Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/191/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117211381
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117211381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky (ďalej matka): A. F., rod. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, O. - V., t. č. M. R. V. XXX/XX, I., proti druhému manželovi (ďalej otec):
T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, O. - V., zastúpený JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom,
Pribinova 46, Hlohovec, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode k maloletým deťom: X. F., nar. XX.X.XXXX a Q. F., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom ako
matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o odvolaní
otca detí proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. mája 2017, č.k. 22P/34/2017-84, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti návrhu navrhovateľky
o zaplatenie výživného pre maloleté deti za obdobie od septembra 2016 do apríla 2017 zastavil,
manželstvo A. F. a T. F. uzavreté dňa 8.5.2010 v Trnave, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Trnava, vo zväzku 79, ročník 2010, na strane 13, pod por. číslom 80 rozviedol, s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku zveril maloletého X. a maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky s tým, že

obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a súčasne otcovi
uložil s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť výživné pre maloletého X. v sume 105 eur mesačne
a pre maloletého Q. v sume 90 eur mesačne vždy do 15.-teho dňa každého mesiaca pre obe maloleté
deti vopred k rukám matky, pričom styk otca s maloletými deťmi neupravil. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2 a 3,

§ 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod
manželstva. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil predovšetkým vážny povahový a názorový
nesúlad účastníkov konania a ich absolútne odcudzenie sa. Sledujúc v prvom rade záujem maloletých
detí dospel súd k záveru, že momentálne je v najlepšom záujme mal. X. a Q. ich zverenie na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia zostanú naďalej zákonnými zástupcami
maloletých detí, t. j. sú oprávnení ale aj povinní maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. V danom

prípade súd prihliadol na skutočnosť, že matka doteraz prevažne zabezpečovala osobnú starostlivosť
o maloleté deti, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, s maloletým Q. bola matka
na materskej dovolenke do mája minulého roka, synovia vzhľadom na ich vek sú na matku citovo
naviazaní, navyše vzhľadom na ich zdravotné problémy sú nevyhnutné časté návštevy lekárov, čomatka riadne zabezpečuje. Matka tiež poukazovala na to, že otec sa počas manželstva deťom náležite
nevenoval, trávil s nimi málo času, nevie sa o nich dostatočne postarať, ani v poslednej dobe sa o nich
veľmi nezaujímal, bola to práve ona, kto bol iniciátorom stretnutí otca s mal. deťmi. Otec so zverením

maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Šetrením procesného opatrovníka bolo zistené,
že v aktuálnej domácnosti matky sú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí. Pokiaľ
išlo o styk otca s maloletými deťmi, súd ho s prihliadnutím na dohodu rodičov neupravil. Na základe
ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných rodičov, ako aj vzhľadom
na zistené odôvodnené potreby maloletých detí, dospel súd k záveru, že na pokrytie ich oprávnených

potrieb, po zohľadnení možností a schopností otca a podielu vyživovacej povinnosti matky, je dôvodným
na čas po rozvode určiť výživné pre maloletého X. v sume 105 eur mesačne a pre maloletého Q. v sume
90 eur mesačne. Súd predovšetkým vychádzal z toho, že obe maloleté deti majú výdaje v súvislosti
so svojím rastom a vývojom, mal. X. má už výdavky v súvislosti s návštevou školy, avšak na strane
mal. Q. vznikajú aktuálne výdavky v súvislosti s odstraňovaním poruchy reči, takisto začne navštevovať
materskúškolu,kdesaplatiapoplatkyazastravu.Obedetimajútiežprávopodieľaťsanaživotnejúrovni

svojho otca, keď súd vychádzal predovšetkým z jeho priemerného čistého mesačného príjmu za rok
2016, ktorý bol vo výške 845,43 eur mesačne. Súd nemohol zohľadniť argument otca, že z čistej mzdy
mu je strhávané stravné, nakoľko jeho zamestnávateľ mu dotuje stravu, k čomu otec pripláca sumu 1
euro na deň. Toto stravné strhávané zamestnávateľom je odôvodneným výdajom otca na zabezpečenie
svojej stravy v práci tak, ako akýkoľvek iný odôvodnený výdaj otca. Pri určovaní výšky výživného pri

povinnom rodičovi (otec) súd neprihliadal na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, teda na výdaje
ako je splácanie úveru v sume 156,64 eur mesačne, pretože otec v predmetnej nehnuteľnosti nechce
zostať bývať a chce ju predať. Vzhľadom na túto skutočnosť nie sú odôvodnenými výdajmi ani náklady
spojené s užívaním daného domu. Na strane matky súd prihliadal na to, že táto si svoj podiel na
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom zatiaľ plní predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou o

maloleté deti a úhradou vecných nákladov s tým spojených (nakupovanie potravín, varenie, upratovanie,
uhrádzanie výdavkov na spoločné bývanie a pod.). Výživné vo výške 105 eur mesačne pre X. a 90 eur
mesačne pre Q. súd považuje za sumu adekvátnu odôvodneným potrebám týchto maloletých detí, ako
i za primeranú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, berúc do úvahy zásadu, že
životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je

prvoradá. Spolu celková suma výživného (195 eur) predstavuje 23% čistého príjmu povinného rodiča,
keď podľa ustálenej súdnej praxe sa výška výživného pohybuje spravidla v rozmedzí 20% až 30%
príjmu povinného rodiča, v danom prípade tak zostal priestor aj pre zvýšenie výživného do budúcnosti
vzhľadom na rastúce odôvodnené potreby mal. detí. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily
dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich

rodičov. Po zaplatení takto určeného výživného zostane otcovi dostatok prostriedkov na uspokojovanie
jeho odôvodnených potrieb. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy výšky výživného podal v zákonnej lehote odvolanie
otec detí, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd podľa
odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že otcov priemerný mesačný príjem za rok 2016
predstavujesumu845,43eur,zktoréhonásledneodvodilcelkovévýživnévovýške23%,t.j.vovýške195
eur. Postup súdu, ktorý vychádzal z takejto výšky príjmu, je podľa jeho názoru nesprávny, tendenčný, v

prospech matky a bez akejkoľvek opory v objektívnom skutkovom stave. Vytkol prvoinštančnému súdu,
že tento pri výpočte jeho priemerného čistého mesačného príjmu nevychádzal z príjmu za posledných
12 mesiacov, t.j. 5/2016 - 4/2017, ale výhradne z príjmov za rok 2016. Súčasne došlo k nedôvodnému
skresleniu výšky jeho príjmov v jeho neprospech, nakoľko do priemerného mesačného príjmu za rok
2016 bola započítaná vratka dane (nezdaniteľná časť základu dane na manželku) vo výške 627,13 eur

(vyplatená v 3/2016), ktorá mu bola vyplatená na základe ročného zúčtovania dane za rok 2015 titulom
toho, že matka (navrhovateľka) bola v predmetnom období na rodičovskej dovolenke. Vzhľadom na
to, že matka už niekoľko mesiacov pracuje, je vylúčené uplatniť si odpočet nezdaniteľnej časti základu
dane manžela počnúc rokom 2016. Obdobne ako v prípade započítania vrátenej nezdaniteľnej časti
základu danej na manželku do čistého príjmu, súd postupoval nesprávne aj pri zohľadnení daňového

bonusu na deti vo výške 42,82 eur mesačne ako súčasť príjmu relevantného pre určenie výživného.
Nesúhlasil tiež s tým, že súd pri určovaní výšky výživného neprihliadol na splácanie hypotekárneho
úveru vo výške 156,64 eur mesačne, ktorý výdavok súd označil za výdavok, ktorý nie je nevyhnutnévynaložiť. Takýto záver je nepochopiteľný, pretože splácaním úveru nespláca bývanie, ktoré by bolo jeho
potrebám neprimerané alebo nadštandardné.

4. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Poukázala na to, že otec sa o deti nijako
nezaujíma, nestýka sa s nimi, a to i napriek tomu, že mu to navrhuje. Otec žije, ako keby deti vôbec
neexistovali, a preto mala za to, že súd by mal prihliadnuť aj na jej výlučnú starostlivosť o obe deti.
Považovala za absurdné, že otec detí prispieva svojim vlastným rodičom na pranie, ošatenie a stravu

vo výške 200 eur mesačne, a pritom nie je ochotný sumou 195 eur platiť výživné na svoje maloleté deti.

5. Procesný opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vecne správny.

7.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.22P/34/2017bolrozvodmanželstva
účastníkov a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému
X. a maloletému Q.. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti návrhu
navrhovateľky o zaplatenie výživného pre maloleté deti za obdobie od septembra 2016 do apríla 2017
zastavil, manželstvo A. F. a T. F. uzavreté dňa 8.5.2010 v Trnave, zapísané v knihe manželstiev

Matričného úradu Trnava, vo zväzku 79, ročník 2010, na strane 13, pod por. číslom 80 rozviedol, s
účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zveril maloletého X. a maloletého Q. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
a súčasne otcovi uložil s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť výživné pre maloletého X. v sume
105 eur mesačne a pre maloletého Q. v sume 90 eur mesačne vždy do 15.-teho dňa každého mesiaca

pre obe maloleté deti vopred k rukám matky, pričom styk otca s maloletými deťmi neupravil. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti určenia výšky výživného.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

11. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie

maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

12.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadnesúd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

13. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

14. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že rodičia maloletého X. a maloletého Q. spolu
nežijú, ich manželstvo už dlhší čas neplní svoj účel, s prihliadnutím na čo boli dané dôvody na jeho
rozvod. Správny bol postup súdu prvej inštancie, keď na základe vykonaných dôkazov zveril maloleté
deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o nich riadne stará a v ktorej starostlivosti neboli zistené

žiadne nedostatky, pričom so zverením detí do jej starostlivosti súhlasil i otec detí.

15. Súd prvej inštancie správne ustálil i výšku výživného, ktoré uložil platiť otcovi na maloleté deti, pričom
výška výživného zodpovedá tak zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
rodičov, ako i odôvodneným potrebám maloletých detí. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil vyčerpávajúcim spôsobom, pričom sa dostatočným
vysporiadal i s námietkami otca detí a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol
žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

16. K námietkam otca uplatneným v odvolaní odvolací súd udáva, že správne súd prvej inštancie
vychádzal z príjmu, ktorý otec dosiahol, teda i so započítaním vratky dane, nakoľko za rozhodné obdobie
mal uvedený príjem k dispozícii, a to bez ohľadu na to, či tomu tak bude v budúcnosti. Za čiastočne
dôvodnú možno považovať námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie mal pri zohľadňovaní pomerov
otca vychádzať z jeho príjmu nielen za rok 2016, ale i za rok 2017, uvedený postup však nemal vplyv

na správnosť rozhodnutia, keď priemerný čistý mesačný príjem otca v období 1/2016 - 4/2017 aj v
prípade odrátania sumy 627,13 eur predstavuje 784 eur mesačne, z čoho 25% predstavuje sumu
196 eur, a teda súdom prvej inštancie určené výživné na deti zodpovedá vyššie uvedeným zákonným
kritériám. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nič vytknúť postupu súdu prvej inštancie, ktorý pri
posudzovaní príjmu otca detí zohľadnil i daňový bonus vo výške 42,82 eur mesačne ako súčasť jeho

príjmu relevantného pre určenie výživného s prihliadnutím na to, že uvedený bonus bol súčasťou príjmu
vyplácaného v rozhodnom období, a teda s poukazom už na vyššie uvedené bolo potrebné ho zohľadniť
pri posudzovaní zárobkových schopností, možností a majetkových pomerov otca. Správne súd prvej
inštancie neprihliadol na splácanie hypotekárneho úveru, keď výživné na maloleté deti má prednosť pred
ďalšími výdavkami rodičov.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).