Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415206424
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415206424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava,
Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, proti žalovanej: V.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., K. XXX/
X, o zaplatenie 1 615 eur s príslušenstvom, odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 2. júna 2016, č. k. 10C/212/2015-113, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nové Zámky (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie podľa § 12
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 2. júna 2016, č. k.
10C/212/2015-113 rozhodol, že odporkyňa (ďalej len „žalovaná“ v zmysle § 60 CSP) je povinná zaplatiť
navrhovateľovi (ďalej len „žalobcovi“ v zmysle § 60 CSP) 1 615 eur s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 1 615 eur od 16.04.2014 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

1.2. Zároveň rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu

96,50 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca sa svojim návrhom (ďalej
len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1 615 eur s príslušenstvom
titulom vrátenia štartovacej odmeny z dôvodu, že medzi účastníkmi mala byť uzatvorená zmluva zo dňa
11.06.2013, na základe ktorej mala žalovaná vykonávať činnosť viazaného finančného agenta podľa
zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších

predpisov, keď vzťah medzi účastníkmi vyhodnotil ako vzťah podnikateľský, upravený aj Obchodným
zákonníkom. Vyplácanie štartovacej odmeny malo byť viazané na určitú dobu trvania zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi, ktorá doba však v dôsledku výpovede zo strany žalovanej nemala byť zachovaná, a
preto podľa dojednaných podmienok jej mala vzniknúť povinnosť na vrátenie štartovacej odmeny v celej
výške, teda sumy 1 615 eur s príslušenstvom.

2.2. Žalovaná nesúhlasila so žalobou a žiadala ju zamietnuť. Namietala obchodný charakter

záväzkového vzťahu účastníkov, pretože mala za to, že v skutočnosti došlo medzi účastníkmi k
uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní, prípadne k pracovnoprávnemu vzťahu, k ukončeniu ktorej, resp.
ktorého nemalo prísť výpoveďou z jej strany, ale okamžitým zrušením, pretože žalobca jej nemal vytvoriť
vhodné podmienky zdravotného charakteru, a to aj napriek tomu, že podľa príslušných lekárskychpotvrdení o svojom zhoršenom zdravotnom stave mohla vykonávať činnosť len v obmedzenom rozsahu
a to za situácie, keď v kolektíve sa mala nachádzať aj jej nadriadená P. Y., ktorá mala trpieť závažným
nákazlivým ochorením.

3.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie z hľadiska skutkového stavu zistil, že dňa 11.06.2013
bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o vykonávaní činnosti viazaného finančného
agenta podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka k zákonu č. 186/2009 Z.z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov. Touto zmluvou sa žalovaná

zaviazala pre žalobcu vykonávať činnosti smerujúce k uzavretiu alebo zmene poistnej zmluvy na poistné
produkty žalobcu, predkladať v mene žalobcu ponuky alebo návrhy na uzavretie poistnej zmluvy na
poistné produkty, uzavierať poistné zmluvy so záujemcami o poistenie v mene a na účet žalobcu,
spolupracovať s žalobcom pri správe poistnej zmluvy, spolupracovať pri vybavovaní poistných nárokov
a plnení z poistných zmlúv, najmä v súvislosti s poistnou udalosťou, poskytovať odbornú pomoc,
informácie a odporúčania klientovi na účely uzavretia alebo zmeny poistnej zmluvy a zisťovať, hodnotiť

a spracovávať analýzy poistného rizika v súvislosti s ponúkanými poistnými produktmi na základe
splnomocnenia, ktoré je navrhovateľ oprávnený kedykoľvek odvolať.

3.2. Žalovaná mala uvedenú činnosť vykonávať na celom území Slovenskej republiky a za riadne
vykonávanie tejto činnosti sa žalobca zaviazať vyplatiť žalovanej odplatu za podmienok špecifikovaných

v zmluve a v prílohách, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (článok I. body 1, 2, 3, 4 citovanej
zmluvy). Označená zmluva ďalej obsahovala práva a povinnosti zmluvných strán (článok II.), odplatu
(článok III.), plnomocenstvo, povinnosť mlčanlivosti a ochrany osobných údajov (článok IV.), ukončenie
zmluvy (článok V.) a záverečné ustanovenia (článok VI). Za finančné sprostredkovanie sa žalobca
zaviazal vyplatiť žalovanej odplatu vo forme provízií, ktoré sú upravené aj v prílohe č. 1 tejto zmluvy

(článok III. bod 1). Ukončenie zmluvy bolo dohodnuté vzájomnou dohodou (článok V. bod 1 zmluvy),
písomnou výpoveďou bez udania dôvodu s jednomesačnou výpovednou lehotou plynúcou prvým
dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej strane (článok V. bod 2 zmluvy),
zrušením zápisu odporkyne v registri NBS (článok V. bod 3 zmluvy). Zmluva ďalej obsahuje právo
žalobcu odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v článku V. bod 5 písmeno a) až g) citovanej zmluvy.

Ukončením platnosti tejto zmluvy však nezaniká právny nárok žalobcu na náhradu škody a na vrátenie
provízií od žalovanej v zmysle tejto zmluvy a províznych podmienok tvoriacich prílohy tejto zmluvy.
Účastníkmi bolo dojednané, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, nadobúda platnosť dňom podpisu
zmluvných strán a účinnosť dňom zápisu žalovanej v NBS (článok VI. bod 8 citovanej zmluvy). Súčasťou
citovanej zmluvy sú príloha č. 1 upravujúca provízne podmienky v prípade životného, neživotného

poistenia, ako aj iné odmeny, bonusy a benefity, príloha č. 2, ktorá pozostáva z manuálu finančného
agenta vnútornej obchodnej siete a z prílohy č. 3, ktorá upravuje štartovaciu fixnú odmenu podľa
príslušnej tabuľky č. 1. V jej zmysle doba adaptácie predstavovala 12 mesiacov a vyplatenie štartovacej
fixnej odmeny vo výške 300 eur mesačne (pri prvých 3 mesiacoch) a 200 eur mesačne (pri 4. až
12. mesiaci), bolo viazané na uzatvorenie určitého počtu poistných zmlúv životného poistenia, resp.

neživotného poistenia, bližšie konkretizovaného v tabuľke č. 1. Príloha č. 3 obsahuje aj konštatovanie,
že v prípade ak sa skončí platnosť citovanej zmluvy do jedného roka od nadobudnutia jej účinnosti,
žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi celú výšku vyplatenej štartovacej fixnej odmeny do 15. dní odo dňa
skončenia platnosti tejto zmluvy.

3.3. Podľa osvedčenia o zápise do registra finančných agentov a finančných poradcov vydaného
žalobcom dňa 21.06.2013 žalovaná bola dňa 21.06.2013 zapísaná do zoznamu viazaných finančných
agentov v registri finančných agentov a finančných poradcov vedenom Národnou bankou Slovenska
pod registračným číslom 173 437. Dňa 13.09.2013 žalobca udelil žalovanej oprávnenie na vykonávanie
vstupných obhliadok a/alebo fotodokumentácie motorových vozidiel vstupujúcich do havarijného

poistenia u žalobcu, pričom žalovaná sa zaviazala vstupné obhliadky, ako aj fotodokumentáciu
vykonávať v zmysle absolvovaného školenia pri dodržiavaní povinností stanovených v aktuálne platnej
smernici. Uvedené skutočnosti sú nesporné z citovanej zmluvy, osvedčenia o zápise do registra
finančných agentov a finančných poradcov, splnomocnenia, ako aj zo stanovísk a postojov účastníkov
v konaní.

4. Zástupkyňa žalobcu a žalovaná na pojednávaní dňa 02.06.2016 okrem vyššie uvedených skutočností
uviedli, že štartovacia fixná odmena bola žalobcom vyplatená žalovanej za mesiace júl až november
2013 a január 2014 vo výške 1 615 eur. Medzi účastníkmi neboli zásadné problémy, na činnosť žalovanejnebolireklamácie,nonapriektomudňa24.02.2014bolažalobcovidoručenápísomnávýpoveďžalovanej
zo dňa 19.02.2014, v ktorej uviedla, že dáva okamžitú výpoveď zo zdravotných dôvodov, ktorá nadobúda
účinnosť ku dňu doručenia a súčasne požiadala o zrušenie svojho zápisu v NBS (zhodné postoje oboch

strán a písomná výpoveď zo dňa 19.02.20014).

5.1. Dňa 17.03.2014 bolo žalovanej doručené oznámenie žalobcu zo dňa 03.03.2014 označené ako
„prijatie výpovede zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta“. Žalobca tak oznámil
žalovanej, že mu bola doručená výpoveď dňa 24.02.2014 a že prvým dňom mesiaca, nasledujúceho

po doručení výpovede začne plynúť mesačná výpovedná lehota, a teda dňom 31.03.2014 sa skončí
spolupráca žalovanej s žalobcom. Zároveň zanikne aj platnosť osvedčenia o zápise do registra
finančných agentov a finančných poradcov. Žalovaná bola upozornená na povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy, vrátane povinnosti najneskôr do 15 dní od skončenia zmluvného vzťahu vrátiť vyplatené
štartovacie provízie vo výške 1 615 eur, na ktoré zanikol nárok z dôvodu nesplnenia zmluvne
dohodnutých podmienok.

5.2. Na oznámenie žalobcu reagovala žalovaná svojím listom zo dňa 12.03.2014, doručenom žalobcovi
dňa 25.03.2014, ktorým dala najavo svoj nesúhlas s výpovednou lehotou s tým, že z jej strany
bola podaná okamžitá výpoveď zo zdravotných dôvodov a to aby si chránila svoje zdravie pre svoje
zdravotné problémy a pre zdravotné problémy bývalej manažérky pani Y. ktorá mala mať nákazlivú

chorobu.Žalovanávyjadrilaajnesúhlassvrátenímštartovacejprovízie.Ďalšímlistomzodňa28.03.2014
navrhovateľ oznámil žalovanej, že trvá na dátume ukončenia spolupráce a na vrátení vyplatených
štartovacích provízií vo výške 1 615 eur (oznámenia žalobcu zo dňa 12.03.2014 a 28.03.2014
a stanovisko žalovanej zo dňa 12.03.2014, ako aj zhodné postoje účastníkov v konaní, vrátane
pojednávania dňa 02.06.2016).

5.3. Medzi účastníkmi nebola sporná ani ďalšia skutočnosť a to, že za uzatvorenie jednotlivých poistných
zmlúv žalobca vyplácal žalovanej nielen štartovacie fixné provízie, ale aj riadne provízie, ktoré nie
sú predmetom tohto konania. Žalovaná túto skutočnosť v priebehu celého konania nespochybňovala;
naopak, pravdivosť tohto konštatovania ústne potvrdila na pojednávaní dňa 02.06.2016.

6. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaná v období od 26.02.2014 do 12.02.2015 bola
podnikateľkou zapísanou v živnostenskom registri s obchodným menom V. S. s miestom podnikania
D. Y., X. mája XX a s prideleným IČOm: XX XXX XXX. Do predmetu jej podnikania patrila aj činnosť
podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Žalovaná predložila súdu lekárske správy

o svojom zdravotnom stave. Lekárskou správou V.. X. W., neurológa zo dňa 21.01.2014 bola žalovanej
doporučená racionálna životospráva, telesné šetrenie, pričom z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu pacientka nesmie vykonávať ťažkú ani stredne ťažkú fyzickú prácu, ani prácu vyžadujúcu
dlhotrvajúcu monotónnu záťaž osového aparátu. pacientka môže vykonávať len práce veľmi ľahkého
charakteru pri zohľadnení, že sa pohybuje len s oporou a nie je spôsobilá dlhšieho sedenia ani státia.

Ďalšími lekárskymi správami zo dňa 28.11.2013, 04.12.2013, 11.12.2013, 16.12.2013, 03.01.2014 a
10.01.2014 bol doporučený odber krvi, pretože pacientka bola v styku s pacientkou chorou na pertussis
(lekárska správa zo dňa 28.11.2013) a v ďalších správach sa konštatuje pretrvávajúce zhoršenie
zdravotného stavu v schopnosti postaviť sa a chodiť za pomoci opory.

7. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 2 písm. c/, § 269
ods. 2 veta prvá, § 340 a § 642 Obchodného zákonníka, ako aj podľa § 2 ods. 5, § 3 ods. 4 a § 8 zákona
č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení od 27.05.2009.

8. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodne podaná, pretože bolo preukázané

zhodnými postojmi účastníkov v konaní, ale aj z listinných dôkazov, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi
vznikol na základe zmluvy zo dňa 11.06.2013 a na jej základe mala žalovaná vykonávať činnosť
viazaného finančného agenta s účinnosťou od 21.06.2013, kedy bola zapísaná v tejto pozícii do
príslušného registra Národnou bankou Slovenska. Úlohou žalovanej bolo aj uzatvárať poistné zmluvy
pre žalobcu, za čo v období od 21.06.2013 do 21.06.2014 pri splnení podmienok uvedených v tabuľke

č. 1 prílohy č. 3 citovanej zmluvy žalovanej prináležala štartovacia fixná provízia a to za situácie, keď jej
bola vyplácaná aj bežná provízia, ktorá nie je predmetom tohto konania.9. Za nesporný považoval aj fakt, že výška vyplatenej štartovacej fixnej provízie predstavuje 1 615
eur. Sporné však zostali ďalšie skutočnosti a to predovšetkým, či medzi účastníkmi bol založený
pracovnoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, či zhoršený zdravotný stav manažérky J. Y. ako

nadriadenej žalovanej je dôvodom, pre ktorý je možné ukončiť záväzkový vzťah medzi účastníkmi a
prípadne s akými dôsledkami a napokon, či zhoršený zdravotný stav na prelome rokov 2013/2014 je v
príčinnej súvislosti k vyplateným fixným štartovacím províziám.

10.1. Súd, na rozdiel od žalovanej, bol toho názoru, že na základe zmluvy o vykonávaní činnosti

viazaného finančného agenta zo dňa 11.06.2013 vznikol medzi účastníkmi obchodnoprávny vzťah.
Žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť na úseku poisťovníctva. Žalovaná mala povinnosť vykonávať činnosti uvedené v citovanej
zmluve v pozícii viazaného finančného agenta. Finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo
upravuje zákon č. 186/2009 Z.z. v znení od 27.05.2009. Z jeho ustanovení 2 ods. 5 ale aj z § 3 ods. 4
je nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo vykonávané

podľa tohto zákona je podnikaním a to podľa § 2 ods. 2 písmeno c) Obchodného zákonníka.

10.2. Medzi účastníkmi tak v žiadnom prípade nemohol vzniknúť pracovnoprávny vzťah ani žiadny iný
obdobnývzťah.Súdnesúhlasil anisnázorom žalovanej,žeuvedenývzťahjenutnéposúdiťpodľa§642
Obchodného zákonníka a nasledujúce, ktoré upravujú zmluvu o sprostredkovaní. Z týchto ustanovení

totiž vyplýva, že pre tento prípad by žalovaná nebola oprávnená uzatvárať poistnú zmluvu s treťou
osobou,alebymalapovinnosťvyvíjaťčinnosťsmerujúcuktomu,abyzáujemca,tedapriamožalobcamal
príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. O tento prípad však v konaní nejde a to obzvlášť, keď
v súlade s citovaným zákonom bola žalovaná v pozícii viazaného finančného agenta riadne zapísaná
do registra Národnou bankou Slovenska dňa 21.06.2013.

10.3. Za tejto situácie preto nie je možné uvažovať o vzťahu medzi účastníkmi ako o vzťahu
zamestnávateľa a zamestnanca a už vonkoncom nie je na mieste konštatovanie, že by išlo o vzťah
spotrebiteľský podľa § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. V takom prípade by totiž spotrebiteľ
podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka musel vystupovať tak, že by nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti ale inej podnikateľskej činnosti. Ako je však uvedené vyššie, žalovaná konala v rámci
svojej podnikateľskej činnosti.

11.1. Žalovaná sa snažila dosiahnuť okamžité ukončenie zmluvného vzťahu doručením výpovede, ktorá
aj bola riadne doručená žalobcovi dňa 24.02.2014 s poukazom na svoj zhoršený zdravotný stav a s

poukazom na obavy plynúce z možného ďalšieho zhoršenia zdravotného stavu, vzhľadom na zdravotné
problémy manažérky J. Y., ktoré ako svedkyňa uviedla pred súdom a boli jej potvrdené vo forme čierneho
kašľa v januári 2014.

11.2. Súd poznamenal, že zdravotné problémy pohybového charakteru nevznikli za trvania zmluvného

vzťahu medzi účastníkmi, pretože sama žalovaná potvrdila svoj úraz v období pred 11.06.2013 a bolo
jej jasné, že zhoršenie nastáva v zimnom období. Za tohto stavu prenášať zhoršenie zdravotného stavu
tohto charakteru na žalobcu nie je možné považovať za správne a ani odôvodnené. Žalovanú nikto
nenútil ani nežiadal, aby dňa 11.06.2013 citovanú zmluvu uzatvárala. Naopak, muselo jej byť jasné, že
aj pri svojich zdravotných problémoch si musí plniť povinnosti zo zmluvného vzťahu vyplývajúce.

11.3. Nebol preto najmenší dôvod, aby výpoveď doručená žalobcovi dňa 24.02.2014 bolo možné
považovať za okamžitú výpoveď zmluvného vzťahu, ktorá napokon v konečnom dôsledku ako jedna z
možností ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi upravená ani nebola. V prípade zdravotných
problémov J. Y. nemožno mať výhrady ani voči postupu žalobcu, ktorý v snahe zabrániť prípadnému

rozšíreniuochorenianavrholukončeniespoluprácedohodou,načoJ..P.Y.ajpristúpilavmesiacifebruár
2014. Odhliadnuc od toho, že ochorenie manažérky J.. Y. sa neprejavilo negatívne na zdravotnom
stave žalovanej, ktorá v tejto súvislosti sa nemusela podrobiť žiadnej liečbe a následne po zistení, že
J.. Y. už nebude pokračovať v ďalšej spolupráci s žalobcom po februári 2014, muselo byť žalovanej
jasné, že jej spolupráca minimálne od marca 2014 pre zdravotné problémy J.. Y. nemôže byť ohrozená.

Ak sa teda žalovaná rozhodla zmluvný vzťah s žalobcom ukončiť výpoveďou, ktorá bola žalobcovi
doručená dňa 24.02.2014, súd mal za to, že k zániku došlo podľa článku V. bod 2 zmluvy o vykonávaní
činnosti viazaného finančného agenta zo dňa 11.06.2013 dňom 31.03.2014 a zároveň žalovanej vzniklapovinnosť podľa prílohy č. 3 bod 2 písmeno d) citovanej zmluvy vrátiť žalobcovi celú výšku vyplatenej
štartovacej fixnej odmeny, teda žalovanú istinu 1 615 eur.

11.4. Podľa § 369 Obchodného zákonníka k § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. bola
žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne. Vyplatená
štartovacia fixná odmena mala byť vrátená do 15 dní od skončenia platnosti citovanej zmluvy, teda
do 15.04.2014, a preto nasledujúci deň, teda 16.04.2014 predstavuje prvý deň omeškania. Čo sa v
konečnom dôsledku prejavilo aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal
plnú náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 96,50
eur.

13.1. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia z

dôvodu, že súd v odôvodnení rozsudku neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by vyhovel žiadosti
žalobcu v predmetnej veci.

13.2. Uviedla, že dňa 11.6.2013 uzavrela so žalobcom Zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného
finančného agenta. Zmluva bola neprehľadná a obsahovala 28 strán aj s dodatkami o veľkosti A4.

Podľa žalobcu nevznikol občiansko-právny vzťah, ani pracovno-právny vzťah, avšak ona nekonala
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pretože nemala oprávnenie na takúto činnosť, takže
nevznikol ani obchodný vzťah. V rozsudku je podrobne rozpísaná vyplatená odmena, ktorá bola od 200
do 300 eur mesačne. Za túto sumu vykonávala prácu smerujúcu k uzavretiu alebo k zmene poistnej
zmluvy na poistné produkty, predpokladala v mene žalobcu ponuky alebo návrhy na uzavretie poistnej

zmluvy, spolupracovala pri správe poistenia, pri vybavovaní poistných nárokov a poistných plnení. Prácu
vykonávala v kancelárii, ktorú jej vyznačil žalobca a kde u vedúcej bola lekárom potvrdená nákazlivá
choroba čierny kašeľ. Napriek tomu, že bola odporučená lekárom, aby nenavštevovala kolektívne
podujatia, ona naďalej sedela v kancelárii a sledovala prácu. Koncom januára 2014 ju vedúca nakazila,
laboratórne vyšetrenie ukázalo v krvi prítomnosť choroby Od riaditeľky agentúry J. K. V. žiadali stretnutie

kvôli riešeniu problému bez úspechu. V tom čase mala aj iné zdravotné problémy a v jej stave zamestnať
sa je skoro nemožné. Napriek tomu sa rozhodla po desiatich mesiacoch odísť, nakoľko zdravie má pre
ňu väčšiu hodnotu ako odmena od žalobcu. Zmluva bola uzavretá na dvanásť mesiacov.

13.3. Celý proces zo strany žalobcu považuje za obchádzanie zákona, pretože takýmto spôsobom

zabezpečenú pracovnú silu nemusí odvádzať odvody a je vylúčené riešiť spor podľa Obchodného
zákonníka, nakoľko nejde o podnikateľa. Ďalej poznamenala, že súd poukazoval na to, že výšku a
splatnosť týchto nárokov považoval za nesporné medzi účastníkmi konania, a pri rozhodovaní z nich
vychádzal vzhľadom na ust. § 120 ods. 3 OSP, lenže ona ani raz neuznala pohľadávku žalobcu. Počas
trvania právneho vzťahu svoje povinnosti zo zmluvy splnila a keď už ide o občianskoprávny vzťah, tak

má nárok na odmenu. Ak túto odmenu vráti, žalobcovi vznikne bezdôvodné obohatenie. To, že súd riešil
Zmluvu o vykonávaní činnosti spolu s poistnou zmluvou, je v rozpore s platnou legislatívou. Súd mal
riešiť otázku Zmluvy o vykonávaní činnosti, vykonať dokazovanie a zákonmi odôvodniť rozhodnutie, čo
neurobil. Podľa sadzieb úrokov v omeškaní v občianskoprávnych vzťahoch po 1.2.2013 je 5,25% a nie
9,25% ročne ako to v rozsudku uvádza súd.

14.1. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s tým,
ako Okresný súd Nové Zámky prejednávanú právnu vec posúdil a zdôvodnil vo svojom rozsudku zo
dňa 2.6.2016, č.k. 10C/212/2015-113 a má za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

14.2. Konštatoval, že dňa 11.6.2013 žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o vykonávaní činnosti
viazaného finančného agenta (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalovaná vykonávala činnosť
finančného sprostredkovania pre žalobcu v súlade so zákonom č. 186/2009 Z.z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

právnychpredpisov.Žalovanávykonávalačinnostismerujúcekuzavretiualebokzmenepoistnejzmluvy,
predkladala v mene žalobcu ponuky a/alebo návrhy na uzavretie poistnej zmluvy na poistné produkty,
mala uzavierať poistné zmluvy so záujemcami o poistenie v mene a na účet žalobcu, spolupracovať
s žalobcom pri správe poistnej zmluvy, spolupracovať pri vybavovaní poistných nárokov a plnení zpoistných zmlúv, najmä v súvislosti s poistnou udalosťou, poskytovať odbornú pomoc, informácie a
odporúčania klientovi na účely uzavretia alebo zmeny poistnej zmluvy a zisťovať, hodnotiť a spracovávať
analýzy poistného rizika v súvislosti s ponúkanými poistnými produktmi na základe splnomocnenia.

15.1. Za riadne vykonávanie činnosti bol žalobca povinný poskytnúť žalovanej odplatu. Výška odmeny,
spôsob jej výpočtu, podmienky vzniku nároku, výplata a storno odmeny boli upravené v prílohách
Zmluvy,pričompredmetomprílohyč.3Zmluvybolostanovenievýškyapravidielvyplácaniaazúčtovania
štartovacej odmeny. Výplata štartovacej odmeny bola viazaná na splnenie minimálnych osobných cieľov

plánu žalovaného ako viazaného finančného agenta- začiatočníka. Žalovaná uzavrela počas svojho
adaptačného obdobia poistné zmluvy, na uzavretie ktorých bola odmenená štartovacou odmenou v
celkovej výške 1.615 EUR. Ponechanie si štartovacej odmeny bolo podmienené minimálnou dobou
splatnosti Zmluvy, t.j. 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia jej účinnosti. V zmysle dohody zmluvných
strán, ak sa platnosť Zmluvy skončí do jedného roka od nadobudnutia jej účinnosti, žalovaná je povinná
vrátiť žalobcovi celú výšku vyplatenej štartovacej odmeny do 15 dní odo dňa skončenia platnosti Zmluvy.

15.2. Zmluva nadobudla účinnosť dňom registrácie žalovaného v registri finančných agentov a
finančných poradcov dňa 21.6.2013. Platnosť Zmluvy zanikla dňa 31.3.2014 na základe dobrovoľnej
výpovede žalovanej doručenej druhej zmluvnej strane dňa 24.2.2014. Žalobca poukázal na ust. § 2 ods.
5 Zákona o finančnom sprostredkovaní: „Finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona

je podnikaním.“ V zmysle § 2 ods.2 zákona č. 315/1991 Zb. Obchodný zákonník, podnikateľom je aj
osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
pričom takýmto osobitným predpisom je i Zákon o finančnom sprostredkovaní.

15.3. Podľa § 14 ods. 7 Zákona o finančnom sprostredkovaní: „Viazaný finančný agent, podriadený

finančný agent a viazaný investičný agent sú oprávnení začať vykonávať finančné sprostredkovanie odo
dňa zápisu do registra.“ Zmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a medzi
stranami sporu vznikol záväzkový vzťah spravujúci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Úroky z
omeškania si žalobca uplatnil v správnej výške v súlade s ust. § 369 ods. 2 ObZ, § 3a Nar. vlády SR
č.21/2013 Z.z. a § 1 citovaného nariadenia v znení účinnom do 31.12.2014. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa nestotožňuje s tým, ako súd rozhodol,
pretože žalovaný ani to nedokázal, že presne tie peniaze žalovaný dostal. Žalobca poslal peniaze, ale
nedá sa konkretizovať, že tie boli fixné odmeny.

17. Aj k tomuto vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril a poukázal na to, že dňa 11.12.2015 žalobca
predložil prvostupňovému súdu potvrdenia o vyplatení štartovacej odmeny žalovanej. Štartovacie
odmeny boli žalovanej vyplatené spolu s ďalšími províziami. Počas obdobia platnosti Zmluvy žalobca
vyplatil žalovanej provízie v celkovej výške 3.057,20 EUR. Štartovacie odmeny vo výške 1.615 EUR

tvorili iba časť uvedenej sumy, pričom z predložených dokladov je zrejmé, ktoré vyplatené sumy
predstavovali štartovacie odmeny. V kolónke „rozšírený druh provízie“ je uvedené „štartovacie provízie“.
Žalovaná nikdy v priebehu konania pred prvostupňovým súdom nenamietala skutočnosť, že jej boli
vyplatené štartovacie odmeny vo výške 1615 EUR. Práve naopak, žalovaná počas pojednávania
dňa 2.6.2016 potvrdila pravdivosť skutočností týkajúcich sa uzatvorenia zmluvy o vykonávaní činnosti

viazaného finančného agenta a vyplatených odmien uvedených žalobcom. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na obsah zápisnice z predmetného pojednávania: „ Skutočnosti uvedené zást. navrhovateľa
na dnešnom pojednávaní sú pravdivé, voči tomu výhrady naozaj nemám, chcem niektoré skutočnosti
upresniť nasledovne. ...“

18. Žalobca má za to, že prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil správne (listinné
dôkazy, výsluch strán) a mohol vychádzať zo zhodných tvrdení strán, nakoľko neexistovala, a
ani neexituje pochybnosť o ich pravdivosti. Podanie žalovanej zo dňa 28.11.2016 obsahuje nové/
pozmenené tvrdenia, ktoré žalovaný pred súdom prvého stupňa neuviedla, pričom tieto tvrdenia
nepredstavujú novoty v odvolacom konaní, ktoré možno v zmysle § 366 Civilného sporového poriadku

v odvolaní použiť, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v zmysle § 385ods. 1 CSP a contrario, keď podľa § 219 ods. 3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v
lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné,

preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

20.1. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto
základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20.2. Podľa § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol účinný v čase

vynesenia napadnutého rozsudku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

22. Podľa čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 Z.z. z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach

súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie

satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

23. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval v čase
platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (platný a účinný do 30. 06. 2016),
avšakodvolaciemusúdubolapredmetnávecpredloženánarozhodnutieužzaúčinnostinovýchcivilných
kódexov, preto odvolací súd podané odvolanie prejednal podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, ktorý je platný a účinný od 01. 07. 2016.

24. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovanej zistil, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych noriem
a vec následne správne právne posúdil, v dôsledku čoho dospel k správnemu záveru o dôvodnosti
podanej žaloby a svoje rozhodnutie aj v súlade s ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (teraz

ust. § 220 ods. 2 CSP) riadne odôvodnil. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd
prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny v zmysle § 387 ods. 1
CSP, a v zmysle § 387 ods. 2 CSP obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia.25. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

26. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

27. Ak výrok rozsudku vyjadruje v stručnej a presnej formulácii záverečný úsudok o predmete
občianskeho súdneho konania (teraz civilného sporového konania), potom odôvodnenie rozsudku
sleduje účel vyložiť opodstatnenosť, pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku

súdu.Účelomodôvodneniajetedapredovšetkýmdosiahnuťpresvedčivosťrozsudkuaprehĺbiťvýchovný
účinok rozsudku, čoho základom je však zákonu zodpovedajúci výrok rozhodnutia.

28. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky

alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad
dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne
konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 28. mája 2010 sp. zn. Obo/23/2008).

29. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie § 157 ods. 2 OSP (teraz 220 ods. 2 CSP) sa totiž chápe aj z hľadiska práv
strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne

konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom
na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci GarcíaRuiz proti
Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak,
že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností

každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia.

30. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so

všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku

možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo
niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do
úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky
odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008).

31. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 CSP
(teraz § 220 ods. 2 CSP ), a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudkusúdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa
žalobca domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovanej k žalobe, aké relevantné dôkazy boli
súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké právne

normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú
právnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe, súslednosti jednotlivých
častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti,
zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nie je
nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo strán sporu na spravodlivý súdny proces. Z hľadiska

odôvodnenia napadnutý rozsudok spĺňa parametre (limity) zákonného rozhodnutia a stranám
sporu, teda aj žalovanému dáva odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky žalovanej, preto
ich odvolací súd ďalej nemieni opakovať a plne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

32. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, keď všetky argumenty odvolateľky uvádzané v odvolaní vyhodnotil

ako nedôvodné a neprinášajúce žiadne argumenty, na ktoré by jej nebol dal odpoveď v odôvodnení
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie a dodáva, že v zmysle § 366 CSP v odvolacom konaní nie
sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené
pred súdom prvej inštancie.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnej žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).