Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Murgaš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/65/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116203217
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116203217.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO 31575951, proti žalovanému: H. N., U. Y. XX, U., o zaplatenie 202,80 eur
s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7.decembra 2016 č.
k. 67Csp/4/2016 - 52, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému
domáhala zaplatenia istiny 202,80 eur s 28 % úrokmi ročne z tejto sumy od 26. 8. 2015 do zaplatenia.
Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dňa 6.11.2012 žalobkyňa uzavrela
so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Obsahom zmluvy
bolo zriadenie osobného účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX. Z výpisu z tohto účtu žalovaného súd prvej
inštancie ďalej zistil, že k 25.8.2015 bol stav na účte žalovaného mínus 194,19 eur, dňa 25.8.2015 boli
žalovanému účtované úroky v sume 3,61 eur, príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou v sume
5,- eur. Z pripojených výpisov z účtu predložených žalobkyňou za obdobie 05/2014 - 08/2015 vyplýva,
že žalovaný za uvedené obdobie nezrealizoval na účte žiadne operácie, nečerpal žiadne finančné
prostriedky, k 30.5.2014 mal zostatok na účte 6,99 eur. Zostatok na účte v mínusových hodnotách
sa navyšoval iba o nezaplatené poplatky za vedenie účtu a úroky, ako aj o poplatky za upomienky.
Žalobkyňou uplatnená istina 202,80 eur tak predstavuje nepovolené prečerpanie na účte tvorené len
poplatkami za vedenie účtu, za vedenie účtu v exekúcii a upomienkami. Z tejto sumy žalobkyňa požaduje
úroky vo výške 28 % ročne, ako keby išlo o úroky z úveru.
3/ Z takto zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná.
Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte uzavretej podľa § 708 ods. 1 Obch.
zák. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v zák.
č. 250/2007 Z.z., § 52 a nasl. Obč. zák. a § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade poplatkov za vedenie účtu, vedenie účtu
v exekúcii a poplatkov za upomienky žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na úroky z úveru vo výške
28 % ročne, keď podľa § 710 Obch. zák. pri bežnom účte sa práva a povinnosti strán spravujú
zmluvou o úvere len v prípade, ak banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na
to potrebné peňažné prostriedky na účte. Ak však banka na ťarchu účtu účtovala iba poplatky, tak akotomu bolo v prejednávanom prípade, neposkytla tým žalovanému finančné prostriedky na jeho príkaz,
a preto tieto prostriedky nemôžu byť úročené ako úver. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
žalobkyni právo na úroky nepriznal. Za nepreukázanú súd prvej inštancie považoval aj sumu poplatkov
zúčtovanýchnaťarchuúčtužalovaného(ideožalovanúistinu),keďžalobkyňapodľasúduprvejinštancie
ničím nepreukázala právo na ich účtovanie v ňou uplatnenej výške, ich výška nevyplýva ani z obsahu
zmluvy o bežnom účte, ani zo všeobecných podmienok a ostatných predložených listinných dôkazov.
Keďže žalobkyňa v časti účtovaných poplatkov neuniesla dôkazné bremeno preukázaním ňou tvrdených
skutočností, súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v tejto časti.
4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko procesne
úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, nárok na ich náhradu mu nepriznal.
5/ Proti tomuto rozsudku podala odvolania žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie. Namietla, že v zmysle § 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch
sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa.
V zmysle bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácii
prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch
dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému
prečerpaniu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.
Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu
nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok počítaný na základe
úrokovej sadzby. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta Obchodný zákonník,
ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Vo vzťahu k uplatnenej istine žalobkyňa v odvolaní dôvodila, že
pokiaľsúdprvejinštanciepovažovalžalobuvtomtoohľadezaneúplnú,bolojehopovinnosťoužalobkyňu
vyzvať podľa § 43 ods. 1 O.s.p., resp. § 129 ods. 1 C.s.p. na doplnenie žaloby. Keďže súd prvej inštancie
rozhodoval o neurčitej žalobe bez toho, aby vykonal činnosť smerujúcu k odstráneniu neúplnosti žaloby,
odňal tak žalobkyni možnosť konať pre ním.
6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.
7/ Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé (viď č.l. 33), že žalovaná istina predstavuje
mesačný poplatok za poskytnutý balík služieb vo výške 54,60 eur (14 x po 3,90 eur) a s ním súvisiace
poplatky za upomienku na jeho uhradenie a výzvu na jeho uhradenie. Podľa § 711 ods. 1 Obch. zák.
za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na
ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Z toho vyplýva, že čo sa týka odmeny za vedenie účtu
(poplatok za vedenie účtu), ide o samostatný nárok, ktorý musí byť v zmluve dohodnutý a upravený s
odkazom na sadzobník banky. Je logické, že poplatok za vedenie účtu, ako aj iné poplatky účtované
bankou, nie sú záväzkom z úverovej zmluvy. Zmluvou o úvere sa totiž banka zaväzuje na požiadanie
dlžníka poskytnúť mu v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje mu tieto
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obch. zák.). Dlh vzniknutý nezaplatením bankových poplatkov
( ako nákladov banky ) nemôže byť úročený úrokom z úveru (nejde o úver), ale tak, ako správne uzavrel
súd prvej inštancie, úrokom z omeškania, ktorý je upravený ako samostatný inštitút v § 517 Obč. zák.,
ktorý si však žalobkyňa v konaní neuplatnila. Odvolacia argumentácia žalobkyne odkazujúca na § 18
ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. a bod 3.12 Všeobecných obchodných podmienok tak nie je dôvodná.
8/ K odvolacej námietke žalobkyne, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý súdny proces odvolací súd dodáva, že jej žaloba bola jasná, určitá a zrozumiteľná. Bolo
z nej zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha a čo ňou sleduje. Z ust. § 129 ods. 1 C.s.p. (a napokon
ani z § 43 ods. 1 O.s.p.) nevyplýva povinnosť súdu nabádať sporovú stranu, aby za účelom úspechu
v konaní svoju žalobu doplnila o ďalšie listinné dôkazy. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila
nárok na poplatky, ktorých výšku v konaní nepreukázala, a preto súd prvej inštancie správne konštatoval
nedôvodnosť žaloby v časti istiny. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že sama žalobkyňa súhlasila
s pojednávaním v jej neprítomnosti (č.l. 1).9/ Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p.
10/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
11/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.