Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706898184
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8706898184.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
Bratislava, pobočka Poprad, 1. mája 4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: P. T.Ž., F..
XX.XX.XXXX, F. T. F. A. XXX, W.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michal Kešeľak,
Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, Spišská Nová Ves, o vymoženie 17.992,- Sk (597,22

eur) s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 10Er/16/2006-20 zo
dňa 11.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 60,24 eur. V odôvodnení uznesenia uviedol, že
doručením návrhu na vykonanie exekúcie dňa 16.01.2006 začalo proti povinnému exekučné konanie.
Podkladom na vykonanie exekúcie bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie oprávneného. Súd
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 20.01.2006. Dňa 12.11.2013 bolo súdu prvej
inštancie doručené podanie súdneho exekútora zo dňa 20.03.2013, v ktorom navrhol zastavenie

exekúcie z dôvodu úmrtia povinného a zastavenie dedičského konania pre jeho nemajetnosť. K podnetu
na zastavenie exekúcie pripojil fotokópiu uznesenie Okresného súdu v Poprade zo dňa 19.01.2009 pod
sp. zn. 4D/67/2008, Dnot 192/2008, ktorým bolo konanie po poručiteľovi (povinnom) zastavené z dôvodu
nemajetnosti a to s právoplatnosťou ku dňu 11.02.2009.

2. Súd prvej inštancie vzhľadom na stratu procesnej spôsobilosti a právnej subjektivity povinného

smrťou,zastavilexekučnékonaniepostupompodľa§52ods.2Exekučnéhoporiadku.Dedičskékonanie
po nebohom povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť a teda niet jeho právnych nástupcov, ktorí by
zodpovedali za jeho dlhy. Zároveň priznal exekútorovi voči oprávnenému trovy exekúcie vo výške 60,24
eur postupom podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1,2,3 Exekučného poriadku.

3. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný proti výroku

na zaplatenie trov exekúcie. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX
a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Smrť povinného znamená stratu jeho
spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, preto úmrtie bez právneho nástupcu je dôvodom,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a patrí medzi dôvody neprípustnosti exekúcie a je preto dôvodné
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Posudzovanie majetnosti
povinného prichádza do úvahy iba vtedy, ak povinný právne existuje, nie v prípade smrti. Rovnako úmrtie

povinného nemožno považovať za zavinenie zo strany oprávneného. Navyše je potrebné uviesť, že k
smrtipovinnéhodošlopotrochrokochodzačiatkuexekučnéhokonania.Apretosaoprávnenýdomnieva,že na danú vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1, ani ods. 2 Exekučného poriadku.
Keďže oprávnený nezavinil z procesného hľadiska zastavenie exekúcie a povinný zomrel, neexistuje
účastník konania, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov. Na základe uvedeného preto navrhol,

aby súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

4. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného odôvodnené nie je.

5. Podľa § 57 ods. 1,2,3,4 zákona č. 233/1995 (ďalej len Exekučný poriadok) v znení účinnom k
11.03.2015
Exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa

stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce

exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,

Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Ak sa
exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu,
než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne. Exekútor je povinný predložiť
vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie
exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 203 ods. 1,2,3 Exekučného poriadku v znení účinnom k 11.03.2015, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto

prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša
oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

7. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

8. Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175 h ods.
1 O.s.p. do 30.06.2016, od 01.07.2016 § 187 ods. 1 CMP), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto,
že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku)
ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného
poriadku (uznesenie NS SR z 30.05.2011 pod sp. zn. 7MCdo/5/2011).

9. Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1 O.s.p. do 30.06.2016, od
01.07.2016 § 187 ods. 1 CMP); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské

konanie nebolo zastavené. V danej veci povinný zomrel v priebehu dedičského konania. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného
poriadku) a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a
povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutéhodedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo z tohto
dôvodu zastavené. Na základe uvedeného preto dôvodom pre zastavenie exekučného konania bola
skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku a oprávnenému vznikla povinnosť zaplatiť trovy exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku.

10. Na základe uvedeného, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne
správne postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s
ustanovením § 255 CSP a oprávnenému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný nárok na náhradu
trov nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).