Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Zajacová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/67/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717207690
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3717207690.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M., B., nar.
XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov: matky T. M., bytom S. č. XXX a S. M., bytom
N. Z., I. Z. 2, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09. októbra 2017, č.k. 5P/26/2017-26, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa otec domáhal zníženia
vyživovacej povinnosti na maloleté deti zo sumy 250,- eur na sumu 60,- eur mesačne. Rozhodol, že
účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že o vyživovacej povinnosti
otca bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.09.2014,
ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. B. po 150,- eur mesačne a na mal. K. po 100,-
eur mesačne, pričom v tom čase B. mala 11 rokov, navštevovala 6. ročník základnej školy a K. mala
10 rokov a navštevovala 5. ročník základnej školy. Matka bola zamestnaná s priemerným mesačným
zárobkom 449,72 eur v čistom a zárobkové pomery otca sa súdu nepodarilo zistiť, pričom s deťmi sa
nestýkal a vyživovaciu povinnosť si neplnil. V súčasnosti B. navštevuje 7. ročník základnej školy a K. 6.
ročník, chodia na rozličné krúžky. Matka pracuje s priemerným mesačným príjmom 652,48 eur, poberala
náhradné výživné, žije s deťmi v rodinnom dome s rodičmi, kde má samostatné bývanie. Okrem týchto
dvoch maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec má od 08.09.2017 živnosť a pracuje pre
svojho brata, keď má nedostatok pracovníkov.
3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods.
1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, kedy z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej
úpravy o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Deti sú
staršie o dva roky, navštevujú druhý stupeň základnej školy a zároveň aj viaceré krúžky. U matky došlo
k malému nárastu platu. Pokiaľ ide o otca, tento sa vrátil zo zahraničia odkiaľ bol vyhostený z dôvodu
podmienenečného odsúdenia, čím mal súd za to, že o prácu prišiel svojim zavinením. Z výpovede matky
vyplynulo, že otec v minulosti stratil príjem, keď bol prepustený z práce kvôli absenciám a alkoholu. Po
prepustení z väzby, kde sa nachádzal z dôvodu právoplatného odsúdenia pre trestný čin zanedbania
povinnej výživy sa v septembri tohto roku na vlastnú žiadosť nechal vyradiť z úradu práce, založil si
živnosť a teda je súd toho názoru, že otec je zárobkovo činný. Otec si vyživovaciu povinnosť neplnídlhodobo, o deti sa nezaujíma a všetky náklady musí znášať matka za pomoci štátu. Pokiaľ tvrdil, že
v čase podania návrhu sa nachádzal vo výkone väzby a nebol pracovne zaradený, súd poukazuje na
to, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a v tom čase sa už otec vo
výkone väzby nenachádzal. Dôvody, ktoré uviedol pre zníženie vznikli a vyplývajú práve z jeho porušenia
jeho zákonnej vyživovacej povinnosti na dieťa. To, že v čase podania návrhu na zníženie výživného
bol vo výkone väzby si spôsobil sám a k tomuto v tomto konaní súd prihliadať nemôže, pretože by
došlo k porušenia zásad zákonnosti a spravodlivosti ochrany dieťaťa. V inom obdobnom rozhodnutí
Krajský súd v Trenčíne potvrdil zamietnutie návrhu na zníženie výživného z dôvodu výkonu väzby trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin zanedbania povinnej výživy. Hoci bol otec vo výkone väzby
a nepracoval, túto skutočnosť nie je možné pričítať na ťarchu maloletým deťom. Preto súd návrh na
zníženie výživného zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie otec maloletých detí, ktorý poukazoval na tú
skutočnosť, že nemá prácu, každý deň je zlé počasie a preto pracuje len vtedy, keď ho zavolajú, čo
je preňho neúnosné platiť výživné v takej výške ako bolo stanovené. Býva u sestry, ktorej musí platiť
tiež nejaké poplatky s tým, že žiadal, aby boli preukázané výdavky na maloleté deti, krúžky, lyžiarsky
výcvik, plyn, elektriku, vykurovacie obdobie. Koľko platí za oblečenie, stravu, nech preukáže aj zdravotné
náklady.
5. Matka, ani opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387
ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
7. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovania, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
8. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane
oboch rodičov. Povinného rodiča, teda otca detí ako aj na strane oprávnených maloletých detí oproti
poslednému rozhodovaniu o výživnom.
9. V prejednávanej veci sa otec maloletých detí domáhal zníženia vyživovacej povinnosti z dôvodu,
že jeho súčasná finančná situáciu mu neumožňuje prispievať na výživu detí v takom rozsahu, ako bol
zaviazaný, nakoľko sa nachádza v ÚVTOS Žilina, je obvinený, nie je pracovne zaradený, nemá žiaden
príjem, ani finančné prostriedky a preto žiadal o zníženie výživného na sumu 60,- eur mesačne na obe
deti spolu. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na
strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletých detí a potom správne v konečnom dôsledku rozhodol
tak, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.
10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti
dôvodný nie je. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že od posledného
zvýšenia výživného uplynula doba dvoch rokov, pričom u oboch detí došlo k nárastu potrieb v súvislosti
s návštevou vyšších ročníkov základnej školy, návštevou krúžkov ako aj v súvislosti s bežnou výživou.
Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy mala B. 11 rokov, navštevovala 6. ročník základnej školy a K. mala 10
rokov navštevovala 5. ročník základnej školy, v súčasnosti B. navštevuje 7. ročník základnej školy a K.
6. ročník základnej školy, obe chodia na rozličné krúžky. U matky došlo k čiastočnému nárastu príjmu,
kedy jej priemerný zárobok v čase poslednej úpravy bol 449,72 eur a v súčasnosti je 652,48 eur.
11. Faktom je, že čase podania návrhu bol otec maloletých detí vo väzbe, pričom dôvodom väzby podľa
jeho vlastného vyjadrenia bola tá skutočnosť, že bol stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.
PoprepustenízväzbysazaevidovalnaÚradeprácevNovýchZámkochod01.09.2017,pričomnásledne
si vybavil živnosť, ktorú má od 08.09.2017 a to na prípravné práce pri realizácii stavby a dokončovacie
stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Pred tým bol v Anglicku, kde pracoval, avšak odtiaľ
bol vyhostený, pretože nenastúpil na verejnoprospešné práce a bol tam podmienečne odsúdený a zo
zamestnania bol prepustený.
12. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že v čase už
keď rozhodoval tento súd otec mal živnosť s tým, že predchádzajúcu väzbu si zapríčinil sám svojim
správaním,nakoľkoneplnilsisvojuvyživovaciupovinnosťnamaloletédeti,pričommatkamaloletýchdetí
poberala náhradné výživné zo strany štátu. Z tohto potom vyplýva, že pokles príjmu na strane otca, ktorý
bol okrem iného medzitým vyhostený z Veľkej Británie a nepriaznivá finančná situácia na strane otca
vzniká jeho vlastným zavinením tým, že sa dopustil spáchania trestnej činnosti. Následne po návrate zBritánie bol vzatý do väzby a v súčasnosti ako bolo vyššie uvedené má živnosť. Takéto ľahkovážne a
nezodpovedné správanie sa otca nemôže byť na ujmu zabezpečenia riadnej výživy maloletých detí.
13. Za daného skutkového stavu je na otcovi, aby sa snažil zabezpečiť si prácu tak, aby mohol platiť
výživné na svoje maloleté deti, musí si byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti, pretože jeho maloleté
deti sú odkázané na výživu zo strany otca, pretože nie sú schopné samostatne sa živiť. Pokiaľ otec
žiadal, aby v rámci odvolacieho konania boli zabezpečené doklady o nákladoch na maloleté deti,
predmetom tohto konania bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu jeho nepriaznivej
situácie s tým, že náklady v zásade na maloleté deti zotrvali v takom rozsahu, ako boli pri poslednom
stanovení výživného a možno konštatovať, že by mohli byť ešte vyššie ako v čase poslednej úpravy o
výživnom. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k tomu záveru, že je potrebné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý
bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť podľa
odseku 1, môže súd preniesť svoju miestnu príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.
Ak tento súd nesúhlasí s prenesením miestnej príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.
Ak nie je miestne príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, nariadi a uskutoční výkon súd,
v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec miestne príslušnému súdu.
Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné
opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie.
Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a
povinný.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže
súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.
Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného,
oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní
vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností
ustanovených v rozhodnutí.Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na
dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.
Ak má súd za to, že postup podľa odsekov 1 a 2 by mohol viesť k zmareniu odňatia dieťaťa, súd vykoná
výzvu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia na mieste samom.
Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií
o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.
Ak je to účelné, môže súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia uložiť účastníkom účasť u mediátora
zapísaného v registri mediátorov.
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému
pokutu do 1 000 eur.
Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia.
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa,
súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu
a) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,
b) prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.
Ak povinný začal dobrovoľne plniť, súd rozhodne, aby príslušný štátny orgán obnovil výplatu dávok
zastavených podľa odseku 1.
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční.
Ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania
úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti.
Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané.
Uskutočneniu výkonu rozhodnutia nebráni, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo
účastníkom doručené.
Súd písomne, elektronickými prostriedkami alebo telefonicky upovedomí oprávneného o mieste a čase
uskutočnenia výkonu rozhodnutia.
Súd povinného o uskutočnení výkonu rozhodnutia upovedomí až na mieste samom. Ak sa povinný
nenachádza pri odňatí maloletého, upovedomí sa o odňatí bezodkladne po ňom.
Súdodnímemaloletéhotomu,ukohopodľarozhodnutianemábyť,apostarásaojehoodovzdanietomu,
komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým
po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného
maloletého prevziať.
Sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Poverený súdny
úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca.
Súd je oprávnený zabezpečiť vstup do obydlia a vykonať opatrenia na odňatie maloletého.
Každý je povinný poskytnúť súdu súčinnosť a informácie na objasnenie skutočností dôležitých pre výkon
rozhodnutia.
Súd je oprávnený vydávať pokyny orgánom a osobám, ktoré sa zúčastňujú na výkone rozhodnutia.
Ak je to nevyhnutné pre výkon rozhodnutia, sudca je oprávnený každému prikázať, aby
a) v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.
Tomu, kto nesplní povinnosti podľa odsekov 1 až 3, môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu do
1 000 eur.
Súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého
výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.