Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/206/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204178
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817204178.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: W. M. F., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
P. 5, V., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Z. M., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom P. 5, V., proti
povinnej: U. K., trvale bytom K. XXXX/XX, B., o vymoženie 267,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. júna 2017, č. k. 16Er/894/2017-29,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 1, 2, 3, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, §
2 ods. 1, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1, 5, §
54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní,

§ 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
oprávnenýsanávrhomspísanýmdozápisniceusúdnehoexekútoradňa23.01.2017domáhalvykonania
exekúcie proti povinnej a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn.
SRSAspA 11825/16 vydaný dňa 17.08.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii
pre arbitráž, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 27.12.2016 a vykonateľnosť dňa 30.12.2016.
Súdny exekútor doručil dňa 07.03.2017 súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k
záveru, že exekučný titul- rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol
tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
- súd zistil, že dňa 26.11.2003 právny predchodca oprávneného (T.) a povinná uzavreli zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných

splátkach. Spoločnosť T. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 postúpila pohľadávku vo
výške 281,21 eur proti povinnej súčasnému oprávnenému - obchodnej spoločnosti W. Dňa 20.09.2012
uzavrel oprávnený s povinnou rozhodcovskú zmluvu. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetný zmluvný
vzťah vznikol dňa 26.11.2003 a definíciu spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľa upravoval zákon č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva je zmluvou typovou. Medzi účastníkmi bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní tejto

zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol
poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na
druhej strane je nepochybné, že právny predchodca oprávneného uzatváral predmetnú zmluvu v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z
obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je "poskytovanie úverov". Z tohto dôvodu
sa právny predchodca oprávneného považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných

dojednaní je zrejmé, že povinná nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené,
nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, sprihliadnutímnaprávnepostavenieúčastníkovzmluvymalsúdzato,žeúverbolpovinnejposkytnutýako
spotrebiteľovi. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinnou
dňa 20.09.2012, dospel súd k záveru, že v bode 3.1 vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom

dojednaní nekalú zmluvnú podmienku. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinná
si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje
nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve,
kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Možnosť výberu spôsobu riešenia
sporu povinnou je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia

prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej
väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ
v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným,
stratila povinná možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne
zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky rozhodcovskej

doložky, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Posudzujúc komplexnú
úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade od jednostrannosti výberu riešenia sporu, cez jej
vopred pripravené znenie a označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať až po v nej
upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd takto upravenú
rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská

doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc
z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2

písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2,3 Exekučného
poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu
v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj návrhu a žiadosti o udelenie

poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale aj úniovým právom, súd žiadosť zamietol v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na zmeny
v slovenskom právnom poriadku v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorým sa

oprávnený podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa
zákonom vymedzených pravidiel ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov.
Zdôraznil, že napriek tomu, že v čase podpisu rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie §
3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, táto je uzatvorená na samostatnom dokumente
a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú

zmluvu podpísala sama a dobrovoľne. Listina s názvom rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne
iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím
by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve
nenachádzali. Ďalej uviedol, že povinná mala nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu
nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 tejto rozhodcovskej zmluvy mohla od nej bez udania dôvodu

odstúpiť. To znamená, že akákoľvek úvaha súdu o vzdaní sa práv spotrebiteľom, nemá žiadne ani
len logické opodstatnenie. Mal za to, že ak bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských
sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom nato, že
zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých
podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné

pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa tohto zákona nebol považovaný za exekučný titul,
na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Poukázal na ust. § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo
spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené podľa neho potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. On splnil všetky podmienky stanovené

zákonodarcom a preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto postup súdu je neakceptovateľný
a neprípustný. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa26.09.2011,zktoréhovyplýva,žepreskúmaniesprávnostirozhodcovskéhorozsudkuexekučnýmsúdom
je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o
zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom

spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na
vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,
ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

8.Podľa§73ods.3,4zákonač.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,rozhodcovská

zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto
zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí
spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

9. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadkuvspojenísustanovením§73ods.3,4zákonač.335/2014Z.z. ospotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t.j. jej platnosť),
a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,

a teda, či neprekračuje medze uplatnených návrhov, či neodporuje zákonu, alebo ho obchádza či
sa prieči dobrým mravom, ďalej či neprisudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak však súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek
z týchto podmienok, žiadosť o udelenia poverenia zamietne. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v

dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má
charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský
rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebnéúplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

10. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno
exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe
tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku, Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 3 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

11. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva

medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo
105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne
aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012,
sp. zn. 5 Cdo 230/2011).

12. Za správny odvolací súd považuje názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský
vzťah. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že povinná v zmluvnom vzťahu
vystupovala ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,

ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací
súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci je za neprimeranú
potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou dňa 20.09.2012.
Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený
povinnej, nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah povinná nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa len

údaje o povinnej osobe ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ pritom mohol na základe tejto
rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej
zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací

súd zastáva v tomto smere názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má
podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej
vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému

súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné
túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom
znení, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98,
C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako

nekalú,postihnutúsankciouabsolútnejneplatnostivzmysle§53ods.5Občianskehozákonníkaplatnom
a účinnom v rozhodnom období.

13. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie

došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného
najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská
zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s dohodou o uznaní záväzku, odvolací súd nepovažuje zakvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

14. Pokiaľ išlo o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, že povinná mala právo odstúpiť od tejto zmluvy aj
bez uvedenia dôvodu, odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná.
Od absolútne neplatnej zmluvy odstúpiť nemožno. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú

splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad

pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne
aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnejpodmienky(vtomtoprípadezamietnežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie).Ak
je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije,
v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

16. Súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný,
vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).