Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617012049
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617012049.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Kráľovej a

prísediacich Jána Bigoša a Mariána Tešíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

M. C., nar. XX.XX.XXXX v C., okres A. Nová Ves, trvale
bytom A. O., ul. O. č. XXX/XX, okres L.,
toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é ho , ž e

v bode 1/
v presne nezistený deň jarných mesiacov roku 2017, v bližšie nezistenom čase, pri železničnom depe, v
blízkosti železničnej stanice v Spišskom Podhradí, okres Levoča, vulgárne oslovil maloletého V. P., nar.

XX.XX.XXXX, na vykonanie sexu a keď mu maloletý povedal, že nejde, chytil ho za obe ruky, obnažil
sa, vyhrážal sa mu bitkou a následne držiac maloletého za obe ruky mu zasúval svoj penis medzi jeho
nohy a následne mu strčil stoporený penis do úst a keď maloletého pustil, tento z miesta ušiel,

v bode 2/
v presne nezistený deň jarných mesiacov roku 2017, pri železničnom depe, v blízkosti železničnej
stanice v Spišskom Podhradí, okres Levoča, vulgárnymi slovami vyzýval na sex maloletého N. P., nar.
XX.XX.XXXX a keď mu maloletý povedal, že nejde a sa pokúsil ujsť, obžalovaný ho dobehol, zobral ho

do náručia, odniesol k železničnému depu, kde ho chytil za obe ruky, vyzliekol mu nohavice, sám sa
obnažil a zasúval mu svoj penis zozadu medzi nohy a tiež do úst a keď s uvedeným konaním prestal,
maloletý z miesta ušiel,

t e d a

v bode 1/ a 2/
pokračovacím konaním násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku
a iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á ch a lv bode 1/ a 2/
pokračovací zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 2
písm. c) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ukladá obžalovanému sexuologické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 3.11.2017 na tunajší súd obžalobu
na M. C. pre skutky, že
- v presne nezistený deň jarných mesiacov roku 2017, v popoludňajších hodinách, pri železničnom depe,

vblízkostiželezničnejstanicevSpišskomPodhradí,okresLevoča,vulgárneoslovilmaloletéhoD.P.,nar.
XX.XX.XXXX, na vykonanie sexu a keď mu maloletý povedal, že nejde, chytil ho za obe ruky, vyzliekol
mu nohavice, pričom sa sám obnažil a prikázal maloletému, aby držal nohy pri sebe, vyhrážal sa mu
bitkou a následne držiac maloletého za obe ruky mu zasúval svoj penis medzi jeho stehná a následne
mu strčil stoporený penis do úst a keď maloletého pustil, tento z miesta ušiel a

- v presne nezistený deň jarných mesiacov roku 2017, pri železničnom depe, v blízkosti železničnej
stanice v Spišskom Podhradí, okres Levoča, vulgárnymi slovami vyzýval na sex maloletého E. P., nar.
XX.XX.XXXX a keď sa maloletý pokúšal ujsť, obvinený ho dobehol, zobral ho do náručia, odniesol k
železničnému depu, kde ho chytil za obe ruky, vyzliekol mu nohavice, sám sa obnažil a zasúval mu svoj
penis zozadu medzi stehná a tiež do úst a keď s uvedeným konaním prestal, maloletý z miesta ušiel,

ktoré boli právne kvalifikované ako pokračovací zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný M. C. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že
je nevinný v oboch skutkoch obžaloby. K skutkom uviedol, že s oboma chlapcami (V. a N.) sa stretol

osobitne, náhodne, oslovil ich (nevie prečo) pár vetami, ako sa má a nevie, čo presne a zavolal ich, aby
išli dole ku stanici, kde zastali. Bolo to niekedy na jar roku 2017. Išli za ním sami. Čo tam robili, čo sa tam
stalo, si nepamätá. Od V. nežiadal, aby ho sexuálne uspokojoval, nedotýkal sa ho, ani maloletý nerobil
nič. Nevie, čo sa rozprávali. Vypité nemal. S N. to bolo tiež tak, nevolal ho k sebe, nešiel on za ním,
nemali spolu debaty. Pri železničnej stanici boli len tak, oslovil N., či ide dolu a už nič také mu nehovoril.

Nepamätá si, aby sa ho pýtal, či chce sex. Neboli vyzlečení, nedotýkali sa navzájom, ani maloletého
nechytil za ruku. Chlapcom neubližoval, isto ich neudrel a ani ich neobchytával.
Ďalej uviedol, že chlapci sa mu nepáčia, partnerku nemá a ani v minulosti sexuálnu partnerku nemal.
Nebýva blízko železničnej stanice, na železničnú stanicu sa išiel prejsť a bola náhoda, že stretol
chlapcov. Chlapci mu nič nehovorili a rozišli sa tak, že oni odišli. V minulosti nemal problémy s chlapcami.

Keď niečo vykrikovali, išiel za ich matkou.

Svedkyňa U. O. (matka maloletých chlapcov) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to, čo sa stalo
chlapcom sa dozvedela od syna V., ktorý jej povedal, že M. C. ho sexuálne zneužil a vyhrážal sa mu.
Rozprával jej to večer, pár dní potom, čo to začala riešiť polícia. Nepovedal, kedy presne to bolo, ale že

po Veľkej noci a bolo to na železničnej stanici. N. poslal obžalovaný nabok a V. volal k sebe, ruku mu
chcel zlámať. O sexuálnom násilí bližšie nehovoril. N. sa sama nič nepýtala, nechcela sa ho pýtať, lebo
má sama so sebou problémy. Na polícii bol podať trestné oznámenie syn O., ktorý sa to dozvedel skôr.
Na chlapcoch si nevšimla, aby sa im niečo stalo. V. bol červený a vystrašený, bál sa obžalovaného, ona
im hovorila, aby nechodili von, keď je tam obžalovaný. Obžalovaného pozná iba zo školy, býva na O.

ulici a jeho teta býva na ich ulici, inak ho bližšieho nepozná.Na návrh obhajcu bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 31.7.2017 v časti,
kde uviedla, že jej syn O. jej ani nepovedal, že podal trestné oznámenie, o tom sa dozvedela až od

policajtov z Popradu, ktorí boli za ňou osobne doma, kedy sa pýtala všetkých troch synov O., V. a N. a
práve V., jej prostredný syn jej povedal, že viackrát mal byť zneužitý M. C.. M. C. bol pritom sám, nemal
tam byť žiadny iný človek. Pýtala sa aj ostatných svojich synom, či im niečo podobné nerobil M., no
povedali, že nie, že to robil iba V..
Po vysvetlení rozporov svedkyňa uviedla, že má epilepsiu a niečo si pamätá a niečo nie. Synov sa

pýtala osobitne. N. bol s V., ale jeho poslal obžalovaný nabok a utiekol. N. sa nevyjadroval, aby mal
nejaké problémy s obžalovaným. K okolnosti od koho sa to všetko dozvedela uviedla, že policajti boli
za ňou a vypovedala. A. V. keď prišiel domov celý červený na Veľkú noc, bol vystrašený a hovoril, že
ho obžalovaný vždy volal k sebe, podrobnejšie jej nepovedal. Bolo to jediné správanie na ňom, čo si
všimla, až do príchodu polície už neregistrovala na nich nič. O tom, že sa mu mal obžalovaný vyhrážať
zlomením roky jej syn povedal až vtedy, keď ho stretla Q. C. a sa ho pýtala.

Svedok mal. O. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že brat V. mu povedal, že pri železničnej stanici,
kde majú vlaky garáže, ho M. C. znásilnil. Povedal mu, že obžalovaný ho volal, on nechcel ísť, tak ho
ťahal za ruku a mal ho znásilniť. Na otázku, či brat mu nejak ukázal chytenie rúk keď o tom hovoril,
svedok ukázal chytenie rúk za zápästie. Ďalšie okolnosti si nepamätá. Nepovedal mu ako sa to skončilo,

povedal, že on sa tam prechádzal. Nepovedal mu kedy sa to stalo, ani si nepamätá, kedy bol podať
trestné oznámenie. Brat bol nervózny, preto išiel na políciu. Mal zlý pocit, bol tiež nervózny z toho, čo
urobil V.. Rozprávali potom o tom aj doma, lebo prišli policajti. N. mu nehovoril nič o tom, že sa mal tak
obžalovaný k nemu správať.

Podľa 270 ods. 2 Tr. poriadku bol na hlavnom pojednávaní vykonaný dôkaz prehratím obrazovo-
zvukového záznamu z výsluchov maloletých svedkov V. O., nar. XX.X.XXXX zo dňa X.X.XXXX a N.
O., nar. XX.X.XXXX zo dňa 2.6.2017 (vypočutých podľa § 135 ods. 3 Tr. poriadku). Svedok mal. V. O.
vypovedal, že bol von, boli sviatky obžalovaný mu povedal: ,,poď jebať“, na čo mu povedal, že nejde.
Obžalovaný ho chytil za ruku (svedok názorne ukázal chytenie za zápästia rúk), potiahol tak, že ho

ruka bolela a jebal do neho, medzi nohy. On to nechcel, obžalovaný bol silnejší ako on, nebránil sa.
Obžalovaný mu povedal, že ho nemá zbiť, lebo keď ho udrie, zbije on jeho. Potom mu dal pohlavný
orgán do úst. Potom chodieval za ním všade, on sa ho bál, že ho zbije. Povedal, aby to nikomu nehovoril,
lebo ho zbije. On to povedal ockovi (teraz), a dávno bratovi. Svedok mal. N. O. uviedol, že obžalovaný
mu povedal poď jebať, on mu povedal, že nie. Obžalovaný mu na to chytil nohy a ruky. Ešte predtým ho

naháňal, lebo on chcel ísť domov, nemohol, obžalovaný rýchlo behal. Obžalovaný mu dal dole nohavice
a jebal do neho. Obžalovaný bol vyzlečený. Pipík mu dal do úst. Obžalovaný ho jednou rukou silno držal
za ruky (ukazujúc prekrížené ruky), ktoré mal za sebou. Keď robil pipíkom bol za ním. Bolelo ho to, že
obžalovaný do neho hodil kameň a mal bunču (ukázal nad pravé oko). Obžalovaný mu nič za to nesľúbil,
nedal, ani sa mu nijak nevyhrážal. Stalo sa to raz. Obžalovanému povedal, že ho nechce vidieť.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí a dospelých PhDr. E. O., ktorá posudzovala osoby maloletých V. a N. O. a uviedla, že na záveroch
znaleckého posudku č. 35/2017 trvá a odvoláva sa neho. Podľa záverov znaleckého posudku u
oboch maloletých svedkov je úroveň intelektu defektná, pri tejto úrovni treba vo všeobecnosti rátať s

určitou mierou ovplyvniteľnosti aj určitou mierou vymýšľania detailov. Najmä pri opakovanej konfrontácii
s okolnosťami vyšetrovaného skutku treba u oboch rátať s dopĺňaním, či skresľovaním detailov. U
oboch svedkov neboli zistené poruchy vnímania. Pri reprodukcii prežitých udalostí sú obaja schopní
zreprodukovať podstatu, s malým počtom detailov. Ich verbálno-logická pamäť je rozsahom veľmi
slabá, preto ak by si okolnosti vyšetrovaného skutku vymysleli, neboli by schopní s odstupom času

tieto okolnosti popísať. U svedkov neboli zistené poruchy vnímania v zmysle halucinácii a v rámci
svojich intelektových schopností sú schopní chápať a riešiť bežné situácie. Boli schopní pochopiť,
že páchateľ im robí niečo zlé, s čím nesúhlasili. Pri reprodukcii udalostí, si mnohé detaily vzhľadom
na kapacitu pamäti ani nezapamätali, niektoré pri reprodukcii mohli doplniť, najmä ak o okolnostiach
vyšetrovanéhoskutkuhovorilieštepredvýpoveďouuvyšetrovateľa.Problematickájetiežpresnáčasová

lokalizácia vyšetrovaného skutku, obaja majú slabú časovú orientáciu, najmä N.. U mal. V. O. sa jedná
o osobnosť retardovanú a nezrelú s labilnou afektivitou. Z afektívnych zložiek dominuje jednoduchá
emotivita. Je skôr uzavretý, jeho záujem o okolie je menší. Ťažšie sa prispôsobuje, jeho adaptačná
fáza je predĺžená. Nové, či záťažové situácie nedokáže efektívne zvládať, v záťažových situáciách másklon k strnutiu, pasivite. Oblasť záujmov nie je diferencovaná. Mal. N. O. je osobnosť retardovaná,
nezrelá. Z afektívnych zložiek dominuje jednoduchá emotivita. Je otvorený, rýchlo nadväzuje kontakty,
jeho správanie je aktívne, energické, je zvedavý, ľahko sa dá zlákať. Dokáže sa prispôsobiť, nerebeluje,

ale nie je ani konformný. Oblasť záujmov nie je diferencovaná. Ďalšie vyšetrovacie úkony s maloletými
znalkyňa neodporučila vzhľadom na povahu vyšetrovaného skutku. Najmä u V. vzhľadom k jeho veku,
by to mohlo výrazne zasiahnuť do vývinu sexuality.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že hlbšia retardácia bola zistená u N., ako aj časová
orientácia a tiež horšia slovná zásoba, jeho vyjadrovanie bolo oveľa jednoduchšie a bolo treba mu klásť

oveľa viac spresňujúcich otázok. Ale i táto úroveň intelektu mu umožňuje orientovať sa v realite. K
skutočnosti, či u mal. N. nemohlo dôjsť k prebratiu zážitku brata ku kontaminácii výpovede uviedla, že
práve tá úroveň verbálno-logickej pamäte hovorí o tom, koľko textu je človek schopný si zapamätať a
následne zopakovať. U oboch svedkov je úroveň tejto zložky pamäte veľmi slabá. Teda sa dá z toho
usudzovať, že ak sa ich snažil niekto napr. naučiť nejakú verziu, práve táto nízka úroveň tejto pamäte, by
im nedovolila zopakovať naučený text, neboli by schopní zopakovať to, čo ich niekto naučil. Ak by aj boli

schopní naučiť sa nejaké obmedzené množstvo textu, tak by ho boli schopní zopakovať bezprostredne
po tomto naučení, určite nie s odstupom času (bola pri ich výsluchoch, cca po dvoch týždňoch ich
vyšetrovala). Svedkovia majú zážitkovú pamäť. Určite by nedokázali popísať presné slová páchateľa,
oblečenie, ale dokázali by popísať, či sa to stalo cez deň alebo za tmy, miesto, kde sa to malo odohrať. K
psychickým následkom uviedla, že u mladšieho N. výrazné následky v čase vyšetrenia neboli prítomné,

čo je skrz nižšieho intelektu, kedy si úplne neuvedomoval, čo sa prihodilo, resp. si neuvedomoval
nebezpečenstvo konania zo strany páchateľa a zároveň skrz jeho energetického správania, kedy v
jeho popise skôr dominovalo, ako sa mu snažil utiecť, ako sa bránil. U V. pri popise skutku bolo skôr
zahanbenie, bolo treba s ním jednať veľmi opatrne a tam by sa mohli tie dôsledky ukázať, možno až
s odstupom času, a to najmä vo vývine sexuálneho správania, pretože to zahanbenie môže spôsobiť

komplikácie vo vývine zdravých sexuálnych vzťahov. Vzhľadom na jeho tendenciu ustrnúť v záťažových
situáciách,môžebyťunehovyrovnávaniesastakýmskutkomkomplikovanejšie.Krozsahuskresľovania
detailovskutkusvedkamiuviedla,ženiehrubýpopisaledetailyakoto,čičlovekchytízajednurukualebo
obe, či má stiahnuté nohavice ku kolenám alebo členkom, to sú detaily, ktoré si nemusia zapamätať
vzhľadom na rozsah pamäti ale aj vzhľadom k stresu, ktorý skutok určite sprevádzal. Obaja sú mentálne

retardovaní a mentálna retardácia vo všeobecnosti so sebou prináša určitú mieru ovplyvniteľnosti. Preto
ako tesne pred výpoveďou sa svedkovia rozprávali medzi sebou alebo s nikým, niektoré z detailov mohli
skresliť alebo povedať na základe toho, čo povedal ten druhý. Ale už pri znaleckom vyšetrení, ktoré bolo
o dva týždne, by si na to nespomenuli. Hrubé rysy sú schopní popísať za každých okolností rovnako.
U V. sa jeho zahanbenie nedá dať dokopy s dobrovoľným konaním. Keby sa z jeho strany jednalo o

podvolenie sa bez násilia, nie je predpoklad, že by si násilie kvôli svojmu zahanbeniu vymyslel. Skôr by
sa snažil nikomu o tom nepovedať.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa PhDr. Q. A., z odboru Psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a dospelých, psychológia sexuality, ktorá posudzovala osobu obžalovaného M. C.

a uviedla, že na záveroch znaleckého posudku č. 35/2017 trvá a odvolala sa neho. Podľa záverov
znaleckého posudku čo sa týka vzťahu obžalovaného k deťom, ide o pozitívnu náklonnosť k nim, a to
výlučne v zmysle náklonnosti k dieťaťu ako sexuálnemu objektu. Možno predpokladať nedostatočnú
diferenciáciu u neho vo všeobecnosti vo vzťahu k mal. deťom, či už cudzím alebo jemu známym, kedy
do popredia sa dostáva jeho vnímanie dieťaťa ako dostupného sexuálneho objektu, pričom uvedené

u obžalovaného korešponduje s jeho patologickým osobnostným narušením a sexuálnou deviáciou i
vzhľadom na jeho mentálny a osobnostný defekt. Z psychologického hľadiska možno u neho potvrdiť
poruchu sexuálnej preferencie v objekte (pedofília), kedy primárnym sexuálnym objektom sa u neho
javí dieťa. Bližšia diferenciácia je v kompetencii znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
sexuológia. K spôsobu nadväzovania kontaktov obžalovaným s maloletými deťmi znalkyňa uviedla, že

po počiatočnom zoznámení a kamarátskom prihováraní vyhľadával miesta a čas možného osobného
kontaktovania sa s maloletými, kedy im predostrel vysoko pravdepodobne skôr neagresívnou formou
nepriamehonátlaku,verbálnympresviedčanímamanipuláciousvojupožiadavkusexuálnehocharakteru
napokon i s využitím formy materiálnej odmeny. Možno predpokladať, že k ľahšiemu a prístupnejšiemu
nadviazaniu kontaktu prispel v prospech obžalovaného jeho nízky, mentálny deficit. Motivácia spáchania

trestného činu nesie znaky patologickej motivácie konania. Z hľadiska motivácie možno v minulosti
i aktuálne identifikovať výlučne prítomnosť sexuálneho motívu v konaní obžalovaného. Uvedené
je psychologicky zrozumiteľné, tiež povahové vlastnosti obžalovaného sa zhodujú so spáchaným
trestným činom. Za motivačné predpolie v užšom zmysle slova možno predpokladať jeho patologickúosobnostnú štruktúru, mentálny defekt, sociálny a osobnostný debakel vo vzťahu k ostatným ľuďom
až vyčlenenie sa zo sociokultúrneho a pracovného prostredia, absenciu partnerského a sexuálneho
vzťahu, aktuálny afektívny stav, nadužívanie alkoholu. Baživý vývoj jeho poruchy sexuálnej orientácie

(pedofílie)pomohla vystupňovať aj niekoľkoročná beztrestnosť jeho počínania, neefektívna liečená už v
minulosti ambulantným spôsobom. Obžalovaný skôr demonštratívne svoje konanie ľutoval, absentuje u
neho afektívne sýtená ľútosť nad svojim konaním, čo ale nie je celkovo v rozpore s jeho osobnostnou
ani mentálnou výbavou, ani zistenou poruchou sexuálnej orientácie. Vzhľadom na mentálnu a
osobnostnú výbavu obžalovaného je z forenzne-psychologického hľadiska predsa dostatočne spôsobilý

vo všeobecnosti, v obvyklom stave nezmeneného vedomia postačujúco správne vnímať a reprodukovať
okolnosti a okolnosti prípade, pre ktorý je trestne stíhaný. Z psychologického hľadiska boli preukázané
zmnožene znaky skôr negatívnej prognózy pre resocializáciu u obžalovaného. Aktuálne majú u neho
prevahu negatívne faktory z oblasti sociálnej (socioekonomická úroveň, doterajší mnohoročný spôsob
života, absencia jadrovej rodiny, strata pracovných návykov), z oblasti osobnostnej (mentálny a tomu
zodpovedajúci osobnostný deficit nezvratného charakteru, porucha sexuálnej orientácie, nadužívanie

alkoholu), z oblasti kriminogénnej (doterajšia delikventná anamnéza) nad prognosticky pozitívnymi
faktormi resocializácie. Celkový efekt resocializácie obžalovaného môže mierne závisieť aj od kvality
psychoterapeutickejasocioterapeutickejstarostlivostizameranejnaliečbusexuálnejporuchy,nazmenu
v seba vnímaní a predovšetkým na získaní kritického postoja k trestnej činnosti, čoho docielenie je
skôr raritné. Zistená poruchy sexuálnej orientácie je determinovaná celkovým vývinom osobnosti vo

vzťahu k hereditárnej, neuropsychiatrickej záťaži, rodinného a socio-kultúrnemu prostrediu, prejavuje sa
vo všetkých sférach života osobnosti a je terapeuticky minimálne ovplyvniteľná, a to s reguláciou iba
zložky správania. Preto možno pozitívny efekt prevýchovy u obžalovaného vysoko pravdepodobne skôr
vylúčiť. K osobe obžalovaného uviedla, že v oblasti afektivity je to osobnosť s infantilnými tendenciami,
citovou nezrelosťou, s intenzívnym vnútorným životom. Prítomné sú ukazovatele priamych znakov jej

nezdržanlivosti, explozivity, silných afektov a agresívnych napätí, voči ktorým je osobnosť bezbranná,
avšak jej agresivita je vyvažovaná úzkosťou a prežívaná formou výčitiek svedomia, prítomný tiež strach
z vlastnej agresie. Zvýšené je depresívne prežívanie, pocity menejcennosti, neistoty, úzkosť, enormne
v popredí je problematická oblasť sexuality. V oblasti sociability ide o osobnosť sociabilnú, avšak
preukázané je slabšie humánne a sociálne nastavenie, ambivalencia vo vzťahu k druhým až čiastočné

odvrátenie sa od ľudí popri introvertovanej orientácii. Osobnosť je veľmi sugestibilná, dependentná,
vzhľadom na jeho egocentrizmus, nekompromisnosť, sklony k častejšiemu sebapresadzovaniu, má
predsa viac konfliktové medziľudské vzťahy. V oblasti správania sa dominuje pasivita, má sklon
k šablónovitým prejavom, ,,lacným“ riešeniam problémov. Celkovo sú prítomné regresné prejavy,
demonštratívnosť, preukázané sklony k panickým reakciám. Prítomné znaky vzdorovitosti a sklonu

ku globalizácii agresivity, najmä v kritických situáciách sa agresivita prejavuje priamo v správaní. V
oblasti adaptability je to osobnosť labilná, ide u nej o nútenú adaptabilitus typickou ľahkovážnosťou,
nezodpovednosťou, so sklonom k parazitickému, asociálnemu štýlu života. Nerada sa zaväzuje, má
sklon zastávať alibistický postoj, zaujíma nereálne postoje vo vzťahu k povinnostiam aj právam.
Prítomné sú výrazné jej disimulačné ako aj konfabulačné tendencie, zároveň agravačné tendencie,

prejavy stratégie obrany na primitívnej úrovni. Aktuálne je preukázaný stabilizovaný psychický stav,
neprítomnosť závažnej psychickej poruchy. Schopnosť vnímať realitu je vo všeobecnosti dobrá a možno
predpokladať skôr iba prechodné poruchy orientácie, zmnožené ukazovatele nadužívania alkoholu.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že z psychologického hľadiska možno poruchu sexuálnej
preferencieuvyšetrovanejosobyidentifikovaťnazákladepsychologickéhovyšetrenia,ktoréhosúčasťou

sú štandardné psychodiagnostické metódy, štúdia spisovej a zdravotnej dokumentácie a vychádza sa
z toho, čo o svojom sexuálnom správaní udáva osoba. Z hľadiska odboru psychológia sexuality, na
základe vyššie uvedeného je možné rozlíšiť vo všeobecnosti predovšetkým objekt sexuality, a to buď
dospelá osoba lebo dieťa a z toho hľadiska detský vek možno ohraničiť dosiahnutím 18 rokov, preto
sexuologickéPPGvyšetreniejedoposiaľnajvyššouobjektívnoumetódouskúmaniasexuálnehoobjektu.

ZnaleckézáveryM..F.korešpondujúsjejznaleckýmizávermi.Prikonštatovaní kspôsobunadväzovania
kontaktov obžalovaného s deťmi v tom, že skôr neagresívnou formou nepriameho nátlaku obžalovaný
koná, uviedla, že vychádzajúc z vyšetrovacieho spisu, že z psychologického hľadiska v uvedenom
neidentifikovala znaky agresívneho chovania, skôr verbálne presviedčanie, manipuláciou maloletých
primäť k spolupráci, avšak bez toho, aby bolo vysoko pravdepodobné agresívnym spôsobom donútení

k vykonávaniu sexuálnych praktík, o čom svedčí aj to, že maloletí mohli vysoko pravdepodobne z
tejto situácie odísť. Tiež neboli použité také formy násilia ako napr. telesné pripútanie. Ďalej uviedla,
že podľa zdravotnej dokumentácie bol obžalovaný od roku 1994 liečený pre pedofilné sklony a bola
mu nariadená ochranná ambulantná sexuologická liečba a vzhľadom na možnú recidívu sa ukázalaako nepostačujúca, neadekvátna. U obžalovaného mu jeho zistená mentálna úroveň neumožňuje
dostatočne adekvátne kontrolovať svoje citové prejavy, preto aj vo všeobecnosti v každodenných
situáciách má narušenú sebakontrolu prejavov afektivity navonok. Vo vzťahu k vyšetrovanej udalosti

v oblasti sexuality sa mohol prejaviť počas skutku tým, že nebol dostatočne schopný regulovať mieru
svojej sexuálnej potreby a mohol viac trvať na uspokojení svojej potreby.

Ďalej bol na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Psychiatria, Sexuológia JUDr. MUDr. B. F., ktorý podal písomný znalecký posudok o vyšetrení

duševného stavu obžalovaného M. C. pod č. 164/2017, na záveroch ktorého pred súdom zotrval a
odvolal sa na ne. Zo záverov znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného vyplynulo, že u
neho nebola zistená duševná choroba alebo porucha v pravom, najužšom zmysle slova, nie je duševne
chorý. Boli zistené podpriemerné rozumové schopnosti v pásme ľahkej, mentálnej retardácie. Jeho
osobnosť je simplexná, jednoducho štruktúrovaná. V čase skutku obžalovaný trpel sexuálnou deviáciou
- Efebofíliou a zároveň sa u neho prejavovali podpriemerné rozumové schopnosti. Rozpoznávacie

schopnosti - schopnosť vnímať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť boli mierne znížené
pod vplyvom podpriemerných rozumových schopností a sexuálnej deviácie Efebofílie, nejednalo sa o
forenzne podstatné zníženie. Ovládacie schopnosti boli forenzne podstatne znížené, približne o jednu
polovicu, podstatný vplyv na toto zníženie mala sexuálna deviácia Efebofília, k ďalšiemu zníženiu
prispeli podpriemerné, rozumové schopnosti. Napriek tomu, že obžalovaný má celkovo podpriemerné

rozumové schopnosti, nezistil u neho poruchy vnímania v zmysle halucinácii ani poruchy myslenia v
zmysle bludov alebo konfabulácii, nebolo zistené narušenie tzv. epizodickej pamäte (zložky pamäti,
ktorá slúži na uchovanie a vybavenie si udalosti, príhod). Je jednoznačne schopný zapamätať si a
následne reprodukovať ním prežité zážitky. Presné časové vymedzenie môže byť mierne narušené.
Bol schopný správne vnímať prežité udalosti týkajúce sa vyšetrovaného skutku a v súčasnosti je

schopný reprodukovať prežité udalosti. U obžalovaného bolo vykonané PPG vyšetrenie, ktoré však
nebolo validné, nebolo možné ho vyhodnotiť vzhľadom na neprítomnosť pozitívnych alebo negatívnych
reakcií na predložený, podnetový materiál. Za nepravdepodobnejší dôvod nevalidnosti považuje, že
v priebehu vyšetrenia sa nepodarilo dostatočne zmierniť strach a úzkosť obžalovaného z daného
vyšetrenia. Vedomá snaha obžalovaného skresliť priebeh vyšetrenia nebola zistená. Vzhľadom na

dostatočný podkladový materiál je možné ostatné otázky zodpovedať aj bez zopakovania PPG
vyšetrenia. Obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou - Efebofíliou, čo znamená erotické zameranie muža
na dispievajúcich chlapcov. Podstata tejto sexuálnej anomálie spočíva v preferencii pubertálneho
dvorenia. Efebofila láka ,,klackovitosť“ (vzdorovitosť, neposlušnosť) zjavu a pohybov chlapca, túži byť
v nadradenom postavení voči chlapcovi, má túžbu chlapca ukázniť, ovládnuť. Pobyt obžalovaného

na slobode je zo sexuologického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, obžalovanému navrhol uložiť
ochranné sexuologické liečenie v ústavnej forme. Z hľadiska psychiatrického pobyt obžalovaného na
slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, nie je potreba psychiatrického liečenia. U obžalovaného
bola zistená závislosť na alkohole, preto mu navrhol uložiť ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej
forme. Do úvahy bolo vzaté aj zoofilné, deviatné konanie obžalovaného, ktoré priamo neovplyvnilo

stanovený typ sexuálnej deviácie.
Na hlavnom pojednávaní na položené otázky znalec uviedol, že vzhľadom na zistenú alkoholovú
závislosť sa obžalovaného pri vyšetrení dotazoval na to, či mal požitý alkohol a uviedol, že v tom čase
užitý alkohol nemal. K tejto informácii vzhľadom na zistenú alkoholovú závislosť pristupoval s istou
rezervovanosťou.Akbysapreukázalovtrestnomkonaníspáchanieskutkovpodvplyvomalkoholu,tento

užitý alkohol by mal prídavný vplyv na znížení rozpoznávacích a ovládacích schopností obžalovaného,
aj keby sa preukázala stredne ťažká opitosť neprispelo by to k takému zníženiu rozpoznávacích
schopností, aby to bolo do polovice, ani ovládacie by neboli znížené viac než o polovicu. Motivácia
obžalovaného je zrozumiteľná vzhľadom na jeho preferenčný sexuálny objekt, čo pripúšťal aj sám
obžalovaný napr. neuvádzal žiadne aktivity s dospelými ženami. K pojmu pedofília a efebofília uviedol,

že táto terminológia sa v znaleckej praxi používa do istej miery prekrývajúco. Jednou zo všeobecných
definícii je, že sa jedná o pedofíliu v prípade sexuálneho kontaktu s osobou pod dvanásť rokov a
zároveň vekový rozdiel medzi páchateľom a obeťou je viac než päť rokov. Pedofília je širší pojem než
efebofília, možno tak v tomto prípade hovoriť o pedofílii. Efebofília je cielenejší sexuologický termín,
jedná sa o zameranosť na dospievajúcich chlapcov. Úplne presne vek, ktorý má mať cielený objekt

sa nedá určiť, približne možno uviesť desať až šestnásť rokov, podľa vyspelosti jedinca. Obžalovaný
v tej veci nemá pedofilné preferencie v tom najužšom veku, pre deti predškolského a mladšieho veku,
kde by sa hovorilo o pedofílii v tom najužšom slova zmysle. Pre uvedené svedčí aj spôsob realizácie
sexuality obžalovaným a samotné prevedenie skutkov. Obvykle v sexuológii platí, že čím je zameraniena objekt nižšieho veku, tým sú praktiky jemnejšie, miernejšie, čím je zamerané na vyšší vek, tak sa
postupne objavujú masturbačné, koitálne aktivity, pri efebofílii je častá súlož medzi stehná. Preto má
za to, že v danom prípade je sexualita obžalovaného výstižnejšie popísaná ako efebofília než pedofília.

Obžalovaný pri vyšetrení neuviedol takmer žiadne spôsoby sexuality ním realizované v medziach
zákona, preto je vysoko pravdepodobné, že pri pobyte na slobode, by sa mohol opakovane dopustiť
sexuálnych kontaktov s nedospelými chlapcami. Ochranná sexuologická liečba by mala jednak chrániť
spoločnosť pred takýmto konaním a na druhej strane páchateľa smerovať, terapeuticky ovplyvňovať v
smere zákonnej realizácie svojej sexuality. Vzhľadom na osobnosť obžalovaného a de facto recidívu

trestnej činnosti i keď s dlhším časovým odstupom považuje ambulantnú liečbu za nedostatočnú a
navrhuje ústavnú liečbu, kde bude prebiehať kontinuálne s dostatočnou intenzitou a po adekvátne
potrebnú dobu. Na základe vyšetrenia u obžalovaného možno hovoriť o II. až III. vývojovom štádiu
závislosti na alkohole podľa Jellineka a tiež považuje za potrebnú ústavnú formu liečby, kde je vyššia
pravdepodobnosť dosiahnutia účelu tejto liečby.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 1.6.2017 potvrdzuje, že miesto činu sa
nachádza v meste Spišské Podhradie, pri železničnej stanici, za budovou depa.

Podľa úradného záznamu polície zo dňa 1.6.2017 bolo zistené, že v okolí miesta železničného depa v
Spišskom Podhradí sa nenachádza žiaden kamerový systém.

Z priestupkového spisu ORPZ-PP-OPP7-157/2013-P vyplynulo, že obžalovaný M. C. bol dôvodne
podozrivý z priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. c) zák. č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch spočívajúcom vo vykonaní sexuálneho styku s baranom. Rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 13Ps/3/2013 zo dňa 23.5.2013, právoplatného 14.6.2013 bol obžalovaný
obmedzený v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je oprávnený samostatne nakladať s hnuteľným
a nehnuteľným majetkom, podpisovať kúpno-predajné zmluvy, zmluvy o pôžičke a úvere a iné zmluvy
týkajúce sa nakladania s majetkom s výnimkou voľného nakladania s finančnou hotovosťou vo výške 30

eur mesačne ako vreckovým, a to na základe znaleckého skúmania, podľa ktorého horné ľahké pásmo
mentálnej retardácie nebráni postihnutej osobe zapájať sa do pracovného procesu, dať najavo svoju
vôľu, pochopiť vôľu iných osôb, komunikovať s úradmi, má dostatočné mentálne kapacity, aby pochopil
význam rozhodnutí súdu.

Podľa správy z miesta trvalého bydliska obžalovaný je slobodný a žije sám v rodičovskom dome. Zo
strany občanov neboli doteraz na neho podávané žiadne sťažnosti, nebol riešený v priestupkovom
konaní.

Podľa evidencie priestupkov nebol obžalovaný doposiaľ priestupkovo prejednávaný. Podozrenie zo

spáchania priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. c) zák. č. 372/1990 Zb. bolo skončené odložením veci.

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný Okresným súdom
Spišská Nová Ves sp. zn. 1T 433/89 pre trestný čin podľa § 132 ods. 1 písm. a) Tr. zákona č. 140/1964
Zb., pričom sa na neho hľadí , akoby nebol odsúdený.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo
a v ich súhrne, pričom zistil, že skutky sa stali tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný M. C. svojou výpoveďou potvrdil skutočnosť, že niekedy na jar roku 2017 sa náhodne stretol

s maloletým V. O. a aj N. O. osobitne, oslovil ich a zavolal, aby išli ku stanici. Ďalej však poprel všetky
okolnosti týkajúce sa toho, že vykonával s nimi nejaké sexuálne praktiky, aby ich o niečo také žiadal,
aby ich udrel, resp. použil nejaké násilie.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval túto obranu obžalovaného za účelovú v snahe

vyviniť sa z trestnej zodpovednosti.

Obžalovaný je zo spáchania predmetných skutkov priamo usvedčovaný výpoveďou mal. svedkov V. a
N. O.. Mal. V. O. vo vzťahu k skutku v bode 1/ potvrdil, že obžalovanému potom, čo ho vyzval, abyišiel ,,jebať“ povedal, že nejde, na čo bol obžalovaným chytený za ruky (tak, že ho bolela) a zasúval mu
penis medzi jeho nohy. Svedok uviedol, že takéto správanie nechcel, pričom popísal, že sa nebránil a
uviedol, že obžalovaný bol silnejší ako on. Taktiež potvrdil, že obžalovaný mu povedal, že ho nemá zbiť,

lebo ho zbije on. Pohlavný úd mu dal aj do úst. Výpoveďou svedka mal. N. O. boli potvrdené skutočnosti,
že obžalovaný ho vyzval, aby išiel ,,jebať“, čo odmietol, načo chcel odísť, ale obžalovaný ho dobehol a
chytil ho za ruky a nohy. Obžalovaný bol vyzlečený, dal nohavice dole aj jemu, jednou rukou mu silno
držal ruky a zo zadu mu dával pohlavný úd medzi nohy. Pohlavný úd mu dal aj do úst.

Vierohodnosť výpovedí maloletých svedkov bola potvrdená znaleckým posudkom O.. E. O. z odboru
Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, ktorá maloletých svedkov vyšetrila,
pričom neboli u svedkov zistené poruchy vnímania a zároveň preukázaná schopnosť oboch svedkov
zreprodukovať podstatu prežitých udalostí s malým počtom detailov, popísať skutok v hrubých rysoch.
Znaleckým skúmaním tiež dospela k záveru, že ich verbálno-logická pamäť je rozsahom veľmi slabá,
preto ak by si okolnosti skutkov vymysleli, neboli by schopní ich s odstupom času popísať, to isté

platí aj o ich ovplyvniteľnosti, ktorá už je daná tým, že sú obaja mentálne retardovaní, ale neboli by
schopnísodstupomčasu(výsluchvprípravnomkonaníapriklinickomvyšetrení)sinatakétoskutočnosti
(naučené, vypočuté) spomenúť. Vzhľadom na kapacitu pamäte si pri reprodukcii mnohé detaily ani
nezapamätali. K namietanej nezákonnosti výpovedi maloletých svedkov obhajobou z dôvodu kladenia
navádzajúcich otázok vyšetrovateľom súd dodáva, že v dôsledku toho nie je nezákonná výpoveď svedka

celá ako taká, pričom bolo možné vychádzať z častí výpovedí, kde svedkovia odpovedali na otázky, ktoré
neboli sugestívneho charakteru, ktoré v zmysle § 132 ods. 2 Tr. poriadku nemožno svedkovi položiť
alebo boli napr. spresňujúceho charakteru, ktoré si vyžadoval výsluch vzhľadom na vek a nízky intelekt
maloletých.

Svedok mal O. O. v súlade s výpoveďou svedka mal. V. O. potvrdil, že od brata V. vedel, že obžalovaný
ho volal a keď nechcel ísť, ťahal ho za ruku a pri železničnej stanici, kde majú vlaky garáže ho znásilnil.
Iné okolnosti mu buď neuviedol, resp. si ich nezapamätal. Potvrdil skutočnosť, že vnímal, že toto konanie
obžalovaného malo na brata zlý dopad, ale tiež na neho samého čo ho viedlo k tomu, že išiel na políciu
podať trestné oznámenie na obžalovaného. Svedkyňa U. O. potvrdila, že trestné oznámenie bol podať

syn Peter. Na synovi V. v období Veľkej noci badala, že bol červený a vystrašený, pričom však o konaní
obžalovaného jej vtedy bližšie nehovoril. Synom povedala, aby nechodili von, keď je tam obžalovaný. Jej
výpoveď bola hodnoverná, pretože napriek obhajobou namietaným rozporom vo výpovedi súd udáva,
že sa nejednalo o podstatné rozpory, ale svedkyňa bola podrobnejšie vypočúvaná pred súdom oproti
prípravnému konaniu a rozpory vysvetlila bez vzniku pochybností o tom, žeby mala v úmysle nepravdivo

o dotazovaných skutočnostiach vypovedať. Miesto spáchania skutku preukazuje zápisnica o ohliadke
miesta činu s vyhotovenou fotodokumentáciou.

Okolnostiam spáchania skutku tak, ako sú popísané v skutkovej vete nasvedčujú aj znalecké zistenia
týkajúce sa osoby obžalovaného M. C.. Znaleckým skúmaním z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetvie Psychiatria a Sexuológia JUDr. MUDr. B. F. bolo preukázané, že konanie obžalovaného bolo
prejavom jeho deviatnej sexuality, vzhľadom na objektívne zistenú a preukázanú sexuálnu deviáciu - z
hľadiska psychiatrie označovanú ako efebofília, teda jeho zameranie na dospievajúcich chlapcov. Pod
vplyvom tejto sexuálnej deviácie bolo taktiež preukázané zníženie jeho ovládacích a rozpoznávacích
schopností, neboli však vymiznuté. Vzhľadom na tento objektívne preukázaný preferenčný sexuálny

objekt u obžalovaného je tak zrejmá aj motivácia obžalovaného k spáchaniu trestného činu. V súlade s
týmito závermi bolo aj znalecké skúmanie znalkyne PhDr. Q. A. z odboru Psychológia, odvetvia klinickej
psychológie detí a dospelých a psychológie sexuality, ktorého objektívnym zistením bola preukázaná
patologická osobnostná štruktúra obžalovaného na organickom podklade, okrem iného s poruchou
sexuálnej preferencie v objekte - pedofília. Zistená náklonnosť obžalovaného k deťom je výlučne v

zmysle náklonnosti ako sexuálneho objektu a v motivácii konania vidieť sexuálny motív.

K tvrdeniu obhajoby, že v konaní obžalovaného nebol preukázaný prvok násilia alebo hrozby násilia ako
obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu sexuálneho násilia súd dodáva, že už samotné
chytenie rúk obžalovaným, ktoré bolo popísané ako silné, slúžilo obžalovanému na zamedzenie odporu

maloletých chlapcov, s ktorým bol obžalovaný uzrozumený, pretože z okolností skutkového stavu
vyplynulo, že obžalovaný preukázateľné vedel, na základe ich výslovného odmietnutia jeho ponuky na
sex, že maloletí nechcú s ním vykonávať žiadne sexuálne praktiky. Dokonca vo vzťahu k V. použil aj
hrozbu bezprostredného násilia, keď mu uviedol, že ho nemá zbiť, teda sa nemá brániť (bol si vedomý,že nesúhlasí s jeho návrhom na sex), lebo ho udrie. V tom sa súd teda prikláňa k časti záverečnej reči
prokurátorky,kdeuviedla,žezanásiliepripredmetnomtrestnomčinenemusiabyťpovažovanélenhrubé
prejavy fyzického násilia ale aj fyzické obmedzenie obete spočívajúce v úmysle túto sexuálne zneužiť.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrh obhajoby a obžalovaného na vypočutie svedkov B. C. a Q.
C. na okolnosť, či a kedy sa obžalovaný nachádzal mimo miesta pobytu resp. v zahraničí, vzhľadom na
to, že by išlo o dokazovanie nadbytočné. Z vykonaného dokazovania bolo totiž bez pochýb preukázané,
že obžalovaný sa v žalovanom období, na mieste uvedenom v rozsudku s maloletými chlapcami stretol,

o čom sám vypovedal a sporný ostal len priebeh a konanie obžalovaného počas týchto stretnutí.
Preto výpovede navrhovaných svedkov by neprispeli k objasneniu skutkového stavu veci. Neobstojí ani
tvrdenie obhajoby, že doba spáchania skutku je vymedzená veľmi všeobecne a nezodpovedá zákonnej
dikcii náležitosti obžaloby aj s poukazom na čas vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia, kde sa
čas spáchania skutku uvádzal mesiac apríl 2017. Súd v tejto súvislosti dodáva, že časové vymedzenie
skutkov vyplynulo z dokazovania a je dostatočné. Skutkové okolnosti sa môžu na základe vykonávaného

dokazovania meniť a skutok vymedzený obžalobou musí byť zhodný so skutkom uvedeným v uznesení
o vznesení obvinenia tak, aby ostala zachovaná totožnosť skutku, na zachovanie ktorej nemajú vplyv
zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré skutok individualizujú (okrem iného aj čas jeho spáchania) ale
totožnosť skutku je zachovaná ak je aspoň z časti zachované konanie alebo jeho následok.

Taktiež bol súdom odmietnutý návrh obžalovaného na vypočutie maloletých svedkov V. a N. O., pretože
tento dôkaz bol v konaní vykonaný prehratím obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu týchto svedkov
vykonaných v prípravnom konaní s možnosťou obžalovaného sa k nemu vyjadriť, a teda zákonným
spôsobom s poukazom na splnenie zákonných podmienok podľa § 135 ods. 3 Tr. poriadku, o to
viac, že znalkyňa PhDr. E. Pokrievková vzhľadom na povahu skutkov neodporučila vykonávať ďalšie

vyšetrovacie úkony s maloletými chlapcami, kde by to mohlo výrazne zasiahnuť do vývinu ich sexuality.

Z. dokazovanie takto tvorí logickú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom súhrne
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti spáchaných skutkov a usvedčujú obžalovaného z ich spáchania,
preto ho súd uznal za vinného.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom, súd upravil skutkovú vetu v bodoch 1/ a
2/ bez toho, aby došlo k zmene v totožnosti skutkov.

Obžalovaný M. C. v bode 1/ a 2/ po subjektívnej aj objektívnej stránke sa dopustil pokračovacím

konaním zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pretože násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil iného
k orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati. Uvedeného
konania sa dopustil tak, že v presne nezistený deň jarných mesiacov roku 2017, pri železničnom depe, v
blízkosti železničnej stanice v Spišskom Podhradí, vulgárne oslovil maloletého V. P., nar. XX.XX.XXXX,

na vykonanie sexu a keď mu maloletý povedal, že nejde, chytil ho za obe ruky, obnažil sa, vyhrážal sa mu
bitkou a následne držiac maloletého za obe ruky mu zasúval svoj penis medzi jeho nohy a následne mu
strčil stoporený penis do úst a keď maloletého pustil, tento z miesta ušiel a tiež v presne nezistený deň
jarných mesiacov roku 2017, pri železničnom depe, v blízkosti železničnej stanice v Spišskom Podhradí
vulgárnymi slovami vyzýval na sex maloletého N. P., nar. XX.XX.XXXX a keď mu maloletý povedal, že

nejde a sa pokúsil ujsť, obžalovaný ho dobehol, zobral ho do náručia, odniesol k železničnému depu,
kde ho chytil za obe ruky, vyzliekol mu nohavice, sám sa obnažil a zasúval mu svoj penis zozadu medzi
nohy a tiež do úst a keď s uvedeným konaním prestal, maloletý z miesta ušiel. Podľa § 127 ods. 1 Tr.
zákona sa dieťaťom rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak trestný zákon neustanovuje inak.
Vzhľadom na preukázanú sexuálnu deviáciu obžalovaného je zrejmé, že skutky spáchal v súvislosti s

vekom maloletých.

Konanie obžalovaného v bode 1/ a 2/ súd posúdil ako pokračovací trestný čin podľa § 122
ods. 10 Tr. zákona vzhľadom na to, že čiastkové útoky (v oboch bodoch) boli spojené objektívnou
súvislosťou v čase, spôsobe ich spáchania, v predmete útoku a zároveň aj subjektívnou súvislosťou,

najmä jednotiacim zámerom obžalovaného uvedený trestný čin spáchať.

Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a)
Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu slobodyrozhodovania osoby v pohlavných vzťahoch. Zo znaleckého dokazovania bolo preukázané, že konal
ako trestne zodpovedná osoba.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených
v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Poľahčujúcou okolnosťou u
obžalovaného podľa § 36 písm. j) Tr. zákona je, že viedol doposiaľ riadny život (súd neprihliadol na
odsúdenie obžalovaného podľa odpisu z registra trestov, keďže sa jedná o odsúdenie spred temer 30

rokov).

Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd upravil základnú trestnú sadzbu (7
- 15 rokov) znížením jej hornej hranice o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, v dôsledku čoho
bola určujúca trestná sadzba 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace.

Súd pri rozhodovaní o treste (o jeho výmere) použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, teda
mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným
zákonom a takto uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, lebo mal preukázané znaleckým
dokazovaním, že obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a vzhľadom na jeho

zdravotný stav a súčasne uložené ochranné liečenie sexuologické v ústavnej forme, možno dosiahnuť
ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Vzhľadom na osobu obžalovaného, závažnosť trestnej
činnosti, jej pokračovací charakter je pritom na obžalovaného nutné pôsobiť trestom spojeným s
obmedzením jeho osobnej slobody. Aj napriek skutočnosti, že v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Tr.
zákona súd pri výmere trestu nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3, pri určení výmery

trestu odňatia slobody súd zároveň zohľadnil znaleckým skúmaním zistenú skôr negatívnu prognózu
jeho resocializácie, ktorej efekt ale bude závisieť aj od kvality psychoterapeutickej a socioterapeutickej
starostlivosti.

Na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Súd sa stotožnil s návrhom prokurátorky na uloženie ochranného sexuologického liečenia, pretože

z vykonaného dokazovania najmä znaleckého posudku JUDr. MUDr. B. F. bolo preukázané, že
obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti pod vplyvom sexuálnej deviácie efebofílie
a podpriemerných, rozumových schopností a jeho pobyt na slobode je nebezpečný z hľadiska
sexuologického. Súd prihliadol na potrebu liečenia obžalovaného a na to, že ochranu spoločnosti, a
teda zároveň aj úplné naplnenie účelu, ktorý trestné konanie sleduje, je možné docieliť len v spojitosti

s uložením ochranného sexuologického liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Ďalej sa súd
stotožnil aj s navrhovanou ústavnou formou ochranného liečenia, ktorej potrebu a opodstatnenosť (za
účelom naplnenia jej požadovaného účelu) znalec podrobne odôvodnil pri výsluchu a jej potreba v ozaj
čo najvyššej kvalite vyplynula aj z psychologického skúmania, nakoľko môže mať určitú mieru aj pri
naplnení účelu trestu čo sa týka celkovej resocializácie obžalovaného.

Napriek návrhu prokurátorky súd neuložil obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické ústavnou
formou, nakoľko na základe vykonaného dokazovania pred súdom nebolo preukázané, aby obžalovaný
trestný čin spáchal pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním, čím nedošlo k splneniuvšetkých zákonných podmienok tak, ako to predpokladá ustanovenie § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona,
aby bolo možné navrhované ochranné liečenie uložiť.

Uloženýtresttaktosúdpovažujezazákonnýaspravodlivý,ktorýsplníúčelsledovanýTrestnýmzákonom
tým, že sa vytvoria podmienky na prevýchovu obžalovaného, teda individuálnu prevenciu, naplní sa
prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od
páchania trestných činov a zároveň bude zabezpečená ochrana spoločnosti tým, že sa obžalovanému
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

O škode súd nerozhodoval, keďže poškodená U. O. sa s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní
nepripojila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.