Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114235248
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114235248.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: VERUM spol. s.r.o.
Košice, so sídlom Hviezdoslavova 6, Košice, IČO: 36 175 854, zastúpený advokátskou kanceláriou
Hovan, Hospůdka, s.r.o., so sídlom Ing. Kožucha č. 1, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti
žalovanej: Ing. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. J. XXX, Q. N., zastúpená JUDr. Jurajom Bilickým,

advokátom so sídlom Farská 8, Nitra, o zaplatenie 203,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 10C/27/2016-237 zo dňa 11. októbra 2017 o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v pomere 51,16%.
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol už len o nároku na náhradu trov konania
potom, čo vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 13.06.2016 č.k. 10C/27/2016-145 tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 153,42 eur s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 10.08.2014
do zaplatenia ,do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že o náhrade
trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. . Súd priznal žalobcovi
proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom

na ustanovenia § 255 ods. 2, § 257CSP vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu, keď
žalobca bol vo veci úspešný v rozsahu 75,58 % (153,42 eur z 203 eur) a žalovaná bola v konaní
úspešná v rozsahu 24,42 % (49,58 eur z 203 eur), potom úspech žalobcu v konaní je v rozsahu 51,16
% (75,58-24,42=51,16) na ktoré má žalobca nárok podľa § 255 ods. 2 CSP, ale vzhľadom na dôvody
hodné osobitného zreteľa ( § 257 CSP) priznal žalobcovi nárok na náhradu sčasti a to v rozsahu 25%.
1.2 Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že prvý krát o nároku na náhradu trov konania rozhodol svojim

uznesením zo dňa 18.08.2016, č.k. 10C/27/2016-176 tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu
trov konania podľa pomeru jeho úspechu ( § 255 ods. 2 CSP) preto, že aplikoval ust. § 257 CSP
majúc za to, že sú tu dané výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov žalobcovi a
tie videl v okolnostiach prejednávanej veci. Rozhodnutie napadol odvolaním žalobca a odvolací súd
uznesením zo dňa 31.1.2017 č.k. 7Co/701/2016-190 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pretože súd prvej inštancie je viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí a to, že zmena právnej úpravy nie je
dôvodom hodným osobitného zreteľa, súd doplnil skutkový stav a preskúmal, či existujú iné dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktorými sú a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu
sporu, c) povaha a okolnosti sporu, d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, e) zložitosť
prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f) osobné pomery strán sporu a g) nízky príjem. Súd prvej
inštancie prijal záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, za

ktoré považoval jednak podiel strán na vzniku a priebehu sporu a neprimeranosť výšky trov k predmetu
sporu. Z vyjadrení strán sporu mal preukázané, že spor zapríčinili obe strany a to žalobca oneskorenýmpredložením vyúčtovania, ktoré bolo čiastočne odôvodnene namietané, ale aj žalovaná, ktorá aj po
oboznámení sa s vyúčtovaním naďalej trvala na svojej sčasti nedôvodnej obrane. Za dôvod hodný
osobitného zreteľa nepovažoval osobné a majetkové pomery strán sporu vychádzajúc z o zistenia, že

žalovaná je zamestnaná a dosahuje hrubý príjem vo výške 1 300,- eur mesačne, a hoci je nemajetná
a žije u rodičov, nemá žiadne vyživovacie povinnosti a preto jej príjem nie je taký nízky aby táto
skutočnosť bola dôvodom na nepriznanie náhrady trov žalobcovi . Z daňového priznania žalobcu za
rok 2016 vyplýva, že žalobca mal daňový základ 20 489,92 eur, z ktorého zaplatil daň 2 744,35 eur
a preto nepriznaním mu trov konania by nebolo neprimeraným zásahom do jeho majetkovej sféry.

S prihliadnutím na vyššie uvedené dva dôvody hodné osobitného zreteľa súd moderoval povinnosť
žalovanej nahradiť trovy konania žalobcovi podľa § 257 CSP tak, že znížil jej povinnosť nahradiť trovy
žalobcovi v rozsahu 25 %, čo predstavuje 1-inu z nároku žalobcu podľa § 255 ods. 2 CSP t.j. z 51,16 %.
O výške trov rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník podľa 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré podľa neho spočíva v
absencii dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uviedol, že nový právny predpis nemá ustanovenie
zodpovedajúce predchádzajúcej právnej úprave (§ 150 ods. 2 OSP), ktoré umožňovalo v drobných
sporoch trovy konania neprimerané pohľadávke nepriznať alebo znížiť. Mal za to, že v zmysle ustálenej

judikatúry súd nemôže moderovať povinnosť žalovanej nahradiť trovy konania žalobcovi v zmysle ust. §
257 CSP iba na základe všeobecného zdôvodnenia, že výška trov právneho zastúpenia je neprimeraná
voči výške pohľadávky. Zákon pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva vyžaduje, aby išlo o
výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp.zn. IV. ÚS 248/08 a IV. ÚS 24/2010. Mal za to, že dôvody považované súdom prvej inštancie

za dôvody hodné osobitného zreteľa nekorešpondujú s teraz platným znením ust. § 257 CSP a teda
neodôvodňujú nepriznanie nároku žalobcu na náhradu trov konania, t.j. zníženie náhrady trov na 25%
považoval za neprimerané. Toto súdne konanie je sporovým konaním, ku ktorému bol žalobca nútený
z dôvodu ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, nakoľko zo strany žalovanej nebola
nikdy reálna snaha dohodnúť sa so žalobcom, žalovaná si bola vedomá dlhu voči žalobcovi, napriek

tomu z jej strany nedošlo ani len k čiastočnej úhrade predmetného záväzku. Zvolenie si advokáta na
konanie a zastupovanie pritom podľa neho nemôže byť na škodu žalobcovi, nakoľko stav, ktorý nastal,
spôsobila výlučne žalovaná. Zo slovného znenia ustanovenia § 257 CSP vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť
k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov. Uviedol, že zákon explicitne nevypočítava, ktoré

okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov
konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 CSP len všeobecný záver. V danom
prípadesasúdvodôvodneníobmedzillennakonštatovanieženaďalejvidíneprimeranútvrdosťnáhrady
trov konania k predmetu sporu, čo pokladal za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov
konania žalobcovi, bez ďalšieho (bližšieho) zdôvodnenia.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie nie je vecne správne ( nie sú podmienky na jeho potvrdenie podľa § 387 ani na jeho zrušenie
podľa § 389CSP) a preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku toho rozhodnutia.

5. Predmetom konania vo veci samej bolo zaplatenie nedoplatku za plnenie poskytované s užívaním

predmetu nájmu( nedoplatky energií ) vo výške 203,- eur, ktorý bol žalovanej vyfakturovaný a žalovaná v
lehotesplatnosti(9.8.2004)tútosumuneuhradila,čožalobcapreukazovalnájomnouzmluvouafaktúrou.
Súd prvej inštancie vydal dňa 13.11.2015 platobný rozkaz č.k. 9RO/495/2014-20, proti ktorému podala
žalovaná odpor namietajúc spôsob výpočtu nedoplatku na ňu pripadajúcich nákladov ale predovšetkým
to, že nemá žiadny nedoplatok a preto považovala žalobu za nedôvodnú. Súd prvej inštancie po

prejednaní veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 10C/27/2016-145 zo dňa 13.06.2016 tak, že žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 153,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 10.08.2014
do zaplatenia a vo zvyšku ( 49,58 eur s príslušenstvom) žalobu zamietol. Následne súd prvej inštancie
rozhodol o nároku na náhradu trov konania napadnutým uznesením .6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
9. Civilný sporový poriadok v súčasnosti upravuje náhradu trov konania v ustanoveniach § 255 a

nasl. CSP, v zmysle ktorých sa v sporových konaniach ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv.
zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej
strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým
sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci,
vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti

neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí. Pomer sa vyjadruje percentuálne. Aj keď má strana podľa § 255 ods.
1,2 CSP právo na náhradu trov konania na základe zásady úspechu v konaní , súd jej nemusí
priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ( § 257 CSP). Účelom
ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov

konania zavedením sudcovského moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu

tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenia Ústavného súdu SR z 8.

decembra 2011, sp.zn. II. ÚS 563/2011-14 prispôsobené novej právnej úprave).

10. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania

podľa § 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach u strán sporu. . Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa
nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. V

danom prípade tak ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade

trov konania správne postupoval podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi , ktorý nemal vo veci plný úspech,
priznal náhradu trov podľa jeho pomeru úspechu a neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 51,16%. Následne
skúmal, či nie je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi uvedenú
pomernú časť náhrady trov nepriznal vôbec ale čiastočne. Súd prvej inštancie pri posudzovaní možnosti
aplikácie ust. § 257 CSP konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ,ktoré videl v

neprimeranej tvrdosti a v podiele oboch strán na vzniku a vedení sporu.
12. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie
o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré by boli dôvodom
pre zníženie žalobcovi patriacich trov na polovicu. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení
podrobne uviedol, kedy je možné aplikovať ust. § 257 CSP a opätovne zdôrazňuje, že zákon pre

rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V prejednávanej veci ide o bežné
sporové konanie, ktoré nie je takým typom konania, ktoré by svojim charakterom zakladalo dôvody
hodné osobitného zreteľa a nejde ani o žiadne výnimočné okolnosti, preto dôvody pre aplikáciu ust. §257 CSP spočívajúce v povahe a okolnostiach sporu a v podiele strán na vzniku sporu a jeho priebehu,
ako to konštatoval súd prvej inštancie, nie sú v tejto veci dané. Za podstatný dôvod pre aplikáciu ust.
§ 257 CSP súd prvej inštancie považoval neprimeranú tvrdosť voči žalovanej ak by musela nahradiť

trovy konania žalobcovi v patriacom mu rozsahu 51,16% , čo vzhľadom na výšku trov k predmetu
sporu považoval súd za neprimerané. Odvolací súd tak ako v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení
opätovne zdôrazňuje, že tento dôvod- neprimeranosť trov voči pohľadávke- nie je dôvodom hodným
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP tak, ako to umožňovalo ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.6.2016, ktoré vyslovene upravovalo , že „ ak sú trovy konania v drobných

sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť“. Toto ustanovenie už nemá
ekvivalent v ust. § 257 CSP a preto ho súd prvej inštancie nemohol použiť ako dôvod hodný osobitného
zreteľa. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne nesprávne ak žalobcovi
znížil patriacu mu náhradu trov na podiel 25%, pretože pre zníženie žalobcovi patriacej náhrady trov
podľa pomeru úspechu v konaní v rozsahu 51,16% aplikáciou ust. § 257 CSP, neboli dané zákonné
dôvody pre neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a náhradu trov pomerne
rozdelil tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu 51,16% trov.

14. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).