Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 4T/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010087
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Zachar

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918010087.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného I. N., nar. XX.XX.XXXX v M. G., pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 22. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: I. N. Z. Y. O. H. Z.,
nar. XX.XX.XXXX v M. G., trvale bytom N., X. I. XXX, okres Rimavská Sobota, t.č. vo väzbe v Ústave
na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody,

j e v i n n ý, ž e

v rodinnom dome s popisným č. XXX v obci N., okres Rimavská Sobota od leta 2016 doposiaľ zo
strachu pred fyzickým napadnutím obžalovaným poškodená M. N. odišla z domu v nočných hodinách
buď sama alebo aj so svojimi dvomi deťmi a to aj na dve hodiny a vracala sa domov, až keď obžalovaný
zaspal a naposledy dňa 16.10.2017 asi o 16.30 hod. pod vplyvom alkoholu ju fyzicky napadol a to takým
spôsobom, že ako ležala na boku v posteli, tak jej kľakol na rebrá na pravú stranu, na čo sa ona od
bolesti prevrátila na chrbát a vtedy ju oboma rukami začal škrtiť na krku až tak, že nevedela dýchať a

pritom kričal synovi I., aby doniesol papier a zápalky, že je bosorka a že ju chce zapáliť, čím jej svojim
konaním spôsobil podľa lekárskej správy zo dňa 17.10.2017 pohmoždenie hrudníka s predpokladanou
dobou liečenia do 7 dní,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu a skutok spáchal na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona,
§ 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona samosudca obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona samosudca obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické
liečenie formou ústavnou. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na súd obžalobu na obvineného I. N. pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona na tom

skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora sp. zn. 1Pv/468/2017 zo dňa 20.02.2018.

Po prednesení obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že obžaloba nie je
dôvodná a necíti sa byť vinným zo žalovaného skutku.

Obžalovaný I. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nie je pravdou, že by svoju manželku týral či

už psychicky alebo fyzicky. Priznal, že keď sa pohádali občas, mohlo sa stať, že jej dal facky, ale aj to
mali vypité, lebo aj jeho manželka požíva alkoholické nápoje a pijú spolu. To čo sa mu kladie za vinu
však nie je pravdou, aj keď to čo sa stalo naposledy si nepamätá, pretože veľa vypili. Ľutuje však všetko
čo sa stalo. A ľutuje to aj jeho manželka, ktorá mu to napísala do väzby a ospravedlňovala sa mu za
toto celé čo sa udialo.

Svedkyňa poškodená M. N. a svedkyňa M. Š. na hlavnom pojednávaní využili svoje zákonné právo a
po poučení podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku odopreli vo veci vypovedať.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátorky sa prečítala

výpoveď svedkyne poškodenej M. N. zo dňa 16.11.2017, zo dňa 18.10.2017, zo dňa 17.10.2017. Ďalej
sa čítala výpoveď svedkyne M. Š. zo dňa 12.12.2017 a zo dňa 19.10.2017. Čítala sa výpoveď mal. I.
N. zo dňa 18.10.2017.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom prokurátorky a obžalovaného boli prečítané: znalecký

posudok z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých na poškodenú M. N., znalecký posudok
z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, z odboru psychológia na obvineného.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané nasledovné listinné dôkazy: zápisnica o trestnom oznámení,
zápis o dychovej skúške, zápis o dychovej skúške, uznesenie, uznesenie, uznesenie, sťažnosť, podanie

sťažnosti, uznesenie, zápisnica, úradný záznam, záznam, zápis o dychovej skúške, žiadosť, podnet,
návrh na vzatie do väzby, zápisnica, uznesenie, príkaz, lekársku správu, správy a odpis z registra trestov
na obvineného.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V priebehu vyšetrovania bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
psychiatrie a psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých na obžalovaného I. N.. Zo záverov
tohto znaleckého posudku je zrejmé, že tento v čase spáchania skutku netrpel duševným ochorením,
ani prechodným duševným ochorením. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované a ovládacie

schopnostibolivdôsledkupožitéhoalkoholunepodstatneznížené.Bolzistenýunehosyndrómzávislosti
od alkoholu. Pri vyšetrení bola zistená u obvineného v jeho správaní zjavná snaha zapôsobiť dobrým
dojmom. Nemožno však potvrdiť jeho snahu k správaniu smerujúcemu vyhnutiu sa trestnému stíhaniu
alebo trestnej zodpovednosti. Vzhľadom na zistený syndróm závislosti od alkoholu, navrhuje znalec
obvinenému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Jeho pobyt na slobode z

psychiatrického hľadiska nepovažuje znalec za nebezpečný pre spoločnosť. Sklony ku skresľovaniuvýpovedí u obvineného nemožno vylúčiť. Má snahu zapôsobiť, javiť sa v lepšom svetle, aby dosiahol
stanovený cieľ. Toto skresľovanie vychádza z osobnostných charakteristík a nemá chorobný podklad.
Sklony ku konfabulácii sa nezistili.

Zo znaleckého posudku vypracovaného na poškodenú M. N. z odboru psychológia, odvetvie klinickej
psychológie vyplýva, že neboli zistené u nej chorobné poruchy myslenia a vnímania. Dokáže na základe
svojich schopností primerane vnímať, zapamätať si, reprodukovať prežívané udalosti. Po časovom
odstupe je možné, že sú určité nepresnosti ale k významným nedochádza. Bola zistená u nej nezrelosť

a naivita pri utváraní sebaobrazu, v dôsledku čoho môže dochádzať ku skresľovaniu údajov. Toto
skresľovanie nemá chorobný podklad. Nebol zistený sklon ku konfabulácii. Sklon k vedomej nepravde
nie je vylúčený. Neboli zistené tendencie k zvýšenej sugestibilite, manipulovateľnosti, ovplyvniteľnosti.
Všeobecnú vierohodnosť výpovede menovanej je možné potvrdiť. Nemožno však pri nej vylúčiť sklon
ku skresľovaniu výpovede. V rámci posudzovania špecifickej vierohodnosti sa jej výpovede zhodujú v
zásadných rysoch a údajoch a je možné predpokladať jej špecifickú vierohodnosť. Neboli zistené ani

také skutočnosti, ktoré by neumožňovali jej priamy kontakt s obvineným pri úkonoch trestného konania.
Na základe zisteného stavu u poškodenej nie sú naplnené znaky potrebné pre konštatovanie „syndrómu
týranej osoby“.

Prokurátorka kládla obžalovanému za vinu skutok, ktorý je popísaný v obžalobe, že sa mal dopustiť

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania však bol skutkový stav v celom rozsahu preukázaný tak, že v
rodinnom dome s popisným č. 353 v obci Jesenské, okres Rimavská Sobota od leta 2016 doposiaľ zo
strachu pred fyzickým napadnutím obžalovaným poškodená M. N. odišla z domu v nočných hodinách

buď sama alebo aj so svojimi dvomi deťmi a to aj na dve hodiny a vracala sa domov, až keď obžalovaný
zaspal a naposledy dňa 16.10.2017 asi o 16.30 hod. pod vplyvom alkoholu ju fyzicky napadol a to takým
spôsobom, že ako ležala na boku v posteli, tak jej kľakol na rebrá na pravú stranu, na čo sa ona od
bolesti prevrátila na chrbát a vtedy ju oboma rukami začal škrtiť na krku až tak, že nevedela dýchať a
pritom kričal synovi I., aby doniesol papier a zápalky, že je bosorka a že ju chce zapáliť, čím jej svojim

konaním spôsobil podľa lekárskej správy zo dňa 17.10.2017 pohmoždenie hrudníka s predpokladanou
dobou liečenia do 7.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok. V odseku 2 písm. b) odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Obžalovaný I.T. N. je bez pracovného pomeru, z miesta bydliska bol hodnotený kladne. Z výpisu
evidencie priestupkov vyplýva, že doteraz bol jedenkrát riešený. Doposiaľ bol trikrát súdne potrestaný,
a to naposledy trestným rozkazom sp. zn. 3T 8/2007 zo dňa 01.02.2007, právoplatného 07.03.2007, za
trestný čin podľa § 197a ods. 1 Tr. zákona a iné na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva

roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Tento trest vykonal 26.03.2009. Zároveň
mu bolo uložené aj prepadnutie veci a ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.

Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo zásad ukladania trestov, pričom u obžalovaného
I. N. vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa priznal k spáchaniu

trestného činu. Vzhliadol však aj jednu priťažujúcu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona, že bol v minulosti
odsúdený za trestný čin.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd mal pri ukladaní trestu za to, že v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona by použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochranyspoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto mu trest znížil pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenú týmto zákonom.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd obžalovanému Mariánovi Jakubovi uložil podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere dva roky so skúšobnou dobou tri roky. Na základe znaleckého posudku bolo
obžalovanému uložené protialkoholické liečenie formou ústavnou.

Vo vzťahu k vine obžalovaného je potrebné uviesť, že sa nedá poprieť, že posledný konflikt vyústil do

fyzického napadnutia, v ktorom obžalovaný spôsobil poškodenej zranenie aj keď si to on nepamätá.
Preukázanou skutočnosťou je aj to, že v rodine obžalovaného dochádzalo medzi ním a poškodenou
v dôsledku alkoholu ku konfliktom, avšak nie v takých intervaloch a nie v takom rozsahu ako to
prokurátorka popisovala v obžalobe. Je otázne do akej miery má spoluzavinenie na veci aj poškodená,
pretože popíjajú spoločne a toto je príčinou ich hádok. Stalo sa síce, že poškodená odišla z domu, ale
aj podľa výpovede jej matky nestalo sa to viac ako trikrát za 16 rokov ich spolužitia, nikdy nevidela, že

by jej dcéra bola bitá a poškodená sa domov zakaždým chcela a vrátila dobrovoľne. Sama uznala, že
s manželom je jej dobre, keď alkohol u neho nevyvoláva agresívne správanie. V rámci dokazovania
nebolo priamym a hodnoverným dôkazom preukázané akékoľvek fyzické a psychické týranie zo strany
obžalovaného a tým spôsobované utrpenie poškodenej.

Súd sa veľmi podrobne zaoberal otázkou, či skutočne zistený a preukázaný skutkový stav vykazuje
všetky zákonné znaky predmetného zločinu popísaného v obžalobe. Objektívne konanie uvedené pod
§ 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona nebolo naplnené a ani za preukázané v správaní
ohrozujúcom fyzické alebo psychické zdravie poškodenej. Pre naplnenie znakov predmetného zločinu a
uznaniaobžalovanéhoza„tyrana“blízkejosoby,savyžadujeokremnaplneniaobjektívnychkonanípodľa

jednotlivých alineí pod písm. a/ až e/ § 208 ods. 1 Trestného zákona to, aby takéto konanie spôsobovalo
fyzické alebo psychické utrpenie. Tento následok však z vykonaného dokazovania nevyplynul. Súd
sa prikláňa k tomu názoru, že konanie obžalovaného by poškodená vzhľadom na intenzitu, hrubosť,
bezohľadnosť a bolestivosť, musela pociťovať ako ťažké príkorie. Preto súd logicky nemohol takéto
konanie obžalovaného kvalifikovať ako najvyššiu formu protiprávneho konania - zločin.

Poškodená aj naďalej chce žiť s obžalovaným a práve toto je prirodzené len za predpokladu, že jej
daná osoba (obžalovaný) neubližoval tak závažným spôsobom ako si to vyžaduje právna kvalifikácia §
208. Vzhľadom na jej intelektové schopnosti by v prípade ubližovania s vysokou pravdepodobnosťou aj
naďalej s takouto osobou nechcela pokračovať v manželstve ani v ich spolužití. Poškodená písala listy

obžalovanému do väzby, kde sa mu okrem iného „ospravedlňovala, oľutovala čo urobila, chce ho mať
doma, pretože ho ľúbi a trestné oznámenie chcela stiahnuť, ale už sa nedalo“. Chce len, aby nepil. Tieto
listy tvoria dôkazný materiál doložený do spisu na hlavnom pojednávaní a samosudca nemohol takýto
fakt prehliadnuť. Konflikty medzi poškodenou a obžalovaným ako obaja zhodne uviedli vznikajú len po
požití alkoholu s čím sa súd stotožnil.

Samosudca poukazuje tiež na znalecký posudok znalkyne Mgr. Andrey Tyborovej, z ktorého vyplýva,
že u poškodenej sa nejedná o syndróm týranej ženy, pretože nevykazuje známky tohto syndrómu, čo
by sa pri takej intenzite násilia ako to uvádzala poškodená tento syndróm prejavil.

Samosudca sa musel vysporiadať aj s obhajobou obžalovaného, že poškodená bola niekoľkokrát
vypočutá pod vplyvom alkoholu, čo považuje za nezákonné výpovede. Je nesporné, že poškodená
v priebehu výsluchov, v ktorých vypovedala bola pod vplyvom alkoholu čo je zdokumentovanou
skutočnosťou, avšak z lekárskej správy z ošetrenia, ktoré bolo vykonané v deň podania oznámenia
17.10.2017 nevyplýva, že sa poškodená nachádzala v nespôsobilom stave po požití alkoholu.

V prvom rade je potrebné poukázať na podanie oznámenia poškodenou dňa 17.10.2017, v ktorom
uviedla spôsob jej napadnutia zo strany obžalovaného. Napadnutie poškodenej zo strany obžalovaného
plynie tak z lekárskych správ ako aj z výpovede maloletého syna, ktorý bol svedkom tohto útoku.
Samotný obžalovaný nepopieral, že mohol takto ublížiť poškodenej. Mechanizmus vzniku poranenia

udávaný poškodenou pri vyšetrení je objektivizovaný posúdením ošetrujúceho lekára objektívne
zistených poranení vyšetrením u poškodenej. Tento dôkaz, aj keby sa neprihliadalo na výpovede
poškodenej, bez pochýb postačujú na záver, že objektívne zistené poranenia poškodenej spôsobil pri
hádke práve obžalovaný.Trest, ktorý bol uložený obžalovanému je podľa názoru súdu dostačujúci na prevýchovu a nápravu.
Väzba síce nie je trestom, ale slúžila aj na ponaučenie obžalovaného, aby po prepustení upustil od

protiprávneho konania. Samosudca prihliadol aj na listy, ktoré rodina adresovala obžalovanému do
väzby, pri uložení podmienečného trestu, nakoľko ako otec chýba aj svojím deťom aj manželke. Majú ho
radi a očakávajú jeho návrat domov. Faktom je aj to, že svojím deťom nikdy neublížil. Opatrenie, ktorým
je možné zabrániť resp. úplne eliminovať protiprávne správanie obžalovaného je uloženie ochranného
protialkoholického liečenia formou ústavnou, keďže alkohol je zdrojom už uvedených konfliktov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Na uvedenom základe preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu a skutok spáchal na chránenej osobe

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.