Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010668
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010668.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Romana Hargaša na neverejnom zasadnutí dňa 13. decembra 2017 prejednal
sťažnosť odsúdeného O. J. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. augusta 2017,
sp.zn.6Pp/168/2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného O. J. z a m i e t a , pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 07. augusta 2017, sp.zn.6Pp/168/2017 zamietol podľa § 415
ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) ako nedôvodný
návrh odsúdeného O. J. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený O. J. sťažnosť, ktorú následne písomne
zdôvodnil.

Odsúdený v písomných dôvodoch svojej sťažnosti predovšetkým poukázal na skutočnosť, že si je plne
vedomý trestných činov, ktorých sa mal dopustiť a ľutuje toho. Ďalej uviedol, že vo výkone trestu si
plní príkazy nadriadených. Bol trikrát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol. Pracuje

v ústavnej práčovni, kde si plní svoje povinnosti a udržiava kontakt so svojou rodinou. Prepustením z
výkonu trestu sa má kde vrátiť. Taktiež má možnosť sa zamestnať u brata, ktorý mu prisľúbil prácu, čo
je pre neho dôležité, nakoľko má vyživovaciu povinnosť. Je si vedomý toho, že pokiaľ nebude pracovať,
tak sa znovu vráti do výkonu trestu a to už nechce. Chce viesť riadny život, zaradiť sa do spoločnosti a
už sa viac nevrátiť do výkonu trestu. Odsúdený O. J. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský
súd ho podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody.

K písomným dôvodom sťažnosti odsúdeného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín bližšie
písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 9. novembra
2017, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj

konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného O. J. nie
je dôvodná.

Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriťsapredsúdomksvojmunávrhunapodmienečnéprepustenie,akoajkjehohodnoteniuzostrany

ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o
podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru,
že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného O. J. o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu,
podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie
z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie kumulatívnym splnením zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v
predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním

vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie
riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V
podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu
podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), taktiež bola u odsúdeného splnená druhá
zákonná (materiálna) podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť

riadny život v podmienkach výkonu trestu, avšak nebola u neho splnená tretia zákonná (materiálna)
podmienka, a to preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte
celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. teda vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného O. J. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že
odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom

ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uložených trestov (polovice uložených trestov) a pozitívne
hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte
pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú
prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu
na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie
okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj
na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a
musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom

zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude
verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery
odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.

Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých
charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky
pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným
súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä sklon k páchaniu trestných činov, vysoký stupeň
rizika recidívy a jeho nepriaznivá resocializačná prognóza s vysokým stupňom rizika sociálneho

zlyhania, pričom rizikovým faktorom je opakované páchanie trestnej činnosti, postoj odsúdeného k
trestnej činnosti, nepriaznivá sociálna situácia odsúdeného a jeho dlhodobá nezamestnanosť) nemožno
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá ustanovenie § 66 ods.
1 Tr. zák.Okresný súd správne prihliadol najmä na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol doteraz 12-krát
súdne trestaný pre trestnú činnosť (z toho 5-krát pre trestný čin krádeže), pričom je zrejmé, že ani

predchádzajúce odsúdenia (a to aj nepodmienečné tresty odňatia slobody) nemali na odsúdeného
pozitívny vplyv, tieto sa u odsúdeného minuli svojmu účelu, preto je potrebné, aby si vykonávané tresty
vykonal v celosti. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že odsúdenému bola daná viacnásobne
možnosť preukázať spoločnosti svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život, avšak odsúdený túto
možnosť nevyužil, nakoľko sa aj naďalej dopúšťal trestnej činnosti. Rovnako správne vyhodnotil osobu

odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, pričom od jej páchania ho neodradili ani
vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody a ani hrozba nariadenia výkonu trestu odňatia slobody
z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Krajský súd po preskúmaní
veciajnapriekodporúčaniuústavupodmienečneprepustiťodsúdenéhoO.J.dospelkrovnakémuzáveru
ako okresný súd, preto sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a neakceptoval ju.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.