odstránil
vetvi či korene presahujúce na jeho pozemok. Naviac smrek obyčajný a tuja západná (eventuálne tuja
riasnatá) patria medzi „stálozelené rastliny“, ihličnany, kde nedochádza k sezónnemu opadávaniu ihličia
tak,akonapr.usmrekovcaopadavého,čilistnatýchstromoch.Tedabežnéemisievytvorenéopadávaním
ihličia v takom rozsahu, že nespôsobuje výrazné zmeny okolia, teda nad mieru primeranú pomerom

nezasahuje do práv žalobcov, sú žalobcovia ako susedia žalovaného povinný strpieť. Teda v určitom
rozsahu sú žalovaní povinní strpieť aj určité "pošpinenie" plotu vodou stekajúcou po ihličí, zosunom
snehu a pod., teda imisie z bežného prostredia. Je preto nevyhnutné nájsť primeranú rovnováhu a nie
je možné podriadiť vzhľad okolia jedinej stavbe, napr. aj nového murovaného plotu. Samozrejme iný
by bol stav, keď smrek či tuje by boli v tzv. reprodukčnej veľkosti (dospelosti), ich veľkosť by nebola

dôvodná a primeraná miestu umiestnenia, ich dominancia by zásadne menila biologické pomery v okolí,
prípadne by ich veľkosť v spojení s extrémnymi udalosťami, ktoré možno v danej oblasti očakávať, mohli
spôsobiť škodu na majetku či životoch. Zároveň je žiaduce zachovanie určitej miery zelene, a to aj v
mestách, radových zástavbách a pod. za stavu, že nad mieru primeranú pomerom netieni, nezasahuje
nasusednýpozemokaneobmedzujevjehoužívaníapod.. Súdmalpreukázané,ževetvyzdrevíntujaa

smrek presahujú nad pozemok a stavby žalobcov, avšak nemal preukázané, že sa jedná o neprimeraný
rozsahu, ktorý nemožno akceptovať, prevísajúce konáre nemožno vhodným a šetrným spôsobom skrátiť
či odstrániť, prípadne že tieto dreviny zásadne menia okolité prostredie neprimeraný spôsobom (napr.
obrastanie múrov brečtanom, invázia rastlín). Teda len zistené presahovanie konárov nad susedný
pozemok či stavbu nie je nemôže byť dôvodom na ich odstránenie a súd preto žalobu aj v tejto časti

zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Nakoľko v spore bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal voči žalobcom nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).