Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808210867
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3808210867.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, so sídlom Prievidza, Šumperská 1, IČO: 37 916 289, proti
povinnému: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. L. XX, t. č. G. a G. S., so sídlom S., R. V. 1, o vymoženie
55,10 Eur (1.660,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza zo dňa 14. októbra 2016, č.k. 16Er/1881/2008-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.exekúciuzastavil.Svojerozhodnutieodôvodnil
s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 Ex. por., § 91 ods. 1, 2 zákona č. 195/1998 Z. z. o
sociálnej pomoci a § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Uviedol, že

návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.07.2008 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 55,10 Eur (1.660,- Sk), na podklade rozhodnutia
Okresného úradu v Prievidzi, odbor sociálnych vecí (právny predchodca oprávneného), č. XXXX/
XXXXX Dzu zo dňa 28.11.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2000 a vykonateľnosť dňa
04.01.2001. Poverenie bolo udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Renému Matuškovi dňa 25.08.2008.
Súd prvej inštancie dôvodil, že predmetom vymáhania je poplatok uložený povinnému správnym

orgánom. Ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o 3-ročnej prekluzívnej lehote, v ktorej
bolo možné vykonať rozhodnutie bolo s účinnosťou od 01.01.2004 zmenené zákonom č. 527/2003 Z. z.
(zmenavtomtoznení:Výkonrozhodnutiamožnonariadiťnajneskôrdo3rokovpouplynutílehotyurčenej
pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1)), bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené
ako sa posudzuje lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Ak sa spájajú otázky významné pre
exekúciu správneho rozhodnutia s predpisom, na základe ktorého bolo vydané (pričom je rozhodujúce

znenie predpisu účinné v dobe vydania rozhodnutia), je treba tiež lehotu, do ktorej možno rozhodnutie
vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.
Správne rozhodnutie bolo vydané dňa 28.11.2000 kedy bolo účinné ustanovenie § 71 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb., ktoré ustanovovalo 3-ročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie predmetného rozhodnutia.
Dané rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 04.01.2001, trojročná prekluzívna lehota na vykonanie
správneho rozhodnutia uplynula dňom 04.01.2004. Rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nebolo

vykonané, a preto sa uplynutím lehoty stal exekučný titul neúčinným, a preto súd prvej inštancie súd
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. ex offo zastavil. Výrok II., ktorým bol súdnemu exekútorovi
priznaný nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému súd prvej inštancie odôvodnil § 200 ods. 5
Ex. por., § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP. Dôvodil, že v predmetnej exekúcii procesne zavinil zastavenie
exekúcie oprávnený, pretože jeho návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňa
23.07.2008 bol podaný po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 04.01.2004 a uplynutím ktorej

právo na výkon rozhodnutia zaniklo a rozhodnutie sa stalo neúčinným. Oprávnený mohol a mal pri
podávaní návrhu na začatie exekúcie predvídať jej zastavenie z uvedeného dôvodu. Súd prvej inštanciepreto zastával názor, že trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený, pričom o výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý poukázal na to, že
exekučným titulom v exekučnom konaní je správne rozhodnutie právneho predchodcu oprávneného,
ktoré bolo vydané podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Právny predchodca oprávneného
rozhodol týmto rozhodnutím aj v zmysle § 104 zákona č. 195/1998 Z. z. o vrátení preplatku na
dávke sociálnej pomoci za obdobie od 01.03.2000 do 31.10.2000, t. j. o povinnosti povinného vrátiť

za označené obdobie preplatok na dávke sociálnej pomoci vo výške 11.660,- Sk na jeho účet do 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poukázal na § 104 ods. 3 a 6 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení
účinnom v čase vydania rozhodnutia. Podľa názoru oprávneného súd prvej inštancie nesprávne vo veci
aplikoval ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keďže osobitný predpis,
podľa ktorého bolo vydané správne rozhodnutie upravuje osobitne lehotu, v akej možno vykonať toto
rozhodnutie, a to najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej na splnenie uloženej

povinnosti, preto predložený exekučný titul sa nemohol stať neúčinný dňom 04.01.2004, ako uvádza
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Oprávnený mal za to, že návrh na vykonanie exekúcie podal
včas, pričom i súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel a
vydal ho dňa 25.08.2008, teda nezistil žiaden rozpor žiadosti, návrhu ani exekučného titulu so zákonom,
preto závery súdu uvedené pod bodom 17 napadnutého rozhodnutia sú taktiež nesprávne. Exekúciu

súd prvej inštancie zastavil ex offo, avšak konal zrejme až po tom, čo súdny exekútor doručil dňa
02.04.2015 súdu návrh povinného zo dňa 26.03.2015 na zastavenie konania, v ktorom uvádza, len z
vyjadrenia súdu, že exekučný titul nespĺňa požiadavky materiálnej vykonateľnosti, je teda nespôsobilým
exekučným titulom, nakoľko uplynula prekluzívna lehota a po jej uplynutí právo na nútený výkon
rozhodnutia zaniká. Súd prvej inštancie pred rozhodnutím nedal možnosť oprávnenému vyjadriť sa k

návrhu povinného, teda oprávnený nemá vedomosť, či povinný sám poukázal na 3-ročnú prekluzívnu
lehotu, ktorú napokon súd prvej inštancie aplikoval vo veci a exekúciu ex offo zastavil. Z dôvodu,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, oprávnený navrhol
odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinný k odvolaniu oprávneného uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci spravodlivo,
zákonne. Žiadal odvolací súd odvolanie žalobcu zamietnuť v celom rozsahu, ako nedôvodné.

4. Oprávnený sa k vyjadreniu povinného písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej
len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.

6. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.9. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným.

10. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení účinnom do 31.12.2000,
občan, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu, je
povinný vrátiť dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jej časť odo
dňa, od ktorého nepatrili vôbec alebo v poskytovanej výške, ak a) nesplnil niektorú uloženú povinnosť

a prijímal dávku sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jej časť, hoci vedel
alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, b)
vedome spôsobil, že dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jej časť
sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.

11. Podľa § 104 ods. 3 cit. zákona, o povinnosti občana vrátiť dávku sociálnej pomoci alebo peňažný

príspevok na kompenzáciu alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,
rozhoduje príslušný orgán alebo obec. Sumy neprávom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácanej
alebo neskôr priznanej dávky sociálnej pomoci alebo peňažného príspevku na kompenzáciu. Na zrážky
neprávom prijatých súm zo mzdy alebo z iných príjmov sa vzťahujú osobitné predpisy o výkone súdnych
rozhodnutí zrážkami zo mzdy alebo zrážkami z iných príjmov.

12. Podľa § 104 ods. 6 cit. zákona, rozhodnutia vydané podľa odsekov 3 a 5 možno vykonať najneskôr
do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti.

13. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený sa návrhom na

vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.07.2008 domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému. Poverením č. 5307 054657 zo dňa 25.08.2008 súd prvej inštancie poveril súdneho
exekútora JUDr. Reného Matušku vykonaním exekúcie na vymoženie 55,10 Eur (1.660,- Sk) s
príslušenstvom, na podklade rozhodnutia Okresného úradu v Prievidzi, odbor sociálnych vecí, č. XXXX/
XXXXX Dzu zo dňa 28.11.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2000 a vykonateľnosť

dňa 04.01.2001. Následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b)
Ex. por. s odôvodnením, že dané rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 04.01.2001, pričom
trojročná prekluzívna lehota na vykonanie správneho rozhodnutia uplynula dňom 04.01.2004. Súd prvej
inštancie poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nebolo vykonané, a
preto sa uplynutím lehoty stal exekučný titul neúčinným.

14. Odvolací súd poznamenáva, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne
existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na
uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov
spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú

uvedené v § 57 Ex. por. (v znení účinnom do 31.10.2013), prípadne vyplývajú z iných ustanovení
Ex. por. alebo osobitného zákona. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie
exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní
exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym
zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú tak hmotnoprávneho,

ako aj procesnoprávneho charakteru. Ich spoločnou charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam
prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania.

15. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je aj strata účinnosti exekučného titulu, tak ako to
predpokladá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. (v znení účinnom do 31.10.2013), pričom takáto

neúčinnosť musí nastať až po začatí exekučného konania. Predpokladá sa, že rozhodnutie síce naďalej
existuje, ale prestáva spôsobovať právne účinky, a to buď na základe zákona, alebo iného rozhodnutia.
Neúčinným sa môže rozhodnutie predložené ako exekučný titul stať aj v dôsledku uplynutia prekluzívnej
lehoty, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. V každom osobitnom prípade je
potrebnézistiť,čiosobitnýpredpisurčujelehotuprekluzívnualebopremlčaciu,aakjelehotaprekluzívna,

či je potrebné v tejto lehote rozhodnutie vykonať alebo či postačuje výkon nariadiť. Zákon č. 195/1998
Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý jej osobitným predpisom vo vzťahu k správnemu poriadku, v § 104 ods.
6 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení účinnom do 31.12.2000 uvádzal, že rozhodnutiavydané podľa odsekov 3 (ktoré sa dotýka tohto exekučného konania) a 5 možno vykonať najneskôr do
desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti.

16. Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené poukazuje na to, že charakter lehoty uvedenej
v citovanom ustanovení bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia
zaniklo. V tejto lehote desiatich rokov bolo teda potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia
(exekúciu) nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia (exekúcia) musel byť v tejto lehote aj skončený, pričom
na zánik tohto práva musí súd ex offo prihliadať.

17. Lehota na vykonanie rozhodnutia Okresného úradu v Prievidzi, odbor sociálnych vecí, č. XXXX/
XXXXX Dzu zo dňa 28.11.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2000 a vykonateľnosť dňa
04.01.2001, začala v zmysle vyššie uvedeného plynúť od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie, t. j. od
vykonateľnosti rozhodnutia, čo je v tomto prípade od 04.01.2001. Odvolací súd v tomto smere považoval
odvolaciu námietku oprávneného, že exekučný titul sa nemohol stať neúčinný dňom 04.01.2004, keďže

osobitný predpis, podľa ktorého bolo vydané správne rozhodnutie upravuje osobitne lehotu, v akej
možno vykonať toto rozhodnutie, a to najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej na
splnenie uloženej povinnosti, za dôvodnú. V tomto smere dodáva, že rozhodnutie Okresného úradu v
Prievidzi, odbor sociálnych vecí, č. 2000/24633 Dzu zo dňa 28.11.2000 (vykonateľné dňa 04.01.2001)
bolo potrebné vykonať (exekúciu ukončiť) v desaťročnej prekluzívnej lehote, t. j. do dňa 04.01.2011.

18. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, v dôsledku
čoho nesprávne vec právne posúdil, keď plynutie prekluzívnej lehoty nesubsumoval pod osobitný zákon
č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, účinný v čase vydania exekučného titulu (do 31.12.2000), ktorý
desaťročnú prekluzívnu lehotu stanovoval v ustanovení § 104 ods. 6 cit. zákona.

19. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

20.Úlohousúduprvejinštanciebudevintenciáchodvolaciehosúduposúdiťuplynutieprekluzívnejlehoty
a v tomto smere rozhodnúť o zastavení exekúcie. Uvedená skutočnosť bude mať vplyv aj na rozhodnutie

súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov exekúcie, z dôvodu, že oprávnený (právny predchodca)
podal návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, teda pred uplynutím prekluzívnej lehoty.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).