Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/435/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205267
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414205267.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek
senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zastúpenému AK Spukeník - Štrpka,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanému: A., nar. V.., bytom XX,, za účasti:
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362

962, ako pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, zast. JUDr. Patrikom Podhorským,
advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 779,04 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/381/2015-84 zo dňa 03.
03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962 (ôsmy výrok), p o t

v r d z u j e.

II. Žalovanému a pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi konania Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, náhradu trov odvolacieho konania proti
žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 140,24 € spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 73,27 € od 18.05.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 15,16
€ od 18.06.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 23,81 € od 18.07.2011 do zaplatenia, 9,50
% ročne zo sumy 28 € od 18.08.2011 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Vo zvyšku okresný súd žalobu zamietol. Určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi

právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a. s., Karadžičova 10, Bratislava a žalovaným v zmluve
o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 08.04.2011 v znení : „V prípade, že užívateľ vypovie zmluvu o
poskytovaní Magio Sat počas doby viazanosti alebo svojím konaní, resp. opomenutím spôsobí dôvod,
pre ktorý je ST oprávnený od Zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat odstúpiť, je ST oprávnený
vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti na službu Magio Sat Klasik vo
výške 199,00 €. Pri pokutách sa DPH neuplatňuje.“ je neprijateľná zmluvná podmienka. Tiež určil, že

zmluvná podmienka obsiahnutá v cenovom výmere č. 111216/2011 právnym predchodcom žalobcu
v tabuľke č. 3 zo dňa 18.11.2011 v znení: „Zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri zániku
Zmluvyopripojenízostrany/zdôvodovnastraneúčastníkapreduplynutím26-mesačnejdobyviazanosti
užívať Službu Magio Sat je 199,00 € jednorazovo.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd prvej
inštancie taktiež určil, že zmluvná podmienka v cenníku pre koncové zariadenia - časť A (nájom a údržba
koncových zariadení) zo dňa 19.5.2010 v bode 11.1.2 v znení: „Zmluvná pokuta v prípade nevrátenia,

straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Boxu je 150,00 €.“ a v bode 11.1.6 v znení: „Zmluvná pokuta
v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu je20,00 €.“ sú neprijateľné zmluvné podmienky. Určil zároveň, že zmluvné podmienky dohodnuté v Tarife
ST, a. s., na poskytovanie Služby Magio Sat vydanej právnym predchodcom žalobcu zo dňa 14.02.2011
a to v bode 4.3.1 v znení: „Pokuta za stratu alebo poškodenie Smart karty zo strany Užívateľa je 19,95

€.“ a v bode 4.5.1. v znení: „Pokuta za stratu alebo poškodenie Satelitnej antény alebo Súvisiaceho
príslušenstva zo strany Užívateľa je 29,95 €.“ sú neprijateľné zmluvné podmienky. Rozhodl, že žalovaný
má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 64% a že Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, IČO: 4236292962 má nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 64%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z vykonaných dôkazov zistil, že právny
predchodcažalobcuažalovanýplatneuzavrelizmluvuoposkytovaníslužbyMagioSat,nazákladektorej
právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému program služieb Magio Sat, pričom žalovaný sa
zaviazal využívať takéto služby ako aj uhrádzať platby za takéto služby. Súd mal z jeho činnosti známe,
že právny predchodca žalobcu je právnická osoby vykonávajúca podnikateľskú činnosť a žalovaná

je fyzická osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť s tým, že v konaní nebolo tvrdené a ani
preukázané,žebyelektronickéslužbyboliposkytnutéžalovanémunavýkonjehopodnikateľskejčinnosti
alebo povolania resp. zamestnania. Podľa názoru súdu má tak žalovaný postavenie spotrebiteľa a to z
dôvodu, že medzi stranami konania bola uzavretá tzv. formulárová zmluva nakoľko jej návrh vyhotovoval
žalobca a žalovaný obsah takejto zmluvy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň súd prvej

inštancie zistil, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že neuhrádzal riadne a včas poplatky
za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 140,24 eur v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu
si uplatnil voči žalovanému aj nároky zo zmluvných pokút. Právny predchodca žalobcu následne takúto
pohľadávku a to vrátane uplatnených zmluvných pokút zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil na
žalobcu, ktorý je tak aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný nespochybnil že mu právny

predchodca žalobcu poskytoval takéto služby a ani výšku poplatkov, ktoré mu vyúčtoval za takéto služby,
a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 140,24 eur nakoľko žalobca preukázal dôvodnosť
takéhoto nároku. Prvostupňový súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517
Občianskeho zákonníka nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením a to z dlžnej
sumy dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr.

3. Súd prvej inštancie preskúmal aj dojednané zmluvné pokuty, a dospel k názoru, že ide o neprijateľné
zmluvné podmienky nakoľko boli dojednané v neprospech žalovaného, ktorý je spotrebiteľom a teda
slabšou zmluvnou stranou tohto záväzkovo právneho vzťahu nakoľko podmienky pre uplatnenie
zmluvnej pokuty ako aj výšku zmluvnej pokuty nemohol ovplyvniť nakoľko ich pripravoval právny

predchodca žalobcu. Žalovaný tak musel uzavrieť vyššie uvedenú zmluvu resp. pristúpiť k cenovému
výmeru, tarife alebo cenníku pre koncové zariadenia - časť A (nájom a údržba koncových zariadení)
súčasťou ktorých boli aj dojednané zmluvné pokuty v takej forme ako ich pripravil právny predchodca
žalobcu alebo ju musel odmietnuť. Z uvedených dôvodovo sú tak zmluvné pokuty neprijateľnými
zmluvnými podmienkami v dôsledku čoho sú neplatné a nemožno ich priznať žalobcovi. Prvostupňový

súd tak zamietol žalobu v časti v ktorej si žalobca uplatnil voči žalovanému takéto zmluvné pokuty s tým,
že takéto pokuty vyhlásil za neprijateľné zmluvné podmienky vo výroku svojho rozhodnutia s poukazom
na ustanovenie § 298 ods. 1 CSP.

4. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení § 262 Civilného sporového

poriadku nakoľko žalobca ako aj žalovaný mali len čiastočný úspech v konaní a preto súd priznal
žalovanému v rozsahu jeho úspechu v súdnom konaní - 64% nárok na náhradu trov konania. Súd prvej
inštancie tiež priznal nárok na náhradu trov konania pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi - občianskemu
združeniu nakoľko nárok na náhradu trov konania sa odvíjal od úspechu resp. neúspechu žalovaného,
pretože na jeho strane vystupoval a keďže žalovaný mal úspech v konaní 64% tak súd rozhodol o jeho

nároku na náhradu trov konania tak ako to uviedol vo výroku rozhodnutia. Prvostupňový súd zároveň
podotkol, že pôvodný vedľajší účastník podľa predpisov účinných do 30.6.2016 (O.s.p.) zanikol s tým, že
žalovaný resp. ani občianske združenie nepodali návrh na pribratie osobitného subjektu do konania a ani
nepredložili žiadne splnomocnenie z ktorého by vyplývalo oprávnenie takéhoto občianskeho združenia
zastupovať žalovaného od 1.7.2016 avšak má právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré uskutočnil

do 30.6.2016.

5. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách pôvodného vedľajšieho účastníka konania podal
včas odvolanie žalobca. Vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal nato, že účelnosť trov právneho zastúpenia intervenienta, resp. občianskeho združenia zriadeného na
ochranu spotrebiteľov bola problematická už dlhodobo, a to najmä z dôvodu, že vedľajší účastník v
rámci svojej činnosti v konaní nikdy spravidla nepoukáže na žiadnu skutočnosť, na ktorú by nemali

povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti súdy. Z uvedeného dôvodu do konania neprináša žiaden
prínos, ktorý by zodpovedal jeho postaveniu a odbornej spôsobilosti, ktorú by mal mať. Jeho hodnota v
konaníjebezvýznamná.Intervenientžiadnymspôsobom niejeschopnýovplyvniťpriebehkonaniaalebo
zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by nedospel sám súd. Jeho prítomnosť v konaní je nepochybne
motivovaná len prospechom v podobe trov konania na úkor účastníkov konania. Tieto úkony sú

jednoznačne nadbytočné a teda neúčelné a nie je možné ich priznať. Súdy vždy dôkladne preskúmavajú
účelnosť trov právneho zastúpenia intervenienta. Preskúmanie ich účelnosti malo za následok vydanie
niekoľkých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako aj krajských súdov, na ktoré žalobca v odvolaní
poukázal. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie ohľadom trov
priznaných vedľajšiemu účastníkovi, resp. intervenientovi.

6. Žalovaný a ani pôvodný vedľajší účastník konania sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z
dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so
sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962 (ôsmy výrok), podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Žalobca v podanom odvolaní namieta priznanie náhrady trov konania pôvodnému vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného.

11. Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odvolací súd pri rozhodovaní

vychádzal zo skutočnosti, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý
obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho účastníka ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku
v znení účinnom do 30.06.2016. Napriek uvedenému odvolací súd vychádza z právneho názoru, že
nadobudnutímúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadkudňa01.07.2016procesnépostavenievedľajšieho
účastníka na strane žalovaného nezaniklo absolútne, pretože podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane
právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo
vedľajšie účastníctvo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016). Pre
účely ďalšieho (v tomto prípade odvolacieho) konania tak zostali zachované všetky procesné úkony
vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovaného ako aj procesné nároky, ktoré mu v konaní vznikli

(predovšetkým nárok na náhradu trov konania). Nakoľko s účinnosťou od 01.07.2016 vedľajší účastník
ako subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným
v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho
účastníctva) prikročil k jej komplexnej zmene, pretože podľa novej právnej úpravy intervenient je
výlučne ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na

výsledku sporu (§ 81 CSP). S účinnosťou od 01.07.2016 nedochádza k automatickej transformácii
bývalého vedľajšieho účastníka na žiadny iný subjekt a podmienky intervencie v prejednávanom spore
splnené neboli (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/55/2014 zo
dňa 29.09.2016). V odvolacom konaní preto odvolací súd s pôvodným vedľajším účastníkom nemohol
pokračovať v konaní, na druhej strane však bol povinný rozhodnúť o odvolaní žalobcu pokiaľ ide o výrok

napadnutého rozsudku o priznaní nároku na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi (z týchto
dôvodov uviedol odvolací súd v záhlaví tohto rozhodnutia, že do 30.06.2016 vystupoval v konaní na
strane žalovaného vedľajší účastník) ako aj o trovách odvolacieho konania aj vo vzťahu k pôvodnému
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.12. Odvolanie žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka nie
je dôvodné.

13. V prejednávanom spore je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pôvodný vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
spotrebiteľov.Presprávnerozhodnutieoodvolaníjepotrebnéprimárnezodpovedaťnaotázky,čivedľajší
účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, bol oprávnený do 30.06.2016

vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v konaní nechať
právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením mohlo vzniknúť právo
na náhradu trov konania.

14. Od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) vykonanej zákonom č.
353/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. za prvú vetu vložila nová druhá

veta, ktorá znela: "Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o
vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie
o vstupe neprihliada." Predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia,
v zmysle ustálených procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené

súdne konania. Súčasne v zmysle zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov
a legitímne očakávania, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostali v týchto
konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených
novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala. Oznámenie o vstupe
do konania doručil pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného súdu prvej inštancie dňa 16.09.2014

(č.l. 33 spisu).

15. Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší
účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu
vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia

oznámenia o jeho vstupe súdu. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje
procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia
takéhoto úkonu. Žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014
nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na jeho strane. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 umožňoval konajúcemu

súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta
O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do
konania súd z vlastnej iniciatívy neskúmal. Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do
konania bol len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámil súdu po doručení
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Následný súhlas podporovaného účastníka

sa vyžadoval len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní
vykonal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa
05.02.2013). Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplývalo samostatné procesné postavenie vedľajšieho
účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a
procesným povinnostiam.

16. Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s
účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila
do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p.)
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že

jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. bol z hľadiska systematického zaradenia vo
vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade
sa nevyžadovalo splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej zustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou bola existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho
jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie
vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusel preukazovať svoj právny záujem na

jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení §
93 ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal
(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné

ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konaniarealizovalomožnosťouzabezpečiťsikvalifikovanéprávnezastúpeniesplnomocnenýmprávnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme mal i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam
podľaustanovenia§137O.s.p.bezakýchkoľvekpochybnostípatrilaináhradatrovprávnehozastúpenia.
Súčasne platilo, že vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada
trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi,

na strane ktorého v konaní vystupoval.

17. Nakoľko v prejednávanom spore došlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby a právo na náhradu trov
konania vzniklo podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP vo väčšej časti úspešnému žalovanému, vzniklo
právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.

18. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplývala nemožnosť
vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Zohľadňujúc
skutočnosť, že žaloba žalobcu bola v konečnom dôsledku vo väčšej časti zamietnutá považoval odvolací
súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nárok vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na náhradu

trov konania za dôvodný.

19. Pokiaľ žalobca v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo
svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú
argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z

radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených
trov právneho zastúpenia. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne neúčelne
vynaložených trov právneho zastúpenia vzhľadom na tvrdený paušálny vstup vedľajšieho účastníka do
konania.

20. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
pôvodného vedľajšieho účastníka je vecne správne.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie

v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný a aj pôvodný vedľajší
účastník konania na strane žalovaného bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný. Pretože však
žalovanému a ani pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v odvolacom

konaní nevznikli, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).