Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. december 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217205519
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217205519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673,
proti žalovanému: D.X. M., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX Q. A. T. Č.. XXX, o zaplatenie 360,44 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 150,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 150,56 eur od 14.11.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.03.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 360,44 eur
s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. Y., ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal
žalovanému 1ks SIM karty, ktorá umožnila žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby,
porušil zmluvné povinnosti. Žalobca zaslal žalovanému dňa 25.08.2015 pokus o pokonávku s rozpisom

neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaný nezaplatil
nič. Žalobca si k dlžnej sume uplatnil aj úrok z omeškania, a to počnúc dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 14.11.2015 vo výške
5,05 % ročne. Žalobca sa tiež domáha nároku vo výške škody, ktorá vznikla za odpredaný mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenia značky: Sony Xperia M2 vo výške 209,88 eur. Uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/

telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa
zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný
si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný
za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
(trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po

dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že žalobcovi vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia).
Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Pričomvýškavyčíslenejškodyjespolu411eurkčomusiuplatnilpríslušenstvo-úrokzomeškaniaod14.11.2015
vo výške 5,05 % ročne.
2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie

adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 10.10.2017 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na
webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje
po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný
sa k žalobe písomne nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým
základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. Y. zo 16.03.2015 (č.l.5 - 8) a jej dodatkom z toho
istého dňa (č.l. 9 - 19), pokusom o pokonávku (č.l. 20 - 21), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou

06.07.2015 v sume 15,44 eur (č.l. 22), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 05.06.2015 v sume 76,40
eur (č.l. 23), Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 06.05.2015 v sume 58,72 eur (č.l. 25), všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, a zistil tento skutkový a
právny stav:
4. Dňa 16.03.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Y.,

predmetom ktorej bol účastnícky program Kengura 30 s osobitným roam. Balíkom s pridelením SIM
karty s telekomunikačným zariadením X. R. P. so službami : Poistenie faktúr, Nekonečné medzinárodné
hovory Európa, CLIP, Prístup k internetu. Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa žalovaný kúpil
telekomunikačné zariadenie Sony Xperia M2 za kúpnu cenu 1 euro, žiadna iná dohoda o kúpnej cene
nebola dohodnutá.

5. Faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX bola žalovanému vyúčtovaná
suma za poskytnuté služby v súhrne vo výške 150,56 eur, z ktorej si žalobca žalobou uplatnil sumu vo
výške 150,56 eur.
6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

7. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a)
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.

8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
10. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.februára 2015), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti
nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných
služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému dohodnutý druh služieb a

žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytoval. Žalovaný však
svojupovinnosťnesplnil,keďžalobcovivyfakturovanéslužbyneuhradilriadneavčas,pričomdlžnásuma
žalovaného predstavovala sumu 150,56 eur. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný uhradiťžalobcovi 150,56 aj s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.11.2015
až do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti v zmysle pokusu o pokonávku. Z uvedených
dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
13. Súd sa tiež zaoberal aj s nárokom žalobcu uplatneným v sume 209,88 eur spolu s príslušnými úrokmi
z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil žalobca v žalobe ako nárok na náhradu škody. Vyplýva z neho,
že žalobca má za to, že mu patrí náhrada tejto škody z dôvodu, že žalovaný porušil svoju zmluvnú

povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu minimálne 24 mesiacov, označovanú aj
ako doba viazanosti a porušil ďalej svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať splatné záväzky. Škodu
žalobca vypočítal tak, že pri zariadení značky X. R. P., ktorej predajná cena bola vo výške 220 eur,
akciová cena bola vo výške 1 eura, a teda poskytnutá zľava bola vo výške 219 eur a tak si uplatnil
škodu vo výške 209,88 eur. Pričom táto suma predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou zariadenia a
jeho akciovou cenou so zohľadnením 9,12 eur, ktorú mal žalovaný spôsobiť tým, že získal zariadenie za

cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa zaviazal používať služby po dobu viazanosti a následne
porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti.
14. Medzi účastníkmi sa jedná o občianskoprávny vzťah, ktorý súd z titulu nároku na škodu posudzoval
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,
týkajúceho sa zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú

protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a
zavinenie a pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky uvedené predpoklady. Ak chýba
čo i jeden z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
15. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok

vyplývajúci zo zmluvy a z Dodatku k zmluve a to zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Žalobca bližšie nerozlíšil, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná
porušila,čipovinnosťzotrvaťvzmluvnomvzťahualebopovinnosťplatiťriadneavčascenuzaposkytnuté
služby resp. oboje. Sám žalobca stanovil vo Všeobecných podmienkach v čl. 4, bod 4.1. ustanovenie,
že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a platnosť zmluvy zaniká po a) dohodou zmluvných strán b)

odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, a.s. d)
smrťou alebo zánikom účastníka alebo podľa 4.2. dohodou o dni skončenia zmluvy, ak zmluva alebo jej
dodatok neustanovujú inak. V konaní súd nemal za preukázané alebo vyvrátené, že medzi žalobcom a
žalovanouexistovalavrámcizmluvnejvoľnostistráninádohodaotrvanízmluvy,žezmluvasožalovanou
bola uzavretá na dobu neurčitú a nezanikla žiadnym zo spôsobov uvedených v č.l. 4, 4.1 Všeobecných

podmienok, pričom ak by došlo k zániku zmluvy, vyžadovala by sa podľa § 40 ods. 2 OZ pre platnosť
právneho úkonu písomná forma a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluva v
priebehu 24 mesiacov zanikla.
16. Odpojenie žalovaného z telekomunikačnej siete súd nepovažuje za právny dôvod skončenia zmluvy
aniejeuvedenýaniakodôvodvč.l.4Všeobecnýchpodmienok.Súdztýchtozistenívyvodil,žežalovaný

neporušil dobu viazanosti a nemohol sa tak dopustiť nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu
po dobu 24 mesiacov.
17. Čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že okrem doby viazanosti mal žalovaný porušiť svoj
záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.5. Dodatku, že okamihom
porušenia povinností účastníka (žalovaného) tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo

na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú
pokutu podľa čl. 2, 2.5., stanovenej za nedodržanie doby viazanosti, tiež za nezaplatenie splatnej ceny
zaslužbyatak,žejenaviazanénauplatneniežalobcunazaplateniezmluvnejpokutyakopaušalizovanej
náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a súd ho nespájal s
náhradou škody, ktorá je právne upravená v ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože

zmluvná pokuta má podľa § 544 OZ zabezpečovací charakter záväzku a má tak iný právny význam,
odlišný od všeobecnoprávnej úpravy škody a jej náhrady. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že žalobca, ktorého v spore o zaplatenie nároku z ním tvrdenej vzniknutej škody, ktorú mal spôsobiť
žalovaný, neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po
dobu 24 mesiacov, nebolo preukázané, žeby zmluva zákonným spôsobom ku dňu vyhlásenia rozsudku

zanikla a nesplnenie povinnosti žalovaného platiť riadne a včas nemožno považovať za taký protiprávny
úkon, z ktorého by žalobcovi vznikla škoda, ktorá mala vzniknúť podľa tvrdení žalobcu ako rozdiel
medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou) a dohodnutou cenou medzi účastníkmi za telekomunikačné
zariadenie v uvádzanej výške, navyše ani jednoduchým matematickým výpočtom nie je možné dospieťk tomuto záveru. Nebol tak splnený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávny úkon škodcu
voči poškodenému.
18. Žalobca spája škodu, ktorá sa chápe ako ujma, vzniknutá v majetkovej sfére poškodeného a je

vyjadriteľná peniazmi a škoda (majetková ujma) je nimi napraviteľná poskytnutím takéhoto majetkového
plnenia. Vznik škody a jej výšku žalobca odvodil od rozdielu spotrebiteľskej (trhovej ceny) a akciovej,
zľavnenej ceny. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať, ak žalobca v rámci svojej marketingovej
politiky predáva mobilné telefóny a zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Je len samozrejmé, že
aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby

po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej
zmluve odpredať žalovanému telekomunikačné zariadenie so zľavou. Zmenšenie majetku žalobcu o
hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe zariadenia poskytol nemožno považovať za
následok porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale len ako následok
vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Rozdiel medzi skutočnou
a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia nemôže byť následkom žalobcom tvrdeného, ale

žalobcom nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovaného, ale je výsledkom dohody medzi žalobcom
a žalovaného o cene hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom prevodu vlastníctva. V prípade účastníkov
došlo k platnému uzavretiu zmluvy a dodatku k zmluve, ktorých predmetom prevodu vlastníctva bola
hnuteľná vec, konkrétne telekomunikačné zariadenie, resp. mobilné zariadenie; išlo o dvojstranný
právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a

obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorého predávajúcemu (žalobcovi) vznikla
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu (žalovanému) odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Prejav vôle strán ohľadom zariadenia/telefónu
bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda
účastníkov o cene je zrejmá z čl. 1.1.2 Dodatku. Žalovaný nadobudol telekomunikačné zariadenie do

svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy jeho prevzatím (§ 133 ods. 1 OZ) a v konaní nebola
tvrdená a ani zistená žiadna výhrada vlastníctva v zmysle § 601 OZ. Vyhlásenie účastníka (žalovaného),
že si je vedomý bežnej maloobchodnej ceny bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny má iba deklaratórny
charakter a neobsahuje žiadny záväzok žalovaného v prípade porušenia akejkoľvek jeho povinnosti zo
zmluvných vzťahov so žalobcom uhradiť žalobcovi škodu a súd nezistil, žeby zo zmluvy, z Dodatku

alebo Všeobecných podmienok vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi doplatok kúpnej ceny
zariadenia/telefónu.
19. Súd nemá v konaní preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej
doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.

20. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd žalobu v tejto časti zamietol.
21. Ak nebolo priznané právo na náhradu škody v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku
z omeškania z tejto sumy.

22. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu žalovanému
žiadne trovy nevznikli, súd mu ani náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v

tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na
náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo
nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania
vo výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo
výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo

ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).