Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. január 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317203304
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317203304.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: H. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX R., zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, AK
Lipová 1, 066 01 Humenné, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.Á. XXXX/X, XXX XX R.,
zast. J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX R., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným pre okres
R., obec R., kat. územie R., zapísané na LV č. XXXX a to k bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. X
bytového domu zo súp. č. XXXX, postaveného na parcele reg. ,,C“ č. XXXX/X, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria a k nemu prislúchajúcemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku parc. č. XXXX/X vo veľkosti 51/4684 a
vyporiadava toto podielové spoluvlastníctvo tak, že súd nariaďuje predaj predmetnej nehnuteľnosti s
tým, že jeho výťažok bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.03.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku

a aby tieto nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva žalovaného, ktorý by bol zaviazaný na vyrovnanie
podielu vyplatiť jej sumu 5 050,- eur. vedených na LV č. XXXX, kt. územie R..

Podanie žaloby odôvodnila tým, že od roku 2008 sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a
to každý z nich v podiele 1/2. V byte žili spolu aj s jej dcérami od roku 2008 do leta 2013. Žalovaný
bol odsúdený za trestný čin sexuálnej povahy, ktorého sa dopustil na jej maloletej dcére. Od leta 2013
do 09.11.2016 bol žalovaný vo výkone trestu a nehnuteľnosť neužíval. Vzhľadom na povahu trestného

činu žalobkyňa so žalovaným nemôže ďalej žiť v spoločnej domácnosti a ani v predmetnom byte. Nemá
záujem vlastniť s ním predmetné nehnuteľnosti. Žalovaného oslovila s návrhom vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo,avšakonsjejnávrhomnesúhlasil.Žalovanýsaodmietaajpodieľaťnaúhradenákladov
spojenýchspredmetnýminehnuteľnosťami.Vroku2016sivzalahypotekárnyúver,zakúpilabytvktorom
s dcérami od konca roku 2016 býva. Rozdelenie bytu nie je možné, preto prichádza do úvahy iba
prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného z nich. Ona nemá záujme vlastniť predmetné
nehnuteľnosti, už má vlastný byt. Hodnota bytu bola určená znaleckým posudkom na sumu 10 100,- eur.

2. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a prikázaním bytu do jeho výlučného vlastníctva.3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to výpisom z LV č. XXXX, kúpnou zmluvou, znaleckým
posudkom, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďou žalovaného, prednesmi zástupcov strán
sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres R., obec R., k. ú. R. vyplýva, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi bytu č. XX, vo vchode X., na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na
pozemku parc. č. C KN XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria, spolu s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu veľkosti 51/4684, spolu s podielom k pozemku parc. č. KN XXXX/X-

zastavané plochy a nádvoria o veľkosti podielu 51/4684. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého
z nich je 1/2. Titulom nadobudnutia u obidvoch strán sporu je darovacia zmluva zo dňa 14.05.2008,
V-431/08 zo dňa 11.06.2008.

5. V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.2016 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako kupujúcou a p. C. P.
ako predávajúcim, žalobkyňa zakúpila byt č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ul. L. v R..

6. Podľa znaleckého posudku č. 19/2017 zo dňa 16.03.2017 znalca A.. E. D., všeobecná hodnota
nehnuteľnosti a to bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu zo súp. č. XXXX,
postaveného na parcele reg. ,,C“ č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a k
nemu prislúchajúcemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

spoluvlastníckemu podielu k pozemku vo veľkosti 51/4684 je 10 100,- eur.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.04.2017 uviedol, že žalobkyňa si privlastnila sumu
8 248,48 eur, ktorú prevzala 27.03.2008 a túto mu nevrátila. Podal na ňu trestné oznámenie a tam
uviedla, že peniaze použila na kúpu bytu, čím priznala, že za polovicu bytu už dostala zaplatené a teraz

to žiada druhýkrát. Podieľal sa aj na úhrade nákladov spojených s bytom, teda tvrdenia žalobkyne v
tomto smere nie sú pravdivé. Počas výkonu trestu v byte nebol, teda neodoberal elektrinu, vodu a teplo.
Žalobkyňa užívala a aj užíva aj jeho časť bytu a za užívanie mu nič neplatila a neplatí. V ďalšom uviedol,
že nemá prístup do bytu, nakoľko po jeho nástupe do výkonu trestu žalobkyňa vymenila zámky.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 23.05.2017 uviedla, že žalovaný si zrejme tiež uvedomuje
potrebu zrušenie podielového spoluvlastníctva a že tiež nerozporuje hodnotu bytu určenú znaleckým
posudkom. Rozpor spočíva v spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď žalovaný chce,
aby mu vyplatila polovicu hodnoty bytu. S tým ona nesúhlasí a to z dôvodov uvedených v žalobe. Žije v
spoločnej domácnosti s dcérami, ktoré boli pozbavené spôsobilosti a ona je ich opatrovateľka. Dcéry boli

psychicky a sexuálne týrané a zneužívané žalovaným. Na základe kúpnej zmluvy z novembra 2016 sa
stala vlastníčkou samostatného bytu. V ďalšom uviedla, že žalovaný sa nepodieľa na úhrade žiadnych
nákladov spojených s prevádzkou spoločného bytu. Ona byt spolu s dcérami opustila a nesúhlasí s jeho
prikázaním do výlučného vlastníctva. V ďalšom uviedla, že ak žalovaný nesúhlasí s prikázaním bytu
do jeho vlastníctva, tak sa nebráni tomu, aby bol nariadený predaj bytu. Takýto spôsob navrhovala aj

žalovanému, našla aj záujemcu o kúpu bytu, ale žalovaný nakoniec nesúhlasil.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.06.2017 uviedol, že žalobkyňa od neho zobrala peniaze
na vyplatenie predmetného bytu a tieto mu nevrátila. Zadržiava aj jeho peniaze, ktoré mu chodili na účet
vo Y., C..R.. jedná sa o preplatky za roku 2008 až 2012 vo výške 3 290,17 eur. Keď bol opatrovateľom

jej dcér, tak bral výplatu a z tej jej dával 100,- eur na ruku a zo zvyšnej sumy platil inkaso, plyn, elektrinu
a televíziu.

10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2017 uviedla, že medzi ňou a žalovaným nedošlo
k uzatvoreniu dohody o užívaní spoločného bytu. Po predbežnom prejednaní sporu mali záujemkyňu o

kúpu bytu, pričom ňou navrhovaná kúpna cena bytu bola 8 500,- eur. Žalovaný tejto záujemkyni predložil
zápisnicu z predbežného prejednania sporu a žiadal, aby mu bola vyplatená kúpna cena vo výške 5
000,- eur. Ona s tým nesúhlasila, nakoľko spoluvlastnícky podiel na byte je rovnaký. Potencionálna
záujemkyňa po objasnení veci už nemala záujem o kúpu bytu. Po návrate z turnusu v rakúsku chcela
vstúpiť do bytu, ale zistila, že na byte bol vymenený zámok a žalovaný jej odmietol vydať nový kľúč.

Toto oznámila aj polícii dňa 24.09.2017. Má záujem na predaji bytu a sama tiež podala inzerát na jeho
predaj. Žalovaný v predmetnom byte žije od augusta 2017, neodovzdal jej kľúč a s potencionálnymi
záujemcami nemôže realizovať obhliadku bytu.11. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že má finančné problémy a nemôže byt vyplatiť, nesúhlasí s
tým, aby bol byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva.

12. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa na podanej
žalobe trvá, žiada aby podielové spoluvlastníctvo strán sporu bolo zrušené, nesúhlasí s prikázaním
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne a nakoľko ani žalovaný nechce, aby byt bol prikázaný
do jeho výlučného vlastníctva tak vyslovila súhlas s tým ,aby bol nariadený zo strany súdu jeho predaj.

13. Zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že žalovaný s podaným návrhom
nesúhlasí z dôvodu, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie. Na tunajšom súde je proti žalobkyni
vedené konanie o zaplatenie finančných prostriedkov a preto by bolo vhodné pozastaviť toto konanie
podľa jeho názoru. Navrhol, aby bol byt prikázaný žalobkyni, resp. že súhlasí s tým, aby bol nariadený
predaj bytu zo strany súdu.

14. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec

žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

15. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov
sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Návrh na zrušenie spoluvlastníctva
sa musí podať voči všetkým ostatným spoluvlastníkom, teda aj voči tým, ktorí mimosúdne so zrušením
súhlasili. Je tomu tak preto, aby sa výkon rozhodnutia mohol uskutočniť proti všetkým spoluvlastníkom.

O zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje na základe návrhu jedného alebo viacerých
spoluvlastníkov súd, ktorý pri svojom rozhodovaní zoberie do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie
spoločnej veci reálne možné, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec
účelne využívať. Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus

o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu.

Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov. Súd však môže prihliadať
aj na iné skutočnosti, napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju
zveľaďoval a pod. Podľa názoru súdnej praxe o účelné využitie veci ide napr. v prípade domu, keď

je zámer spoluvlastníka dom zhodnotiť za účelom jeho neskoršieho predaja alebo ak ide o záujem
niektorého so spoluvlastníkov v dome podnikať. Ide teda o zámer nehnuteľnosť udržiavať, vykonávať
na nej opravy, investovať do nej. Okrem uvedených kritérií pri rozhodovaní, komu sa vec prikáže, môže
prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným
spoluvlastníkom.

16.Prvýspôsobomzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvajereálnerozdelenievecimedzi
spoluvlastníkov a prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Samotná
možnosť jeho reálneho rozdelenia na dve alebo viac samostatných vecí ešte nie je postačujúce, lebo
okrem nej treba zisťovať rozsah prác a výšku nákladu, ktoré bude treba vynaložiť na reálne rozdelenie

veci. Ak by si rozdelenie veci vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, ale aj úprav, ktoré
by neboli finančné náročné, ale žiadny zo spoluvlastníkov by nebol ochotný uhradiť, bolo by potrebné
predmet spoluvlastníctva považovať za reálne nedeliteľný.

Vtomtosmeresúddospelkzáveru,žetakýmtospôsobomniejemožnérozhodnúťozrušenípodielového

spoluvlastníctva strán sporu, nakoľko predmetná nehnuteľnosti nie je reálne deliteľná. Súd poukazuje,
že úvaha o tom, či vec je alebo nie je reálne deliteľnou nie je len otázkou odborného posúdenia, ale
vždy je potrebné posúdiť, či je rozdelenie dobre možné.17. Z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že ak nie je rozdelenie veci dobre
možné, súd použije ďalší spôsob vyporiadania, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Judikatúra však okrem iných zdôrazňuje aj ďalšie hľadiska,

ktorým je solventnosť účastníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu
nemajú záujem, aby predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva ani jednému
z nich. Žalovaný k danému rozhodnutiu dospel z dôvodu, nedostatku finančných prostriedkov na
vyplatenie ceny zaniknutého podielu žalobkyni. Súd preto rešpektoval ich vôľu. Ústavnoprávna
judikatúra prvok solventnosti zdôrazňuje z hľadiska toho, že pre spoluvlastníka, ktorému spoluvlastnícky

podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, resp. jednému spoluvlastníkovi je zrušenie podielového
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie týmto spôsobom v podstate odňatím vlastníckeho práva, ktoré musí
spĺňať ústavné podmienky, medzi ktoré patrí povinnosť poskytnúť náhradu.

18. Následne Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 výslovne upravuje možnosť nezrušiť a nevyporiadať
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, prípadne predajom alebo rozdelením veci, ak sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej
povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícke vzťahy nezmenené sa v porovnaní
so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší. V danom prípade však
podľa tvrdení strán sporu, ani v byte v súčasnej dobe nik nebýva a ani žalobkyňa a ani žalovaný nemajú
záujem ho užívať a uhrádzať náklady s ním spojené. Žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov

a žalobkyňa už má vlastná byt, ktorý obýva spolu so svojimi dcérami. Súd prihliadal aj na minulosť
žalovaného a jeho konanie, ktorého sa dopustil voči dcére žalobkyne a aj dané skutočnosti svedčia o
tom, že je potrebné zrušiť podielového spoluvlastníctvo strán sporu. Súd teda nevzhliadol žiaden dôvod
k tomu, aby návrhu žalobkyne nevyhovel.

19. Nariadenie predaja a rozdelenia výťažku veci pri zrušení podielového spoluvlastníctva súdom podľa
štvrtej vety ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je celkom výnimočný prípad zrušenia
podielového spoluvlastníctva. Dôvodom, pre ktorý môže súd použiť tento spôsob zrušenia vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je, že z hľadiska poradia vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý
ustanovuje Občiansky zákonník a ktorý je pre súd záväzný, neprichádza do úvahy rozdelenie spoločnej

veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov a nikto z podielových spoluvlastníkov spoločnú vec
nechce.

Za daného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že v danej právnej veci jediným
možným riešením je nariadenie predaja nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, po

realizácii ktorého dôjde následne k rozdeleniu výťažku medzi jednotlivých spoluvlastníkov podľa výšky
ich spoluvlastníckeho podielu.

S takýmto riešením na ostatnom pojednávaní vyslovili súhlas aj strany sporu a preto súd podielové
spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a nariadil predaj nehnuteľnosti.

20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 1660/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
Súd v zmysle § 257 CSP poriadku pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal aj na samotný nárok,
ktorý bol uplatnený v konaní, osobitosti konania a postavenie strán sporu, správanie sa strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.