Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205740
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414205740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu C. K., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr. Peter Rybár, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie,
že žalovaný na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nemá právo na zrážky zo mzdy
žalobcu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/81/2014-169
zo dňa 28. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uzavretá
medzi žalovaným a žalobcom dňa 06. 03. 2012 je neplatná. Ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená
v bode 1 dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá medzi žalovaným a žalobcom dňa 06. 03.
2012 v znení: dlžník (vystaviteľ zmenky) vystavil v Novej Bani dňa 06. 03. 2012 zmenku, v ktorej sa dlžník
zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne

zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ust. § 48 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla
v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo
dňa omeškania dlžníka, ďalej len „pohľadávka v príslušnom gramatickom tvare“ je neprijateľná, a preto
neplatná. Zároveň súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. Rozhodol
tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 943,- EUR
(návrh rozšírený v priebehu konania) s poukazom na to, že uzatvoril so žalovaným dňa 06. 03. 2012
zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, ktorá neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a preto

je úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že má postavenie spotrebiteľa a zároveň
žiadalurčiť,žežalovanýnazákladedohodyozrážkachzomzdy,uzavretejmedzižalobcom06.03.2012,
nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu, uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je predformulovaná,
nebola v nej špecifikovaná pohľadávka a nie je zrejmé, ani z čoho pohľadávka vyplýva.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní pôvodne rozhodol rozsudkom zo dňa 11. 02. 2015 tak,
že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 243,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %

ročne, počítaný od 23. 09. 2014 do zaplatenia (titulom bezdôvodného obohatenia). Určil, že žalovaný
na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 06.
03. 2012, nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru v bode 15 je neprijateľná, a preto neplatná (dojednanie voľbyObchodného zákonníka) a žalobcovi priznal náhradu trov konania. V dôsledku podaného odvolania
rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 16Co/663/2015 dňa 30. 06. 2012 tak, že rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým žalovanému okresný súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 943,- EUR

s príslušenstvom a vo výroku, ktorým určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, potvrdil. Vo zvyšku, že
žalovaný na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi účastníkmi konania
dňa 06. 03. 2012 nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu, a do trov konania rozsudok zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

3. Pokiaľ ide o výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd určil, že žalovaný na základe dohody
ozrážkachzomzdyainýchpríjmov,uzavretejmedziúčastníkmikonaniadňa06.03.2012nemáprávona
zrážkyzomzdyžalobcu,odvolacísúdkonštatoval,žetak,akoboloonárokuvtomtorozsahurozhodnuté,
bol petit formulovaný žalobcom, ktorý je však povinný žalobou uplatnený nárok iba skutkovo vymedziť,
právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je však
úlohou súdu. Okresný súd mal posúdiť (ne)platnosť dohody a nie vyvodzovať, či žalovaný má alebo

nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu. Skonštatoval aj tú skutočnosť, že je daný naliehavý právny
záujem žalobcu na takomto určení.

4. Po (čiastočnom) zrušení rozsudku okresného súdu okresný súd znovu vec právne posúdil podľa § 1
ods. 1, 2, § 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, účinného

v čase uzavretia zmluvy, ďalej podľa ust. § 52 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
účinného v čase uzavretia zmluvy, ďalej podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 551 ods. 1,
2, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o tom, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch, súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná, rozhodol podľa § 298 ods. 1, 2 CSP.

5.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žestranysporuuzatvorilidňa06.03.2012zmluvu
o úvere, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 1.000,- EUR, ktoré sa
žalobca zaviazal zaplatiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 730,- EUR v 10 mesačných splátkach
po 173,- EUR počnúc dňom 13. 04. 2012 na účet žalovaného. Dospel k záveru, že žalobca má v danej

veci postavenie spotrebiteľa a medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva.

6. Okresný súd vec podrobil aj kontrole zmluvných podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch (článok 3 ods. 1, 2, článok 5, článok 6 ods.
1), naliehavosť právneho záujmu u žalobcu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy považoval

okresnýsúdzapreukázanýtým,žežalovanýreálnevykonávalrealizáciuzabezpečovaciehoprostriedku,
čím dochádzalo, prípadne by ešte mohlo dochádzať bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry
žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektujúc uzavretú dohodu vykonávať zrážky zo
mzdy žalobcu. Okresný súd zistil, že zamestnávateľ žalobcu na základe predloženej žiadosti žalovaného
vykonával žalobcovi zrážky zo mzdy s poukazom na uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom

žalobca nemal možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie tejto dohody, ani pozastavenie vykonávania
zrážok, hoci sa javí, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene. Dohoda o zrážkach zo mzdy
ako zabezpečovací inštitút v rámci spotrebiteľskej zmluvy bola pre absenciu individuálneho dojednania
dojednanáneplatne,súdzistil,ževprípade,kebyžalobcadohoduozrážkachzomzdynechcelpodpísať,
úver by mu zrejme nebol schválený (viď svedeckú výpoveď svedkyne Heleny Holubovej, ktorá ako

zástupkyňa žalovaného podpisovala zmluvu so žalobcom). Podľa záverov okresného súdu dohoda
spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.
Táto neobsahovala riadne označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. Zrážky sa mali vykonávať
nielendoúplnéhovráteniaposkytnutéhoúverusúrokmi,aleajmožnýchďalšíchpohľadávokatosankcií,
náhrady škody, poplatkov za poskytnutie služby a ostatné záväzky dlžníka z úverovej zmluvy. Súd

skonštatoval, že v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka
presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku
veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo
vzťahu nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške,
ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Právny

úkon nebol urobený slobodne a prieči sa dobrým mravom, jedná sa o neplatný právny úkon. Pokiaľ
okresný súd rozhodol o neprijateľnosti, a preto neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku
rozsudku, okresný súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľskéhoúveru nemožno splniť dlh, alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou, alebo šekom (§ 17 ods. 3 zák. č.
129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy).

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
žalovaný. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, teda z dôvodov,
že súd rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dohode o zrážkach zo mzdy

uviedol, že táto predstavuje samostatný dokument ako jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si
veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená a možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku,
ktorá má spotrebiteľský, alebo iný charakter, nie je vylúčená. To, že dohoda predstavuje samostatný
dokument, je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z rozsudku nie je zrejmé, že by žalobca
preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučený. Predmetná dohoda spĺňa
základné náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, uvedenie rozsahu vykonávaných

zrážok a platiteľ mzdy je náležite identifikovaný. Z vyššie uvedeného dôvodu nie je možné dohodu
vyhlásiť za neplatnú. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť klient dohodu individuálne
dohodnúť. Súd prvej inštancie absolútne nezdôvodnil, v čom spočíva neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy. Tvrdil ďalej, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach,
poukázal na to, že v ust. § 137 písm. c/ CSP sa uvádza, že návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. V zmysle uvedeného ustanovenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce
v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu, alebo práva v čase rozhodovania súdu má
naliehavý právny záujem. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

8.Kodvolaniupodalpísomnévyjadreniežalobca,ktorýtvrdil,ženapadnutérozhodnutiespĺňaparametre
riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia, že súd sa v rozhodnutí dostatočne vysporiadal s
rozhodujúcimi argumentami žalovaného a uviedol aj dôvody, ktoré viedli súd k spôsobu rozhodnutia o
trovách konania. Súd výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal

sa s rozhodujúcimi argumentami oboch strán. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že uzavretie
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia zmluvy o úvere,
keďžežalobcasavtomčasenachádzalvofinančnejtiesniapotrebovalfinančnéprostriedky,jednoducho
nemal na výber, či predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie predmetného úverového
vzťahu uzatvorí, alebo nie. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie takejto dohody nebolo riadne dojednané.

Jej obsah žalobca nemohol pri uzatváraní nijako ovplyvniť, nemohol ju zmeniť, ani vylúčiť niektoré
ustanovenia. Samotné zabezpečenie záväzku žalobcu ako dlžníka dohodou o zrážkach zo mzdy
bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie, predstavuje neprimeranú a
neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršil
svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby bol na to výslovne upozornený, resp. poučený

o dôsledkoch uzavretia takejto dohody. Samotná dohoda je neurčitým právnym úkonom, na základe
neobmedzenej vôle môže žalovaný vymáhať od žalobcu dlh, ktorý neexistuje, resp. dlh, ktorého výšku
si sám určí. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je v zmysle § 39 OZ
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Na podporu svojich záverov poukázal na rôzne rozhodnutia
krajských súdov a okresných súdov Slovenskej republiky (rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.

02. 2015 sp. zn. 25CoPr/5/2014, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. 10. 2012 sp. zn. 3Co/353/2012,
rozsudokOkresnéhosúduPrešovzodňa19.02.2013sp.zn.12C/68/2012...aďalšie).Žalobcapoukázal
podporne aj na ust. § 5a ods. 1 novely zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky, alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho, alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť. K otázke naliehavého právneho záujmu žalobca tvrdil, že tento bol zo strany žalobcu
jednoznačne a jasne preukázaný, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 06. 12. 2012 sp. zn.
5Cdo/31/2011, v zmysle ktorého pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,

či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie, alebo konania. Naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo akby sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Naliehavý právny záujem
žalobcu je daný hlavne tým, že aj napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru v súdenej
veci žalovaný požaduje od platiteľa mzdy žalobcu výkon zrážok aj v rozsahu sumy, na ktorú žalovaný

nemal žiadny nárok. Tým môže žalovaný každomesačne disponovať značnou časťou príjmu žalobcu, čo
spôsobuje výrazné obmedzenie žalobcu v zabezpečovaní základných potrieb jeho rodiny a spôsobuje
jej finančné problémy. Rozhodnutie súdu o predmetnom návrhu žalobcu dôjde k odstráneniu spornosti
práv a povinností, ktorá bola založená úverovou zmluvou, a to s konečnou platnosťou bez potreby
vedenia akéhokoľvek ďalšieho konania. Len vyhovujúci rozsudok súdu môže zastaviť vykonávanie

zrážok zamestnávateľom žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Z uvedených dôvodov
rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (podľa ust. § 385
ods. 1 á contrario CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v

napadnutom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania potvrdil.

10. O žalobe rozhodol okresný súd pôvodne rozsudkom zo dňa 11. 02. 2015, teda ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, kedy v zmysle ust. § 80 písm. c/ návrhom na začatie konania bolo
možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak

je na tom naliehavý právny záujem. Z dôvodu podaného odvolania rozhodoval Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom sp. zn. 16Co/663/2015 zo dňa 30. 06. 2016, teda tiež ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, pričom odvolací súd konštatoval aj tú skutočnosť, že je daný naliehavý právny záujem
žalobcu. Občiansky súdny poriadok bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
V zmysle § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Otázka naliehavého právneho záujmu je v Civilnom sporovom poriadku
riešená v ustanovení § 137, pričom podľa § 137 písm. c/ CSP platí, že žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Odvolací súd
poukazuje na to, že v ustanovení § 137 CSP sa nenachádza taxatívny výpočet toho, o čom je možné

žalobou požadovať, aby sa rozhodlo. Tento výpočet je demoštratívny (viď slovné spojenie „najmä“).
Pokiaľ okresný súd rozhodol teda o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzavretá
medzi žalovaným a žalobcom dňa 06. 03. 2012 je neplatná, keď naliehavosť právneho záujmu žalobcu
na určení takejto neplatnosti považoval za preukázaný z dôvodov, na ktoré poukázal okresný súd v
napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, treba rozsudok okresného

súdu v tomto výroku považovať za vecne správny. Odvolací súd len zdôrazňuje, že samotná dohoda
spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa tak,
ako to skonštatoval už aj súd prvej inštancie. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozsudku
okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

11. Odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd určil, že zmluvná
podmienka uvedená v bode 1 dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 06. 03. 2012 je
neprijateľná, a preto neplatná. Žalovaný síce žiadal zrušiť rozsudok okresného súdu v celom rozsahu,
teda aj v tomto výroku. V dôvodoch svojho odvolania však neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by
spochybnil správnosť rozsudku okresného súdu v tomto výroku. Právny záver okresného súdu, že v

súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou alebo šekom (§ 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy), považuje
odvolací súd za právne správny.

12. Keďže žalobca bol úspešný v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu, správne okresný

súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania, a to s poukazom na ust. §
255 ods. 1 CSP, a teda o nároku o náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol taktiež správne
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

13. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný aj v odvolacom konaní, a preto odvolací súd taktiež s

poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže žalobca
bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trovodvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).