Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112227759
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112227759.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. - C.,
nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom matky a obe zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matka J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
č. XXX a otec I.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., N. XXX/XX, o zvýšenie výživného na návrh matky,
o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/265/2012-599 zo dňa 17. júna
2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že zmeňujúc rozsudok

Okresného súdu Nitra č. k. 24P/128/2009-48 zo dňa 30.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Nitra č. k. 8CoP/33/2009-67 zo dňa 27.08.2009 z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. C. C.
nar. XX.XX.XXXX zo sumy 57,-Eur mesačne na
- sumu 83,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2014,
- sumu 100,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2014 do 30.06.2015,
- sumu 120,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2015 do 31.08.2017,
- sumu 150,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2017 naďalej

a vyživovaciu povinnosť otca k mal. Z. C., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e zo sumy 43,-Eur
mesačne na
- sumu 67,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2014,
- sumu 80,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2014 do 30.06.2015
- sumu 90,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2015 do 31.08.2016,
- sumu 100,-Eur mesačne za obdobie od 01.09.2016 naďalej,

ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí.

II. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

III. Zročné výživné na mal. C. za čas od 01.09.2012 do 31.10.2017 predstavuje sumu 2.612,-Eur, ktorú
otca mal. zaväzuje zaplatiť k rukám matky mal. detí do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Zročné výživné na mal. Z. za čas od 01.09.2012 do 31.10.2017 predstavuje sumu 2.168,- Eur, ktorú
otca mal. zaväzuje zaplatiť k rukám matky mal. detí do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Návrhom zo dňa 21. 08. 2012 sa matka mal. detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca
voči mal. deťom a to u mal. C. zo sumy 57,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne a na mal. Z. zo sumy
43,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, u oboch počnúc dňom 01. 09. 2012, čím by došlo k

zmene rozsudku o znížení vyživovacej povinnosti otca z roku 2009. Svoj návrh odôvodnil tým, že mal. Z.
nastupuje od septembra do prvého ročníka základnej školy a mal. Petra bude od septembra navštevovať
vyšší stupeň základnej školy.

2. Otec mal. detí s podaným návrhom matky nesúhlasil, keďže finančná situácia mu nedovoľuje zvýšené

výživné platiť. Otec mal. deti sám si podal návrh na zníženie svojej vyživovacej povinnosti dňa 10. 04.
2013, keď požadoval zníženie výživného počnúc od 01. 05. 2013 ma obe mal. deti a to u mal. C. zo
sumy 57,- Eur na sumu 47,- Eur mesačne a u mal. Z. zo sumy 43,- Eur na sumu 33,- Eur mesačne
(návrh vedený pod sp. zn. 24P/133/2013).

3. Súd prvého stupňa - prvej inštancie oba návrhy rodičov mal. detí spojil na pojednávaní dňa 03.06.2013

na spoločné konanie, pričom rozsudkom č. k. 11P/265/2012-195 zo dňa 30.09.2013 návrh matky na
zvýšenie výživného zamietol, keď rovnako zamietol aj návrh otca na zníženie výživného. Na základe
odvolania matky mal. detí Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 8CoP/19/2014-233 zo
dňa 24. 04. 2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Na
pojednávaní dňa 31. 08. 2015 došlo zo strany otca k späťvzatiu jeho návrhu na zníženie výživného v

celom rozsahu, pričom súd prvého stupňa konanie o jeho návrhu (v časti o zníženie výživného) zastavil;
uznesenie bolo vypracované pod č. k. 11P/265/2012-416.

4. Napadnutým zhora označeným rozsudkom (v poradí druhým rozsudkom) súd prvej inštancie o návrhu
matky na zvýšenie výživného takto rozhodol:

I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti C. za čas od 21.8.2012 do 31.8.2014
zamieta.

II. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/128/2009-48 zo dňa 30.6.2009 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoP/33/2009-67 zo dňa 27.8.2009 tak, že zvyšuje vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú C. C., nar. X.X.XXXX zo sumy 57 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne
a na maloletého Z. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 43 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, za čas
od 1.9.2014 do 30.6.2015, počnúc dňom od 1.7.2015 do 31.8.2015 znižuje vyživovaciu povinnosť otca
detí a to na maloletú C. C. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 57 eur mesačne a na maloletého Z. C.

zo sumy 110 eur na sumu 43 eur mesačne.

III. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti C. za čas od 1.9.2015 do 30.6.2016
a to na maloletú C. C. zo sumy 57 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a na maloletého Z. C. zo
sumy 43 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne a počnúc od 1.7.2016 znižuje vyživovaciu povinnosť

otca na maloletú C. C. zo sumy 150 eur mesačne na 120 eur mesačne a na maloletého Z. C. zo sumy
120 eur na sumu 100 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

IV. Zročné výživné otca na maloletú C. C. za čas od 1.9.2014 do 30.6.2016 činí sumu 1.520 eur,

ktorú súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným
vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti
tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

V. Zročné výživné otca na maloletého Z. C. za čas od 1.9.2014 do 30.6.2016 činí sumu 1.300 eur,

ktorú súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 43 eur spolu s bežným výživným
vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti
tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na doplnené dokazovanie, citované ustanovenia
Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. - § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1)a všeobecné zdôvodnenie vyživovacej povinnosti rodičov - výživného a podmienok pre rozhodovanie o
zmene výživného odôvodnil nasledovne:

5.2. Súd na základe vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov konania, ako aj z oboznámených
listinných dôkazov mal za preukázané, že matka sa svojím návrhom domáhala zvýšenia výživného z
dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko v čase, kedy
sa naposledy rozhodovalo vo veci výživného, maloletý Z. navštevoval materskú škôlku a maloletá C.
bola žiačkou 1. stupňa základnej školy. Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. deti

súd mal za to, že návrh matky je podaný dôvodne a to len sčasti za určité obdobie. Súd návrh matky
na zvýšenie výživného za čas od 21.08.2012 do 31.08.2014 zamietol, nakoľko mal za to, že na strane
otca nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej návrhu za dané obdobie ani len sčasti vyhovieť. Súd
poukazuje na skutočnosť, že s otcom detí bol ukončený pracovný pomer, v dôsledku čoho došlo k
zníženiu výživného a to rozsudkom 24P/128/2009-48 zo dňa 30.06.2009. Následne sa otec zamestnal
v spoločnosti MONAR SECURITY s.r.o., kde pracoval v čase od 01.11.2010 do 31.12.2010 na základe

pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, avšak zo správy od zamestnávateľa bolo zistené, že k
ukončeniu pracovného pomeru došlo zo strany pracovníka, t.j. zo strany otca maloletých detí z dôvodu,
že si našiel platovo výhodnejšie zamestnanie, pričom z predložených listinných dôkazov zo strany tohto
zamestnávateľa bolo zistené, že v tom čase otec dosahoval príjem vo výške 341,- Eur. Následne sa
otec zamestnal v ďalších spoločnostiach, či už v spoločnosti BEPA reklamná agentúra, kde otec detí bol

hodnotený tak, že tempo, ktoré mal nevyhovovalo firme, pričom tam dosiahol príjem za 2 mesiace a to
za mesiac november 2010 sumu 303,10 eur a za december 304,78,- Eur. Potom pracoval v spoločnosti
EKO PROFIL a to v čase od 24.01.2011 do 20.03.2011 kde pracoval na polovičný úväzok a jeho
príjem bol vo výške 200 eur mesačne za dané obdobie. Po týchto zamestnávateľoch sa otec zamestnal
v spoločnostiach, ktoré sprostredkovávali zamestnania, či už AGENTÚRA BRIGÁDNICI SK, INDEX

NOSLUŠ s.r.o., Prvá personálna spol. s. r. o., PROACT GROUP s.r.o., kde vykonával príležitostne
práce podľa ponuky týchto spoločností, avšak otec sa na pojednávaní vyjadril, že sa snažil si privyrobiť
tak, aby dosahoval celkový príjem 250,- Eur mesačne. Súd po sčítaní príjmov, ktoré otec dosahoval
v týchto spoločnostiach mal za preukázane, že jeho príjem bol pod 300 eur mesačne. Vzhľadom na
skutočnosť, že otec mal možnosť riadne pracovať v spoločnosti MONAR SECURITY, kde došlo k

ukončeniu pracovného pomeru na jeho podnet s odôvodnením, že si našiel výhodnejšie zamestnanie,
čo sa tak nestalo, súd to vyhodnotil tak, že sa otec dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania, pričom
nezvážil následky svojho konania, ktoré môžu nastať a ktoré nastali, že odvtedy pracoval u rôznych
zamestnávateľov, kde nedosahoval príjem ktorý dosahoval v spoločnosti MONAR SECURITY vo výške
341,-Eur, ale príjem len vo výške životného minima, prípadne pod výšku životného minima. Súd teda za

rozhodujúci bral príjem v spoločnosti MONAR SECURITY vo výške 341 eur a z tohto príjmu, ktorý otec
dosahoval po odrátaní výdajov na bývanie a na výživné mal za to, že od poslednej úpravy výživného,
teda kedy bolo otcovi znížené výživné, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala návrhu
matky na zvýšenie výživného za toto obdobie vyhovieť a preto v tejto časti návrh matky zamietol. Súd
však návrhu matky a to za obdobia od sa od 01.09.2014 do 30.06.2015 a od 01.09.2015 do 30.06.2016

vyhovel, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca a to z dôvodu, že otec bol počas týchto období riadne
zamestnaný, zamestnal sa ako pedagogický asistent, kde za obdobie od 01.09.2014 do 30.06.2015
dosahoval čistú mzdu vo výške 561,78,- Eeur, avšak pracovný pomer tu bol uzavretý len na dobu určitú
a z toho dôvodu súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti za obdobie odkedy pracoval a to
od 01.09.2014 do 30.06.2015 a to na maloletú C. zo sumy 57,- Eur na sumu 130,- Eur mesačne a na

mal. Z. zo sumy 43,- Eur mesačne na sumu 110,- Eur mesačne. Po ukončení pracovného pomeru, ktorý
bol uzavretý na dobu určitú, otec bol evidovaný na úrade práce, boli mu priznané dávky v hmotnej núdzi
vo výške 117,40,- Eur a tu súd znížil vyživovaciu povinnosť otca za čas od 01.07.2015 do 31.08.2015
a to na mal. C. zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 57,- Eur a na mal. Z. zo sumy 110,- Eur na
sumu 43,- Eur mesačne. Následne došlo k zvýšeniu výživného a to od 01.09.2015 do 30.06.2016, kde

otec sa opäť zamestnal, zamestnal sa na Strednej odbornej škole polytechnickej, kde podľa potvrdenia
od zamestnávateľa dosahuje príjem 660,18 eur a tu opäť súd zvýšil vyživovaciu povinnosť a to na
maloletú C. C. zo sumy 57,- Eeur na sumu 150,- Eur a na Z. zo sumy 43,- Eur na sumu 120,- Eur
mesačne. Súd mal za to, že po odrátaní výživného takto určeného otcovi mu zostane dostatočná suma
na krytie výdajov a potrieb, ktoré špecifikoval a ktoré uviedol bez toho, aby sa ocitol v hmotnej núdzi.

Nakoľko pracovný pomer trval len do 30.06.2016, súd opätovne znižoval vyživovaciu povinnosť otca,
avšak na mal. C. zo sumy 150,- Eur na sumu 120,- Eur a na mal. Z. zo sumy 120,- Eur na sumu
100,- Eur, pričom mal za to, že takto určené výživné bude dostatočné na krytie výdajov, ktoré matke
vzhľadom na vek maloletých detí vzniknú. Čo sa týka zníženia výživného u mal. C. na 120,- Eur a umaloletého Z., na sumu vo výške 100,- Eur, súd znížil výživné z toho dôvodu, že otec sa dobrovoľne
vzdal svojho zamestnania v spoločnosti MONAR SECURITY, kde ukončil dobrovoľne pracovný pomer
a vzdal sa príjmu, ktorý by bol dosahoval v tejto spoločnosti vo výške 341,- Eur. Čo sa týka zvýšenia

výživného, súd mal za to, že takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami, ktoré matka na deti
poberá a s finančným príspevkom z jej strany, bude výživné predstavovať dostatočnú sumu na krytie
potrieb, ktoré matke vzhľadom na vek detí vzniknú ako sú výdaje na stravovanie, ošatenie, výdaje na
uspokojenie ich kultúrnych a sociálnych potrieb primeraných k veku. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť,
že otec sa žiadnou finančnou čiastkou nepodieľa na zvýšení životnej úrovne svojich maloletých detí

ani na zabezpečení základných potrieb veku detí primeraných, pričom ako rodič by mal vedieť, že s
pribúdajúcim vekom detí rastú nielen ich nároky, ale aj náklady, že výdaje na mal. deti nemôžu zostať
vo veku malých 6 ročných detí. Matka z príjmu, ktorý má, z rodinných prídavkov, ktoré poberá a z toho
minimálneho výživného zo strany otca pokrýva všetky výdaje v súvislosti s mal. deťmi, snaží sa im
zabezpečiť určitú životnú úroveň, ktorá je vzhľadom na dnešnú dobu primeraná, snaží sa im vytvoriť aj
vhodné podmienky bývania, o čom svedčí skutočnosť, že im zakúpila nábytok do detskej izby, ktorý v

súčasnej dobe spláca, snaží sa deťom zabezpečiť aj ich vzdelanie a to návštevami krúžkov, štúdiom na
jazykovej škole , prípadne doučovaním, pričom všetky tieto výdaje uhrádza sama, otec detí sa žiadnou
čiastkou nepodieľa na týchto výdajoch, dokonca výdaje považuje za zbytočné. Podľa § 164 veta prvá
OSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozhodnutí chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé
nesprávnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyhlasovaní rozsudku včasti zročného výživného došlo

k chybe v počítaní, súd opravil odsek rozsudku IV. a V. tak , ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Nakoľko súd zvyšoval vyživovaciu povinnosť otca na maloleté detí a to za obdobie od 01.09.2014 do
30. 06.2015 a za obdobie od 01.09.2015 do 30.06.2016, pričom za toto obdobie od 1.9.2014 do 30.
06.2015 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom pre mal detí a to na mal. C. vo výške 730,- Eur / 130,-
Eur - 57 ,- eur je 73 Eur x 10 mesiacov/ a na mal. Z. vo výške 670,- Eur / 110,- Eur - 43,- Eur = 67,- Eeur

x 10 mesiacov je 670,- Eur /, za obdobie od 01.09.2015 do 30.0.6.2016 na mal. C. vo výške 930,- eur /
150 eur - 57 eur je 93,- Eur x 10 mesiacov/ a na mal. Z. vo výške 770,- Eur , 120,- Eur - 43,- Eur je 77,-
Eur x 10 mesiacov /, čiže otcovi na mal. C. vznikol nedoplatok vo výške 1.660,- Eur a na mal. Z. vo výške
1.440,- Eur , pričom otec na deti dobrovoľne zaplatil 2 x sumu 220,- Eur a 1 x sumu vo výške 140,- Eur,
pričom predmetná suma bola odrátaná zo zročného výživného, pričom po odrátaní bežného výživného

to bolo 280,- Eur, čo súd delil 2 teda na dve deti a to 140,- Eur a predmetnú sumu odrátal zo zročného
výživného, čiže celkový nedoplatok na zročnom výživnom predstavuje sumu a to na mal. C. vo výške
1.520,-Eur a na mal Z. vo výške 1.300,- Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať mesačne po 50,- Eur na
mal. C. a po 43,- Eur mesačne na mal. Z. spolu s bežným výživným. Podľa § 160 ods. 1 OSP ( zákona
č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do

troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania,
keďže išlo o? konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu. O trovách konania súd rozhodol podľa §

146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže
išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

6. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami podali obaja rodičia mal. detí.

7. Odvolanie matky smerovalo proti výroku rozsudku (I.) o zamietnutí jej návrhu na zvýšenie výživného
na obe deti za obdobie od 21.08.2012 do 31.08.2014 a rovnako tak aj proti výroku (z bodu II.) o znížení
vyživovacej povinnosti otca na obe mal. deti za obdobie od 01.07. do 31.08.2015 (de facto o zamietnutí
návrhu v tejto časti), proti výroku (z bodu III.) o znížení vyživovacej povinnosti otca na obe mal. deti
od 01.07.2016 naďalej a proti určenej lehote na zaplatenie zročného výživného vyčísleného v bodoch

IV. a V. rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vyčítala neúplné zistenie skutkového stavu pre nevykonanie
navrhnutýchdôkazovpotrebnýchnazistenierozhodujúcichskutočností(nešpecifikovalaich),nesprávne
skutkovézisteniazvykonanýchdôkazovato,žeskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz uplatnené neboli. Poukázala na to, že už v čase zníženia vyživovacej
povinnosti otca v roku 2009 tento ako nezamestnaný človek dokázal platiť úver vo výške 6.111,- Sk, keď

si kupoval byt za 1,2 mil. Sk. Návrh na zvýšenie výživného neúspešne podávala už v roku 2010, pričom
nebyť jej matky, tak zomrie s deťmi od hladu, keď otec detí jej navyše nedal ani cent; hoci vedel, že má
len nemocenské, nehanbil sa žiadať nižšie výživné. Hoci súd prvej inštancie konštatuje, že jej návrh bol
podaný dôvodne, zároveň konštatuje, že nie je v možnostiach otca platiť vyššie výživného z dôvodu, žesi nevie nájsť prácu. Ohľadom obdobia od 21.08.2012 do 31.08.2014 bolo na súdnych pojednávaniach
dokázané, že otec detí mal vyššie výdaje ako príjmy, z pracovného pomeru odišiel dobrovoľne, tento
mal na dobu neurčitú, bol dobrovoľne nezamestnaný, z úradu prácu nechcel žiadne pracovné ponuky

a platil si zdravotné poistenie vo výške od 48,- Eur, aj výživné si musela vymáhať cestou exekútora.
Otec detí má peniaze na právnikov, na pojednávaniach odmieta odpovedať alebo odpovedal vždy ináč
na otázky súdu. Z dedičstva dostal navyše aj 2.000,- Eur; 6 rokov nechcel a nemusel pracovať, lebo
jeho matka vlastní ubytovňu v Podhájskej a má za to, že to bola práve ona, ktorá ho financovala, keď
na dofinancovanie kúpy bytu si zobral úver v čase svojej nezamestnanosti. Zarážajúce je, že tento byt

daroval svojej matke, hoci vedel, že má dve deti, od začiatku rozmýšľal tak, že svojim deťom nedá
nič. Aj za toto obdobie 2 rokov mal otec možnosť sa zamestnať, ak nie v Nitre tak v Bratislave; nebolo
preukázané, že nemá možnosť si nájsť zamestnanie, pričom odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí
skonštatoval, že je v schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem, a tento aj skutočne dosahuje, pretože
inak by nebol schopný uhrádzať výdaje vo vyššej sume ako sú jeho príjmy. Za mesiace júl a august
2015 považuje nezvýšenie výživného za nesprávne, vzhľadom k potrebám detí, keď má za to, že otec

má dostatok finančných prostriedkov na to, aby platil deťom aj za tieto mesiace vyššie výživné. Nemôže
súhlasiť ani so znížením výživného od 01.07.2016, nakoľko aj od tohto dátumu otec naďalej pracuje na
škole. Zročné výživné žiada uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V doplnení odvolania matka
poukázala aj na nesprávnosť výpočtu jej zárobku, nesprávnym pripočítaním daňového bonusu za deti
k mzde (660,-Eur nikdy za roky 2015-2016 nezarobila).

8. Odvolanie otca mal. detí smerovalo proti určenej výške zvýšeného výživného, keď tiež vyjadril
nesúhlas s určením zročného výživného. Na výživu detí je ochotný prispievať maximálne vo výške 90
eur mesačne na dcéru a na syna maximálne 70 eur mesačne, čo si myslí, že by z učiteľského platu
mohol zvládnuť s odretými ušami, keď má za to, že táto výška výživného je pre deti dostatočná na

to, aby spokojne a šťastne žili. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nespravodlivý,
neobjektívny a netransparentný a tento jednoznačne odmieta a spochybňuje ho. Súd prvej inštancie
neuvádza žiadne majetkové pomery u exmanželky, pričom na pojednávaniach uvádzal, že táto žije vo
veľkom, luxusne zariadenom rodinnom dome a je otázne, odkiaľ berie na taký luxusný život peniaze.
Rozsudok zaváňa zaujatosťou sudkyne, ktorá v prípade exmanželky raz píše o jej príjme, druhýkrát

o priemernom zárobku a za rok 2013 nie je uvedený žiadny. V rozsudku nenašiel odpoveď na to, či
matka poberá daňový bonus na deti u svojho zamestnávateľa a je si istý, že tento je viac ako 20 eur
mesačne na každé dieťa. Náklady exmanželky na bývanie sa musia rozdeliť aj na jej matku H. K.,
teda v rozsudku chýba napísaný komplexný mesačný súhrnný príjem exmanželky, pretože k riadnej
mzde má poskytnuté ďalšie finančné prostriedky ako rodinné prídavky, výživné na deti, daňový bonus a

koncoročné odmeny. Má za to, že matka mala doposiaľ dostatok finančných prostriedkov, aby mohli jeho
mal. deti žiť slušne a nič im nechýbalo, tu sa opiera o zákon, kde sa píše o vyživovacej povinnosti oboch
rodičov k mal. deťom. On si peniaze zapožičal od súkromných osôb, banka by mu pôžičku neposkytla,
tieto pôžičky sú jeho súkromnou vecou a nemali byť vôbec brané do úvahy, rovnako pôžičky exmanželky
sú jej vecou. Súd sa netrápil s nejakým presným výpočtom na určenie výživného a netrápil ho tiež

vysoký nadštandard exmanželky, ktorá má prehnané a bezohľadné nároky. Táto je psychicky labilná a
nebezpečná osoba, celé roky ho nenechala v pokoji pracovať a marila mu akúkoľvek prácu ohováraním
ho u zamestnávateľov, pričom týmto konaním nič nedokázala, iba seba samú skompromitovala. Toto
považuje za šikanovanie jeho osoby, pre ktoré on nemal pokoj, aby mohol na svoje deti riadne zarábať a
riadne sa o ne postarať. Nie je pravda, že sa žiadnou finančnou čiastkou nepodieľa na zvýšení životnej

úrovne svojich mal. detí, keďže svojim deťom, keď boli u neho, vždy dal a zabezpečil všetko, čo len
potrebovali, pričom matke do rúk posielal pravidelné výživné určené súdom. Na styk mu matka deti
odovzdávala v takom oblečení a obutí, že sa musel hanbiť, a preto ako prvé im musel nakúpiť oblečenie
a obutie. Jeho pracovný pomer trvá aj naďalej na dobu určitú do 31. 08. 2017, odpadol mu príjem
na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá bola do 30. 04. 2016. Nemôže súhlasiť s požadovaným

výživným a zročnými platbami, pretože by ostal pod hranicou existenčného minima. Zostatok peňazí
mu nevystačí na to, aby mohol normálne existovať, bude doslova živoriť, pričom potrebuje investovať
aj do odbornej literatúry pre účely vzdelávania sa vo svojom odbore. Pri splácaní zročného výživného
sa dostane do mínusu počas necelých 3 rokov, čo je absolútne nemožné, nemysliteľné a nereálne.
Rozsudok je voči nemu diskriminačný a likvidačný.

9. Kolízny opatrovník mal. detí vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Od poslednej úpravy výživného uplynulo
viac ako 9 rokov a od tej doby sa podstatne zmenili pomery na strane detí. Deti majú právo sa podieľaťna životnej úrovni svojich rodičov. Matka sa o deti riadne stará, okrem osobnej starostlivosti zabezpečuje
mal. deti aj po finančnej stránke. Otec si svoju doterajšiu, súdom určenú vyživovaciu povinnosť riadne
plní, avšak sám dobrovoľne finančne nad rámec výživného matke na deti neprispievať. V konaní bolo

preukázané, že príjmové pomery otca sa podstatne zvýšili, nakoľko sa zamestnal.

10. Obaja rodičia sa vyjadrovali navzájom k svojim odvolaniam, v podstate zhodne ako v priebehu
konania a vo svojich odvolaniach.

11. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP)
zrušujúci Občiansky súdny poriadok (OSP - zák. č. 99/1963 Zb.), podľa ktorého konal a rozhodoval
súd prvej inštancie, pričom ustanovil, že neustanovil inak, platí tento zákon (CSP) aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť aj
zák. č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok (CMP), podľa ktorého zákona súdy prejednávajú

a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, keď na konania podľa tohto zákona (CMP) sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový
poriadok upravuje konania v niektorých rodinnoprávnych veciach, pričom v § 111 až - § 122 upravuje
konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, medzi ktoré konanie patrí aj rozhodovanie o výžive
maloletého (§ 111 písm. c/).

12. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive mal.
detí a o priznaní, obmedzení, alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Odvolacie dôvody možno meniť
a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové

skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu je v odvolacom konaní
prípustná (§ 64 CMP), odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP), odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP).

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec na nariadenom odvolacom

pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom rodičov mal. detí a správami o zárobkoch
oboch rodičov a neviazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní oboch rodičov dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 388 CSP zmeniť tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho
zrušenie, pričom súčasne o trovách účastníkov v celom konaní rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP.

14. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie skutkový stav z vykonaného dokazovania sčasti
nesprávne právne posúdil, pričom pri rozhodovaní nerešpektoval to, že formálne znižovať vyživovaciu
povinnosť môže len v prípade jej právoplatného určenia, a že pre rozhodnutie platí stav v čase
rozhodovania, teda nemohol pri rozhodovaní dňa 17. 06. 2016 rozhodnúť o zmene výšky výživného od

01.07. 2016 (v budúcnosti).

15. V danej veci v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24P/128/2009, kde
došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom od 01.04.2009 na sumu 57,- Eur na
mal. C. (z 2.500,- Sk) a na sumu 43, -Eur mesačne na mal. Z. (z 2.000,- Sk), bol otec nezamestnaný

s príjmom cca 235,- Eur mesačne (oproti predchádzajúcemu príjmu 545,- Eur v čase rozvodu), pri
príjme matky 496,14,- Eura (oproti rodičovskému príspevku 147,38, -Eura). Z dokazovania aj po jeho
doplnení odvolacím súdom vyplýva, že otec mal. detí bol na úrade práce evidovaný v obdobiach od
01.09.2008 do 22.01.2010, od 01.01.2011 do 23.01.2011, od 26.03.2011 do 11.04.2011 a od 01.07.2015
do 31.08.2015, keď k jeho vyradeniu dňom 12.04.2011 prišlo z dôvodu, že jeho príjem zo zárobkovej

činnostipresiaholsumupríjmu,ktorýakonezamestnanýmoholdosiahnuť.Od23.01.do31.10.2010otec
detí pracoval na plný pracovný úväzok v spoločnosti Monar Security s.r.o. Nitra, kde k ukončeniu jeho
pracovného pomeru došlo z jeho strany, pričom príjem za plne odpracované mesiace február až október
2010 predstavoval v priemere 332,24,- Eura netto mesačne. V období od 24.01. do 20.03.2011 otec detí
pracovalnapolovičnýpracovnýúväzokvspoločnostiEKOProfil,s.r.o.,jehopracovnýpomervskúšobnej

dobe ukončil zamestnávateľ. Tu dosiahol brutto zárobok 397,28,- Eura. V období od 12.04.2011 až do
31.08.2014 otec detí na úrade práce evidovaný nebol, podľa vlastného vyjadrenia z dôvodov, že aj tak
by prišlo k jeho vyradeniu pri prekročení výšky jeho prípustného zárobku v postavení nezamestnaného,
toto obdobie pracoval ako zamestnanec - dohodár pre subjekty zabezpečujúce zamestnancov inýmzamestnávateľom, teda pracoval na dohodu, a na dohodu o vykonaní práce s nepravidelným príjmom
pracoval aj po 01.01.2013 pre viaceré subjekty, s ktorými mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce.
Podľa daňových priznaní otca detí za roky 2011 - 2014, za ktoré obdobie si sám odvádzal zdravotné

poistenie, jeho príjem predstavoval v priemere 217,54,- Eura za rok 2011, 233,28,- Eura za rok 2012,
234,47,- Eura za rok 2013 a 343,62,- Eura za rok 2014 (priemer za celý rok). Od 01.09.2014 do
30.06.2015 bol otec zamestnaný v Základnej škole v Nitre - Drážovciach s priemerným zárobkom
561,70,- Eura netto mesačne, keď v mesiacoch júl a august 2015 ako riadne evidovaný nezamestnaný
poberal dávky v hmotnej núdzi 117,40 eura mesačne. Dňom 01.09.2015 sa otec zamestnal u súčasného

zamestnávateľa (Súkromná) stredná odborná škola polytechnická v Nitre, keď u tohto zamestnávateľa v
období od 01.09.2015 do 30.06.2016 vykonával aj prácu na základe dohody o vykonaní prác, na základe
ktorej dohody jeho priemerný mesačný netto zárobok predstavoval sumu 114,16,- Eura. Za mesiace
september až december 2015 bol zárobok otca z pracovnej zmluvy v priemere 524,02,- Eura mesačne,
aj s uvedeným zárobkom z dohody 114,16,- Eura tento potom spolu predstavoval sumu 638,18,- Eura.
Zamesiacejanuáražjún 2016príjemotcazpracovnéhopomerupredstavovalsumuvpriemere577,48,-

Eura netto mesačne, aj s príjmom z dohody 114,16,- Eura potom spolu predstavoval v priemere 691,64,-
Eura. Príjem otca za mesiace júl až december 2016 už len z pracovného pomeru predstavoval priemerne
673,14 Eura netto mesačne. Za mesiace január až september 2017 priemerný mesačný zárobok otca
predstavuje 709,20,- Eura netto. Okrem uvedených zárobkov otec mal príjem aj z predaja auta 80,- Eur
v mesiaci december 2013 a 1.900,- Eur príjem z dedičstva (dedičské rozhodnutie z júna 2013).

16. Čosatýkapríjmumatky,za obdobiejanuáražaugust2012dosiahlapriemernýzárobok541,02Eura
netto mesačne, za rok 2014 v priemere 451,09 Eura netto mesačne, za rok 2015 v priemere 602,97 Eura
netto mesačne, za rok 2016 v priemere 602,24 Eura netto mesačne a za január až september roku 2017
v priemere 670,70 Eura netto mesačne. Matka má v súčasnosti základný hrubý plat 680,- Eur mesačne,

k tomu väčšinou 2x do roka máva odmeny tak ako to vyplýva z potvrdenia o jej zárobkoch, keď zárobok
za rok 2013 je iba za mesiace november a december (vrátane odmeny) priemerne 692,26 Eura (za
november 512,79 Eura a za december 871,72,- Eura). Matka na obe mal. deti poberá rodinné prídavky
za celé predmetné obdobie, má aj daňovú úľavu na deti; túto však súd prvej inštancie pri uvádzanom
príjme matky v napadnutom rozsudku nesprávne započítal - pripočítal k výške ňou reálne dosiahnutého

zárobku.

17. Mal. C. od 01.09.2012 nastúpila do 5. ročníka ZŠ v Nitre, týmto dňom mal. Z. nastúpil do 1. ročníka
ZŠ v Žiranoch, ktorá škola je len po 4. ročník. Od 01.09.2016 mal. Z. nastúpil do 5. ročníka ZŠ v
Nitre, dňom 01.09.2017 mal. C. nastúpila študovať na Gymnázium v Nitre. Matka mal. C. platila jazykovú

školu a takisto aj umeleckú školu, v súčasnosti tieto výdavky jej nie je schopná uhrádzať pre nedostatok
finančných prostriedkov ako aj s prihliadnutím na rast potrieb mal. Z..

18. Vychádzajú z uvedeného skutkového stavu a zo zákonných ustanovení Zákona o rodine citovaných
súdom prvej inštancie mal potom odvolací za to, že návrh matky je čiastočne dôvodný, teda je

opodstatnené zvýšenie výživného, okrem dvoch mesiacov - júl a august roku 2015, kedy bol otec
nezamestnaný, bol riadne evidovaný na úrade práce a poberal len dávky v hmotnej núdzi vo výške
117,40,- Eura, teda za toto obdobie návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Čo sa týka obdobia od
01.09.2012, kedy matka požadovala zvýšenie výživného aj vzhľadom k zmenám školskej dochádzky u
mal. detí až do 31.08.2014, kedy otec mal. detí nebol evidovaný na úrade práce a nepracoval v riadnom

pracovnom pomere mal odvolací súd za to, že za toto obdobie je potrebné vychádzať z celkových
možností a schopností výživou povinného otca mal. detí, a nemožno teda vychádzať len z toho, aký mal
príjem na základe výkonu práce podľa dohôd o výkone práce, resp. aký mal príjem ešte v roku 2010
v práci na plný pracovný úväzok pre spoločnosť Monar Security, s.r.o. Odvolací súd mal za to, že za
uvedené obdobie bolo v možnostiach a schopnostiach otca mal. detí dosahovať taký príjem, aby bol

schopný platiť na obe mal. deti to výživné, ktoré na ne platil pred znížením výživného v roku 2009. Za
uvedené obdobie bol otec mal. detí dobrovoľne nezamestnaný, napriek jeho rozsiahlym vyjadreniam
v konaní nepredkladal doklady o tom, že by si niekde hľadal prácu na trvalý pracovný pomer, a preto
má odvolací súd za to, že svoju pracovnú schopnosť riadne nevyužíval, pokiaľ pracoval len na základe
dohôd o vykonaní prác v postavení dobrovoľne nezamestnaného keď otec okrem uvedených príjmov

nesporne musel mať aj príjem iný, napr. z práce pre iné fyzické osoby, t. j. príjem nezdaňovaný, inak
by nemohol uhrádzať ním označené náklady. Ohľadom pôžičiek od iných fyzických osôb mal odvolací
súd za to, že toto vyjadrenie otca je účelové a naviac bez označenia dôkazov nepreukázané, keď otec
rozporne sa vyjadroval aj o finančnej výpomoci zo strany jeho rodiny jemu osobne, i keď tvrdil, že jehorodina sa finančne podieľala v prospech jeho detí. Čo sa týka obdobia od septembra 2014 do 30.06.2015
mal odvolací súd za to, že zo svojho príjmu v priemere 561,78,- Eura mal otec aj s ohľadom na
vyplatené peniaze z dedičstva schopnosť na mal. deti platiť zvýšené výživné. Pri rozhodovaní odvolací

súd prihliadal aj k tomu, že matka mal. detí na rozdiel od rozhodovania v čase rozvodu manželstva
rodičov mal. detí už mala vyšší príjem, z ktorého aj ona mala povinnosť sa podieľať na finančných
nákladoch na mal. deti, čo nesporne z vykonaného dokazovania aj preukázala, že tomu tak skutočne
bolo, aj na úkor pokrytia jej osobných potrieb, keďže otec detí platí len súdom upravené výživné k jej
rukám. Čo sa týka ďalších období, mal odvolací súd za to, že otcom mal. detí navrhované výživné

nemožno považovať za také, ktoré by zabezpečilo deťom „spokojný a šťastný život“ a pokrývala ich
životné potreby. Vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia v zásade rovnakú, keď na strane
matky v jej prospech treba prihliadnuť aj na to, že sa podieľa aj na zabezpečení nákladov detí na bývanie
výhradnezosvojhopríjmuavprípadevyššíchvýdavkovakojepoberanévýživnévniektorýchmesiacoch
tieto výdavky musí vykryť z vlastného príjmu. Nie je možné akceptovať situáciu, aby matka žijúca s deťmi
sa úhradou výdavkov na deti dostala sama do zlej sociálnej situácie (s nutnosťou kradnutia potravín),

teda aby finančná situácia samostatne žijúceho otca bola nepomerne lepšia ako finančná situácia matky,
zabezpečujúcej na úkor jej potrieb potreby mal. detí. Práve matky žijúce samostatne s deťmi sa stávajú
spoločensky najzraniteľnejšou skupinou spadajúcou už do rámca chudoby v prípade, že druhý z rodičov
si vyživovaciu povinnosť v rozsahu potrieb detí riadne neplní, a to či už z objektívnych dôvodov alebo
z dôvodov subjektívnych na strane tohto rodiča. Za ďalšie obdobia zvýšenia výživného odvolací súd

prihliadol k rastu potrieb maloletých detí, ako aj k rastu príjmov oboch rodičov, predovšetkým však na
strane výživou povinného otca. Prihliadol tiež k podstatnej zmene pomerov - potrieb detí v súvislosti
s prechodom Z. na druhý stupeň základnej školy v Nitre (od 01.09.2016), resp. s prechodom C. na
Gymnázium v Nitre (od 01.09.2017). Mal tiež za to, že pomery výživou povinného otca umožňujú už také
určenie výživného, aby toto zabezpečilo aj aktivity detí (ktoré matka deťom už sama platiť nevedela),

nielen teda len ich najnevyhnutnejšie životné potreby. Na strane matky detí odvolací súd nezistil žiadne
luxusné pomery, keď vyjadrenia otca ohľadom ním za primeraného považovaného výživného svedčia o
tom, že potreby svojich detí jednak vôbec nepozná (poznať nechce) a že tieto i ignoruje, preferovaním
zachovania si svojho životného štandardu (na ich úkor a tiež ich matky). Vychádzajúc z uvedeného a
príjmov oboch rodičov za jednotlivé obdobia preto odvolací súd za (nateraz) primerané považoval také

zvýšenie výživného, ktoré vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. Čo sa týka zročného (splatného) výživného vzniknutého v dôsledku zvýšenia vyživovacej povinnosti
otca mal odvolací súd za to, že nie je dôvod povoliť otcovi jeho splácanie v mesačných splátkach.
Otec detí napriek akceptácii čiastočného zvýšenia výživného (11.11.2015) takéto vyššie výživné deťom

neplatil (hoci mohol), mohol si však na jeho zaplatenie vytvárať rezervu. Jeho aktuálny príjem mu
umožňuje riešiť situáciu s pomocou pôžičky (úveru), ktorej sa podľa jeho vyjadrenia nevyhol ani v
minulosti; má tiež možnosť si príjem zvýšiť ďalšou prácou (skúsenosti, schopnosti a možnosti má).

20. Čo sa týka výpočtu zročného výživného, u každého z maloletých detí prihliadol na sumu 140,-Eur

zaplatenú otcom detí naviac (oproti určenému výživnému) v mesiacoch november 2015 až január 2016
(zaplatil 2 x po 220,-Eur a 140,-Eur). S prihliadnutím na sumy zvýšeného výživného mal otec na mal.
C. zaplatiť za uvedené obdobie spolu 6.286,-Eur (83,-Eur x 24 mesiacov za obdobie od 01.09.2012 do
31.08.2014, 100,-Eur x 10 mesiacov za obdobie od 01.09.2014 do 30.06.2015, 57,- Eur x 2 mesiace
za obdobie od 01.07. do 31.08.2015, 120,-Eur x 24 mesiacov za obdobie od 01.09.2015 do 31.08.2017

a 150,-Eur x 2 mesiace za obdobie od 01.09. do 31.10.2017), zaplatil sumu 3.674,- (57,- Eur x 62
mesiacov plus 140,-Eur), a teda zročné výživné predstavuje sumu 2.612,- Eur. S prihliadnutím na sumu
zvýšeného výživného mal otec na mal. Z. zaplatiť za uvedené obdobie spolu 4.974,-Eur (67,- x 24
mesiacov za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2014, 80,-Eur x 10 mesiacov za obdobie od 01.09.2014 do
30.06.2015, 43,-Eur x 2 mesiace za obdobie od 01.07. do 31.08.2015, 90,-Eur x 12 mesiacov za obdobie

od 01.09.2015 do 31.08.2016 a 100,-Eur x 14 mesiacov za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2017),
zaplatil sumu 2.806,-Eur (43,-Eur x 62 mesiacov plus 140,-Eur), a teda zročné výživné predstavuje sumu
2.168,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).