Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213454
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116213454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom v Žiline, na ul. Hodžovej č. 11, p r o t i žalovanému K. H.ovi, nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Š.
G. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 1.888,06 Eur a prísl., o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 23.3.2017 č.k. 16C/49/2016 - 40 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi a žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.888,06 Eur spolu s kapitalizovaným úrokom v sume 72,72 Eur, kapitalizovaným úrokom z omeškania
v sume 0,66 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny 1 888,06 Eur od
27.5.2016 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom
po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 23.01.2015 uzatvorená

písomná úverová zmluva. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 Eur s
úrokovou sadzbou 12,90 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver uhradiť 120 mesačnými splátkami po 29,83
Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na 10.2.2015 a poslednej na 10.1.2025. Celkove
mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 3.679,60 Eur. Listom zo dňa 16.5.2016 žalobca úver predčasne
zosplatnil a vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu vyčísleného na sumu 2.021,44 Eur s príslušenstvom
najneskôr do 26.5.2016. Uzatvorená zmluva má všetky náležitosti predpokladané zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia zmluvy, a preto súd prvej inštancie v časti

zaplatenia istiny 1.888,06 Eur spolu s kapitalizovaným úrokom v sume 72,72 Eur, kapitalizovaným
úrokom z omeškania v sume 0,66 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej
istiny 1.888,06 Eur od 27.5.2016 do zaplatenia vyhovel.

3. Žalovaný sa dostal do omeškania po zosplatnení úveru listom zo dňa 16.5.2016 odo dňa 27.5.2016,
nakoľko týmto listom bol vyzvaný na úhradu dlhu do 26.5.2016. K zosplatneniu úveru došlo v súlade s
ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a dohodnutými zmluvnými podmienkami. Ku dňu 26.5.2016

výška úrokov z omeškania predstavovala 5,00 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal priznať
úrokyzomeškaniaužod17.5.2016,pričomtietobolipriznanéažod27.5.2016,vtejtočastibolopotrebné
žalobu zamietnuť. Rovnako bola zamietnutá aj žaloba o úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z
nezaplatených kapitalizovaných úrokov zo sumy 72,72 Eur. Veriteľ nemá právo požadovať od dlžníkapríslušenstvo z príslušenstva, pretože ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník mu túto možnosť
nepriznávajú. Úrokom z omeškania sa úročí len istina a nie príslušenstvo pohľadávky. V opačnom
prípade by sa vytvorila nová kategória príslušenstva z príslušenstva, čo by aj napriek prípadnej dohode

zmluvných strán bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Navyše ustanovenie
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka presne definuje, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky
z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, teda nie úroky z omeškania
z úrokov.

4. Pri rozhodovaní sa zohľadnila zlá sociálna situácia žalovaného, ktorý má síce stály príjem, avšak len
vo výške 93 Eur mesačne z čiastočného invalidného dôchodku. Hľadá si prácu a za predpokladu, že
by sa zamestnal, bol by ochotný uhrádzať aj splátky v sume 100 Eur mesačne. Žalovanému bolo preto
povolené dlh uhrádzať v mesačných splátkach v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP.

5. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obaja účastníci.

7. Žalobca navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené a žalovaný
zaviazaný na uhradenie dlžnej sumy do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako dôvod uviedol,

že žalobca má popri nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu aj nárok na úrok z omeškania zo
zmluvných úrokov. K takémuto záveru dospel aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 27.3.2008
vydanom vo veci 4Cob/62/2007 a Okresný súd Zvolen v rozhodnutí zo dňa 18.05.2016 vydanom vo
veci 18C/182/2015. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach
po 100 Eur v tejto časti nie je možné považovať rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a

určité. Pri rozhodovaní o povolení splátok sa postupovalo podľa neplatnej právnej úpravy a to podľa
ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť
je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže
určiť , že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V

aktuálne platnej a účinnej právnej úprave však takéto splnomocňovacie ustanovenie chýba. V zmysle
ustanovenia § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Okrem toho posúdenie finančných možností
žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného
núteného výkonu súdneho rozhodnutia , kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného

a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti
pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia by mali byť rozhodujúce celkové majetkové
pomery. Priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 100 Eur sa postupovalo v rozpore so zákonom.
Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej.
Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný nesplnil svoje zmluvné povinnosti, bol teda žalovaný

touto formou za porušenie zmluvy odmenený. Priznaním splátok po 100 Eur mesačne žalovaný získa
možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Takéto
rozhodnutie by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich
porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach. Výkon práva, ktorý
motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv

zakotvenou Civilným sporovým poriadkom.

8. Žalovaný namietal výšku mesačnej splátky určenej prvoinštančným súdom, keďže jeho jediným
príjmom je invalidný dôchodok vo výške 93 Eur mesačne. Suma 100 Eur mesačne by bola reálna za
predpokladu, ak si nájde prácu, čo sa mu vzhľadom na zdravotné problémy nepodarilo.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolania účastníkov nie sú opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.11. Úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Vychádzajúc z tohto ustanovenia úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky

poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a
dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov
a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občiansko-právnych veciach sú právne regulované čo do
ich maximálnej výšky.

13. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva
v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie
úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba

postupne v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok
preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu
úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve
úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok
je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí,

ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však
príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú

sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a

právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovozosplatnenejpohľadávky.Aknastalstav,kedyspotrebiteľužnemáprávnytitulmaťpeňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným

mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

14. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne
upravená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorú v prípade plnenia zo spotrebiteľskej

zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik
záväzkov. Využitie možnosti žalobcom žiadať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky jednorazovo
spôsobuje zánik záväzku žalobcu umožniť žalovanému splácanie dlhu v splátkach.

15. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..
16. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej

všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.17. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.
18. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)

od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
19. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení
aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky

tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.
20. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu
uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote
splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

21. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku

Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.
22. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť

posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konania musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný
prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť

ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorých súčasťou sú oba tieto
ustanovenia nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade

zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie
premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.
23. Čo sa týka splatnosti pohľadávky priznanej žalobcovi v tomto smere je potrebné poukázať na
ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravujúce lehotu na plnenie. V zmysle tohto ustanovenia lehota na

plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Hoci do tohto ustanovenia nebola prevzatá veta z ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. v znení
účinnom do 30.06.2016 umožňujúceho súdu určiť vykonanie splátok peňažného plnenia, táto možnosť
zostáva zachovaná i v terajšej dobe. Ak Civilný sporový poriadok v ustanovení § 232 ods. 3 hovorí o
dlhšej lehote takouto dlhšou lehotou môže byť i lehota na plnenie rozložené na konkrétne špecifikované

splátky.
24. V prejednávanej veci pomery na strane žalovaného boli zisťované pri jeho výsluchu na pojednávaní
konanom dňa 23.3.2017. Žalovaný je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 93 Eur
mesačne. Ako čiastočne invalidný dôchodca má i naďalej možnosť nájsť si zamestnanie zodpovedajúce
jehozdravotnémustavu.Zatakejtosituáciesúdprvejinštanciesprávnepostupoval,akžalovanémuuložil

povinnosť splácať žalobcovu pohľadávku v splátkach po 100 Eur mesačne. Pri takto určených splátkach
pohľadávkažalobcubudeuhradenávdobekratšejakodvarokyčonemožnopovažovaťzaneprimerané.
Zároveň žalobca má možnosť v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP požadovať zaplatenie celej
pohľadávky v prípade omeškania žalovaného s úhradou čo i len jednej splátky.25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správne potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca
a žalovaný v odvolacom konaní úspech nemali.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).