Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212015
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113212015.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanému: A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX Z., štátny občan SR, v konaní o
zaplatenie zmenkovej sumy 288 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 9C/228/2013-181 zo dňa 29.09.2016 v spojení s uznesením (opravným) Okresného
súdu Martin č.k. 9C/228/2013-227 zo dňa 30.3.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 9C/228/2013-181 zo dňa 29.09.2016 v spojení s uznesením

(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 9C/228/2013-227 zo dňa 30.3.2017 v napadnutom výroku III.
o zamietnutí žaloby vo zvyšku uplatneného nároku a vo výroku IV. o trovách prvoinštančného konania
p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 68 Eur spolu s 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 68
Eur od 11. 10. 2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. konanie o nároku

žalobcu na zmenkový úrok vo výške nad 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 288 Eur od 27.07.2010 do
zaplatenia zastavil, výrokom III. žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol a výrokom IV. rozhodol,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na návrh, ktorým
žalobca uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 288 Eur, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 288 Eur od 27.07.2010 do zaplatenia, na 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 288
Eur od 11.10.2010 do zaplatenia, na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,96 Eur,
anáhradutrovkonania.Podľažalobyježalobcaakoindosatárnadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,

ktorú vystavil žalovaný dňa 06.11.2009 na zmenkovú sumu 288 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.07.2010. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ na zmenkovú sumu a na úroky nič nezaplatil. Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive
„A“ podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007/ES, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „Nariadenie“).

2.Okresnýsúdvzmyslenariadeniadoručovalžalovanémukópiunávrhunauplatneniepohľadávkyspolu

s tlačivom „C“ na odpoveď. Žalovaný v odpovedi uviedol, že pohľadávku žalobcu akceptuje len čiastočne
s poukazom na prebiehajúce exekučné konanie 18Er/363/2011 a so zmenkou nesúhlasí, pretože bol
podvedený a s takýmto obsahom by ju nevypisoval. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom, v ktorom
dospel k záveru, že s ohľadom na rozhodcovský rozsudok, ktorý má rovnaké účinky ako právoplatnýrozsudok súdu, bráni táto skutočnosť, aby tú istú vec opätovne prejednal, a preto žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi len zmenkovú odmenu vo výške vo výške 1/3 zmenkovej sumy, čiže v sume 0,96
Eur a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Krajský súd uznesením č.k. 13Cob/123/2015 zo

dňa 04.09.2015 rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku uplatneného
nároku a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, keď sa nestotožnil so záverom o prekážke
rozhodnutejvecizaloženejrozhodcovskýmrozsudkom,ohľadomktoréhoexekučnýsúddospelknázoru,
že je v celom rozsahu nevykonateľný. Krajský súd zároveň určil, že bude úlohou okresného súdu
zaoberať sa otázkou, či rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je platná, a či mal rozhodcovský súd

právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku.

3. Okresný súd spor znova rozhodoval v čase, keď už bolo známe spoločné stanovisko
Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015, podľa ktorého,
ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci

vyplynie súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je súd ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve. Okresný súd zo spisového materiálu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/363/2011
zistil, že jeho súčasťou je aj zmluva o úvere medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.

ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský
úver, na ktorý sa vzťahovali ustanovenia vtedy platného zákona č. 258/2001 Z.z. Okresný súd
konštatoval, že žalovaný podpísal zmenku dňa 06.11.2009, pričom podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni
skončil jeho pracovný pomer dňa 30.11.2009 a následne poberal dávku v nezamestnanosti, a preto
je nepravdepodobné, že by úver prijímal na výkon svojho povolania tak, ako to bolo uvedené vo

formulárovom tlačive úverovej zmluvy. Nároky pôvodného veriteľa je preto nutné posudzovať ako nároky
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej obligatórnou súčasťou bola percentuálna miera nákladov a
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Ak zmluva vyžadované náležitosti
neobsahuje, je poskytnutý úver považovaný za úver bez poplatkov a bezúročný. Z dokazovania okresný
súd ustálil, že zmenka zabezpečovala práva veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. z úverovej zmluvy č.

609000125, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 200 Eur za poplatok vo výške
196 Eur. Žalovaný mal úver zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 33 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahovali dohodu o vyplnení
zmenky, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia zmenkovej sumy, ktoré údaje mal
doplniť remitent na zmenke najneskôr v deň, keď sa podľa bodu 4 obchodných podmienok stane celý dlh

splatný.Včlánku18všeobecnýchobchodnýchpodmienokboladohodnutározhodcovskádoložka,podľa
ktorej sa mali spory z tejto zmluvy riešiť pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Okresný súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) vtedy platného Občianskeho zákonníka,
pretože vyžadovala v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na základe takejto neplatnej doložky nemohla byť založená
právomoc rozhodcovského súdu a uvádzaný rozhodcovský rozsudok bol ničotným alebo nulitným
právnym aktom vydaným bez toho, aby tento orgán mal k tomu právomoc.

4. V ďalšom sa okresný súd zaoberal dôvodnosťou a zákonnosťou nárokov žalobcu podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že absencia údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov
spôsobovala v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch to, že úver sa považoval za
bezúročný a bez poplatkov. Ak teda žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 200 Eur, mal by vzhľadom
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť vrátiť len túto sumu. V rozhodcovskom rozsudku bolo konštatované,
že zmenková suma 288 Eur pozostávala z istiny vo výške 264 Eur a poplatku za zasielanie upomienok

vo výške 24 Eur. Ak mal podľa zmluvy žalovaný zaplatiť spolu sumu 396 Eur a z tejto istiny mal
podľa rozhodcovského rozsudku dlhovať sumu 264 Eur, je zrejmé, že musel zaplatiť sumu 132 Eur na
istinu úveru dohodnutú v celkovej výške 396 Eur. Ak záväzok žalovaného vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru predstavoval len sumu 200 Eur, z ktorej žalovaný zaplatil sumu 132 Eur, je
zrejmé, že na istine dlhuje 68 Eur a iné nároky pôvodného veriteľa voči žalovanému preukázané neboli.

Podľa okresného súdu tak do zmenky mala byť uvedená zmenková suma len 68 Eur, ktorá predstavuje
rozdiel medzi sumou 200 Eur, ktorú mal žalovaný skutočne veriteľovi zaplatiť, a sumou 132 Eur, ktorú
zjavne zaplatil. Okresný súd vychádzal z ustanovenia § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. v znení platnom
v čase jeho rozhodovania a z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky vprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Okresný súd s ohľadom na ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového priznal žalobcovi len zmenkovú sumu v dôvodnej výške 68 Eur a zákonný 6
% ročný úrok z tejto sumy od 11.10.2010, teda odo dňa zročnosti tak, ako to žalobca žiadal.

5. V časti, kde žalobca žiadal 0,06 % úrok denne zo zmenkovej sumy 288 Eur od 27.07.2010 do
zaplatenia, nepovažoval okresný súd žalobu za dôvodnú, nakoľko išlo o časť dohodnutého úroku vo
výške 0,25 % denne. Okresný súd tento úrok považoval za dohodnutý neplatne, pretože odporoval
dobrým mravom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Tento úrok totižto v prepočte

predstavuje 91,25 % ročne, pričom v roku 2009, kedy bol úver žalovanému poskytnutý, sa úrokové
sadzby poskytovaných spotrebiteľských úverov pohybovali do 9 % ročne, a teda dohodnutý úrok zo
zmenkovej sumy takúto priemernú ročnú úrokovú mieru niekoľkonásobne prevyšoval a hraničil s úžerou.
Dohoda o takto vysokom úroku podľa okresného súdu odporovala dobrým mravom a ako taká bola
neplatnáaajkeďžalobcažiadalztakéhotoúrokulenčasťvovýške0,06%denne,okresnýsúdmutakýto
nárok priznať nemohol, pretože celá dohoda o úrokoch bola neplatná. Okresný súd preto žalobcovi

nepriznal ani len časť z neplatne dohodnutého plnenia a vo zvyšku uplatneného nároku na zmenkovú
sumu a na úrok zo zmenkovej sumy žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti, kde žalobca zobral žalobu
späť, okresný súd konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Okresný súd o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP s tým, že ani jedna zo strán nebola v konaní plne úspešná a preto rozhodol, že
žiadna zo strán nemá proti druhej strane právo na náhradu trov.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), d), h) CSP, a to proti výroku o zamietnutí a výroku o nepriznaní trov konania.
Namietal, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie,
okrem iného oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.

Takéto dokazovanie žalobca ani žalovaný nenavrhli. Namietal, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy s
príslušenstvom. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný
mohol podľa čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, a pokiaľ tak neurobil, akékoľvek
iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.

Okresný súd nebol legitimizovaný, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášal námietky voči
zmenke. Okresný súd z vlastnej iniciatívy vo veci vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Okresný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal podľa
neho z nesporných skutočností, avšak skutočnosti, z ktorých okresný súd vychádzal, neboli tvrdením
ani jednej zo sporových strán. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy,

a preto ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.
Žalobca namietal, že okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a
šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“). Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že
ten, kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, avšak je
na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno tak spočíva na povinnom, v

danom prípade spočívalo na žalovanom a ak toto dôkazné bremeno neuniesol, tak potom nie je možné
pri kauzálnych námietkach dôkazné bremeno presúvať zo žalovaného na žalobcu ako oprávneného.
Žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo
1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013
a zvýraznil zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o

záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre
zmenky zabezpečovacie. Vzhľadom k tomuto základnému východisku preto okresný súd vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal aj na závery Stanoviska Najvyššieho súdu
SR 95/2015, ktoré podľa jeho názoru vychádza z viacerých nepravdivých premís. V súvislosti so
Stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 Zb. žalobca poukázal na niekoľko prípadov rozhodnutí

Oberster Gerichtshof - najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, a keďže rakúsky ústavný súd
nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, sú tieto rozhodnutia považované
za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani nemecká ani rakúska úprava ochrany
spotrebiteľa neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky
založenej spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH, 25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr.

Kuhn, Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze). Žalobca v podanom odvolaní uviedol závery a rozhodnutia
práve vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v nadväznosti na Spoločné stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec
nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., t.j. onepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobúdaní
zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950
Zb. naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať

zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu)
z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v
žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo
až zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na
zmenky vystavené pred týmto dátumom. Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať

ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania
riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj
všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového
nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách
neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka
povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku

úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o
ochrane spotrebiteľa, ako aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987.
Žalobca zdôraznil, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by
umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom
tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam,

ktoré by mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž
chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky
30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu,
ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej

prijatia t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne
zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych
úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované
v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by
svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu

pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím
by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR
v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu
dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky,

sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady
zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem
„vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúsku na Oberster Gerichtshof opustený v roku
1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71
z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.

7. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny
hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať

žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej
povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal
blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo
o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť
ani neplatná, nielen porušená. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou

o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v
situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase
nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode o
vyplňovacom práve. Vo vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko NS
SR jednoznačne požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti nad

rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky
vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta zákonný
úrok z omeškania vo výške 6 % ročne. Žalobca v odvolaní žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak,
že žalobe bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.8. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšku
uplatneného nároku a vo výroku IV. o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne

rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

10. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bol povinný postupovať a
konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/31/2017-241 zo dňa
10.10.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského

súdu dňa 12.10.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v
spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

15. Za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP v ďalšom svojom postupe bol odvolací súd viazaný rozsahom

odvolania žalobcu, pretože nebol preukázaný ani jeden z dôvodov podľa ustanovenia § 379 pod
písmenoma)ažc)CSP.Krajskýsúduvádza,žeodvolanímžalobcubolanamietanálenvýrokováčasťIII.,
ktorouvozvyškuuplatnenéhonárokubolažalobazamietnutá,azávislývýrokIV.týkajúcisatrovsúdneho
konania. Výrok I. rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, a výrok III., ktorým
bolo konanie o nároku žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku nad 0,06% denne zastavené, neboli

odvolaním žalobcu dotknuté.

16. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred
okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu
zmenky ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.,
keď podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať a tým ani viesť
dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,
ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaný nevzniesol námietky

voči zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca súčasne v odvolacom konaní namietal
závery Spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vzhľadom k rozsahu a podstate odvolacích dôvodov žalobcu
primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Okresný súd prijal vecne správne
závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania pred okresným súdom

a výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti.

17. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu
došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej,ani po právnej stránke. Okresný súd vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní, okrem iného
oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/363/2011. Ak okresný súd
nariadením pojednávania vo veci zachoval tak práva žalobcu, ako aj žalovaného, nebolo možné sa

relevantným spôsobom zo strany žalobcu brániť tým, že postupom vykonávaného dokazovania bolo
zasiahnuté do práv žalobcu, prípadne žalovaného. Okresný súd práve z dôvodu, že je potrebné vo
veci vykonať dokazovanie, nariadil pojednávanie, a tým tak žalobcovi, ako aj žalovanému, t.j. obidvom
sporovým stranám, vytvoril rovnaké možnosti na uplatňovanie, ako aj ochranu ich práv a oprávnených
záujmov, a preto nemožno dospieť k záveru o zásahu do uplatnených práv žalobcu v zmysle Nariadenia.

18. Krajský súd vzhľadom k uplatnenému nároku žalobcu, jeho posúdeniu okresným súdom a doterajšej
rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho považuje za potrebné uviesť, že
pokiaľ aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred
20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku, v kombinácii
s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za

zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja
rozhodovacej praxe súdov SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015

k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochranespotrebiteľa.Právesohľadomnaprincípprávnejistoty,ktorýspočívavzabezpečeníjednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať

judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

19. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s
ustanoveniami O.s.p. v tom čase platného vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc
i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a

obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa,publikovanévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015, pod č. 93, podľa ktorého : „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.

pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti

posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že
nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý
je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený

zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa
úvahysúdutakýtoexcesdosahuje“,keďzabezpečilprieskumnárokuuplatnenéhožalobcomvintenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak
žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie
povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie

záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis
súvisiaci so zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky
ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

20. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného

súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 18Er/363/2011
viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu vo zvyšnej časti, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného
ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečujúcej poskytnutý
spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutýspotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že pre chýbajúce
zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom malo ísť o úver bez úrokov a
poplatkov, pričom okresný súd zohľadnil čiastočnú úhradu dlhu žalovaným zistenú z exekučného spisu.

21. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia
zmenky zabezpečujúcej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so

spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké
námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu

zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;

toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

22. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany

prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti

spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.

23. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a
prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými

mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru

síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

24. Okresný súd vecne správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky túto
pohľadávku podrobil prieskumu na základe nariadeného pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade

aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného
stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil
princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k
základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenská republika, za

akceptovania aj vysloveného záveru krajským súdom v zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn.
13Cob/123/2015 zo dňa 4.9.2015. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu
vo vzťahu k Spoločnému stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že
rozdielnosť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadovala zaujatie zjednocujúceho postoja kprávnej ochrane spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom
zo zabezpečovacej zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci
rozhodnutia okresný súd a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným

postupom bez ohľadu na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval
žalobca v odvolaní.

25. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom v závere, že dohodnutý
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, uvádza odvolací súd, že

aj keď zákon č. 191/1950 Zb. výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na
ľubovôli výstavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť, či
úroková požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t.j. či je v súlade s
dobrými mravmi tak, ako to správne vykonal prvoinštančný súd. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom
okresného súdu, že úroková sadzba 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %, niekoľkonásobne
prevyšuje úrokové sadzby uplatňované bankami, takáto sadzba úrokov je neprimerane vysoká a tým je

v rozpore s dobrými mravmi, čo vyústilo do správneho záveru okresného súdu o neplatnosti úrokovej
doložky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

26.Zatohtodôkaznéhostavuvdotknutejprejednávanejvecinebolomožnésastotožniťsargumentáciou
žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne

okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu
súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe
vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto
súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho
hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre

rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku III., ktorým bola žaloba vo
zvyšnej časti zamietnutá, potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, v spojení aj so závislým výrokom IV.
o trovách konania.

27. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že
úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorému však z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania
nevyplýval. Preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný
nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.