Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315213449
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315213449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova
11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, G. D. XX, B., o zaplatenie 4719,45
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/624/2015-71 zo dňa
14.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 3.446,49 eur
s úrokom z omeškania v 50 eurových mesačných splátkach, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 46 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.719,45 eur titulom úverovej zmluvy. Súd uviedol, že medzi
účastníkmi konania, medzi stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur, ktorý mala žalovaná splatiť v 120 mesačných
splátkach po 84,04 eur. Zo strany žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru.

Žalovaná v prospech žalobcu v danom úverovom vzťahu uhradila spolu 1.553,51 eur. Uzavretá zmluva
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,
teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že
poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov kvôli absencii tejto náležitosti. Súd prvej
inštancie sa vysporiadal s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15

a uviedol, že smernici nie je možné priznať priamy účinok a nie je možné ani eurokonformný výklad podľa
tejto smernice, pretože by sa jednalo o výklad contra legem, a to vzhľadom na explicitné znenie zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne vyčerpaných prostriedkov.
V konaní bolo preukázané, že celkovo vyčerpala sumu 5.000 eur a vrátila žalobcovi 1.553,51 eur a
žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi týmito sumami, teda 3.446,49 eur. Preto súd
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi len tú sumu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd priznal
žalobcovi z priznanej sumy aj úrok z omeškania, pretože je nepochybné, že žalovaná sa dostala do

omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP, zohľadnil čiastočný úspech strán a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu. Poukázal na to, že žalovaná
požiadala o povolenie uhradiť dlhu v splátkach, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov naúhradu dlhu naraz. Preto súd v súlade s § 232 ods. 4 CSP po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a
sociálnej situácie žalovanej povolil jej uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 50 eur mesačne.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým

bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky a niektoré z
náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v
samotnom texte zmluvy a niektoré ďalšie náležitosti vo všeobecných obchodných podmienkach. V

zmluve je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny tak, že výška anuitnej splátky je 84,05 eur,
termín splatnosti prvej splátky 20.02.2014, počet splátok 120, periodicita a termíny splatnosti anuitnej
splátky mesačne v 20. deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že počet a termíny splátok
istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre
údaje o výške splátky. Banka bezplatne kedykoľvek počas doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie

istiny a úrokov. V prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora vo
veci C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument,
ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na
inom trvalom nosiči. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice a písm. i) smernice sa majú vykladať v tom
zmysle,žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkami

nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov
každej zo splátok a štát ani nemôže zákonom upraviť povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v
zmluve uvádzať. Tiež nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí

a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Účelom a cieľom zákona č. 129/2010 nebolo, aby
bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo zo splátky sa započítava na istinu, úrok,
úrok z omeškania a poplatky. V dôvodovej správe sa uvádza, že spotrebiteľ musí byť z rozhodnutia
neinformovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosť zo zmluvy. Zo
zmluvy je zrozumiteľne jasné, že splátka vo výške 84,05 eur pozostáva z poplatku za poistenie, úroku, je

pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina. Nebola narušená podľa žalobcu žiadna zásada občianskoprávnych
vzťahov. Žalovaný sám dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom, podpísal zmluvu, z ktorej
nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo čo má žalobcovi vrátiť a kedy má tak urobiť a v akej výške a ako
dlho má tak urobiť. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel v celom
rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho argumentáciou stotožňuje. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských

úveroch, a teda úver je bezúročný a bez poplatkov. Eurokonformný výklad (v súlade so závermi
rozhodnutia ESD vo veci C-42/15) tohto ustanovenia neprichádza do úvahy, pretože by sa jednalo o
výklad proti zneniu zákona. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje členenie každej splátky na istinu,
úroky a poplatky. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa §
387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.