Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/135/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412211336
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4412211336.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou v právnej veci žalobcu:

Ing. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., právne zastúpený: Mgr. Jozef Vida, advokát, Turecká 36,
Nové Zámky, proti žalovaným v rade : 1. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad O. č. XX, 2. T. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. nad O. č. XXX, 3. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad O. č. XXX, žalovaní
v rade 1 až 3 zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2,
Nové Zámky, IČO: 36 857 751, 4. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. č. XXX, o zaplatenie 828,- eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. rade, žalovaný v 2 rade a žalovaná v 3 rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi 92,25 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná v 4. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 92,25 eur a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v
rozsahu 56 %.

V. Súd p r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v
rozsahu 56 %.

VI. Súd p r i z n á v a žalovanej v 3. radnárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu
56 %.

VII. Súd p r i z n á v a žalovanej v 4. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu
56 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.5.2012 domáhal pôvodne od žalovaných v rade 1 ,
2 a 3 zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 414,-eur a súčasne sa domáhal aj od žalovanej J.
U. zaplatenia žalovanej sumy 414 ,-eur. Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 28.10.2008

uzatvoril ako kupujúci kúpnu zmluvu s predávajúcimi F. Q., Družstvo Agropodnikateľov F., D. G., L. O.,
E. F., K. O. ( právny predchodca žalovaných v rade 1 až 3) a J. U.. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli
nehnuteľnosti uvedené čl. I. kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola uzavretá na notárskom úrade JUDr.
Petra V.. Ľudovít O. ( právny predchodca žalovaných v rade 1 až 3 a J. U. boli vlastníkmi nehnuteľnostíoznačených ako parc. č. 920, 821, 822, každý z nich po 1/6 z celku. Za ich podiely v nehnuteľnostiach
im žalobca zaplatil sumu 2.779,-Sk, t.j. každý z nich obdržal v prepočte na menu euro po 92,25 eur.
Žalobca v žalobe uviedol, že okrem kúpnej ceny hradil všetky náklady súvisiace so spísaním zmluvy

a s vkladom do katastra, t.j. zaplatil za vyhotovenie geometrického plánu potrebnému ku konaniu o
vklade sumu 7.000,-Sk, čo je v prepočte na euro 232,-eur. Okrem uvedeného žalobca v žalobe uviedol,
že platil aj poplatky za overenie podpisov. Kúpna zmluva bola po podpísaní doručená správe katastra,
táto však vkladové konanie prerušila z dôvodu, že zomrel jeden z predávajúcich a to K. O.. Preto
bolo nutné uzavrieť dohodu s dedičmi menovaného, predávajúceho. Dedičmi po K. O. boli žalovaní v

rade 1 až 3, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve číslo XXD/XXX/XXXX, na ktoré poukazuje vo
svojom rozhodnutí aj Správa katastra Nové Zámky. Nakoľko právny nástupcovia nebohého K. O., t.j.
žalovaní v 1 až 3 rade, ako aj pôvodne žalovaná J. U., neboli ochotní uzavrieť príslušný dodatok ku
kúpnej zmluve, musel žalobca s ostatnými kupujúcimi uzavrieť príslušné kúpne zmluvy osobitne. Za
vyhotovenie osobitných kúpnych zmlúv zaplatil žalobca JUDr. V. 3 x 50,-eur. Čo sa týka predávajúceho
Ladislava F. tak s týmto kúpnu zmluvu po prerušení konania uzatvoril tak, že ju žalobca vyhotovil sám.

Okrem vyššie uvedených troch osobitných kúpnych zmlúv vyhotovených notárom, žalobca zaplatil aj
správne poplatky za návrhy na vklad do katastra nehnuteľností, t.j. 4 x správny poplatok 66,-eur, t.j. spolu
264,-eur a aj túto sumu si žalobca v žalobe uplatňuje voči žalovaným. Žalobca mal za to, že žalovaní
označení v žalobe nesú zodpovednosť za to, že po uzavretí kúpnej zmluvy a po zaplatení kúpnej ceny
sa žalobca nestal vlastníkom príslušných podielov, pričom žalovaní mu nevrátili ani kúpnu cenu, ktorú

im zaplatil, resp. ich právnemu predchodcovi. Vzhľadom na neochotu žalovaných uzavrieť dodatok ku
kúpnej zmluve potom ako kataster vkladové konanie prerušil, musel teda žalobca uzavrieť z pôvodnej
kúpnej zmluve predávajúcimi nové kúpne zmluvy, musel znovu zaplatiť príslušné správne poplatky, čím
mu vznikla škoda, ktorú si vyčíslil spolu vo výške 828,-eur. Z tejto si v žalobe sumu 414,-eur uplatnil
voči žalovaným v rade 1 až 3 ako právnym nástupcom pôvodne predávajúceho K. O. a sumu 414,- eur

od pôvodne predávajúcej J. U..
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 5C/135/2012-9 , ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Proti
platobnému rozkazu podali včas odpor v tom čase žalovaní v rade 1 až 4. Žalovaní v tom čase v rade
1 až 4 nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy spochybnili tým, že voči nemu vzniesli námietku
premlčania.

3. Okresný súd Nové Zámky vo veci po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č.k.
5C/135/2012-157 a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo svojom zdôvodnení uviedol, že
nárok posudzoval podľa § 420 odsek 2,3, §101, §106 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného
dokazovania nárok žalobcu vyhodnotil ako premlčaný a preto žalobu zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu

podal žalobca včas odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 2.4.2015 uznesením
č.k. XCo/XXX/XXXX - 231 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že rozsudok je predčasný a nepreskúmateľný.
Odvolací súd v predmetnom uznesení uviedol, že: ,, prvostupňový súd riadne neposúdil žalobcom
uplatňované jednotlivé (viaceré) nároky a to s prihliadnutím na to, že ktorý z v žalobe uplatnených

nárokov predstavuje nárok na náhradu škody a ktorý predstavuje iný nárok, napríklad na vydanie
bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti poukázal nato, že súd nie je viazaný právnym posúdením
nárokov žalobcu uplatňovaných v tomto konaní, pričom nárok žalobcu na vrátenie mu zaplatenej
kúpnej ceny (z nezavkladovanej kúpnej zmluvy) nesporne predstavuje právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý opadol, keď v tomto smere samotný žalobca vo vyjadrení

k podanému odporu poukazoval aj na ustanovenie § 107 ods. 3 OZ, s ktorým vyjadrením sa však
súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vecne nevysporiadal. Za dôvodný považoval odvolací
súd ďalej aj poukaz žalobcu na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka ohľadom potreby
súčasného splnenia oboch podmienok pre začatie plynutia mu subjektívnej premlčacej doby a o tom,
že premlčacia doba mu nemohla začať plynúť skôr, než mu uplatňovaná škoda vôbec vznikla, teda

pred vynaložením (zaplatením) peňažných súm, ktorých zaplatenia sa od žalovaných titulom náhrady
škody domáha v tomto konaní. Súd prvého stupňa svoj záver o tom, že ku škodnej udalosti došlo dňa
28.10.2008 náležite nezdôvodnil a pozornosť nevenoval ani tomu, že žalobcom vyčíslované nároky (v
žalobe) presahujú súčet žalovaných súm voči jednotlivým odporcom. V ustanovení § 106 OZ upravená
kombinovaná premlčacia doba (subjektívna a objektívna) je koncipovaná tak, že sú od seba nezávislé

čo do svojho priebehu i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú
premlčaciu dobu. Subjektívna doba nemôže začať skôr ako objektívna a nemôže skončiť neskôr ako
objektívna lehota (s objektívne určeným začiatkom). Ak škoda tvorí jeden celok, premlčanie plynie až
od dozvedenia sa o celej škode, keď pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžadujeskutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo
udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú
je možné objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá.

Pojem škodová udalosť (udalosť, z ktorej škoda vznikla), na ktorú je viazaný začiatok plynutia objektívnej
lehoty,jepotrebnévykladaťtak,žezahŕňanielenprotiprávnyúkonalebozákonomosobitnekvalifikovanú
udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej (inak by mohla začať plynúť skôr, ako ku
škode na majetku vôbec došlo, prípadne by škoda mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej
doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec); preto škodová udalosť nastane až keď vznikne škoda“.

4. Po vrátení veci prvoinštančnému súdu tunajší súd zistil, že pôvodne žalovaná v rade 4. J. U. po začatí
konania v tejto veci zomrela, preto súd uznesením č.k. 5C/135/2012-279, zo dňa 9.5.2017 rozhodol o
tom, že v tomto konaní bude pokračovať v súlade s § 63 C.s.p. s jej právnou nástupkyňou a to T. B.-
v súčasnosti žalovaná v rade 4.

5. Predmetom konania po zrušení rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie bola pôvodne žalovaná
suma, ktorú žalobca s poukazom na rozhodnutie krajského súdu na poslednom pojednávaní spresnil
tak, že od žalovaných v rade 1 , 2 a 3 žiada spoločne a nerozdielne 414,-eur a od žalovanej v rade 4
žiada tiež 414,-eur. Uviedol, že na tom sa nič nemení. Spresnil však sumu, ktorú si uplatňuje titulom
náhrady škody v rámci tej sumy 414,-eur a to tak, že z pôvodne v tej sume 414,-eur obsiahnutej cene

geometrickéhoplánua vočižalovaným1,2,3pôvodneuplatnenejvovýške 116,17eura vočižalovanej4
pôvodne uplatnenej tiež vo výške 116,17 eur , si po upresnení teraz titulom náhrady škody spočívajúcej
v náhrade za vypracovanie geometrického plánu uplatňuje len po 114,75 eur. T.j. každá z tých súm
po 414,-eur pozostáva z uplatňovanej kúpnej ceny 92,25 eur, z náhrady škody za geometrický plán
114,75 eur a z nákladov na vypracovanie kúpnych zmlúv po 75,-eur a z nákladov na správny poplatok

po 132,-eur . Súd teda skúmal či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy 414,- eur voči
žalovaným v rade 1 až 3 a sumy 414,- eur voči žalovanej v rade 4.

6. V rámci súdneho konania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a to výsluchom účastníkov,
pripojením spisov tunajšieho súdu a zabezpečením potrebných listinných dokladov z Okresného úradu

Nové Zámky, odbor katastrálny a tiež dokladov preukazujúcich úhrady správnych poplatkov a poplatky
za vyhotovenie osobitných kúpnych zmlúv, ktoré v žalobe uvádza žalobca.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 28.10.2018 uzatvoril žalobca ako
kupujúciaF.Q.,DružstvoAgropodnikateľovF.,D.G.,L.O.,E.F.,K.O.(právnypredchodcažalovanýchv

rade 1 až 3) a J. U. kúpnu zmluvu. Predmet kúpnej zmluvy tvorili nehnuteľnosti bližšie popísané v článku
I. kúpnej zmluvy. Kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola dohodnutá v článku II. kúpnej zmluvy
a podľa tejto mal K. O., t.j. právny predchodca žalovaných v rade 1 a 3 a J. U. právna predchodkyňa v
súčasnosti žalovanej v rade 4, T. B., nadobudnúť kúpnu cenu každý z nich po 2.779,-Sk , čo v súčasnosti
po prepočte na euro predstavuje 92,25 eur. V článku II. uvedenej kúpnej zmluvy sa uvádza, že kúpnu

cenu vyplatilžalobcaakokupujúci,predávajúcim,t.j.ajK.O.aJ.U.(právnympredchodcomžalovaných
v rade 1 až 4 ) a to ešte pred podpísaním tejto zmluvy, čo predávajúci svojimi podpismi potvrdili na
kúpnej zmluve.

8. Ďalej mal súd preukázané, že návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy

bol katastru doručení 20.11.2008. Ďalej mal súd preukázané, že rozhodnutím V zo dňa 15.12.2018
Správa katastra Nové Zámky uvedené vkladové konanie prerušila s odôvodnením že v návrhu na vklad
do katastra nehnuteľností a v článku I. zmluvy je predmetom prevodu spoluvlastnícky podiel X/X F.
Q., par.č. XXXX pôvodne evidovaná na LV č. XXXX v katastrálnom území F. a uvedená parcela je
zároveň evidovaná na LV č. XXXX vo vlastníctve Družstvo Agropodnikateľov F. na základe kúpnej

zmluvy. V návrhu na vklad do katastra nehnuteľností je uvedené, že parcela 920 a XXXX sú evidované
v pozemnoknižnej vložke a parcely sú evidované na LV č. XXX a LV č. XXXX, že v článku I. je
nesprávne uvedená výška kúpnej ceny pre J. U.. Na odstránenie uvedených nedostatkov Správa
katastra určila lehotu 30 dní od doručenia predmetného rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie katastra
bolo doručované všetkým účastníkom kúpnej zmluvy. Ďalej súd zistil, že Správa katastra Nové Zámky

následne dňa 2.4.2009 opätovne rozhodnutím číslo V rozhodla o prerušení vkladového konania, v
ktorom rozhodnutí opätovne vytkla vyššie uvedené nedostatky, ktoré boli vytknuté už v rozhodnutí zo
dňa 15.12.2008 a okrem toho vytkla aj ďalší nedostatok a to , že za predávajúceho v druhom rade
- Družstvo Agropodnikateľov F. zmluvu podpísal len predseda družstva, pričom podľa § 243 odsek 3Obchodného zákonníka pre právny úkon v písomnej forme je potrebný podpis aspoň dvoch členov
predstavenstva. Následne dňa 11.8.2009 Správa katastra Nové Zámky vydala rozhodnutie číslo V
ktorým katastrálne konanie o vklade opätovne prerušila , opätovne vytkla nedostatky spočívajúce v

chýbajúcom podpise druhého člena predstavenstva na kúpnej zmluve, opätovne uviedla, že v návrhu
na vklad do katastra je predmetom prevodu spoluvlastnícky podiel 1/2 F. Q., parč. XXXX, pôvodne
evidované na LV č. XXXX, ktorá však v tom čase bola evidovaná na LV č. XXXX vo vlastníctve Družstva
Agropodnikateľov F. na základe kúpnej zmluvy. Okrem týchto nedostatkov, ktoré boli vytknuté už v
predchádzajúcich rozhodnutiach a netýkali sa právnych predchodcov žalovaných v rade 1 a ž 4, správa

katastra v tomto rozhodnutí vytkla nedostatok spočívajúci v tom, že v návrhu na vklad do katastra nie sú
uvedené všetky čísla listov vlastníctva ktoré sú vkladom dotknuté. Tiež vyzvala k návrhu doložiť ešte
dve vyhotovenia kúpnej zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve z dôvodu rozšírenia účastníkov konania a
poukázala na to, že z dôvodu úmrtia K. O. ( jedného z predávajúci ) je potrebné, aby k zmluve pristúpili
dedičia a to dodatkom ku kúpnej zmluve. Následne rozhodnutím zo dňa 27.3.2009 číslo V8128/08-21
Správa katastra Nové Zámky katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe

vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zastavila z dôvodu, že nedostatky, ktoré boli vytknuté vyššie uvedenými
rozhodnutiami odstránené neboli.

9. Súd ďalej zistil, že následne žalobca ako kupujúci uzatvoril kúpne zmluvy a to dňa 23.7.2010 z
Družstvom Agropodnikateľov, D. G. a D.. Mariánom Fábrim ako predávajúcimi. Aj v prípade tejto zmluvy

bolokonanieopovolenívkladuvlastníckehoprávaprerušenéprezistenénedostatkyavkladbolpovolení
až dňa 25.5.2011. Ďalej súd zistil, dňa 15.6.2010 uzatvoril žalobca ako kupujúci kúpnu zmluvu s Darinou
Hatalovou, pričom vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolení dňa 12.8.2010.

10. V žalobe sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nespôsobil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.
Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105 . Záložné práva

sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za

desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 107 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,

prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

12. Ako bolo uvedené, žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným v rade 1 až 4, ako právnym
nástupcom po Ľudovítovi Holopovi a Rozálii Garamiovej, zaplatenia žalovanej sumy tak, že žiadal,
aby súd žalovaných v rade 1 až 3 zaviazal spoločne a nerozdielne na úhradu sumy 414,- eur a

aby súd zaviazal žalovanú v rade 4 na úhradu sumy 414,- eur. Nárok na úhradu uvedených súm
súd právne posúdil v časti ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v časti ako nárok na
náhradu škody. Bezdôvodné obohatenie podľa súdu predstavuje jednak sumu 92,25 eur , ktorú si
žalobca uplatňuje voči žalovaným v rade 1 až 3. Túto sumu totiž právny predchodca žalovaných v
rade 1 až 3, pán Ľudovít O. prevzal ako kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008,

ktorej právne účinky však nenastali. Ďalej ako bezdôvodné obohatenie súd posúdil aj sumu 92,25 eur,
ktorú si žalobca uplatňuje od žalovanej v rade 4. Túto sumu právna predchodkyňa žalovanej v rade
4, pani Rozália U. prevzala ako kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy datovanej 28.10.2008, ktorej
právne účinky však nenastali. To, že právny predchodcovia žalovaných, t.j. K. O. a J. U. prevzali na
nich pripadajúce kúpne ceny mal súd preukázané listinným dôkazom a to kúpnou zmluvou datovanou

28.10.2008 / č.l. 48 v spise/, ktorú kúpnu zmluvu Ľudovít Holop a J. U. riadne podpísali a v ktorej čl.
II. sa uvádza, že kúpna cena im bola vyplatená pred podpisom tejto zmluvy a jej prevzatie potvrdzujú
svojim podpisom na zmluve. Ako bolo uvedené, Ľudovít O. a J. U. v uvedenej kúpnej zmluve uvedení
ako predávajúci túto podpísali, t.j. svojim podpisom potvrdili prevzatie dohodnutej kúpnej ceny, každý z
nich po 92,25 eur. Opak v konaní preukázaný nebol. Na základe vykaného dokazovania mal súd za

preukázané aj to, že napriek tomu, že kúpna zmluva uzavretá v písomnej forme bola, že bol na základe
nej dňa 20.11.2008 podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu ako kupujúceho do
katastra nehnuteľností, ku zavkladovaniu vlastníckeho práva však nedošlo, nakoľko príslušná správa
katastra, potom čo katastrálne konanie najskôr opakovane niekoľko krát prerušila , neskôr toto zastavila
a to rozhodnutím V 8128/08-21 zo dňa 27.3.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.4.2010. T.j. ku

dňu 9.4.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť uvedené rozhodnutie katastrálneho úradu, ktorým bolo
právoplatne zastavené katastrálne konanie, podľa súdu už nepochybne odpadol právny dôvod na
plnenie spočívajúce v zaplatení kúpnej ceny kupujúcim, nakoľko nedošlo k prevodu vlastníctva ku
kupovanej veci na kupujúceho. T.j. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo katastrálne
konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho na základe uvedenej kúpnej

zmluvy zastavené, odpadol právny dôvod platiť kúpnu cenu na základe predmetnej kúpnej zmluvy a
preto plnenie zo strany žalobcu ako kupujúceho spočívajúce v uhradení kúpnej ceny v prospech K. O./
právny predchodca žalovaných v rade 1, 2a 3/ a J. U. / právna predchodkyňa žalovanej v rade 4/ ako
predávajúcich, predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V čase platenia kúpnej ceny zo strany žalobcu právny dôvod plnenia / platenia kúpnej ceny/ existoval.

Žalobca ako kupujúci, mal totiž podľa kúpnej zmluvy zaplatiť K. O. a J. U. ako predávajúcim kúpnu
cenu, každému po 92,25 eur a obaja títo, ako predávajúci sa zaviazali previesť na žalobcu ich vlastnícke
právo k ich spoluvlastníckym podielom, každý po 1/6 k celku, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Kamenný most, zapísaným vo V. č. XXX / parcela č. XXX - roľa o výmere 932 m2/a
LV č. XXX / parcela č. XXX vinice o výmere 645 m2 a parcela č. 822- vinice o výmere 646 m2/. Uvedený

právny dôvod však v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti a to zastavenia katastrálneho konania o
zápise vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu ako kupujúceho zanikol
a plnenie, ktoré žalobca poskytol ako kúpnu cenu, predstavuje bezdôvodné obohatenie tých, ktorí toto
plnenie prijali. Súd má teda zato, že povinnosť žalobcu plniť kúpnu cenu po 92,25 eur Ľudovítovi O. a
J. U. zanikla nadobudnutím právoplatnosti zastavujúceho rozhodnutia správy katastra ku dňu 9.4.2010.

Uvedeným zastavujúcim rozhodnutím totiž skončilo konanie o zápise vlastníckeho práva v prospech
žalobcu, t.j. ako bolo uvedené, odpadol právny dôvodu na zaplatenie kúpnej ceny ako odplaty za
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorému nadobudnutiu / vlastníctva / žalobcom
ako kupujúcim nedošlo. Odpadnutím právneho dôvodu ku dňu 9.4.2010, je teda plnenie žalobcu,pôvodne predstavujúce kúpnu cenu, potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie predávajúcich,
t.j. aj Ľudovíta O. a aj J. U.. Z vykonaného dokazovania a to písomného oznámenia notárky JUDr.
Anny Z. / č.l. 215 v spise/ vyplýva, že K. O. dňa 8.2.2009 zomrel a jeho dedičmi /s právom dediť

rovným dielom / v I. zákonnej skupine sa stali žalovaní v rade 1,2 a 3. Z osvedčenia o dedičstve 16D
XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX / č.l. 272 v spise/ súd zistil, že J. U. zomrela dňa 30.10.2014
a majetok, ktorý zanechala zdedila v celom rozsahu žalovaná v rade 4 T. B., bez povinnosti vyplatiť
spoludediča. S poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaní v rade 1 až
3 ako dediča po K. O. a žalovaná v rade 4 ako dedička po J. U. , zodpovedajú za dlhy ich právneho

predchodcu. Preto má súd zato, že žalovaní v rade 1 až 3 ako právni nástupcovia K. O. sú povinní
spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie predstavujúce kúpnu cenu 92,25 eur,
ktorú, ako bolo uvedené vyššie, ich právnemu predchodcovi zaplatil žalobca, pričom právny dôvod na
jej úhradu dodatočne odpadol. Z tohto istého dôvodu je žalovaná v rade 4 povinná vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie predstavujúce kúpnu cenu 92,25 eur, ktorú, ako bolo tiež uvedené vyššie, jej
právnemu predchodcovi zaplatil žalobca. Žiaden zo žalovaných nepreukázal, že uvedená povinnosť ku

dňuvyhláseniarozsudkuzanikla/čiužsplnením,alebozdôvodu,žedovýškynadobudnutého dedičstva
už plnili iný záväzok svojho právneho predchodcu/. Je pravda, že žalovaní vzniesli v konaní námietku
premlčania uvedeného nároku. Súd však v tejto súvislosti s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 3
Občianskeho zákonníka na premlčanie vôbec neprihliadal. Podľa súdu je toto práve tá situácia, ten typ
vzájomného záväzkové vzťahu, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 OZ. Predmetom

kúpnej zmluvy / synalagmatického zmluvného vzťahu/ mala byť nehnuteľnosť. Ku prevodu vlastníckeho
práva na žalobcu ako kupujúceho však vôbec nedošlo, preto je zrejmé, že v tomto prípade by žalobca /
kupujúci/ nemohol ako druhý účastník pôvodného zmluvného vzťahu, vzniesť námietku premlčania.
Preto súd v tejto časti, v časti o zaplatenia 2 x po 92,25 eur nárok žalobcu vyhodnotil ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia po 92,25 eur, s tým , že na námietku premlčania v súlade s § 107

ods. 3 Občianskeho zákonníka neprihliadal a preto o tomto bezdôvodnom obohatení rozhodol tak, ako je
uvedené v I. a II výroku rozsudku. Vo zvyšku súd nároky žalobcu, či už voči žalovaným v rade 1 a 3 a aj
voči žalovanej v rade 4. posudzoval ako nároky na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Vo zvyšku si žalobca uplatnil v žalobe sumu vo výške 321,75 eur voči žalovaným v rade
1 až 3 spoločne a nerozdielne a voči žalovanej v rade 4 sumu vo výške 321,75 eur. Uvedená suma

321,75 eur , ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovaným v rade 1,2 a 3 ako právnym nástupcom Ľudovíta
O., pozostáva z nákladov na vyhotovenie geometrického plánu vo výške 114,75 eur a nákladov na
vypracovanie kúpnych zmlúv vo výške 75,-eur a nákladov na správny poplatok 132,-eur . Takú istú
sumu 321,75 eur tiež titulom náhrady škody, si žalobca uplatňuje aj od žalovanej v rade 4 ako právnej
nástupkyni po J. U.. Žalobca tvrdí, že škoda mu bola spôsobená z dôvodu, že žalovaní v rade 1,2 a 3,

a predchodkyňa žalovanej v rade 4 odmietli uzavrieť dodatok ku kúpnej zmluve a spôsobili, že konanie
o zápise vlastníckeho práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam bolo správou katastra zastavené /
ako je uvedené vyššie/. Aj v prípade tejto škody bola vznesená námietka premlčania. Súd však v prvom
rade skúmal, či vôbec žalovaní v rade 1 až 4 , resp. ich právni predchodcovia porušili nejakú právnu
povinnosť a či ich konaním vznikla nejaká škoda. Súd teda skúmal či žalobcovi vôbec vznikol nárok na

zaplatenie žalovanej sumy 321,75 eur voči žalovaným v rade 1 až 3 a sumy 321,75 eur voči žalovanej
v rade 4, titulom nároku na náhradu škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia mala vzniknúť v súvislosti s
kúpnou zmluvou, ktorej vklad povolený nebol , t.j. jej účinky nenastali. Vychádzajúc z ustanovenia § 420
a nasl. Občianskeho zákonníka bolo teda povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že žalovaní , resp.
ich predchodcovia porušili nejakú právnu povinnosť a akú. Uvedené však súd nad všetku pochybnosť

v konaní preukázané nemal. Súd nemal preukázané, že výslovne porušením nejakej konkrétnej
povinnosti len zo strany žalovaných, resp. ich právnych predchodcom došlo k zastaveniu konania o
zavkladovanie vlastníckeho práva v prospech žalobcu ako kupujúceho. Žalobca totiž tvrdil, že z dôvodu
úmrtiaprávnehopredchodcuĽudovítaO. bolopotrebné,abyjehoprávnynástupcovia podpísalidodatok
ku kúpnej zmluve a tiež aby dodatok ku kúpnej zmluve podpísala právna predchodkyňa žalovanej v

rade 4, pani Rozália U.. A z dôvodu, že dodatok ku kúpnej zmluve tieto osoby odmietli podpísať, došlo
k zastaveniu konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Takéto tvrdenie žalobcu
sa však jednoznačne nepotvrdilo. Podľa súdu sa jednoznačne a nad všetku pochybnosť nepreukázala
príčinná súvislosť len medzi konaním predchodcov žalovaných, resp . ich právnych predchodcov a to
neuzatvoreniedodatkukukúpnejzmluve,keďpodľarozhodnutiasprávykatastraozastavenívkladového

konania, toto nebol jediný dôvod pre jeho zastavenie. Naopak už so skorších rozhodnutí o prerušení
konania vyplývalo, že tu boli od počiatku aj iné dôvody, iné nedostatky kúpnej zmluvy, za ktoré však
predchodcovia žalovaných vôbec nezodpovedali, pretože zmluvu nezabezpečovali, ale, ako vyplynulo
aj zo samotnej výpovede žalobcu, jej vyhotovenie zabezpečoval samotný žalobca, ktorý dal zmluvuvyhotoviť u notára. Ako už bolo uvedené, podľa kúpnej zmluvy mal žalobca od právnych predchodcom
žalovaných nadobudnúť do vlastníctva ich spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných vo
Vložke č. XXX / parcela č. XXX - roľa o výmere XXX m2/ a na LV č. XXX / parcela č. 821 vinice o výmere

645 m2 a parcela č. 822- vinice o výmere 646 m2/. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. XXC/XXX/
XXXX súd zistil, že tieto nehnuteľnosti boli predmetom konania o určenie vlastníctva vedeného voči
žalovaným v rade 1 2 a 3 a voči právnej predchodkyni žalovanej v rade 4.. Rozsudkom, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25.11.2010 v predmetnej veci súd určil, že dotknuté nehnuteľnosti patrili v čase
smrti do podielového spoluvlastníctva v pomere 1/3 k celku neb. F. F., ktorá zomrela dňa 8.7.2007. Z

predmetného konania potom pre toto konanie vyplynulo, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy v roku
2008, právni predchodcovia žalovaných ako predávajúci ani neboli vlastníci nimi predávaných podielov.
V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje aj na výpoveď samotného žalobcu na poslednom pojednávaní,
kedy on sám na otázku súdu, kto a koho oslovil pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá nakoniec
nebola zavkladovaná, či žalobca poznal vôbec predávajúceho Ľudovíta O. a J. U., či ho títo dvaja oslovili,
či mu ony ponúkli na predaj ich podiely na pozemkoch, odpovedal tak, že ho neoslovili predchodcovia

žalovaných, ale že ich on oslovil. On si na katastri zistil, že sú ako vlastníci zapísaní, resp. že ich rodičia
sú zapísaní ako vlastníci a to ich matka. A. však ony dvaja ešte nemali prevedené tieto veci, tak to
žalobca zabezpečil, on podal návrh na prejednanie dedičstva po ich matke, ale na súdne pojednávanie
išli ony osobne. Žalobca ďalej uviedol, že aj vypracovanie kúpnej zmluvy mal zabezpečiť on. Na
otázku súdu, prečo sa robila kúpna zmluva s viacerými predávajúcimi žalobca uviedol, že chcel ušetriť.

Na otázku súdu, či so žalobcom, keď vybavoval veci po úradoch, u notára, či teda chodili s ním
aj predávajúci Ľudovít Holop a J. U. a či žalobca žiadal od nich, aby si preverili, či sú skutočne
vlastníci predávaných nehnuteľností, žalobca uviedol, že s ním nechodili po úradoch. On si zisťoval,
ktorú pôdu obrábajú a podľa toho zistil, na koho je tá pôda zapísaná. T.j. aj zo samotného výsluchu
žalobcu vyplynulo, že nie predchodca žalovaných , ale žalobca oslovil potenciálnych predajcov pôdy,

ktorých si on zistil. Z jeho výsluchu je zrejmé, že si bol vedomý, v tom čase existujúcich vlastníckych
vzťahov, sám uviedol, že v čase keď prejavil záujem o pôdu táto nebola ešte prededená. Uviedol,
že on zabezpečil vyriešenie tejto situácie a potom sám zabezpečil aj vypracovanie kúpnej zmluvy ,
ktorej účastníci boli viacerí predávajúci, t.j. nielen predchodcovia žalovaných. Sám žalobca potvrdil,
že sám zistil vlastníkov pôdy o ktorú mal záujem, sám ich oslovil s ponukou na odkúpenie pozemkov,

sám veci týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam na úradoch zabezpečoval /
inicioval prejedanie dedičstva/, sám zabezpečil vypracovanie kúpnej zmluvy cestou notára, sám dal
vypracovať hromadnú zmluvu s viacerými predávajúcimi, nakoľko chcel ušetriť a bol si vedomí aj
toho , že notár, ktorému dal vypracovať kúpnu zmluvu, urobil pri jej vypracovaní viacero chýb. Napriek
uvedenému, zodpovednosť za to, že katastrálne konanie bolo zastavené pripisuje výlučne predchodcom

žalovaných /2-om predávajúcim/, resp. ich právnym nástupcom/ súčasným žalovaným/. Tvrdí, že ich
konaním, resp. nekonaním- nepodpísaním dodatku ku kúpnej zmluve došlo k zastaveniu konania o
vklade vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe spomínanej kúpnej zmluvy. A preto v príčinnej
súvislostisuvedeným konaním,resp.nekonanímžalovaných,resp.ichpredchodcov,muvzniklaškoda,
ktorá súvisela s potrebou uzavrieť následne nové kúpne zmluvy s ostatnými predávajúcimi. S týmto

tvrdením sa súd nestotožnil. Ako už bolo uvedené, žalovaní, resp. ich predchodcovi nikdy, t.j. ani v čase
uzatvárania kúpnej zmluvy, ktorej vypracovanie zabezpečil sám žalobca na základe ním zistených
skutočností / ako sám uviedol, sám si zistil nehnuteľnosti o ktoré mal záujem a aj ich vlastníka, sám
toto vlastníctvo na úradoch preveroval/, vlastníkmi predmetných nehnuteľností neboli. T.j. sám žalobca,
vychádzajúc z jeho vlastných zistení, bez toho, aby ho tieto osoby sami oslovili, oslovil predchodcov

žalovaných ako údajných vlastníkov a navrhol im uzavretie kúpnej zmluvy , ktorú však dal vypracovať
notárovi žalobca, nie žalovaní. Nie je teda vôbec zrejmé, akú právnu povinnosť mali žalovaní, resp.
ich právni predchodcovia porušiť. A ako už bolo uvedené, v konaní nebolo nad všetku pochybnosť
preukázané ani to, že výlučne v príčinnej súvislosti s konaním, resp. nekonaním žalovaných, resp.
ich predchodcov, t.j. že výlučne len z dôvodu, že títo neuzavreli dodatok ku kúpnej zmluve, došlo

k zastavení konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Naopak , aj z katastrálneho
spisu jednoznačne vyplýva, že správa katastra pred tým, ako pristúpila k zastaveniu konania, toto viac
krát prerušila a to nie výlučne pre nedostatky , ktoré sa týkali, resp. ich spôsobili predchodcovia
žalobca, prípadne ich právni nástupcovia. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii
takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď
protiprávnym konaním, alebo aj opomenutím tohto, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je
pritom protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti , ktorá vyplýva buď zozmlúv , iných právnych úkonov, alebo zo zákona. Pod pojmom škoda treba v zmysle § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka chápať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového

plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak
má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej
ujmy, nie viac, ani menej. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou musí
byť v každom konkrétnom prípade bezpodmienečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Ďalšou
podmienkou je zavinenie, ktoré môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. V zmysle ustanovenia §

420 OZ sa zavinenie predpokladá a zbaví sa ho ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Keďže súd
nad všetku pochybnosť nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a údajnou
škodou, ktorá žalobcovi vznikla súd vo zvyšku žalobu zamietol a vznesenou námietkou premlčania sa
nezaoberal pri tomto nároku. Súčasne súd na doplnenie poukazuje aj to , že v tomto prípade , kedy si
žalobca sám našiel, resp. vyhliadol predmet kúpy aj domnelých predávajúcich, kedy sa sám podujal
predchodcom žalovaných pomôcť majetkovo najskôr vyporiadať / predediť/ nehnuteľnosti o ktoré mal

záujem aneskôrzabezpečiťajvšetkyúkonysmerujúcekuzavretiukúpnejzmluvyvrátanezabezpečenia
jej vypracovanie, snahu žalobcu o prenesenie zodpovednosti za prípadné vady, nedostatky kúpnej
zmluvy len na žalovaných , resp. ich právnych predchodcov, považuje súd aj za uplatňovanie práva v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby , má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

Podľa § 256 C.s.p. ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p.. Žalobca si uplatnil pôvodne
žalobou voči žalovaným v rade 1 a 3 spoločne a nerozdielne sumu 414,- eur a voči žalovanej v rade 4.
tiež sumu 414,- eur. Voči žalovaným v rade 1 až 3 bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 92,25 eur /

22% zo žalovanej sumy /, t.j. úspešnejší boli v konaní žalovaní 1,2 a 3 a to v pomere 78% zo žalovanej
sumy. Voči žalovanej v rade 4 bol žalobca úspešný taktiež len v časti o zaplatenie sumy 92,25 eur /
22% zo žalovanej sumy /, t.j. úspešnejšia bola v konaní žalovaná 4 a to v pomere 78% zo žalovanej
sumy. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Berúc do úvahy pomer úspechu a
neúspechu účastníkov konania, úspešnejší boli v konaní žalovaní v rade 1 až 4 a to v rozsahu 56% ,

preto im aj súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56%. O konkrétnej výške trov konania
jednotlivých žalovaných rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.