Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109215382
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4109215382.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom
Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: V. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX G., zastúpený: JUDr. Štefan Jurčo, PhD., so sídlom Šafárikovo
námestie7,81102Bratislava,ozaplatenie21.652,60euraspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoproti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/20/2010-237 zo dňa 03.03.2017 v časti uloženia povinnosti
žalovanému a trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/20/2010-237 zo dňa 03. 03. 2017 v napadnutej
vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca ma nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.243,82
eura s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Žalobu v časti o zaplatenie sumy
1.408,78 eura - úroku z omeškania zamietol (II. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 86,98 % (III. výrok).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou
dňa 30.06.2009 na Okresnom súde Nitra domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil
žalovanému zaplatiť 21.652,60 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil tým, že dňa 05.12.2003 uzavrela spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. s V. V., ktorý v tom
čase vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník V. V. - V., leasingovú zmluvu č. LZD/03/30479
(ďalej len „Leasingová zmluva“). Predmetom leasingu bol Nakladač NOVOTNY B 961 s podkopom,
ktorého kúpna cena bola 46.604,26 eura. Neoddeliteľnou súčasťou uzavretej Leasingovej zmluvy

č. LZD/03/30479 boli Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre
stroje a zariadenia (ďalej len „Všeobecné zmluvné podmienky“). Dodávateľom financovaného predmetu
spotrebného úveru bola spoločnosť KLC s.r.o.. Prílohou k leasingovej zmluve bol splátkový kalendár
k zmluve č. LZD/03/30479, na základe ktorého mal Odporca uhrádzať mesačné splátky odo dňa
08.12.2003 do 08.11.2007, každú vo výške 1.101,68 eura. Odporca však nedodržal platobnú disciplínu
stanovenú spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. a hrubo tak porušil dohodnuté zmluvné podmienky.
Ku dňu 07.09.2004 Navrhovateľ vypovedal Leasingovú zmluvu v súlade s bodom 4.4.1 písm. a)

Všeobecných zmluvných podmienok. Dôvodom na určenie predčasnej splatnosti úveru v súlade so
Všeobecnými zmluvnými podmienkami bolo trvajúce omeškanie dohodnutých splátok, ktoré sú uvedené
v Ukončení leasingovej zmluvy č. LZD/03/30479. Predčasným ukončením Leasingovej zmluvy vznikla
Navrhovateľovi škoda, ktorú si uplatnil Konečným finančným vyúčtovaním zmluvy č. LZD/03/30479.Celkový nedoplatok Odporcu vyplývajúci z Konečného finančného vyúčtovania zmluvy č. 3/03/30479
predstavoval sumu 31.834,79 eura. Navrhovateľ zároveň vyzval Odporcu na úhradu dlžnej sumy
na bankový účet spoločnosti do 03.12.2005 s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v

prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. Vzhľadom na to, že došlo k zaisteniu predmetu
Leasingovej zmluvy a jeho predaju, dňa 10.06.2008 bol vyhotovený Dodatok k finančnému vyúčtovaniu
zmluvy č. LZD/03/30479, ktorým Navrhovateľ celkový nedoplatok, ktorý bol uplatnený Konečným
finančným vyúčtovaním zmluvy č. LZD/03/30479, znížil o zisk z predaja predmetu leasingu v súlade
so všeobecnými podmienkami. Jednotlivé nároky si Navrhovateľ uplatnil faktúrami, ktoré tvoria prílohu

Konečného finančného vyúčtovania zmluvy č. LZD/03/30479 a Dodatku k finančnému vyúčtovaniu
zmluvy č. LZD/03/30479. Zároveň Navrhovateľ vyzval Odporcu na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške
21.652,60 eura na bankový účet spoločnosti do 06.07.2008 s upozornením na jej vymáhanie súdnou
cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu.

3. Žalovaný v podanom odpore voči vo veci vydanému platobnému rozkazu uviedol, že v prvom rade

namieta procesné nedostatky, ktoré Návrh na vydanie platobného rozkazu obsahoval, a s ktorými sa
súd mal vysporiadať. Konkrétne sa jedná o vady návrhu na začatie konania, kde namieta žalovaný
nedostatok náležitostí vyžadovaných zákonom v § 42 ods. 3 v nadväznosti na § 79 ods. 1 OSP, kde
označenie odporcu, ako fyzickej osoby nekorešponduje s dokladmi, ktoré boli priložené k návrhu ako
dôkazy. V druhom rade vzniesol námietku premlčania voči celej navrhovateľom uplatňovanej sume.

Podľa § 100 ods. 1 zákona právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe zákonom ustanovenej. Na
premlčanie sud prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľov uznať. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach zákona uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vychádzajúc
z obsahu Leasingovej zmluvy, ako aj povahy jej účastníkov má žalovaný za to, že sa jedná o vzťah

medzi podnikateľmi navzájom, ktorý je regulovaný s poukazom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Premlčanie je upravené v § 387 a nasl. cit. zák., kde právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby, ktorá
je 4 - ročná s poukazom na § 397 zákona. Ako navrhovateľ sám vo svojom Návrhu uviedol, ku dňu
07.09.2004 navrhovateľ vypovedal Leasingovú zmluvu v súlade s bodom 4.4.1. písm. a), 4.2, 4.4.4
VZP z dôvodu dlhotrvajúceho omeškania dohodnutých splátok. V zmysle citovaného ustanovenia je

navrhovateľ oprávnený vypovedať Leasingovú zmluvu, ak odporca mešká so zaplatením leasingovej
splátky, zmluvnej pokuty, alebo úroku z omeškania, a to i čiastočne. Výpoveď podľa bodu 4.4.1 je
platná dňa odoslania zo strany navrhovateľa a účinná dňom doručenia na adresu, ktorú odporca
naposledy oznámil navrhovateľovi. Navrhovateľ je oprávnený určiť pri vypovedaní deň, ku ktorému končí
generovanie splátok tejto LZ, finančné následky určenia tohto dňa nesmú byť pre LN nevýhodnejšie,

ako boli ku dňu účinnosti výpovede. V prípade ukončenia LZ podľa bodu 4.4 je navrhovateľ oprávnený
účtovať LN aj všetky, do tej doby splatné a neuhradené peňažné záväzky, vrátane príslušenstva, ako
aj alikvotnú časť nesplatenej splátky za obdobie, v ktorom PL používal a DPH pripadajúcu na obdobie,
v ktorom LN PL používal, ako aj škodu a stratu z predaja PL. Nadväzujúc na vyššie uvedené zastáva
žalovaný názor, že deň, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz korešponduje s dňom výpovede

LZ, ktorá bola zaslaná odporcovi, t.j. 07.09.2004 a o túto skutočnosť opiera aj vznesenú námietku
premlčania. V treťom rade poukázal žalovaný na skutočnosť, že v mesiaci júl 2004 došlo k odcudzeniu
predmetu leasingu v súčasnosti už známym páchateľom, táto skutočnosť bola obratom oznámená
navrhovateľovi, na čo navrhovateľ reagoval práve vyššie uvedenou výpoveďou z LZ. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na sinalagmatický charakter vzájomných nárokov záväzkov zmluvných strán, kde

na jednej strane povinnosť odporcu platiť leasingové splátky je priamo a neoddeliteľne zviazaná s
povinnosťou navrhovateľa umožniť užívanie predmetu leasingu odporcovi, čo ako základný predpoklad
splnené nebolo.

4. Okresný súd Nitra dňa 17.12.2012 rozhodol rozsudkom č. k. 20Cb/20/2010-138 vo veci samej tak,

že žalobu zamietol a na trovy konania zaviazal žalobcu. V dôsledku odvolania žalobcu došlo k zrušeniu
prvostupňového rozhodnutia, a to uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/125/2013-181 zo dňa
30.10.2013, keď je zrejmé, že žalobca si žalobou uplatňuje rad čiastkových nárokov s rôznym začiatkom
plynutia premlčacej doby.

5. Po doplnení dokazovania a zistení skutkového stavu súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný
medzi sebou uzatvorili leasingovú zmluvu č. LZD/03/30479 (č. l. 10), ktorej súčasťou sú Všeobecné
zmluvné podmienky finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre stroje a zariadenia 01/03 (č. l.
11-15, ďalej len „VZP“). Predmetom leasingu bol Nakladač NOVOTNÝ B961 s podkopom a dobaprenájmu bola na 48 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu. Mesačné splátky leasingu boli
vo výške 33.189,20 Sk (s výnimkou prvej splátky). Žalovaný uhradil poslednú splátku v mesiaci jún
2004. Nasledujúce dve splátky neuhradil (júl a august 2004). V septembri 2004 žalobca vypovedal

predmetnú leasingovú zmluvu, a to dňa 07.09.2004. Výpovedným dôvodom bolo trvajúce omeškanie
úhrady dvoch leasingových splátok, čo je dôvodom podľa bodu 4.4.1 písm. a) VZP. Dňom 04.10.2004
žalobca žalovaného vyzval na vrátenie predmetu leasingu v lehote piatich kalendárnych dní (č. l.
18-19). Následne dňa 08.11.2005 žalobca vyzval žalovaného na plnenie vo výške 31.834,79 eura, ktoré
odôvodnil v konečnom finančnom vyúčtovaní (č. l. 20-21). Splatnosť faktúry bola dňa 08.11.2005, avšak

z konečného vyúčtovania zo dňa 08.11.2005 vyplýva, že žalobca požadoval úhradu do 03.12.2005.
Žalovaný tento svoj záväzok nesplnil vôbec.
Predmet leasingu bol žalovanému odcudzený dňa 01.07.2004, čo dňa 08.07.2004 oznámil žalobcovi
a keďže sa ho podarilo po odcudzení nájsť, tento bol dňa 24.09.2007 políciou vydaný žalobcovi ako
vlastníkovi. Z uvedeného dôvodu žalobca v roku 2008 vypracoval nové konečné finančné vyúčtovanie,
v ktorom si uplatnil nárok na úhradu sumy 21.652,60 eura (652.306,10 Sk). V novom vyúčtovaní žalobca

vychádzal z toho, že predmet leasingu bol nájdený a tento aj predaný ( v pôvodnom vyúčtovaní žalobca
nárok uplatňoval tak, že predmet leasingu nebol vrátený a teda vychádzal z jeho účtovnej hodnoty ). K
náhrade škody podľa bodu 5.1 písm. c) VZP a strate pri predaji bola žalobcom vystavená aj nová faktúra
č. 0330479807, ktorá bola splatná dňa 10.06.2008, avšak z nového konečného vyúčtovania je zrejmé,
že žalobca žiadal plniť do dňa 06.07.2004.

Predmet leasingu bol následne po jeho vrátení žalobcovi umiestnený v spoločnosti Truck Commerce,
s.r.o., a to až do jeho predaja dňa 30.05.2008. Za dobu uskladnenia si spoločnosť uplatnila nárok
na náhradu sumy 1.001,13 eura (30.160,- Sk) bez DPH, ktorú žalobca uhradil. Túto sumu si žalobca
uplatňuje ako nárok na náhradu škody podľa bodu 5.1 písm. c) VZP.
Za účelom predaja predmetu leasingu, bol tento ocenený znalcom, ktorému žalobca uhradil sumu 99,58

eura (3.000,- Sk) bez DPH a túto sumu si rovnako uplatňuje ako nárok na náhradu škody podľa bodu
5.1 písm. c) VZP.
Predmet leasingu bol predaný dňa 30.05.2008 spoločnosti Truck Commerce, s.r.o., a to za cenu
11.282,90 eura (339.908,80 Sk) bez DPH. Zostatková hodnota stroja ku dňu predčasného ukončenia
leasingovej zmluvy bola 31.526,72 eura (949.774,10 eur). V danom prípade tak rozdiel medzi

zostatkovou hodnotou a cenou, za ktorú bol stroj predaný, predstavuje sumu 20.243,82 eura. Túto sumu
si žalobca uplatňuje ako svoj nárok podľa bodu 4.4.4 písm. e) VZP, teda ako stratu z predaja predmetu
leasingu určenú rozdielom zostatkovej hodnoty ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a
dosiahnutou predajnou cenou bez DPH.
Žalovaný s novým vyúčtovaním nesúhlasil, nakoľko mal za to, že žalobca si svoj nárok mohol uplatniť

už pri výpovedi z leasingovej zmluvy dňa 07.09.2004, keďže sa nejedná o nový nárok žalobcu, ale iba o
modifikáciupôvodnéhonároku,atedapodanímžalobydňa30.06.2009jezrejmé,žežalobajepodanáaž
po viac ako štyroch rokoch. Zároveň žalovaný mal za to, že predmetu leasingu bol predaný za smiešnu
sumu a uskladnenie trvalo neprimeranú dobu. Okrem toho žalovaný poukazoval na sinalagmatickosť
vzťahu, teda že jeho povinnosti platiť leasingové splátky zodpovedalo povinnosti žalobcu umožniť mu

užívanie predmetu leasingu.

6. Súd s ohľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len čiastočne.
Sumu 20.243,82 eura uplatnenú žalobcom ako nárok podľa bodu 4.4.4 písm. e) VZP, strata z predaja
predmetu leasingu, určenú rozdielom zostatkovej hodnoty ku dňu predčasného ukončenia leasingovej

zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH, považoval súd za dôvodný, nakoľko tento podľa
svojho charakteru predstavuje nárok na náhradu škody, pri ktorej je potrebné vziať do úvahy dve
skutočnosti - okamih, kedy sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je
povinný na jej náhradu. V tomto prípade súd dospel k záveru, že žalobca vedel, že v prípade vzniku
straty z predaja predmetu leasingu podľa § 4.4.4 písm. e) VZP je povinný na jej náhradu leasingový

nájomca už v čase vypovedania leasingovej zmluvy (07.09.2004). Avšak v čase prvého konečného
vyúčtovania nemal vedomosť o výške škody, resp. ani o tom, či táto vznikne. Prvýkrát sa o nej dozvedel
dňa 30.05.2008, kedy došlo k predaju predmetu leasingu. Pre uplatnenie nároku na náhradu škody
je nevyhnutné kumulatívne splnenie oboch podmienok. Preto začiatok plynutia premlčacej doby pre
tento nárok je podľa súdu deň 30.05.2008. Uplatnením si tohto nároku žalobou podanou na súde

dňa 30.06.2009 tak bola uplatnená v zákonom stanovenej premlčacej lehote a námietka premlčania
vznesená žalovaným je v tomto prípade bezpredmetná. Samotnú výšku, za ktorú bol predmet leasingu
predaný, spochybňoval žalovaný, keď stroj bol podľa jeho názoru predaný za smiešnu sumu, avšak
na preukázanie svojich tvrdení, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Námietka žalovaného, že mužalobca neponúkol stroj opätovne na odkup, je bezpredmetná, nakoľko žalobca bol vlastníkom stroja
a nájomný vzťah z leasingovej zmluvy bol výpoveďou ukončený. Žalovaný teda v tomto prípade nemal
predkupné právo na predmet leasingu.

7. V prípade nároku na náhradu škody vo výške 1.100,71 eura (náklady na uskladnenie 1.001,13 eura
+ náklady na znalecký posudok 99,58 eura), tento žalobca uplatnil podľa bodu 5.1 písm. c) VZP. Súd
dospel k záveru, že tento nárok je potrebné zamietnuť, nakoľko ustanovenie tohto bodu predpokladá,
že škoda je dôsledkom postupu podľa bodu 4.4.3 VZP, teda takého postupu, pri ktorom žalovaný

dobrovoľne nevrátil predmet leasingu a tento bol žalobcom odobratý proti vôli žalovaného. Z vykonaného
dokazovania je nepochybné, že dňa 01.07.2004 došlo k odcudzeniu predmetu leasingu a preto tento
nemohol byť žalobcom odobratý žalovanému ako to predpokladá ustanovenie bodu 5.1 písm. c) VZP
(vyplýva to nielen z výpovedí oboch strán sporu, ale tiež z pripojeného trestného spisu Okresného súdu
Trnava sp. zn. 5T/171/2005). Je tak nepochybné, že k nedobrovoľnému odobratiu predmetu leasingu
žalobcom od žalovaného nedošlo a teda nárok na úhradu tejto škody vo výške 1.100,71 eura žalobcovi

nevznikol.

8. Súd ďalej zamietol nárok na zaplatenie sumy 308,07 eura, nakoľko v tomto prípade ide o zostatok
nároku, ktorý si žalobca uplatnil vyúčtovaním zo dňa 08.11.2005. V tomto vyúčtovaní si žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie 31.834,79 eur, z ktorej sumy bola čiastka vo výške 31.526,72 eura dobropisovaná.

Rozdiel predstavuje sumu uplatnenú 308,07 eura. Podľa súdu je tento nárok premlčaný, nakoľko si ho
žalobca mohol prvýkrát uplatniť u žalovaného pri ukončení leasingového vzťahu výpoveďou, teda dňa
08.09.2004, kedy vedel určiť výšku neuhradených splátok (júlová splátka bola splatná dňa 08.07.2004 a
augustová splátka bola splatná dňa 08.08.2004), ako aj zostatkovú účtovnú hodnotu predmetu leasingu.
Nakoľkopretentovzťahplatíštvorročnápremlčaciadobaažalobabolanasúdepodanádňa30.06.2009,

teda po takmer piatich rokoch, súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným a nemohol
uplatnený nárok vo výške 308,07 eura priznať.

9. Nakoľko súd nepriznal spolu sumu 1.408,78 eura, nemohol z tejto sumy priznať ani nárok na úrok z
omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1.408,78 eura od 07.07.2008 do zaplatenia.

10. Žalobca v konaní nepreukázal, že by konečné vyúčtovanie zo dňa 10.06.2008 doručil žalovanému
a žalovaný túto skutočnosť poprel. V leasingovej zmluve nie je určená lehota na plnenie v prípade
ukončenialeasinguvýpoveďou,pretosúdvychádzalzustanovenia§340ods.2Obchodnéhozákonníka.
V danom prípade, keď nebolo preukázané, že žalobca už skôr preukázateľne požadoval od žalovaného

plnenie,dospelsúdkzáveru,žepodanímžalobyjesplnenápodmienka,žežalobcaakoveriteľpožadoval
plnenie od žalovaného ako dlžníka. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 04.12.2009 do vlastných
rúk. Podľa súdu sa tak žalovaný dostal do omeškania s plnením, ktoré súd žalobcovi priznal, až dňom
05.12.2009. Vzhľadom k tomu, že dospel súd k záveru, že prvým dňom omeškania je 05.12.2009, má
žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne (s ohľadom na základnú úrokovú sadzbu ECB

platnú pre tento deň ). Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,25 % ročne
od 07.07.2008 do zaplatenia, preto súdu zamietol nárok na úrok z omeškania v celej uplatnenej výške
do 04.12.2009, keďže mal za to, že do tohto dátumu nebol žalovaný v omeškaní, t. j. 14,25 % ročne zo
sumy 20.243,82 eura od 07.07.2008 do 04.12.2009 s tiež v časti prevyšujúcej 9 % ročne od omeškania
dňa 05.12.2009, t.j. 5,25 % ročne zo sumy 20.243,82 eura od 05.12.2009 do zaplatenia. Priznaný nárok

na úrok z omeškania predstavuje 9 % ročne zo sumy 20.243,82 eura od 05.12.2009 do zaplatenia.

11. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zaviazal súd žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu
20.243,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20.243,82 eura odo
dňa 05.12.2009 do zaplatenia. Pre úplnosť súd uviedol, že nemohol prihliadnuť ani na námietku

sinalagmatickosti vzťahu, ktorú žalovaný vzniesol, nakoľko leasingový vzťah bol ukončený výpoveďou
dňa07.09.2004,tedapoukončeníleasingovéhovzťahunemalžalobcaďalejpovinnosťumožniťužívanie
predmetu leasingu a ani žalovaný nemal povinnosť platiť leasingové splátky.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a vzhľadom na čiastočný úspech

žalobcu v konaní rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,98 %.

13. Proti tomuto rozsudku v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 20.243,82 eura
s príslušenstvom, ako i náhrady trov konania podal žalovaný odvolanie. Poukazuje v ňom na právnezávery rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15/Cob/125/2013-181 zo dňa 30.10.2013. Nesúhlasí so
súdom stanoveným dňom začiatku plynutia premlčacej doby na deň 30.05.2008. Žalovaný má za to, že
začiatok plynutia premlčacej doby titulom nároku na náhradu škody uvedenej v bode 4.4.4 VZP je možné

stanoviť najneskôr od 03.12.2005 (deň, ktorým stanovil žalobca žalovanému splatnosť podľa konečného
vyúčtovania zo dňa 08.11.2005), lebo sa v konečnom dôsledku jedná iba o zostatok tejto pôvodnej
sumy záväzku, znížený sumu kúpnej ceny získanej predajom predmetu leasingu a o náklady na jeho
uskladnenie a vypracovanie znaleckého posudku. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušovacom

uznesení tohto súdu zo dňa 30.10.2013. Žalovaný preto žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že konajúci súd prvej inštancie vo
veci postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu. Žiadal preto napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

15. V replike zo dňa 26.05.2017 žalovaný zotrval na obsahu svojho vyjadrenia v podanom odvolaní a
nárok žalobcu považuje za premlčaný.

16. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.06.2017 uviedol, že v čase prvého konečného vyúčtovania nemal

vedomosť o výške škody, resp. ani o tom, či škoda vznikne. Prvýkrát sa o nej dozvedel až predajom
predmetu financovania. Zodpovednosť za škodu bola dojednaná písomne v rámci zmluvnej voľnosti
medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Žiadal preto napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať trovy
odvolacieho konania.

17.Podľa§470ods.1z.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP),akniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, §

380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia
pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred na úradnej tabuli a
webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP). Rozsudok bol vyhlásený dňa 10.04.2018.

19. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že právo nemôže zaniknúť
skôr, ako vzniklo. V tomto kontexte sú právne úvahy žalovaného o začiatku plynutia premlčacej doby
najneskôr od 03.12.2005, uvedené v podanom odvolaní, nesprávne. Žalobca si totiž podanou žalobou

uplatnil voči žalovanému škodu - stratu z predaja predmetu leasingu podľa bodu 4.4.4 písm. e) VZP
zo dňa 05.12.2003 podpísaných samotným žalovaným, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej
zmluvy zo dňa 05.12.2003, uzavretej medzi sporovým stranami. Zo spisu vyplýva, že predmet leasingu
bol predaný na základe kúpnej zmluvy LZD/03/30479/KZ zo dňa 30.05.2008, ktorým dňom sa žalobca
dozvedel, o vzniku škody podľa bodu 4.4.4. písm. e) VZP ako rozdiel medzi účtovnou zostatkovou

hodnotou predmetu leasingu ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmenky a dosiahnutou
predajnou cenou bez DPH. Až od tohto momentu žalobcovi mohla začať plynúť 4. ročná premlčacia
lehota na uplatnenie práva na náhradu škody. Žaloba bola podaná dňa 30.06.2009 a teda bola podaná
včas.

22. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní postupoval v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
piatom odstavci na str. 4 odôvodnenia rozsudku (správne malo byť uznesenia) Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 15Cob/125/2015-181 zo dňa 30.10.2013. V tomto smere odvolací súd preukazuje nastr. 5 ods. 2 cit. uznesenia, v ktorom odvolací súd konštatuje, že zo špecifikácie uplatneného nároku
žalobcu zo dňa 22.11.2010 (č. l. 77) vyplýva, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje rad čiastkových
nárokov na náhradu škody (príkladmo uvedené v cit. uznesení), pre ktoré nemohla začať plynúť

premlčacia lehota už od 08.09.2004, ako to tvrdil súd prvej inštancie v odôvodnení predchádzajúceho
svojho rozsudku, ktorý bol uvedeným uznesením zrušený. Argumetum a contrario sa dá vyvodiť, že
odvolací súd pre tieto čiastkové nároky na náhradu škody z hľadiska začatia plynutia premlčacej doby
považoval za samostatné. Toto ostané rešpektoval i súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď
niektoré čiastkové nároky žalobcu vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania zamietol,

keď konštatoval, že v týchto prípadoch začala plynúť premlčacia lehota už dňom 08.09.2004 (viď bod
34 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

23. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

24. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému rozhodol
odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keďže žalobca bol v
odvolacom konaní plne úspešný.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).