Čiastočný rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316204381
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5316204381.4

Čiastočný rozsudok

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobkyne I.. X. Q., rod. Q., nar.
XX.X.XXXX,trvalebytomXXXXXX.,A.O.XXXprotižalovanémuMestoČ.,IČO:XXXXXXXX,sosídlom
XXX XX Č., L. D. XX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o.,
Vojtecha Tvrdého 17, 01001 Žilina o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu
mzdy takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 31.
3. 2016, j e n e p l a t n é.

II. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným t r v á.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30. 5. 2016, podanou na súde dňa 31. 5. 2016, domáhala určenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ako jej zamestnávateľa, náhrady
mzdy a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V žalobe uviedla, že dňa 31. 12. 2010 uzavrela
so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej vznikol pracovný pomer dňa 3.
1. 2011 s druhom práce - vedúca Oddelenia právneho Mestského úradu Č., neskôr premenované
na Právne oddelenie Mestského úradu Č.. Dňa 31. 3. 2016 jej primátor Mesta Č. W.. C. N. za
prítomnosti prednostky Mestského úradu Č. W.. S. X. a zástupcu primátora W.. V. G. doručil bez

uvedenia dôvodu list označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods.
1, písm. b/ Zákonníka práce“. Jeho prevzatie žalobkyňa potvrdila vlastnoručným podpisom. Dňa 1. 4.
2016 žalovanému doručila list zo dňa 31. 3. 2016, označený ako „Oznámenie“, v ktorom uviedla, že
trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu v zmysle pracovnej zmluvy s tým, že
okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, v rozpore s právnymi predpismi, najmä
so Zákonníkom práce, a napokon aj s dobrými mravmi. Žalovaný ku dňu podania žaloby na uvedený

list nereagoval. Dňa 1. 4. 2016 bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Č.. V rámci skutkových tvrdení uviedla, že pre žalovaného
vykonávala prácu vo funkcii vedúcej právneho oddelenia od 3. 1. 2011 do 31. 3. 2016, teda vyše 5
rokov, zodpovedne, riadne, poctivo, v súlade s pracovnou zmluvou, aj nad rámec pracovných povinností.
Nikdy nebola žalovaným upozornená na neuspokojivé plnenie pracovných povinností, či porušenie
pracovnej disciplíny. Žalovaným jej bol dokonca od 1. 5. 2012 priznaný osobný príplatok vo výške

497,50 € mesačne, ktorý jej bol v rovnakej výške ako súčasť funkčného platu mesačne vyplácaný až
do 31. 3. 2016, teda do neplatného skončenia pracovného pomeru. Aj s poukazom na túto skutočnosť
sa žalobkyňa domnieva, že z jej strany k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny, či k neplneniu
pracovných povinností alebo neuspokojivému plneniu pracovných povinností, nedošlo. Zároveň jej bola
poskytovaná aj odmena za kvalitné vykonávanie pracovných činností podľa § 20 ods. 1, písm. a/ Zák.
č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, v

mesiaci december 2013 vo výške 1.000,- € brutto, v mesiaci jún 2014 vo výške 2.000,- € brutto, v
mesiaci december 2014 vo výške 500,- € brutto a v mesiaci november 2015 vo výške 500,- € brutto.Žalovaným bola dokonca poverená, aby ho zastupovala na pojednávaniach počas celého mesiaca
apríl 2016, napríklad vo veci vedenej na OS Č. pod sp. zn. 5P/34/2013 na základe poverenia 18. 2.
2016 za účelom zastupovania žalovaného na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť dňa 28. 4. 2016,

vo veci vedenej na OS Č. pod sp. zn. 8P/129/2012 na základe poverenia zo dňa 26. 2. 2016 za
účelom zastupovania na pojednávaní dňa 4. 4. 2016, vo veci vedenej na OS Č. pod sp. zn. 6Ps/5/2014
na základe poverenia zo dňa 3. 3. 2016 za účelom zastupovania na pojednávaní dňa 19. 4. 2016
a pod.. Uviedla, že to ona opakovane upozorňovala žalovaného na viacnásobné porušovanie, resp.
nedodržiavanie všeobecných záväzných právnych predpisov žalovaným a možné následky takéhoto

konania, pričom nie raz z tohto dôvodu odmietla vykonať pokyn žalovaného. Za porušenie pracovnej
disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 81
a vedúcemu zamestnancovi aj z § 82 Zákonníka práce, z ustanovenia § 8 Zákona č. 552/2003 Z. z.
o výkone práce vo verejnom záujme, taktiež z pokynov vydaných v súlade s pracovnou zmluvou a v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Plnenie pokynov nadriadených
zamestnancov, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, netvorí obsah pracovnej disciplíny, ak pokyn

zamestnávateľa prekračuje obsah dispozičného oprávnenia zamestnávateľa, je napríklad v rozpore s
dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve, dostáva sa do sféry protiprávnosti, nie je výkonom práva
zamestnávateľa. Zamestnanec preto nie je povinný splniť pokyn zamestnávateľa, ktorý je v rozpore
s právnymi predpismi. Okamžité skončenie pracovného pomeru preto považuje za dôsledok vopred
pripravenej dlhodobej diskreditácie jej osoby s cieľom obsadiť jej funkciu inou osobou, keď už minimálne

pol roka pred okamžitým skončením pracovného pomeru bola jej funkcia ponúkaná predstaviteľmi
žalovaného ako lukratívna voľná funkcia. Zároveň namietla rozpor s ustanovením § 74 Zákonníka práce,
keď podľa jej názoru okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo ani prerokované a nebol naň
udelený ani súhlas Slobodnej odborovej organizácie Mesta Č.. Žalovaný napokon ani nekonkretizoval, v
čom spočíva porušenie pracovnej disciplíny z jej strany, aké ustanovenia, akých predpisov, mala porušiť

a nemohol tak učiniť ani preto, pretože žalobkyňa žiadne neporušila. Následne sa v žalobe vyjadrovala k
jednotlivýmdôvodomokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,ktorýchbolovdanomprípadeosem.K
prvému dôvodu, ktorý žalovaný vymedzil nasledovne: „Dňa 9. 3. 2016 bola žalobkyňa písomne poverená
zastupovaním žalovaného v súdnom spore vedenom na OS Č. pod sp. zn. 11C/90/2011, za účelom
ktorého jej bolo vydané poverenie, ktoré roztrhala a odmietla splniť výslovný pokyn zamestnávateľa

a zároveň odmietla vydať spis, ktorý mal byť predmetom súdneho konania, pričom tak urobila až na
naliehanie primátora a proti jeho vlastnoručnému podpisu spis odovzdala, keď týmto konaním konala
v rozpore s uzavretou pracovnou zmluvou.“ žalobkyňa uviedla, že dňa 9. 3. 2016 jej bol doručený zo
strany žalovaného list datovaný 9. 3. 2016, označený ako „Odvolanie z funkcie vedúcej oddelenia“,
návrh „Dohody o zmene pracovných podmienok č. 1“ a návrh pracovnej náplne. Potom, ako jej bol

doručený tento list, ju žalovaný poveril, aby dňa 10. 3. 2016 zastupovala žalovaného na už uvedenom
pojednávaní. V rovnaký deň W.. I. Y. a následne aj S. D. prišli k žalobkyni a žiadali, aby im vydala
spisový materiál a vrátila poverenie na zastupovanie žalovaného. Žalobkyňa majúc za to, že poverenia
sa nevracajú, navyše, ak boli vydané písomne, písomne sa aj rušia, toto poverenie roztrhala z obavy,
aby nebolo proti nej zneužité, nie z dôvodu jej odvolania z funkcie vedúcej právneho oddelenia, pretože

žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný ju z funkcie odvolať nemohol. V tejto súvislosti poukázala na
to, že žalovaného v spore v daný deň nezastupoval ani W.. I. Y., nový vedúci právneho oddelenia,
ale dokonca advokátsky koncipient I.. C. G. B. C.. C. P.. Zároveň žalobkyni nie je zrejmé, z akého
dôvodu žalovaného v tomto spore nezastupuje W.. I. Y., ale Advokátska kancelária I.. C. Q. D.. O.. M...
V tejto súvislosti poukázala aj na to, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona

č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, keď zmluvu o poskytovaní právnych služieb
žalovanému v uvedenom spore touto advokátskou kanceláriou doposiaľ nezverejnil, pokiaľ vôbec k jej
uzavretiu došlo. Ďalej k uvedenému dôvodu uviedla, že následne prišiel do kancelárie žalobkyne po
spis sám primátor, ktorému spis oproti jeho podpisu odovzdala. Podľa jej názoru práve žalovaný svojím
konaním zmaril jej zastupovanie žalovaného na uvedenom pojednávaní. K dôvodu č. 2, ktorý vymedzil

žalovaný tak, že „žalobkyňa nesplnila pracovný pokyn do stanoveného termínu, ani po termíne, v danom
prípade pracovný pokyn primátora mesta zo dňa 14. 1. 2016, v ktorom jej bolo uložené vypracovať návrh
všeobecne záväzných nariadení žalovaného a interných smerníc s lehotou do 10. 2. 2016“, žalobkyňa
uviedla, že lehotu nedodržala, avšak nie jej zavinením. Poukazovala na viaceré súčasne ukladané úlohy,
ktoré mala plniť v rovnakom čase, napríklad mala sa zúčastniť školenia v čase, keď už na základe skôr

vydaného poverenia žalovaného mala zastupovať žalovaného na pojednávaniach na Okresnom súde
Č.. Napokon dňa 14. 1. 2016 bol žalobkyni zamestnankyňou žalovaného W.. G. Ď., poradkyňou pre
koordináciu projektov v rámci Mesta Č., doručený list označený ako „Zrušenie pracovného stretnutia“
zo dňa 14. 1. 2016, následne jej bol doručený list žalovaného označený ako „Pracovný pokyn primátoraMesta Č.“, na ktorý reagovala viacerými elektronickými správami, v ktorých poukazovala na neplnenie
si povinností žalovaného vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, na ukladanie
pokynov nad rámec úloh, ktoré malo plniť právne oddelenie v zmysle organizačného poriadku, či na

nevykonateľnépokyny,čipokynypriamourčenéinýmoddeleniamainýmútvaromžalovaného.Kdôvodu
3/, v ktorom žalovaný uviedol, že „dňa 10. 3. 2016 bola žalobkyňa písomne pozvaná sekretariátom
primátora Mesta Č. dňa 11. 3. 2016 na 12.00 hod. na rokovanie, pričom sekretariát spresnil čas osobnej
konzultácie na 12.30 hod., zatiaľ čo žalobkyňa neprišla, ani sa neospravedlnila, čím porušila pracovný
poriadok v § 11 ods. 2, písm. f/“ žalobkyňa uviedla, že 10. 3. 2016 obdržala email, z ktorého nebolo

zrejmé, ktorej osobe bol určený. Nešpecifikovaná osoba sa mala vyjadriť k jej pracovnému zaradeniu
v lehote do 11. 3. 2016 do 12.00 hod.. Z druhého emailu zo dňa 11. 3. 2016, ktorý jej bol doručený
takmer hodinu a pol po stanovenom termíne osobnej konzultácie, vyplýva, že nešpecifikovaná osoba
sa má dostaviť do kancelárie primátora dňa 11. 3. 2016 o 12.30 hod.. Napokon, o tejto skutočnosti
sa dozvedela až po určenom čase, keď e-mail obsahujúci zmenu času stretnutia jej bol doručený až
po tomto čase. V tejto súvislosti tiež uviedla, že k porušeniu pracovnej disciplíny z jej strany nedošlo,

nakoľko jej nebol uložený nadriadeným žiaden pokyn, preto nemohla ani citované ustanovenie § 11 ods.
2, písm. f/ Pracovného poriadku žalovaného porušiť, navyše je v rozpore so samotným Organizačným
poriadkom žalovaného, aby jej podriadená z iného útvaru ukladala pokyny. K dôvodu č. 4/, podľa ktorého
„žalobkyňa v rozpore s pracovnou náplňou sa nezúčastňuje mestského zastupiteľstva bez akéhokoľvek
ospravedlnenia, čo sa opakuje, keď sa nezúčastnila mestského zastupiteľstva konaného dňa 29. 10.

2015, 17. 12. 2015 a 11. 2. 2016, nezúčastňuje sa tiež gremiálnych porád primátora, prednostky,
asistenta prednostky, pričom na tieto porady je riadne pozvaná, nikdy sa z nich neospravedlnila, a to
z porady konanej dňa 15. 2. 2016, 26. 2. 2016 a 22. 3. 2016“ žalobkyňa uviedla, že tieto tvrdenia
žalovaného sú nesprávne a zároveň nepravdivé. Zasadnutia konaného dňa 29. 10. 2015 sa zúčastniť
nemohla, nakoľko bola dočasne práceneschopná pre chorobu, čo riadne žalovanému oznámila dňa 13.

10. 2015. Dňa 17. 12. 2015 sa zasadnutia nemohla zúčastniť z dôvodu, že v rovnaký deň bola písomne
poverená, aby žalovaného zastupovala na pojednávaní konanom na OS Č. vo veci 4C/118/2014 na
základe poverenia zo dňa 17. 12. 2015. Dňa 11. 2. 2016 sa nemohla zasadnutia zúčastniť z dôvodu,
že dňa 10. 2. 2016 ju žalovaný písomne poveril, aby ho dňa 11. 2. 2016 zastupovala vo veci vedenej
na OS Č. pod sp. zn. 11C/90/2011, pre nazretie do súdneho spisu a prevzatie vyhotovených fotokópií a

zároveň na pojednávaní vo veci 8P/129/2012, na základe poverenia zo dňa 26. 1. 2016, čo aj učinila.
Dňa 15. 2. 2016 sa gremiálnej porady zvolanej W.. S. X. nezúčastnila, nakoľko bola žalovaným dňa
21. 1. 2016 písomne poverená, aby ho zastupovala na pojednávaní vo veci vedenej na OS Č. pod
sp. zn. 5P/34/2013, ktoré sa konalo 15. 2. 2016 o 13.00 hod., pričom žalobkyňa svojej podriadenej
zamestnankyni C.. O. D.Š. dala pokyn, aby neúčasť žalobkyne ospravedlnila. Následne sa nezúčastnila

ani gremiálnej porady zvolanej W.. S. X., pôvodne určenej na 25. 2. 2016, presunutej na 26. 2. 2016 o
12.00 hod., keď v tomto čase bola na rokovaní s I.. I. G., poslancom mestského zastupiteľstva Mesta
Č. a advokátom ako zástupcom vybraného účastníka obchodnej verejnej súťaže ohľadne podmienok
uzavretia kúpnej zmluvy, opäť prostredníctvom jej podriadenej zamestnankyni S. D. dala pokyn, aby ju
na gremiálnej porade ospravedlnila. S. D. žalobkyni následne oznámila, že žiadna gremiálna porada

sa nekonala. O gremiálnej porade, ktorá sa mala konať dňa 22. 3. 2016, sa žalobkyňa dozvedela
až z listu primátora zo dňa 31. 3. 2016, označeného ako okamžité skončenie pracovného pomeru.
Nikto z nadriadených jej neuložil povinnosť zúčastniť sa na takejto porade. Žalovaný dňa 18. 2. 2016
písomne žalobkyňu poveril, aby ho zastupovala vo veci vedenej na OS Č. pod sp. zn. 4C/59/2014
na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22. 3. 2016. V danom prípade preto neúčasť žalobkyne na

gremiálnej porade, ak sa vôbec konala, spôsobil sám žalovaný. Za dôvod, pre ktorý o tejto porade
nemala žalobkyňa žiadnu vedomosť, možno považovať aj skutočnosť, že žalovaný napriek tomu, že
bola vedúcou Právneho oddelenia Mestského úradu Č. aj ku dňu 22. 3. 2016, čo žalovaný sám v
úvode listu primátora zo dňa 31. 3. 2016 označil, túto skutočnosť v praxi od 9. 3. 2016, kedy sa pokúsil
nezákonne žalobkyňu odvolať z tejto funkcie, nerešpektoval, ale týmto dňom 9. 3. 2016 poveril vedením

Právneho oddelenia Mestského úradu Č. W.. I. Y.. K dôvodu č. 5 a 6, ktorý žalovaný vymedzil tak,
že „žalobkyňa počas celej pracovnej doby, každý pracovný deň, konkrétne v 11. a v 12. týždni v roku
2016, mala vo svojej kancelárii rodinných príslušníkov, a to sestru, priateľa a ešte jedného mladého
muža, ktorý je žalovanému neznámou osobou, pričom vybavovanie osobných návštev počas pracovnej
doby, je hrubým porušením pracovnej disciplíny“ a zároveň v bode 6. uviedol, že „rodinní príslušníci

žalobkyne hrubo a vulgárne napádajú ostatných zamestnancov mestského úradu, a to pri návšteve
kancelárie žalobkyne, keď priateľ žalobkyne T. D. dňa 9. 3. 2016 vulgárne slovne napadol pani W..
R. Ď., vedúcu referátu životného prostredia Mestského úradu Č., pána C.. C. T., vedúceho kancelárie
primátora mesta a protokolu Mestského úradu v Č. a J.. G. I., zamestnanca Mesta Č.“, žalobkyňauviedla, že žiadne návštevy v práci nevybavovala, navyše mnohokrát počas celej pracovnej doby v
kancelárii ani nebola, vzhľadom na rôzne povinnosti, ktoré plnila aj mimo budovy Mestského úradu Č.,
jedine sestra žalobkyne G. Q. bola prítomná v jej kancelárii, avšak ako svedkyňa, pre prípad fyzického

napadnutia, avšak aj počas jej prítomnosti si riadne žalobkyňa plnila svoje povinnosti. Zároveň namietla
tú skutočnosť, že žalovaný vymyslené konanie jej rodinných príslušníkov označil ako jej porušenie
pracovnej disciplíny. K dôvodu 7/, ktorý vymedzil žalovaný tak, že „odo dňa 5. 2. 2016 do odvolania z
funkcie v rozpore s poverením č. 1/2016 žalobkyňa nevykonala žiadnu finančnú kontrolu a komplikuje
účtovanie ďalším odborným oddeleniam Mestského úradu Č. a znemožňuje vypracovanie výkazov pre

Ministerstvo financií SR“ žalobkyňa uviedla, že dňa 5. 2. 2016 jej bola C.. X. I. doručená listina podpísaná
primátorom Mesta Č., označená ako Poverenie č. 1/2016 na vykonanie finančnej základnej kontroly,
ktorou bola žalobkyňa poverená na vykonávanie základnej finančnej kontroly v rámci jej kompetencií
podľa ustanovenia § 7 Zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. V rovnaký deň emailom
žalovanémuoznámila,žetátolistinajelistinouvyhotovenouapodpísanoumesiaca3dniponadobudnutí
účinnosti Zákona č. 357/2015 Z. z., na základe ktorej má žalobkyňa dokonca so spätnou účinnosťou

od 1. 1. 2016 vykonávať základnú finančnú kontrolu. Poukázala na to, že napokon ide o kompetenciu,
ktorá spadá do Oddelenia ekonomického a správy majetku Mestského úradu Č. s tým, že žalovaný
na tento email nereagoval. V rovnaký deň bol žalobkyni doručený aj email W.. I. J., zamestnanca
žalovaného zaradeného na Oddelenie organizačno-administratívne Mestského úradu Č., ktorým bol
zaslaný všetkým zamestnancom žalovaného vzor týkajúci sa vykonávania základnej finančnej kontroly,

v nadväznosti na ktorý žalobkyňa upozornila na rozpor doručeného vzoru s uvedeným zákonom.
Dokonca podriadený žalobkyne C.. I. T. v emaily, ktorý jej doručil, tiež poukázal na rozpor doručeného
vzoru s uvedeným zákonom. Dňa 14. 3. 2016 bola žalobkyni C.. X. I. doručená listina - Poverenie č.
14/2016 na vykonanie základnej finančnej kontroly zo dňa 11. 3. 2016, ktorou bol poverený vykonaním
základnej finančnej kontroly W.. I. Y. s tým, že v nej bolo zároveň uvedené, že týmto poverením sa

ruší Poverenie č. 1/2016 zo dňa 5. 2. 2016, ktorým bola žalobkyňa poverená vykonávaním základnej
finančnej kontroly v určenom rozsahu. Dňa 14. 3. 2016 žalobkyni jej podriadené C.. O. D. a S. D.
oznámili, že boli W.. I. Y., povereným vedením právneho oddelenia Mestského úradu Č., písomne dňa
14. 3. 2016, na porade, ktorú zvolal, poverené vykonávaním základnej finančnej kontroly. K dôvodu
8/, v ktorom žalovaný uviedol, že „žalobkyňa odmieta spolupracovať s vedúcimi oddelení, neposkytuje

im súčinnosti, nespolupracuje s organizačnými útvarmi mesta, nepripravuje podklady, nekomunikuje
s ostatnými vedúcimi, a to najmä vrátila spisy na vymáhanie daňových pohľadávok mesta oddeleniu
ekonomickému a správy majetku Mestského úradu v Č.S. v januári 2016 a odmietla prevziať spisy
od zamestnancov referátu životného prostredia a odpadového hospodárstva na vymáhanie a doteraz
nereagovala na mailové prosby vedúcej referátu ŽPAOH W.. Ď. a oznámenie termínu odovzdania

pohľadávok mesta za rok 2014 a 2015 právnemu oddeleniu na vymáhanie - mail zo dňa 10. 12. 2015,
pohľadávky za rok 2010 až 2013 boli odovzdané, ale vo veci nekoná už viac než rok, čo spôsobuje
hrozbu nevymožiteľnosti pohľadávok z dôvodu premlčania a v konečnom dôsledku škodu Mestu Č.“
žalobkyňauviedla,žežalovanývtejtočastivôbecnešpecifikovalkonkrétnydôvodokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru, keď nie je zrejmé, čo konkrétne mala žalobkyňa porušiť. Tvrdenie žalovaného je

nepravdivé, žalobkyňa aktívne spolupracovala a komunikovala s príslušnými vedúcimi oddelení, aj s
organizačnými útvarmi mesta, a to dokonca aj nad rámec jej povinností, a to poskytovaním rád, pomoci,
vysvetľovaním, opravovaním, upozorňovaním na chyby a pod.. V replike žalobkyňa uviedla, že má za to,
že listiny, ktoré žalovaný predložil k tvrdeniu o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru
so žalobkyňou odbormi, na č. l. 151, 152 a 153, boli spísané žalovaným dodatočne a účelovo, pričom

ich obsah je zároveň nepravdivý, keď sa mali zástupcovia zamestnancov stotožniť so všetkými dôvodmi
jej údajného opakovaného a závažného porušovania pracovných povinností, ktoré žalovaným neboli ani
konkretizované. Na pojednávaní dňa 6. 11. 2017 uviedla, že sám predseda odborovej organizácie W..
I. Y. mal dokonca v čase, keď malo k prerokovaniu dôjsť, 2 dni dovolenku. K tomuto tvrdeniu predložila
výpis z evidencie dochádzky - prítomnosti zamestnancov žalovaného zo dňa 29. 3. 2016 a 30. 3. 2016. V

doplnenížalobyzodňa13.7.2017č.l.320uviedla,žezaobdobieod1.4.2016do31.12.2016,tedaza9
mesiacov si uplatňuje náhradu funkčného platu vo výške 1.197,50 € brutto mesačne. Od 1. 1. 2017 až do
rozhodnutia súdu vo veci samej si uplatnila náhradu funkčného platu vo výške 1.223,- € brutto mesačne,
teda od 1. 4. 2016 do 31. 5. 2017 si uplatňuje náhradu funkčného platu celkom vo výške 16.892,50
€. Z oznámenia žalovaného o výške a zložení funkčného platu žalobkyne, ktoré jej boli doručované

počas celej doby trvania pracovného pomeru, ako aj z posledného oznámenia zo dňa 31. 12. 2015,
jej bol vyplácaný s účinnosťou od 1. 1. 2016 aj príplatok za riadenia ako obligatórna súčasť funkčného
platu vedúceho zamestnanca podľa § 8 ods. 1 a 2 Zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý jej bol v rovnakej sume, a to vo výške 68,-€ vyplácaný po celú dobu trvania pracovného pomeru až do 31. 3. 2016. Tým, že jej žalovaný vyplatil
príplatok za riadenie aj za mesiac marec 2016 a tým, že v samotnom okamžitom skončení pracovného
pomeru žalovaný uviedol, že na základe pracovnej zmluvy žalobkyňa pre žalovaného vykonáva prácu

ako vedúca oddelenia právneho Mestského úradu v Č., potvrdil, že vedel, že ju z funkcie vedúcej
právneho oddelenia nemohol odvolať a neodvolal. Z doplnenia žaloby zo dňa 3. 10. 2017 č. l. 367 ďalej
vyplýva, že z organizačnej štruktúry Mestského úradu Č. ku dňu 1. 3. 2017 je zrejmé, že žalovaný
ku dňu 16. 11. 2015 účelovo znížil tabuľkový počet zamestnancov na právnom oddelení zo 4 na 3.
Od 1. 6. 2017 údajne W.. S. X. už nie je zamestnankyňou žalovaného, novým prednostom sa stal

dovtedajší asistent W.. I. Y., ktorý bol v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou
zároveň predsedom Slobodnej odborovej organizácie Mesta Č.. Minimálne od 7. 9. 2017 je I.. J.. C.
J. opäť vedená na webovom sídle žalovaného ako vedúca právneho oddelenia a minimálne od 7.
9. 2017 je novou zamestnankyňou žalovaného I.. W. G., zaradená na právnom oddelení v dôsledku
uvedených zmien. Minimálne od začiatku septembra 2017 doposiaľ na Právnom oddelení Mestského
úradu Č., ktorého bola žalobkyňa vedúcou, namiesto pôvodných štyroch zamestnancov boli zaradení

traja zamestnanci žalovaného, z toho dvaja novoprijatí, a to I.. J.. C. J., ktorá nastúpila minimálne dňa 2.
5. 2016 na pracovné miesto žalobkyne ako vedúca právneho oddelenia. Ďalej C.. O. D. ako jediná z jej
pôvodne podriadených zamestnancov a I.. W. G., minimálne od 7. 9. 2017. V tomto doplnení žaloby na
strane37rozporovalalistinuoznačenúakoZáznamzodňa31.3.2016č.l.151spisu,keďtvrdila,ženieje
pravdou, že by ju primátor v zmysle ust. § 11 ods. 10 Pracovného poriadku oboznámil s dôvodmi návrhu

na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce. V doplnenej žalobe žalobkyňa
rozporovala aj listinu predloženú žalovaným označenú ako Interný záznam k zastupovaniu v právnej veci
11C/90/2011 vedenej na OS Č. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 9. 3. 2016 na č.
l. 193 spisu a listinu označenú ako Záznam z riešenia pracovnoprávnych záležitosti zamestnankyne zo
dňa 9. 3. 2016 č. l. 191 spisu, tieto považuje za účelovo a dodatočne spísané listiny, ktorými žalovaný

navyše svoje tvrdenia nepotvrdzuje, ale popiera. K doplnenej žalobe pripojila potvrdenie ÚPSVaR Č. o jej
evidovanívevidenciiuchádzačovozamestnanie,ktoréod1.4.2016kudňu19.9.2017trvá,okreminých
listín doručila aj list primátora Mesta Č. vo veci jej menovania za členku mzdovej komisie s účinnosťou od
12. 1. 2011, ďalej svoju žiadosť zo dňa 30. 11. 2012 adresovanú Slobodnej odborovej organizácii Mesta
Č., ktorou žiadala o prijatie do nej ku dňu 1. 12. 2012. Ďalej rozviedla skutkové tvrdenia, uviedla, že

žalovaný uberal z jej pracovnej náplne, keď otázky patriace do jej kompetencie v rámci jej funkcie dával
riešiť iným osobám, napríklad aj W.. Y., a to v prípadoch, keď nesúhlasila s postupom navrhovaným
žalovaným. Rovnako naopak zaťažoval ju úlohami, ktoré nepatrili do jej kompetencie. Žalovaný jej
úmyselne znemožňoval vykonávať jej prácu, keď poveroval iné osoby plnením úloh, ktoré patrili do
jej kompetencie. Dostávala často protichodné viaceré pokyny, napríklad od samotného primátora a od

prednostky W.. X. s tým, že potom dochádzalo k nedorozumeniam, keď sama nevedela, ktorý z nich má
splniť. Vzhľadom k uvedenému možno podľa jej názoru dospieť k záveru, že žalovaný konal tak, aby
zámerne pokyny nesplnila. V záverečnom prednese uviedla, že primátor C. Č. jej nikdy nič ústne ani
písomne nevytýkal, nebola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny. Neboli preto splnené ani len
predpoklady pre ukončenie pracovného pomeru výpoveďou. Až do okamžitého skončenia pracovného

pomeru jej bol vyplácaný aj osobný príplatok. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru tiež nie je
zrejmé, aký konkrétny predpis a v ktorej časti mala porušiť. Svoje pracovné povinnosti si plnila riadne.
Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujeneplatnézdôvodupodľa§39ods.1Občianskehozákonníka
a § 17 ods. 2 Zákonníka práce, keď nedošlo ani k jeho prerokovaniu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 30. 5. 2016 č. l. 142, potvrdil okamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou listom zo dňa 31. 3. 2016. Formálne podmienky
okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za splnené. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne,
že by nedošlo k prerokovaniu odborovou organizáciou. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru a argumentom žalobkyne uviedol, že k odvolaniu z funkcie vedúcej

právneho oddelenia došlo dňa 19. 3. 2013, v súlade s § 6 ods. 3 Pracovného poriadku, ale aj v zmysle
článku 14 ods. 1 Organizačného poriadku. Vzhľadom k tomu, že bola primátorom mesta do funkcie
vedúcejprávnehooddeleniavymenovaná,môžebyťajodvolaná,atoajbezudaniadôvodu. Odvolaniez
funkcie bolo odôvodnené tým, že právne oddelenie je dlhodobo nečinné tak, ako to vyplýva zo záznamu
z riešenia pracovnoprávnych záležitostí zo dňa 9. 3. 2016, ako aj z ďalších dôkazov. Vo vzťahu k dôvodu,

ktorým bolo roztrhanie poverenia na zastupovanie žalovaného vo veci vedenej na OS Č. pod sp. zn.
11C/90/2011, podľa názoru žalovaného je to dôvodom pre okamžité skončenie, pretože nesplnenie
pokynu nadriadeného, resp. nerešpektovanie príkazu nadriadeného je závažným porušením pracovnej
disciplíny, s poukazom na § 81 ods. 1, písm. a/ Zákonníka práce, ale aj vzhľadom k bodu 13/ pracovnejzmluvyzodňa31.12.2010,čipracovnejnáplni.Podľanázoružalovanéhopovereniežalobkyňaroztrhala
práve z dôvodu odvolania z funkcie vedúcej právneho oddelenia. Poukazoval na to, že z pracovnej
náplne žalobkyne zo dňa 31. 12. 2011 vyplýva, že W.. Y., asistent prednostky, je jej nadriadeným a že

žalobkyňa má plniť jeho pokyny. Pokyn, ktorý jej ním bol daný, aby mu vydala spisový materiál vo veci
11C/90/2011, splniť odmietla. Opäť tak porušila pracovnú disciplínu, a to aj tým, že najskôr trvala na tom,
aby jej poverenie bolo odvolané, následne ho svojvoľne roztrhala. Žalovaný uviedol, že potom, ako do
kancelárie žalobkyne prišli žiadať spis v uvedenej veci, najskôr pán Y. a následne aj S. D., dostavil sa do
jej kancelárie po spisový materiál sám primátor mesta, ktorý zistil, že v ňom chýbajú podstatné listiny,

ako napríklad žalobný návrh, pričom z pracovnej náplne žalobkyne vyplýva, že má zabezpečovať riadne
vedenie spisovej agendy. K dôvodu 2/ okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že žalobkyňa
nesplnila pracovný pokyn primátora Mesta Č. zo dňa 14. 1. 2016, keď mala jednotlivé úlohy splniť do
určených dátumov a o ich plnení mala písomne primátora informovať do 10. 2. 2016. Na uvedené pokyny
reagovala v dňoch, ktoré boli posledným dňom na splnenie úloh. V termíne do 15. 1. 2016 nepredložila
na sekretariát zoznam súdnych sporov za obdobie rokov 2011 až 2016, čím sa dopustila závažného

porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko nerešpektovala pokyn nadriadeného. Rovnako nevypracovala
návrh všeobecne záväzného nariadenia podľa pokynu do 22. 1. 2016. Nepredložila primátorovi mesta
na podpis ani vypracované interné smernice do 5. 2. 2016. V tejto súvislosti žalovaný opäť poukázal na
pracovnú náplň žalobkyne, keď ako vedúca právneho oddelenia zabezpečuje riadne vedenie spisovej
agendy. Podľa registratúrneho poriadku mesta sa podieľa aj na príprave všeobecných záväzných

nariadení mesta a vnútorných predpisov. Vo vzťahu k dôvodu 3/ okamžitého skončenia uviedol, že
argumentácia žalobkyne neobstojí, pretože sama uviedla, že emaily boli doručované na jej emailovú
adresu. Napokon, bolo bežné, že odosielateľ emailov, pani J., takto zamestnancov oslovovala, pričom
tí sa na stretnutia aj dostavovali. Pracovný poriadok je rovnako ako organizačný poriadok uverejnený
na webovom sídle. Je každému zamestnancovi prístupný. Žalobkyňa s ním bola rovnako oboznámená,

samanaňvžalobeodkazuje.Dokoncamalakdispozíciíjehokópiu.Pokiaľsatedažalobkyňanedostavila
na stretnutie s primátorom mesta, porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom. K dôvodu 4/
žalovaný uviedol, že argumenty žalobkyne k tomuto dôvodu považuje za relevantné, avšak za závažné
porušenie pracovnej disciplíny považuje jej neúčasť na gremiálnej porade dňa 26. 6. 2016, na ktorej
sa mala zúčastniť aj napriek stretnutiu s I.. G., nakoľko takéto stretnutia nemajú pred účasťou na

gremiálnej porade prednosť. Žalobkyňa preto svojím konaním porušila pracovnú disciplínu závažným
spôsobom, nakoľko nerešpektovala príkazy nadriadeného, a to aj vzhľadom k bodu 13/ pracovnej
zmluvy, v zmysle ktorého zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce
osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. K dôvodu
5/ odkazoval na § 11 ods. 2, písm. g/ Pracovného poriadku, podľa ktorého je zamestnanec povinný byť

na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až
po skončení pracovného času. Počas pracovnej doby je zamestnancom dovolené prijímať súkromné
návštevyarodinnýchpríslušníkovlenvnevyhnutnýchprípadovananevyhnutnýčas.Zároveňodkazoval
na § 11 ods. 5, posledná veta Pracovného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k porušeniu pracovnej
disciplíny, konečná právna kvalifikácia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny bude vždy vecou

individuálneho posúdenia zamestnávateľa, v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu, ale
aj celkovej úrovne pracovnej disciplíny na pracovisku. Poukazoval na neustálu prítomnosť rodinných
príslušníkovapriateľažalobkynepočaspracovnejdobynapracovisku,konkrétnevkanceláriižalobkyne,
preto žalovaný ako zamestnávateľ dospel k záveru, že stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny
v tomto konkrétnom prípade je taký, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. K dôvodu 6/

okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý sa týkal správania rodinných príslušníkov žalobkyne,
ktorí mali hrubo a vulgárne napádať ostatných zamestnancov pri návšteve jej kancelárie, ten vyhodnotil
a považuje ho za relevantný vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Odkázal zároveň
na odôvodnenie predchádzajúceho dôvodu. K dôvodu 7/ okamžitého skončenia pracovného pomeru
poukázal na to, že žalobkyňa nesplnila úlohu určenú v poverení č. 1 z roku 2016 zo dňa 5. 2. 2016

ani do termínu 11. 3. 2016, kedy poveril úlohami stanovenými v tomto poverení W.. I. Y., nového
vedúceho právneho oddelenia. Tvrdenie žalobkyne, že nesplnila úlohy určené v tomto poverení, nakoľko
nespadali do úloh právneho oddelenia, považuje žalovaný za irelevantné. Keď sama žalobkyňa v žalobe
poukazovala na to, že tieto úlohy sčasti neboli riadne špecifikované a sčasti absolútne nespadali do jej
kompetencie. Teda vzhľadom k uvedenému mala splniť jej dané úlohy aspoň sčasti, toto však neurobila.

Tým, že odmietla splniť úlohy dané jej v poverení č. 1/2016 zo dňa 5. 2. 2016, dopustila sa tak závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že nikdy nebola na neuspokojivé
plnenie pracovných úloh upozornená, poukázal na list zo dňa 16. 2. 2015, v ktorom bola upozornená
na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, ako aj na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.Zároveň uviedol, že je mu zrejmé, že s ňou nebol skončený pracovný pomer v lehote 6 mesiacov od
tohto upozornenia. Poukázal však na to, že neuspokojivé plnenie pracovných úloh bolo konštatované aj
na viacerých gremiálnych poradách v rokoch 2014 až 2016. Popieral jej tvrdenia ohľadom akejkoľvek

diskriminácie jej osoby ako zamestnanca. Žalobkyňa žiadnu diskrimináciu na pracovisku Slobodnej
odborovej organizácie Mesta Č. nikdy neoznámila. Vzhľadom k tomu, že v rámci súdneho sporového
konania týkajúceho sa zásady rovnakého zaobchádzania, je potrebné vykonať iný druh dokazovania
ako v konaní o neplatnom skončení pracovného pomeru a zároveň priamo zo žaloby žalobkyne vyplýva,
že okamžité skončenie pracovného pomeru a údajná diskriminácia na pracovisku v tomto prípade

spolu nesúvisia, vzniesol návrh na vylúčenie tejto časti nároku - na zaplatenie nemajetkovej ujmy na
samostatné konanie. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 18. 11. 2016 (duplike) žalovaný
vzhľadom k opakujúcim sa tvrdeniam žalobkyne v jej písomných vyjadreniach k odvolaniu žalobkyne z
funkcie vedúcej právneho oddelenia a jednotlivým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru
odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe. Vo vzťahu k dôvodu 2/, vo vzťahu ku ktorému žalobkyňa uviedla,
že tento výpovedný dôvod bol doplnený až vo vyjadrení žalovaného, toto nie je pravdou. Poukazoval

na druhú vetu pokynu primátora mesta zo dňa 14. 1. 2016, v ktorej je uvedené, že tento pracovný
pokyn do stanoveného termínu nesplnila, pričom ho nesplnila ani po tomto termíne. Vo vzťahu k
dôvodu 5/ žalobkyňa potvrdila účasť tretích nepovolaných osôb na jej pracovisku, nie je povinnosťou
zamestnávateľa upozorňovať osobu s právnickým vzdelaním, že vybavovanie osobných záležitostí
počas pracovnej doby je neprípustné. Aj zdržiavanie sa tretích nepovolaných osôb na pracovisku počas

pracovnej doby v kancelárii žalobkyne je podľa názoru žalovaného porušením pracovnej disciplíny. Na
pojednávaní dňa 6. 11. 2017 zotrval na svojich písomných vyjadreniach, na dôvodnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, keď dôvodné bolo nielen čo do celku, teda vo vzájomnej súvislosti medzi
jednotlivými dôvodmi, ale každý jednotlivý dôvod v ňom uvedený je samostatným dôvodom na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu zvlášť závažným spôsobom. Jej

porušenia boli dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobu požadoval zamietnuť. Vo
vzťahu k listinám nachádzajúcim sa na č. l. 151,152, 153, 191 a 193 spisu, ktoré žalobkyňa spochybnila,
navrhol vypočuť osoby, ktoré mali tieto listiny podpísať.

3. Uznesením č. k. 8Cpr/1/2016-221 zo dňa 22. 8. 2016, právoplatným dňa 14. 10. 2016, bola žaloba

žalobkyne v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 100.000,- € vylúčená na
samostatné konanie.

4. Predmetom tohto sporu preto zostalo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru listom
žalovaného zo dňa 31. 3. 2016, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, ďalej určenie,

že pracovný pomer medzi stranami sporu trvá a náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru.

5. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením strán a oboznámením listinných dôkazov produkovaných
stranami sporu. Žalobkyňa k žalobe pripojila pracovnú zmluvu i pracovnú náplň zo dňa 31. 12. 2010,

z ktorej vyplýva, že tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy, výplatné pásky za mesiac máj 2014,
november 2014, november 2013, október 2015, január 2016, z ktorých vyplýva, že súčasťou mzdy
bol okrem príplatku za riadenie aj osobný príplatok, v mesiaci november 2013 a máj 2014 dokonca
aj mimoriadna odmena. Žalobkyňa doručila aj výplatnú pásku za mesiac marec 2016 č. l. 128 rub,
z ktorej vyplýva, že jej bol vyplatený príplatok za výkon úloh 66,55 €, osobný príplatok 413,86 € a

príplatok za riadenie 56,57 €. Ďalej doručila oznámenie o výške a zložení funkčného platu zamestnanca
zo dňa 31. 12. 2015 č. l. 41, z ktorého vyplýva, že s účinnosťou od 1. 1. 2016 súčasťou funkčného
platu žalobkyne bol aj osobný príplatok vo výške 497,50 € a ďalšie listiny, ako emailovú komunikáciu
k svojim tvrdeniam, zrušenie poverenia zo dňa 13. 1. 2016 č. l. 51, z ktorého vyplýva, že poverenie
udelené dňa 5. 1. 2016 bolo odvolané, zrušenie pracovného stretnutia zo dňa 14. 1. 2016 č. l. 52, z

ktorého vyplýva, že stretnutie pracovné zvolané dňa 14. 1. 2016, bolo pre pracovnú zaneprázdnenosť
primátora presunuté na iný termín, pracovný pokyn primátora Mesta Č. č. l. 53 zo dňa 14. 1. 2016,
odpoveď žalobkyne na žiadosť - pracovný pokyn zo dňa 14. 1. 2016, poverenie č. 1/2016 na vykonanie
základnej finančnej kontroly zo dňa 5. 2. 2016 č. l. 57, poverenie č. 14/2016 zo dňa 11. 3. 2016 č.
l. 84, ktorým bolo zrušené poverenie č. 1/2016 zo dňa 5. 2. 2016, ktorým bola žalobkyňa poverená

vykonávaním základnej finančnej kontroly, odpoveď žalobkyne zo dňa 10. 2. 2016 čl. 61, túto odpoveď
doručila k pracovnému pokynu zo dňa 14. 1. 2016, záznam z gremiálnej porady z 15. 2. 2016 č. l. 65,
poverenie žalovaného zo dňa 9. 3. 2016 na zastupovanie vo veci 11C/90/2011 č. l. 67 a 71, odvolanie z
funkcie vedúcej oddelenia zo dňa 9. 3. 2016 č. l. 76, z ktorého vyplýva, že v zmysle pracovného poriadku,a to § 6 osobitných ustanovení pre vybrané pracovné funkcie a pozície bola žalobkyňa dňom 9. 3.
2016 odvolaná z funkcie vedúcej Právneho oddelenia Mestského úrad Č., dohodu o zmene pracovných
podmienok č. 1 zo dňa 9. 3. 2016 č. l. 77, z ktorej vyplýva, že mala byť neoddeliteľnou súčasťou

pracovnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2010 a že zmena sa mala týkať druhu práce, keď žalobkyňa mala
naďalej pracovať už len ako zamestnanec Oddelenia právneho MSÚ Č., táto listina nie je opatrená
podpisom zamestnanca, a to ani dátumom jej prevzatia zamestnancom, vrátane pracovnej náplne č.
l. 78, ktorá rovnako nie je podpísaná zamestnancom, teda žalobkyňou, predžalobnú výzvu zo dňa 11.
3. 2016 č. l. 80, ktorú adresovala žalobkyňa žalovanému, z ktorej vyplýva, že ho vyzývala, aby bez

zbytočného odkladu upustil od porušovania jej práv a právom chránených záujmov a nedodržovania
príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä Ústavy SR, Zákonníka práce, Zákona o
výkone práce vo verejnom záujme ako aj Zákona o rovnakom zaobchádzaní a Občianskeho zákonníka,
oznámenie žalobkyne zo dňa 31. 3. 2016 č. l. 86 spisu, v ktorom oznámila žalovanému, že okamžité
skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo doručené dňa 31. 3. 2016, považuje za neplatné, v rozpore
s právnymi predpismi, má za to, že jej pracovný pomer naďalej trvá a preto trvá na tom, aby ju žalovaný

naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu, ďalej okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31. 3.
2016 č. l. 88 spisu, z ktorého úvodu vyplýva, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31. 12.
2010 s nástupom do práce 3. 1. 2011 pre žalovaného vykonáva prácu ako vedúca Oddelenia právneho
Mestského úradu v Č., z uvedenej listiny vyplýva, že žalovaný uviedol, že došlo k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny, a to nasledovným konaním žalobkyne: 1/ dňa 9. 3. 2016 bola žalobkyňa písomne

poverená zastupovaním žalovaného v súdnom spore pred Okresným súdom Č. sp. zn. 11C/90/2011,
pričomnatotozastupovaniejejbolovydanépovereniepodpísanéprimátoromMestaČ.,ktoréroztrhalaa
odmietla splniť výslovný pokyn žalovaného ako zamestnávateľa na zastupovanie v predmetnom konaní,
odmietla vydať spis, ktorý mal byť predmetom súdneho konania, až na naliehanie primátora oproti jeho
vlastnoručnémupodpisumuvydalatorzospisu,pričompojehopreštudovanízástupcomprednostkybolo

zistené, že chýbajú podstatné listiny ako žalobný návrh a pod., pričom po jeho naliehaní odmietla vydať
a primátora mesta zaviedla, že mu vydala kompletný spisový materiál. Týmto konaním konala v rozpore
s uzavretou pracovnou náplňou zo dňa 31. 12. 2010. 2/ V zmysle pracovného pokynu primátora Mesta
Č. zo dňa 14. 1. 2016 bolo žalobkyni uložené v pracovnom pokyne vypracovanie návrhov všeobecne
záväzných nariadení Mesta Č. a interných smerníc, pričom lehota na splnenie úlohy bola stanovená do

10. 2. 2016, tento pracovný pokyn do stanoveného termínu nesplnila, pričom ho nesplnila ani po tomto
termíne. 3/ Dňa 10. 6. 2016 bola žalobkyňa písomne pozvaná sekretariátom primátora Mesta Č. na deň
11. 3. 2016 na 12.00 hod. k primátorovi mesta na rokovanie. Dňa 11. 3. 2016 sekretariát primátora mesta
spresnil čas osobnej konzultácie na 12.30 hod.. Žalobkyňa sa nedostavila, neospravedlnila, čím porušila
pracovný poriadok zamestnancov Mesta Č. v § 11 ods. 2, písm. f/. 4/ V rozpore s pracovnou náplňou

uzavretoudňa31.12.2010sanezúčastňujemestskéhozastupiteľstvabezakéhokoľvekospravedlnenia,
čo sa opakuje, pričom sa nezúčastnila zastupiteľstva konaného dňa 29. 10. 2015, 17. 12. 2015 a 11. 2.
2016. Nezúčastňuje sa ani gremiálnych porád primátora, prednostky, asistenta prednostky, pričom je na
ne riadne pozvaná a nikdy sa neospravedlnila, a to z porady konanej dňa 15. 2. 2016, 26. 2. 2016 a dňa
22. 3. 2016. 5/ Počas celej pracovnej doby, každý pracovný deň, a to konkrétne v 11. a v 12. týždni v roku

2016 boli v kancelárii žalobkyne jej rodinný príslušníci, a to jej sestra, jej priateľ a ešte jeden mladý muž,
ktorý je žalovanému neznámou osobou, pričom vybavovanie osobných návštev počas pracovnej doby
je hrubým porušením pracovnej disciplíny. 6/ Rodinní príslušníci žalobkyne hrubo a vulgárne napádajú
ostatných zamestnancov mestského úradu, a to pri návšteve jej kancelárie. Priateľ žalobkyne T. D. dňa
9. 3. 2016 vulgárne slovne napadol pani W.. R. Ď., vedúcu referátu životného prostredia MSÚ v Č., pána

C.. C. T. vedúceho kancelárie primátora mesta a protokolu MSÚ v Č. J.. G. I., zamestnanca Mesta Č.. 7/
Ododňa5.2.2016doodvolaniazfunkciežalobkyňavrozporespoverenímč.1/2016nevykonalažiadnu
finančnú kontrolu, to je v rozpore s uvedeným poverením a komplikuje účtovanie ďalším odborným
oddelenia Mestského úradu Č. a znemožňuje vypracovanie výkazov pre Ministerstvo financií SR. 8/
Žalobkyňa odmieta spolupracovať s vedúcimi oddelení, neposkytuje im súčinnosť, nespolupracuje s

organizačnými útvarmi mesta, nepripravuje podklady, nekomunikuje s ostatnými vedúcimi, a to najmä
vrátila spisy na vymáhanie daňových pohľadávok mesta ekonomickému oddeleniu v januári 2016 a
odmietla prevziať spisy od zamestnancov referátu životného prostredia a odpadového hospodárstva
na vymáhanie a odteraz nereagovala na mailové prosby vedúcej referátu W.. Ď. o oznámenie termínu
odovzdania pohľadávok mesta za rok 2014 a 2015 právnemu oddeleniu na vymáhanie - mail zo dňa

10. 12. 2015. Pohľadávky za rok 2010 až 2013 boli odovzdané, ale vo veci žalobkyňa nekoná už
viac než rok, čo spôsobuje hrozbu nevymožiteľnosti pohľadávok z dôvodu premlčania a v konečnom
dôsledku aj škodu žalovanému. Ďalej žalobkyňa doručila oznámenie ÚPSVaR Č. čl. 124 zo dňa 7. 4.
2016 o zaradení žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to počnúc dňom 1. 4. 2016,oznámenie zo dňa 30. 6. 2015 na č. l. 125, z ktorého vyplýva, že s účinnosťou od 1. 7. 2015 tvorí súčasť
funkčného platu žalobkyne aj osobný príplatok vo výške 497,50 € a príplatok za riadenie vo výške 68,-
€. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zamestnanca zo dňa 31. 12. 2013 č. l. 126 vyplýva,

že s účinnosťou od 1. 1. 2014 tvorí súčasť funkčného platu žalobkyne osobný príplatok 497,50 € a
príplatok za riadenie 68,- €. Rovnako z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 28. 3. 2013
účinného od 1. 4. 2013 č. l. 127. Z oznámenia zo dňa 30. 4. 2012, účinného od 1. 5. 2012, č. l. 129,
vyplýva rovnaká výška osobného príplatku aj príplatku za riadenie. K vyjadreniu žalovaného k žalobe, k
replike, žalobkyňa doručila Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a právnych služieb zo dňa 10. 3. 2016,

uzavretú medzi žalovaným ako klientom a advokátom I.. C. G. B., predmetom ktorej je zastupovanie
žalovaného na Okresnom súde v Č. v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/90/2011, bez obmedzenia. K
doplneniu žaloby zo dňa 13. 7. 2017 žalobkyňa pripojila potvrdenie ÚPSVaR Č. zo dňa 21. 6. 2017, z
ktoréhovyplýva,žejevedenávevidenciiuchádzačovozamestnanieod1.4.2016naďalej.Ďalejdoručila
výplatné pásky za mesiac február, marec, apríl a máj 2015, z ktorých vyplýva, že jej bol vyplácaný
osobný príplatok aj príplatok za riadenie v uvedených mesiacoch. K dôvodu okamžitého skončenia

pracovného pomeru, ktorý sa mal týkať nedostatočnej spoluprácu a komunikácie žalobkyne s ostatnými
oddeleniami žalovaného doručila žiadosti o spoluprácu o oznámenie relevantných skutočností, ako aj
emailyadresovanévedúcimjednotlivýchoddelenížalovanéhoč.l.339až351.Kdoplneniužalobyzodňa
3. 10. 2017 pripojila potvrdenie ÚPSVaR Č. zo dňa 19. 9. 2017 č. l. 386, z ktorého vyplýva, že je vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. 4. 2016. Ďalej doručila svoje oznámenie adresované dňa

25. 11. 2014 žalovanému, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa žalovanému oznámila, že po preštudovaní
podkladov zistila nesúlad medzi údajmi uvedenými v uznesení č. 95/2014 a príslušných protokolov o
zaradení majetku, ako aj nesúlad s údajmi uvedenými na LV č. XXXX, na základe čoho nie je možné
uzavrieť platný dodatok, upozornila aj prednostku W.. S. X.. Na pojednávaní dňa 6. 11. 2017 predložila
výpis prítomnosti zamestnancov na pracovisku žalovaného zo dňa 29. 3. 2016, z ktorého vyplýva, že

v uvedený deň členovia Slobodnej odborovej organizácie, ktorá mala okamžité skončenie pracovného
pomeru prejednať, W.. I. Y. čerpal dovolenku, C.. C. Q. mala súkromné voľno, C.. C. X. bola prítomná na
pracovisku od 07.05 do 15.30 hod., ďalej výpis z prítomnosti zamestnancov zo dňa 30. 3. 2016, z ktorého
vyplýva, že W.. I. Y. mal v uvedený deň rovnako dovolenku, C.. C. Q. bola prítomná na pracovisku,
rovnako C.. X. C., a tiež výpis prítomnosti zamestnancov zo dňa 31. 3. 2016, z ktorého vyplýva, že na

pracovisku bol prítomný W.. I. Y., dovolenku však čerpala C.. C. Q., súkromné E. C.. X. C., avšak až od
13.10 hod., dovtedy bola na pracovisku. Ďalej žalobkyňa doručila Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci
a právnych služieb zo dňa 31. 8. 2015 č. l. 475, z ktorej vyplýva, že žalovaný ako klient uzavrel zmluvu
s advokátkou I.. C. G. B. za účelom poskytovanie právnych služieb v súdnom konaní vedenom na OS
Č. pod sp. zn. 11C/29/2015 a 10C/11/2012.

6.Z listín predložených žalovaným mal súd zistené nasledovné skutočnosti. Žalovaný k svojmu
vyjadreniu k žalobe pripojil okrem okamžitého skončenia pracovného pomeru, záznam zo dňa 31.
3. 2016, z obsahu ktorého vyplýva, že predmetom malo byť oboznámenie žalobkyne s dôvodmi
návrhu na okamžité skončenie pracovného pomeru, za účasti zúčastnených strán. V časti označenej

ako stanovisko zamestnanca je uvedené, že žalobkyňa sa odmietla vyjadriť na mieste, svoje
stanovisko pošle písomne, tento záznam nie je podpísaný žalobkyňou. Ďalej doručil prerokovanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 29. 3. 2016 č. l. 152, z ktorého vyplýva, že
žalovaný doručil žiadosť o prerokovanie Slobodnej odborovej organizácii Mesta Č., z jeho obsahu
vyplýva, že má dôjsť k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou „z

dôvodov závažného porušovania pracovnej disciplíny (nesplnenie pracovného pokynu primátora mesta,
neúčasť na rokovaniach mestského zastupiteľstva, neúčasť na gremiálnych poradách, roztrhanie
poverenia na zastupovanie žalovaného pred Okresným súdom Č., odmietanie poskytovania súčinnosti
vedúcim oddelení MSÚ v Č., odmietanie vykonávania základnej finančnej kontroly na základe
poverenia primátora mesta, nevymáhanie pohľadávok, čím zaviňuje mestu škodu, nevhodné celodenné

zdržiavanie sa rodinných príslušníkov, resp. jej priateľa na jej pracovisku a pod.), neplnením si
povinností v zmysle pracovnej náplne, porušovaním pracovného poriadku zamestnancov Mesta Č.
a odmietaním uposlúchnutia príkazov nadriadených, závažne porušuje pracovnú disciplínu, načo
poukazujú aj nezainteresovaní občania mesta“. Ďalej pripojil záznam zo zasadnutia výboru Slobodnej
odborovej organizácie Mesta Č. zo dňa 30. 3. 2016 č. l. 153, z ktorého vyplýva, že predmetom

bolo prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom prerokované mali byť dôvody
závažného porušenia pracovnej disciplíny, v obsahu záznamu je uvedené: „viď dôvody uvedené
v žiadosti“. Stanovisko zástupcov zamestnancov bolo podané v nasledovnom znení: „Zástupcovia
zamestnancov v zákonnej lehote predloženú žiadosť prerokovali, sú oboznámení s celkovou situácioučinnosti bývalej vedúcej oddelenia právneho MSÚ Č., stotožňujú sa s uvedenými dôvodmi opakovaného
a závažného porušovania pracovných povinností a súhlasia s návrhom zamestnávateľa, aby s ňou
skončil pracovný pomer okamžite“. Tento záznam je podpísaný C.. C. Q., W.. I. Y. a C.. X. C.. Ďalej

predložil vymenovanie zo dňa 3. 1. 2011, z ktorého vyplýva, že žalovaný vymenoval žalobkyňu s
účinnosťou od 3. 1. 2011 za vedúcu Právneho oddelenia MSÚ Č., doručil aj odvolanie z funkcie vedúcej
oddelenia, ktoré bolo doručené aj žalobkyňou (č. l. 155), ďalej pracovný poriadok č. l. 156, z ktorého
bodu 8/ vyplýva, čo žalovaný považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to: a) opakovaný
viacnásobný, aspoň dvojnásobný výskyt nedostatku v pracovnej disciplíne v rozpätí obdobia 6 mesiacov,

b) nedostatok pracovnej disciplíny, ktoré pretrváva napriek tomu, že zamestnanec bol na nedostatok
písomne upozornený a vyzvaný na odstránenie nedostatkov v dobe, od ktorej neuplynulo 6 mesiacov,
c) nástup do práce pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo návykových látok, používanie
alkoholu a pod., d) zneužitie postavenia v súvislosti s plnením pracovných povinností spočívajúce
v prijatí alebo žiadaní úplatku, darov alebo iných výhod, e) spôsobenie škody alebo neodvrátenie
hroziacej škody na majetku zamestnávateľa alebo tretích osôb, rozkrádanie alebo iné úmyselné

poškodzovanie majetku zamestnávateľa a pod., f) nerešpektovanie príkazu na prerušenie dovolenky,
g) odmietnutie, príp. nevykonanie nariadenej práce nadčas, to neplatí, ak ide o prácu, na výkon ktorej
zamestnanec nespĺňa kvalifikačné predpoklady, h) právoplatné odsúdenie za trestný čin, i) vykonávanie
práce pre vlastnú potrebu alebo pre potrebu iných osôb nesúvisiacich s pracovnými povinnosťami
zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa, j) neoznámenie vykonávania inej zárobkovej činnosti

podľa § 6 ods. 4 Pracovného poriadku a nerešpektovanie nesúhlasu zamestnávateľa s vykonávaním
inej zárobkovej činnosti zamestnanca, k) neospravedlnená neprítomnosť v práci po dobu 3 a viac
dní. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny uplatní zamestnávateľ voči zamestnancovi opatrenia
a krátenie dovolenky za neospravedlnenú neprítomnosť v práci, a to krátenie dovolenky o 1 deň za
každý deň neospravedlnenej neprítomnosti za porušenie disciplíny, ďalej skončenie pracovného pomeru

výpoveďou alebo okamžité skončenie pracovného pomeru. Ďalej žalovaný pripojil organizačný poriadok
č. l. 167, organizačnú štruktúru Mestského úradu v Č. č. l. 174, záznam z riešenia pracovnoprávnych
záležitostízamestnankynezodňa9.3.2016č.l.191,zktoréhovyplýva,žedňa9.3.2016bolažalobkyňa
predvolaná k riešeniu dlhodobej nečinnosti Oddelenia právneho MSÚ. Žalovaný žalobkyňu dňom 9.
3. 2016 odvolal z funkcie vedúcej oddelenia právneho, písomné odvolanie prevzala. Súčasne jej bola

predložená k podpisu dohoda o zmene pracovných podmienok a nová pracovná náplň, ktoré odmietla
podpísať s uvedením, že uvedené písomnosti si preštuduje. Zo záznamu vyplýva, že prítomní boli
primátor mesta, zástupca primátora mesta W.. V. G., prednostka MSÚ W.. S. X. a asistent prednostky
MSÚW..I.Y..Zinternéhozáznamuzodňa9.3.2016č.l.193vyplýva,žepoodvolanízfunkciežalobkyňa
odmietla zastupovať žalovaného na pojednávaní a poverenie zničila roztrhaním. Záznam bol spísaný

za účasti primátora, W.. V. G., W.. S. X. a W.. I. Y.. Ďalej žalovaný doručil pracovnú zmluvu zo dňa 31.
12. 2010 č. l. 194, z ktorej vyplýva, že dojednaným druhom práce bola vedúca Oddelenia právneho
Mestského úradu Č. s miestom výkonu práce Mesto Č., Mestský úrad Č., s dňom nástupu do práce 3.
1. 2011, na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace. Ďalej pracovnú náplň zo dňa 31. 12. 2010,
pracovný pokyn primátora Mesta Č. zo dňa 14. 1. 2016, ako aj poverenie č. 1/2016, č. 14/2016, tu súd

konštatuje, že ide o listiny, ktoré predložila aj žalobkyňa. Ďalej upozornenie na neplnenie si pracovných
povinností zo dňa 16.2.2015 č. l. 200, z ktorého vyplýva, že W.. S. X.Á., prednostka MSÚ, upozornila
žalobkyňu na neplnenie si povinností vyplývajúcich právnemu oddeleniu z organizačného poriadku a z
uznesenia mestského zastupiteľstva, či z úloh gremiálnych porád, pracovnej náplne a interných smerníc,
keďMestuČ.narástlipohľadávkypodľainventarizáciek31.12.2014nasumu438.567,86€nečinnosťou

právneho oddelenia, žalobkyňa bola upozornená, že pristupuje k zastupovaniu mesta na súdoch bez
odbornej právnej starostlivosti, odmieta plniť úlohy uložené prednostkou ako jej priamou nadriadenou,
porušuje finančnú kontrolu. Prednostka vyjadrila svoju nespokojnosť s jej doterajším pôsobením v pozícii
vedúcej právneho oddelenia s tým, že v prípade opakovania vytknutých nedostatkov bude nútená riešiť
vedenie právneho oddelenia personálne. Žalobkyňa prevzala uvedené upozornenie dňa 16. 2. 2015.

Ďalej žalovaný doručil záznamy z gremiálnych porád č. l. 201 až 216 a to zo dňa 22. 3. 2016, 26. 2.
2016, 15. 2. 2016, 13. 1. 2016, 6. 11. 2015, 18. 8. 2015, 14. 5. 2015, 23. 2. 2015, 17. 2. 2015, 28. 7.
2014, 15. 4. 2014. Doručil aj výplatnú pásku za mesiac február 2016 č. l. 300, z ktorej vyplýva, že za
tento mesiac bol žalobkyni ako súčasť mzdy vyplatený aj príplatok za výkon úloh vo výške 80,- €, osobný
príplatok 497,50 € a príplatok za riadenie 68,- €.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav. Medzi stranami sporu, a
to medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, bola dňa 31. 12. 2010
uzavretá pracovná zmluva s dojednaným druhom práce vedúcej Oddelenia právneho Mestského úraduČ. s miestom výkonu práce Mesto Č., Mestský úrad Č., s dňom nástupu do práce 3. 1. 2011, s
dojednaným pracovným pomerom na dobu neurčitú, pri skúšobnej dobe 3 mesiace. Neoddeliteľnou
súčasťou pracovnej zmluvy bola aj pracovná náplň. Počas trvania pracovného pomeru bola žalobkyňa

ako zamestnankyňa oboznamovaná o výške a zložení jej funkčného platu, a to priebežne, naposledy
oznámením zo dňa 31. 12. 2015, podľa ktorého s účinnosťou od 1. 1. 2016 bol súčasťou jej funkčného
platu osobný príplatok vo výške 497,50 € a príplatok za riadenie vo výške 68,- €, tie jej boli vyplatené
aj v poslednom výplatnom termíne za mesiac február 2016. Dňa 31. 3. 2016 žalovaný doručil
žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom vymedzil 8 dôvodov, pre ktoré pristúpil

k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa žalovanému oznámila, že okamžité
skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko ani
nebolo prerokované Slobodnou odborovou organizáciou Mesta Č., v rozpore so zákonom. Oznámila
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom prideľovaní práce, pretože podľa jej názoru naďalej pracovný
pomer medzi nimi trvá.

8. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce účinného ku dňu založenia pracovnoprávneho vzťahu medzi
stranami sporu pracovnou zmluvou (ku dňu 31.12.2010) zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k

prerokovaniu došlo.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne

ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 63 ods. 3 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzineaj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol.

Podľa § 63 ods. 5 Zákonníka práce ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie
pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť
sa k nemu.

Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa

rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. V danom prípade ide o žalobu podľa § 137 d/ CSP, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
právneho úkonu, ktorým je v danom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou zo
strany žalovaného, ako právnej skutočnosti, pričom právo žalobkyne podať takúto žalobu vyplýva priamo
z osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Zákonník práce. Lehota dvoch mesiacov na podanie

žaloby podľa § 77 Zákonníka práce, ktorá je v danom prípade lehotou prekluzívnou, bola žalobkyňou
dodržaná, žalobu podala včas.

10. Nesporné v tomto konaní bolo platné založenie (i jeho vznik) pracovného pomeru medzi stranami
pracovnou zmluvou zo dňa 31. 12. 2010, v ktorej bola ako druh práce uvedená pozícia žalobkyne ako

vedúcejPrávnehooddeleniaMestskéhoúraduvČ..Podľapracovnejzmluvyvedúcaprávnehooddelenia
je teda pracovná pozícia, nie funkcia, preto podľa názoru súdu nemohol žalovaný žalobkyňu odvolať.
Žalobkyňa nepodpísala návrh dohody, nedošlo teda k zmene pracovnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný dôvodil
interným predpisom, Pracovným poriadkom, ktorý upravuje vymenovanie a odvolanie, tu súd poukazuje
potom na rozpor s pracovnou zmluvou a samotným Zákonníkom práce upravujúcim náležitosti pracovnej

zmluvy, ktoré je možné meniť len dohodou. Interný predpis nemôže odporovať zákonu. Zároveň nebolo
zrejmé ani to, na základe čoho žalovaný žalobkyňu z funkcie odvolal a z čoho mu vyplývalo oprávnenie
odvolať žalobkyňu z funkcie bez uvedenia dôvodu. V tejto súvislosti súd na okraj uvádza, že pokiaľ
bola funkcia žalobkyne ako vedúcej právneho oddelenia dojednaná priamo v zmluve ako druh práce,
následné vymenovanie do tejto funkcie potom možno považovať teda za nadbytočné. Aj pokiaľ by došlo

k platnému odvolaniu z funkcie, neznamenalo by to, že zanikol pracovný pomer, lebo ten bol dohodnutý
nadruhpráce„vedúcaoddelenia“.Súdvšakvovzťahukpredmetusporunepovažovaltútoskutočnosťza
relevantnú. Považuje však za potrebné uviesť, že pokiaľ bola do funkcie vedúcej oddelenia vymenovaná
iná osoba, ako to žalovaný tvrdil, vychádzajúc z pracovnej náplne žalobkyne, ktorá bola neoddeliteľnou
súčasťou jej pracovnej zmluvy, v rámci ktorej bola ako druh práce dojednaná funkcia vedúcej právneho

oddelenia, pričom z pracovnej náplne vyplýva, že na základe splnomocnenia zastupuje žalovaného
pred súdmi a ostatnými orgánmi v oblasti súdnych a iných správnych konaní, možno sa domnievať, že
táto pracovná náplň, vrátane zastupovania žalovaného pred súdom, mala byť už v deň predchádzajúci
súdnemu pojednávaniu vo veci 11C/90/2011, teda 9. 3. 2016, náplňou W.. I. Y. ako nového vedúceho
právneho oddelenia. Z listín predložených žalobkyňou, konkrétne zo Zmluvy o poskytovaní právnej

pomociaprávnychslužiebnač.l.244vyplýva,žedňa10.3.2016žalovanýsplnomocnilnazastupovanie
v uvedenom súdnom spore advokátku I.. C. G. B., a to aj napriek tomu, že predchádzajúcim dňom
vymenoval do funkcie vedúceho právneho oddelenia W.. I. Y.. Z konania žalovaného možno vyvodiť, že
sám ním spôsoboval zmätok a nejasnosti v pozíciách na pracovisku. Napokon, v okamžitom skončení
pracovného pomeru žalovaný sám uvádza, že žalobkyňa vykonáva funkciu vedúcej právneho oddelenia

Mestského úradu Č.S., čím odporuje svojim vlastným tvrdeniam o tom, že ju z tejto funkcie odvolal.

11. Nesporné ďalej bolo doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni dňa 31. 3.
2016. Spornou bola platnosť tohto právneho úkonu a v súvislosti s ňou i to, či pracovný pomer trvá.
S poukazom na uvedené súd zameral svoje dokazovanie. Dospel k záveru, že dôvody uvádzané

žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorých vymedzil spolu 8, nie sú dôvodmi
spôsobilými viesť k ukončeniu pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru. Niektoré
z dôvodov súd nepovažoval za dostatočne skutkovo vymedzené a jeden z dôvodov sa dokonca netýkal
vzťahu žalobkyne a žalovaného, či správania sa žalobkyne, ale správania sa tretích osôb.

12. Ako prvým sa však súd zaoberal základným predpokladom platného skončenia pracovného pomeru
v súlade s § 74 v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce, a to prerokovaním tohto právneho úkonu
(okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou) s príslušným odborovým orgánom. Súd
nemal jednoznačne a určitým spôsobom preukázané, čo konkrétne, teda ktoré konkrétne dôvodyskončenia pracovného pomeru so žalobkyňou boli prerokované odborovou organizáciou žalovaného.
Nemožno hovoriť o jednoznačnom splnení tejto podmienky, hoci žalovaný predložil listiny, z ktorých
vyplýva súhlas príslušnej odborovej organizácie. Nepreukázal však, že odborovej organizácií doručil

okamžité skončenie pracovného pomeru v takom znení, v akom ho následne doručil žalobkyni. V
tejto časti súd poukazuje na to, že o danej skutočnosti možno pochybovať aj vzhľadom k dátumu
žiadosti žalovaného o prerokovanie (29.3.2016), dátumu prerokovania žiadosti (30.3.2016) a dátumu
okamžitého skončenia pracovného pomeru (31.3.2016). Napokon, žalobkyňa rozporovala vierohodnosť
listín doručených žalovaným, ktoré sa mali týkať uvedenej skutočnosti, keď tvrdila a preukazovala, že

členovia odborovej organizácie, podpísaní pod záznamom z prerokovania, v deň, kedy mal byť tento
záznam vyhotovený, neboli všetci na pracovisku, napríklad W.. I. Y. v uvedený deň (30. 3. 2016) čerpal
dovolenku. K tomuto tvrdeniu žalobkyňa doručila výpis z dochádzky v organizácii žalovaného, čím
spochybnila hodnovernosť listín predložených žalovaným (záznamu o prerokovaní). Hoci strana žalobcu
výpis z dochádzky predložený žalobkyňou spochybňovala, aj bez uvedeného dôkazu je súd toho názoru,
že tento predpoklad (prerokovanie odborovým orgánom) vyžadovaný zákonom nebol jednoznačne

splnený. Súd vychádzal z listu žalovaného zo dňa 29. 3. 2016 č. l. 152, označeného ako „Prerokovanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru“, v rámci ktorého bolo poukázané na dôvody závažného
porušovania pracovnej disciplíny žalobkyňou, avšak bez takej jednoznačnej konkretizácie, aká bola
následne obsiahnutá v samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru. Nebolo teda jednoznačne
preukázané splnenie zákonnej podmienky prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru a

jeho dôvodov odborovým orgánom.

13. Súd však skúmal aj ďalšie hmotnoprávne predpoklady pre uvedený spôsob skončenia pracovného
pomeru, zaoberal sa dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru, vychádzajúc pritom z
listinných dôkazov predložených stranami sporu. Dôvody vymedzené žalovaným v okamžitom skončení

pracovnéhopomeruzodňa31.3.2016nepovažovalzadôvodyspôsobilévyvolaťtentospôsobskončenia
pracovného pomeru. Podľa názoru súdu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru má dôjsť
výnimočne a okamžite. V danom prípade výnimočnosť a okamžitosť necharakterizuje už samotný
počet dôvodov, časový odstup medzi nimi, poukazovanie na opakované neplnenie si pracovných
povinností žalobkyňou. Možno ním podľa názoru súdu zároveň postihnúť len zavinené porušenie

pracovnej disciplíny, teda úmysel žalobkyne chcieť porušiť pracovnú disciplínu. Nestačí zistenie, že
nebol dostatočne splnený určitý postup, či pokyn, tak, ako tvrdil žalovaný.

14. Každý z dôvodov sám o sebe, ale ani všetky dôvody vo vzájomnej súvislosti, nie sú podľa
názoru súdu spôsobilé privodiť okamžité skončenie pracovného pomeru, avšak tým, že ich žalovaný

spojil, možno sa domnievať, že žalovaný sa snažil týmto spôsobom vyvolať dojem tak závažného
porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodňovalo. Súd
poukazuje aj na to, že vymedzené dôvody nemožno podradiť, nie sú upravené ani v Pracovnom poriadku
žalovaného, v ktorom sám žalovaný vymedzuje dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru,
resp. vymedzuje, aké konkrétne konanie považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ani jeden

z vymedzených dôvodov pod ne podľa názoru súdu nespadá. Keďže neboli naplnené tieto predpoklady,
súd sa intenzitou, závažnosťou dôvodov správania žalobkyne bližšie nezaoberal, nevykonával ani
iné dôkazy, považujúc to za nehospodárne. Aj vzhľadom k tomu, že dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru nemožno dodatočne meniť, súd oboma stranami navrhnuté dôkazy, a to dôkazy
výsluchom svedkov, či pripojením spisov Okresného súdu v Č. nevykonal, bol toho názoru, že za

daného zisteného skutkového stavu by to bolo nehospodárne, nakoľko vykonanie takýchto dôkazov by
nemohlo viesť k inému záveru súdu, nezmenili by sa nimi dôvody vymedzené v okamžitom skončení
pracovného pomeru. Ani výpoveď svedkov by dôvody vymedzené v okamžitom skončení pracovného
pomeru neovplyvnila. Zároveň súd poukazuje aj na to, že navrhovaní svedkovia sú v súčasnosti stále
zamestnancami žalovaného. Je teda viac, než pravdepodobné, že by vypovedali v jeho prospech.

15. Súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobkyne týkajúcim sa osobného príplatku, ktorý jej bol vyplácaný
až do okamžitého skončenia pracovného pomeru. Aj na základe tejto skutočnosti možno dospieť k
záveru, že pokiaľ by žalovaný nebol spokojný s plnením pracovných úloh žalobkyňou, resp. pokiaľ
by bolo pravdivé jeho tvrdenie o nielen neuspokojivom plnením pracovných povinností žalobkyňou,

ale aj o závažnom porušovaní týchto pracovných povinností a disciplíny, postupoval by v súlade s
pracovným poriadkom a ako prvé by uložil v rámci pripúšťajúcich sankcií, ktoré mal v pracovnom
poriadku interne upravené, napríklad odňatím osobného príplatku, či inými opatreniami (ako napríklad
v prípade zamestnankyne W.. P. T., vo vzťahu ku ktorej bol vznesený návrh na odobratie osobnéhopríplatku vedúcou ekonomického oddelenia a oddelenia správy majetku na č. l. 357 spisu). Žalovaný
podľa názoru súdu v tomto spore neprodukoval dôkazy preukazujúce ani len takú skutočnosť, že by
v posledných 6 mesiacoch došlo k upozorneniu žalobkyne na porušovanie pracovnej disciplíny. Pokiaľ

predložil ako dôkaz upozornenie na neplnenie si pracovných povinností zo dňa 16. 2. 2015, vyhotovené
a podpísané W.. S. X. (č. l. 200), v danom prípade je súd toho názoru, že jednak ide o upozornenie, ktoré
nespadá do 6 mesačnej lehoty pred okamžitým skončením pracovného pomeru a jednak podľa jeho
názoru nejde o upozornenie dané oprávnenou osobou. Žalovaný neprodukoval dôkazy k tomu, či bola
W.. X. oprávnená a na základe čoho, resp. z čoho jej takéto oprávnenie vyplývalo, upozorniť žalobkyňu

na neplnenie si pracovných povinností. Podľa názoru súdu na takéto upozornenie je oprávnený priamo
štatutár žalovaného. Rovnako tak, pokiaľ predkladal žalovaný záznamy z gremiálnych porád, v rámci
ktorých mala byť upozorňovaná žalobkyňa na nedostatočné plnenie pracovných úloh, resp. pokynov
a tieto boli vyhotovené viac ako 6 mesiacov pred okamžitým skončením pracovného pomeru, podľa
názoru súdu rovnako nemôžu byť dôvodom skončenia pracovného pomeru týmto spôsobom a v danom
prípade by nemohli byť ani dôvodom skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

16. K jednotlivým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru súd aspoň v krátkosti uvádza
základné dôvody, pre ktoré vymedzené dôvody nepovažoval za dôvody pre tento spôsob skončenia
pracovného pomeru. Vo vzťahu k dôvodu 1/, s poukazom na oboma stranami tvrdené okolnosti konania
žalobkyne, ktorá roztrhala poverenie udelené jej žalovaným na zastupovanie žalovaného v súdnom

spore na Okresnom súde v Č., možno konštatovať, že sám žalovaný ju najskôr odvolal z funkcie vedúcej
právneho oddelenia (čo súd nepovažoval za správny, zákonný postup, aj vzhľadom k obsahu pracovnej
zmluvy sa v tomto smere súd stotožnil s tvrdeniami žalobkyne), potom ju poveril zastupovaním v súdnom
spore a následne po nej požadoval, aby mu spis vrátila, pričom je zrejmé, že žalobkyňa poverenie
roztrhala v čase, keď obom stranám bola známa skutočnosť, že žalovaný poveril vedením právneho

oddelenia inú osobu. Žalovaný teda sám svojím konaním spôsoboval zmätok a neistotu v pozíciách na
pracovisku. Možno povedať, že konanie žalobkyne bolo následkom tohto jeho konania, keď žalobkyňa
tak urobila (poverenie roztrhala) v obave z možných negatívnych následkov. Pokiaľ žalovaný považoval
túto skutočnosť za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré odvodňuje okamžité skončenie
pracovného pomeru, mal skončiť pracovný pomer so žalobkyňou hneď. Štatutár žalovaného, primátor

Mesta Č., sa o tejto skutočnosti dozvedel už dňa 9.3.2016.

17. K dôvodu 2/: dňa 14. 1. 2016 bola žalobkyni uložená povinnosť vypracovať návrh všeobecného
záväzného nariadenia s lehotou do 10. 2. 2016, pričom pokyn nesplnila ani po lehote. Žalobkyňa
preukazovala, že žalovaného kontaktovala viacerými elektronickými správami, v ktorých poukazovala na

neplnenie si povinností zo strany žalovaného, ktoré mu vyplývajú z konkrétnych všeobecne záväzných
právnych predpisov, poukazovala na ukladanie pokynov nad rámec úloh, ktoré malo právne oddelenie
plniť v zmysle organizačného poriadku. Rovnako na nevykonateľné pokyny, či pokyny určené iným
oddeleniam a útvarom žalovaného, pričom sa zároveň domáhala odňatia niektorých úloh, ktoré
nespadalidokompetencieprávnehooddelenia,prípadneichdoplneniamedziúlohyprávnehooddelenia.

Žalovaný naopak neprodukoval tvrdenia, ktoré by tieto dôkazy predložené žalobkyňou vyvrátili. Netvrdil
a nepreukazoval, že by na to akýmkoľvek spôsobom reagoval a situáciu riešil, že by žalobkyňu upozornil
na to, aby svoju prácu vykonala aspoň v rozsahu spadajúcom do jej kompetencie, že na tom v takom
rozsahu trvá a uložil jej lehotu na odstránenie nedostatkov v jej práci, pokiaľ by splnenie tejto pracovnej
úlohy v stanovenom čase preto nestihla a podobne.

18. K dôvodu 3/: žalobkyňa sa dňa 11. 3. 2016 nedostavila na rokovanie, neospravedlnila sa, teda
nesplnila pokyn. Žalobkyňa preukázala potvrdením o emailovej správe č. l. 79 a 79 rub spisu, že
oznámenie o zmene termínu stretnutia, ktoré sa malo pôvodne konať o 12.00 hod. dňa 11. 3. 2016 a
ktoré bolo následne preložené na hodinu 12.30, bolo zobrazené na jej počítači (ako počítači príjemcu

emailu) dňa 11. 3. 2016 o 14.03 hod., teda preukázateľne po čase, kedy sa malo stretnutie uskutočniť.

19. K dôvodu 4/: žalobkyňa sa nezúčastňuje na mestskom zastupiteľstve bez ospravedlnenia, rovnako
ani gremiálnych porád a pod. Žalobkyňa tvrdila a svoje tvrdenia preukazovala listinnými dôkazmi, že
pokiaľ sa nezúčastnila zastupiteľstva alebo gremiálnej porady, svoju neprítomnosť vždy ospravedlnila,

či už osobne alebo prostredníctvom svojej podriadenej zamestnankyne. Dôvodom nezúčastnenia sa
bola buď jej pracovná neschopnosť alebo účasť na pojednávaní pred súdom, na ktorých zastupovala
žalovaného ako stranu v súdnych sporoch. Poukazovala na to, že často krát bola zvolávaná gremiálna
porada prednostkou mestského úradu len niekoľko hodín pred jej konaním. Nebolo možné situáciuzvrátiť. Žalovaný neprodukoval tvrdenia a dôkazy, ktorý by tvrdenia a dôkazy žalobkyne vyvrátil,
neprodukovaldôkazy,zktorýchbyvyplynulo,žejuupozornilnato,žesanezúčastnilačiužzastupiteľstva
alebo gremiálnej porady a že takéto konanie hodnotí ako porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný

dokonca nesporoval ani jej tvrdenie o tom, že porada, ktorá sa mala konať 26.2.2016, v čase, keď mala
žalobkyňa stretnutie s poslancom mestského zastupiteľstva I.. G., sa napokon nekonala. Podľa názoru
súdu sa žalovaný snaží vytvoriť dojem, že tu takýto dôvod bol.

20. K dôvodu 5/ a 6/, k prítomnosti rodinných príslušníkov na pracovisku v pracovnom čase, napádaniu

iných zamestnancov týmito osobami, tú súd poukazuje na nedostatočnosť špecifikácie, konkretizácie
dôvodu, najmä vo vzťahu k tomu, v akom smere sa mal týkať tento dôvod priamo žalobkyne, nakoľko z
neho vyplýva, že ide o správanie sa tretej osoby (napádanie iných zamestnancov a pod.). Pokiaľ ide o
prítomnosť rodinných príslušníkov žalobkyne na pracovisku, žalovaný neprodukoval dôkaz k tomu, že
by žalobkyňu na túto skutočnosť upozornil, že to hodnotí ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

21. k dôvodu 7/: od 5. 2. 2016 do odvolania z funkcie nevykonala žalobkyňa finančnú kontrolu. Žalobkyňa
vo vzťahu k tomuto dôvodu tvrdila a preukazovala, že žalovaného obratom kontaktovala s tým, že ho
upozornila na nedostatočnú špecifikáciu finančných operácií, ktorých súlad mala overovať, zároveň na
to, že to absolútne nespadá do jej kompetencie, nakoľko právne oddelenie nemalo prístup k bankovým
účtom žalovaného a nemalo prehľad ani o príjmoch a výdavkoch, nakoľko táto kompetencia spadá

pod oddelenie ekonomické a správy majetku. Oznámila žalovanému, že listina - poverenie podpísané
primátorom žalovaného č. 1/2016 na vykonanie základnej finančnej kontroly zo dňa 5. 2. 2016 bola
vyhotovená a podpísaná mesiac a niekoľko dní po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 357/2015 o
finančnej kontrole, audite, na základe ktorej mala žalobkyňa dokonca so spätnou účinnosťou od 1.
1. 2016 vykonávať základnú finančnú kontrolu. Dňa 5. 2. 2016 bol žalobkyni doručený vzor týkajúci

sa vykonávania základnej finančnej kontroly, po ktorého doručení upozornila žalovaného na rozpor
tohto vzoru so zákonom o finančnej kontrole a audite. Dokonca upozornila aj priamu nadriadenú Ing.
Máriu Gorekovú, vedúcu oddelenia organizačno-administratívneho na rozpor doručeného vzoru, na
rovnakú skutočnosť upozornil aj podriadený žalobkyne C.. I. T.. Následne dňa 14. 3. 2016 bolo žalobkyni
doručené „Poverenie č. 14/2016 na vykonanie základnej finančnej kontroly „ zo dňa 11. 3. 2016, ktorá

bola prevzatá rovnakého dňa W.. I. Y.. V tomto poverení bol W.. I. Y. poverený vykonaním základnej
finančnej kontroly, v rámci svojich kompetencií. Z tohto poverenia zároveň vyplýva, že sa ním ruší
poverenieč.1/2016prežalobkyňu.Žalovanýktýmtoskutočnostiamneprodukovalžiadnebližšietvrdenia
či dôkazy, ktorými by tvrdenia a dôkazy žalobkyne vyvrátil. Netvrdil a nepreukázal, že by na vyjadrenie
žalobkyne produkované k povereniu č. 1/2016 reagoval a akým spôsobom. Rovnako z poverenia č.

14/2016 nevyplýva, z akého dôvodu došlo k zmene v poverení vykonaním základnej finančnej kontroly
na inú osobu.

22. K dôvodu 8/: žalobkyňa odmieta spolupracovať, neposkytuje súčinnosť, nepripravuje podklady a
pod., žalovaný neprodukoval konkrétnejšie tvrdenia a dôkazy k tomu, či si osvojil zistenia od iných

zamestnancov bez toho, aby to najskôr prerokoval so žalobkyňou, upozornil ju v tejto súvislosti na
porušovanie pracovnej disciplíny a vyzval ju k náprave. Naopak, žalobkyňa tvrdila a preukazovala
spoluprácu s jednotlivými oddeleniami, ich vedúcimi, minimálne v elektronickej podobe (formou emailu).

23. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že žalovaný nedostatočne konkretizoval, v čom konkrétne

spočívaporušeniepracovnejdisciplínyžalobkyňou,atoajvzmyslePracovnéhoporiadku(podktoréjeho
bol jej správanie podraďuje), ktorú konkrétnu právnu normu, v ktorej konkrétnej časti, akým konkrétnym
spôsobom, správaním, porušila, nakoľko toto konanie preukazuje zamestnávateľ.

24. Pokiaľ teda žalovaný považoval správanie sa v jednotlivých bodoch samostatne, nielen vo

vzájomných súvislostiach, na ktoré poukazoval, za správanie žalobkyne, ktorým závažným spôsobom
porušila pracovnú disciplínu, mal bezprostredne potom, ako k takémuto správaniu došlo, resp. ako
sa o ňom dozvedel, pracovný pomer ukončiť, pokiaľ teda považoval v každom jednotlivom prípade
správanie žalobkyne za tak závažné, že by mohlo byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru. Súd je však toho názoru, že v žiadnom z vymedzených dôvodov nejde o tak závažné

porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať okamžité skončenie pracovného pomeru,
nakoľko ide o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ale ide o dôvody, ktoré by mohli byť
dôvodom pre skončenie pracovného pomeru iným spôsobom, napríklad výpoveďou, avšak ani pre tento
spôsob skončenia pracovného pomeru neboli produkované také dôkazy, ktoré by preukázali, že byžalovanývlehote6mesiacovpredchádzajúcichtomuktorémukonkrétnemukonaniu(dôvodu)žalobkyňu
písomneupozornilavyzvalkodstráneniuprípadnýchnedostatkov.Napokon,vychádzajúczosamotného
vyjadrenia žalovaného, tejto skutočnosti si bol a je vedomý. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu závažnosti

porušenia, tu súd poukazuje na to, že prihliada aj na okolnosti prípadu. Žalobkyňa na každý pokyn, či
výzvu reagovala, komunikovala, a to obratom, včas, upozorňovala žalovaného na rozpor, či nesúlad
jeho pokynov s právnymi predpismi, či na to, že splnenie jeho pokynu nespadá do jej kompetencie, preto
nemožno na jej strane hovoriť ani len o nedbanlivosti, zatiaľ čo žalovaný naopak nereagoval. Dokonca
nepoprel, že by žalobkyňa nereagovala na jeho pokyny, jej tvrdenia a ňou predložené dôkazy k nim

nevyvrátil.

25. Porušenie pracovnej disciplíny je podľa Pracovného poriadku žalovaného na čl. 158 buď menej
závažné alebo závažné. Sám zamestnávateľ v ňom vymedzil dôvody, ktoré považuje za hrubé porušenie
pracovnej disciplíny. Súd konštatuje, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nejde ani o jeden
z takýchto prípadov. Žalovaný netvrdil a nepreukázal, že by bol vo vzťahu k žalobkyni prijal nejaké

iné opatrenia predtým, než s ňou okamžite skončil pracovný pomer, pokiaľ tvrdil, že bol s jej prácou
nespokojný dlhodobo a pokiaľ tvrdil, že žalobkyňa sa dopúšťala určitých konaní opakovane.

26. Na záver teda súd uvádza, že dôvody uvádzané v okamžitom skončení pracovného pomeru by
mohli byť podľa jeho názoru dôvodmi pre iný spôsob skončenia pracovného pomeru, napríklad výpoveď

z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Podmienkou by však bolo, že žalobkyňa ako
zamestnanec bola v posledných 6 mesiacov vyzvaná k odstráneniu nedostatkov a neodstránila ich, ani
to však v danom prípade preukázané nebolo. Žalovaný mal žalobkyňu upozorniť a vyzvať ju. Nesporné
bolo, že v posledných 6 mesiacov tak neurobil.

27. Na záver súd poukazuje tiež na to, že väčšina dôvodov uvedených žalovaným nenastala v období
dvoch mesiacov, odkedy sa žalovaný o nich dozvedel. Súd opakovane poukazuje na to, že okamžité
skončeniepracovnéhopomerucharakterizujeužajsamotnéoznačenietohtospôsobu,keďpodľanázoru
zamestnávateľ skončí pracovný pomer okamžite po tom, ako zistí alebo po tom, ako dôjde k závažnému
porušenie pracovnej disciplíny. Podľa názoru súdu teda dôvod by mal v čase tohto úkonu buď trvať,

alebo by mal nasledovať tento úkon bezprostredne po tom, ako dôvod nastal. V danom prípade súd
teda zohľadňoval aj lehotu, v ktorej môže zamestnávateľ dôvod uplatniť, teda lehotu 2 mesiacov, odkedy
sa dozvedel o takomto konaní zamestnanca, žalobkyne. Pokiaľ, ako žalovaný tvrdil, žalobkyňa závažne
porušovala pracovnú disciplínu opakovane a pracovný pomer s ňou okamžite neskončil, túto situáciu
nemohol reparovať okamžitým skončením pracovného pomeru zo všetkých dôvodov, ktoré kumuloval.

Mal žalobkyňu upozorniť, poskytnúť jej primeranú lehotu, v súlade so zákonom a pracovný pomer
v prípade neodstránenia nedostatkov v nej prípadne skončiť iným spôsobom, napríklad výpoveďou.
Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto žalobe v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru ako dôvodnej vyhovel. Zároveň rozhodol, že pracovný pomer medzi stranami sporu
trvá.

28. Za hospodárne a dôvodné súd považoval v tomto spore rozhodnúť čiastočným rozsudkom, v
súlade s § 213 CSP najskôr o platnosti právneho úkonu a o tom, či pracovný pomer trvá s tým, že
o zvyšku predmetu sporu, a to o náhrade mzdy uplatnenej žalobkyňou titulom nároku z neplatného
skončenia pracovného pomeru, vrátane trov tohto sporu, rozhodne po právoplatnosti čiastočného

rozsudku, rozsudkom, ktorým toto sporové konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o

výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.