Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Duman

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217218264
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217218264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO:
36613843, proti žalovanému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, L. XX/XXX, I. - J. J. Q., o 177,06 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 84,47 € s 5,05 %-ným
ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 20,75 € od 26.06.2015 do zaplatenia
- zo sumy 25,74 € od 28.07.2015 do zaplatenia
- zo sumy 17,51 € od 26.08.2015 do zaplatenia

- zo sumy 10,81 € od 26.09.2015 do zaplatenia a
- zo sumy 9,66 € od 27.10.2015 do zaplatenia

II. Žaloba sa v časti o zaplatenie 92,59 € zamieta.

III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.12.2017 voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku
II a III z titulu ceny za telekomunikačné služby a zmluvnej pokuty na základe zmluvy z XX.XX.XXXX, č.

XXXXXXXXXX, ktorú so žalovaným uzatvoril Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469 (ďalej len „Slovak
Telekom“). Žalobcu nadobudol pohľadávku od Slovak Telekom postúpením.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 21.03.2018, avšak tento nijako
nereagoval.

3. Vzhľadom na to hodnotu veci a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia

a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b)
Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvou o poskytovaní
verejných služieb (č. l. 28 - 32), dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb (č. l. 25 -

27), všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete
spoločnosti Slovak Telekom, a.s., s prílohou (č. l. 33 - 43; ďalej len „VP“), cenníkom (č. l. 46 - 64),
faktúrami s upomienkami (č. l. 66 až 73), zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane jej dodatku č. 1 apríloh (č. l. 5 - 24) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a
skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP) ustálil tento skutkový stav.

5.SlovakTelekom,jeobchodnouspoločnosťouzaoberajúcousaposkytovanímverejnýchelektronických
komunikačných služieb (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o
poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej).

6. Žalovaný a Slovak Telekom podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej
len „zmluva“), ktorá o. i. stanovovala:

„Dátum aktivácie … XX. M. XXXX
Telefónne číslo … XXXXXXXXX
Zúčtovacie obdobie je jednomesačné … Od: 8. dňa mesiaca vrátane Do: 7. dňa mesiaca vrátane


Program služieb … E. B.(X.)

VYHLÁSENIE ÚČASTNÍKA…: Vyhlasujem, že som sa zoznámil s [VP]… a Cenníkom, ktoré sa ako
neoddeliteľné súčasti Zmluvy zaväzujem dodržiavať. Svojim podpisom potvrdzujem (i) prevzatie [VP]

…, Cenníka … SIM karty a (ii) že si záväzne objednávam v tejto Zmluve špecifikované služby [Slovak
Telekom] (ďalej len ,Služby'), (iii) že sa zaväzujem riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z
tejto Zmluvy, dodatkov k Zmluve, [VP]…, najmä … platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie Služieb…“

7. V rovnaký deň podpísali strany listinu s názvom „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných

služieb“ (ďalej len „dodatok“), v ktorom sa o. i. uvádza:

„t. č. XXXXXXXXX
….
TABUĽKA Č. 1:

Doba viazanosti … 24 mesiacov…

Zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) … 120 €

1. Predmetom tohto Dodatku je:

a) aktivácia programu Služieb…
b) záväzok [žalovaného] riadne a včas platiť cenu za zriadenia a poskytovanie Služieb [Slovak Telekom]
podľa zvoleného programu Služieb…

4. V prípade porušenia záväzku [žalovaného] uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku

čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany [Slovak Telekom], je [žalovaný] povinný uhradiť
[Slovak Telekom] zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. …

5.

Tento Dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. …“

8. Relevantné ustanovenia VP znejú:

„Časť IV. Ceny a platobné podmienky

1. Ak nie je cena za poskytovanú alebo požadovanú Službu dojednaná v Zmluve výslovne, vzťahuje
sa na ňu Cenník. …

5. … Včasnou úhradou je úhrada pripísaná na účet [Slovak Telekom] najneskôr v deň splatnosti faktúry
uvedený na príslušnej faktúre; …“


13. … Náhradu nákladov spojených s upomienkou oneskorenej platby vo forme sankčného poplatku
vo výške podľa platného Cenníka, … znáša [žalovaný].“9. Slovak Telekom poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby za cenu vo výške 84,47 €,
ktorú vyúčtoval týmito faktúrami:

9.1 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 69) na sumu 20,76 € so splatnosťou 25.06.2016, z toho cena za
komunikačné služby 20,76 €,
9.2 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 71) na sumu 30,73 € so splatnosťou 27.07.2016, z toho cena za
komunikačné služby 25,74 €,
9.3 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 68) na sumu 42,31 € so splatnosťou 25.08.2016, z toho cena za

komunikačné služby 17,51 €,
9.4 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 66) na sumu 15,80 € so splatnosťou 25.09.2015, z toho cena za
komunikačné služby 10,81 € a
9.5 faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 67) na sumu 29,46 € so splatnosťou 26.10.2015, z toho cena za
komunikačné služby 9,66 €.

10. Slovak Telekom vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu 92,59 € faktúrou č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 25.05.2016 (č. l. 73).

11. Žalovaný cenu týchto služieb ani ostatné položky neuhradil (nesporná skutočnosť).

12. Dňa XX.XX.XXXX podpísali žalobca a Slovak Telekom zmluvou o postúpení pohľadávok (č. l. 5), v
ktorej sa o. i. iného dohodli na postúpení určitých pohľadávok Slovak Telekom na žalobcu (článok II). V
dodatku č. 1 k tejto zmluve (č. l. 14) sa strany dohodli, že dátumom účinnosti postúpenia je 13.09.2017.
V prílohách k zmluve (č. l. 15 až 24) boli uvedené konkrétne pohľadávky, ktoré Slovak Telekom postúpil
na žalobcu. Nebolo zistené, že by Slovak Telekom postúpenie oznamoval.

B. Právne posúdenie

13.Z§526Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)vyplýva,žeprávouplatňovaťpostúpenúpohľadávku
voči dlžníkovi vzniká postupníkovi okamihom, keď postupca oznámi postúpenie dlžníkovi alebo keď

postupník sám dlžníkovi preukáže, že došlo k postúpeniu. Dlžník môže od postupníka požadovať
predloženie zmluvy o postúpení, čo zároveň znamená, že ak tak postupník urobí, bude splnená
podmienka, že postúpenie dlžníkovi preukázal. Ako je uvedené v bode 12 vyššie, v prejednávanej veci
nebolo zistené, že by Slovak Telekom ako postupca žalovanému ako dlžníkovi doručil oznámenie o
postúpeníuplatňovanejpohľadávky.Rovnakoanižalobcanetvrdil,žesažalovanémupreukázalzmluvou

o postúpení pohľadávky. Treba však vychádzať z toho, že žalovanému bolo postúpenie preukázané
najneskôr doručením žaloby s prílohami do vlastných rúk 21.03.2018 (bod 2 vyššie). V dôsledku toho
je žalobca aktívne vecne legitimovaný v danom spore.

14. Slovak Telekom a žalovaný uzatvárali zmluvu ako podnik a účastník podľa § 5 ods. 1 a 4 zákona

č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“). Zmluvou sa Slovak Telekom
zaviazal žalovanému poskytnúť „elektronickú komunikačnú službu“ za podmienok uvedených v časti
A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu služieb. Zmluva je vzhľadom na záväzky strán
zmluvou o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ZoEK. Slovak Telekom poskytoval žalovanému
určité elektronické komunikačné služby podľa § 3 ZoEK, ktoré žalovanému riadne vyúčtoval na základe

faktúr. Cena za túto službu bola dohodnutá v Cenníku, na ktorý zmluva odkazovala v súlade s § 44
ods. 1 a 2 písm. d) ZoEK. Žalovanému tak v zmysle § 43 ods. 12 ZoEK platne vznikol záväzok platiť za
poskytnutú službu. Keďže túto povinnosť porušil a medzi stranami nejde o obchodnoprávny vzťah (pozri
ďalej), je žalovaný v omeškaní (§ 517 ods. 1 OZ) odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti konkrétneho
záväzku podľa bodu 9 vyššie (Časť IV. bod 13 VP) a má povinnosť zaplatiť úroky z omeškania (§ 517

ods. 2 OZ) v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalobca si tento nárok uplatnil v zákonom
stanovenej sadzbe. Vzhľadom na uvedené je žaloba v tejto časti opodstatnená, a preto jej súd v tomto
rozsahu vyhovel (výrok I).

15. Nárok na zmluvnú pokutu je však už nedôvodný.

16. Vzhľadom na vyššie vymedzený predmet zmluvy (bod 14) uzatváral Slovak Telekom zmluvu v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Žalovaný,
naopak, ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti, čo je zrejmé z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, a
preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). V takom

prípade je povinnosťou súdu podrobiť zmluvu skúmaniu aj z hľadiska pravidiel na ochranu spotrebiteľa.

17. Aby bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie táto
zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné
podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.

18. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na bode 4 dodatku. Už aj z povahy zmluvnej
pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom
zmluvy (tým je napokon poskytovanie elektronických komunikačných služieb). Bod 4 dodatku sa preto
tiež nijako netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a

nemôže sa týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne
protiplnenie. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva a dodatok sú vzhľadom na formu svojho
vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohol žalovaný ako
spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie bodu 4 je obsiahnuté v texte dodatku, ktorý je vopred
pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa a podrobnejšia

špecifikácia predmetu zmluvy vrátane doby viazanosti. Navyše platí prezumpcia, že zmluva sa
nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 OZ). V danej veci
pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by boli zmluva a dodatok uzatvorené so žalovaným
individuálne. Za takýchto okolností potom súd pristúpil k skúmaniu zmluvných podmienok z hľadiska ich
neprijateľnosti.

19. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré
vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia
za porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Keďže medzi stranami ide o
občianskoprávny vzťah, nemožno opomenúť ani znenie § 545a OZ. Toto ustanovenie síce upravuje

moderačné právo súdu, ktorého priame uplatnenie vzhľadom na neplatnosť ako dôsledok vyplývajúci
z § 53 ods. 4 písm. k) OZ ako lex specialis neprichádza v spotrebiteľských veciach do úvahy, avšak
z citovaného ustanovenia možno vyvodiť usmernenia, ktorými sa má súd riadiť pri posudzovaní
primeranosti zmluvnej pokuty. Súd by mal preto prihliadať na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti, prípadne na okolnosti súvisiace s náhradou škody a pokiaľ zistí, že zmluvná pokuta je

neprimeraná, namiesto jej zníženia nárok na ňu vôbec neprizná.

20. Čo sa týka hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, žalobca v žalobe skutkovo vymedzil svoj
nárok na zmluvnú pokutu v podstate tak, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb.
Takto vymedzenému nároku potom zodpovedá ustanovenie bodu 4 dodatku, ktorý v spojení s bodom

1 písm. b) zakotvuje zmluvnú pokutu v nadväznosti na povinnosť žalovaného riadne uhrádzať svoje
peňažné záväzky voči žalobcovi počas doby viazanosti. Zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 4 konkrétne
postihuje porušenie zaplatiť cenu za poskytnuté služby. Z takto formulovanej hypotézy potom plynie,
že Slovak Telekom vzniká nárok na zmluvnú pokutu pri akomkoľvek porušení peňažného záväzku, a
to bez ohľadu na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere sa súdna prax už

ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností
je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých
podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo
veci C-618/10). V dotknutom ustanovení sa však nezohľadňuje ani dĺžka omeškania ani výška dlhu,
či dôsledky, aké porušenie má pre Slovak Telekom. Omeškaním s platením peňažných záväzkov totiž

nedochádza k automatickému zániku zmluvy. Slovak Telekom je v takom prípade naďalej oprávnený
požadovať od žalovaného splnenie jeho záväzkov, predovšetkým využívanie služieb a platenie za ich
poskytovanie až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu zmluvy iným
spôsobom, napríklad výpoveďou. Nárok na zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku by takto
vznikolajvprípadekrátkodobéhoomeškaniaajsakoukoľvekzanedbateľnousumou,čolensotvamožno

považovať za primeraný spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie
dlžnej sumy zohľadňujúci rozsah a intenzitu porušenia (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
9Co/284/2016, bod 24). Takto paušálne formulovaná zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľaneprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských
vzťahoch požaduje § 53 ods. 1 OZ.

21. Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu je zrejmé, že bod 4 dodatku je ustanovením, ktoré požaduje
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby za to zaplatil neprimerane vysokú sankciu. V zmysle §
53 ods. 4 písm. k) OZ ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a preto nárok,
ktorý z nej žalobca odvodzuje, nemožno priznať (výrok II).

22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako
neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce mal
nárok na ich náhradu, avšak z dôvodu, že mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd ani
jemu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.