Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. október 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230252
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114230252.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu T2B Beghetto

Polonia Spedycja i Transport Miedzynarodowy, Sp. Z o.o., Grota Roweckiego 8a, 95-200 Pabianice,
Poľská Republika, IČO: 473 067 822, zast. JUDr. Dušan Remera, advokát, so sídlom Masarykova 2,
080 01 Prešov, proti žalovanému JAMARK, s.r.o., so sídlom Skalka 885/1a, 013 11 Lietavská Lúčka,
IČO: 44 640 790, o zaplatenie 1.100,- eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 1.100,- Eur od 14.12.2013 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.09.2014 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 17.09.2014 domáhal
voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu 1.100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 1.100,- Eur od 14.12.2013 do zaplatenia a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil
tým, že pre žalovaného ako objednávateľa vykonal prepravu, za čo vyúčtoval faktúru, ktorú žalovaný
nezaplatil. Spolu so žalobou predložil zasielateľský príkaz, medzinárodný nákladný list, faktúru, výzvu

zo dňa 05.06.214 a 02.07.2014.

2. Na základe podaného návrhu žalobcu a predložených listinných dôkazov súd vydal platobný rozkaz
dňa 16.12.2014, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že uplatnený nárok popiera
a že možno konštatovať, že žaloba je nedôvodná a žalobca si uplatnil úroky z omeškania v rozsahu a
za čas, na ktoré nemá nárok.

3. Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas.
Súd v zmysle § 188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu a
prečítaním listín tvoriacich spisový materiál. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný
nasledovný skutkový stav:

4. Bolo nepochybne zistené, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy s tým, že
miesto nákladu tovaru, konkrétne paliet a miesto určenia, resp. miesto výkladu tovaru, paliet, sú v dvoch

rozdielnych štátoch. Zároveň ide o vec s cudzím prvkom - žalobca je zahraničnou právnickou osobou
a žalovaný má sídlo na území SR a miesto nákladu a miesto výkladu je v 2 rôznych štátoch, a preto
bolo potrebné najprv skúmať otázku právomoci súdu a následne rozhodného práva pre daný vzťah. Súdposúdil, že medzi stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o prepravu tovaru, žalobca ako dopravca
a žalovaný ako objednávateľ.

5. Podľa čl. 1 bod 1 vyhl. MZV SR č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave (CMR), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok
za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako
sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto
Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

6. Podľa čl. 31 bod 1 vyhl. MZV SR č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave (CMR), spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže
žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch
toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo
zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa

zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca
spor viesť.

7.Čosatýkaprávomoci,jenutnéaplikovaťNariadenieEurópskehoparlamentuarady(EÚ)č.1215/2012
z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

8. Podľa článku 1, bod 1 nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani
na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

9. Podľa článku 4, bod 1 nariadenia (všeobecná právomoc), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak,
osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch
tohto členského štátu.

10. S poukazom na uvedené z hľadiska procesného postupu súdu v prejedávanej veci je nutné aplikovať

lex fori, t.j. procesné právo SR, a to civilný sporový poriadok.

11. Súd posúdil, že rozhodným právom v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.
593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), je hmotné právo Poľskej republiky.

12. Podľa článku 1, bod 1 nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k
stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.

13. Podľa článku 5 (zmluvy o preprave), bod 1 nariadenia, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre
zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok

krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo
obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny
poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany.

14. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu medzi stranami sporu došlo k uzavretiu prepravnej

zmluvy s tým, že miesto nákladu tovaru, konkrétne paliet na miesto určenia, resp. miesto výkladu tovaru,
paliet, sú v dvoch rozdielnych štátoch. Medzi stranami sporu bola dohodnutá odmena za vykonanú
prepravu vo výške 1.100,- Eur a žalobca prepravu riadne a včas vykonal. Vykonanie prepravy nebolo
namietané v žiadnom rozsahu ani zo strany odosielateľa, teda zo strany žalovaného, ani zo strany
príjemcu tovaru a za túto vykonanú prepravu žalobca riadne žalovanému fakturoval dohodnutú odmenu

vo výške 1.100,- Eur. Táto nebola v dohodnutej lehote splatnosti 30 dní uhradená.

15. Súd mal tvrdenia žalobcu riadne preukázané a vyplývajú z predložených listín. Súd mal nepochybne
zistené vystavenie zasielateľského príkazu žalovaného č. X/XX.XX, z ktorého vyplýva adresa nakládky
a adresa vykládky, ako aj zmluvná cena 1.100 eur s termínom splatnosti 30 dní. Nakládka sa uskutočnila

dňa 06.11.2013 a vykládka dňa 07.11.2013. Daná listina je opatrená nečitateľným podpisom žalovaného
(l.č. 3 obsahu spisu)16. Súd mal preukázané vystavenie Medzinárodného nákladného listu (CMR) zo dňa 06.11.2013.
Dohovor CMR síce neobsahuje ustanovenia o tom, kto má vyplňovať nákladný list, ale je nepochybné,
že formulár je povinný poskytnúť dopravca, t.j. žalobca, čo aj urobil. Súd posúdil že daný nákladný list

obsahuje všetky požadované náležitosti.

17. Súd posúdil, že medzi stranami konania platne vznikol záväzkový vzťah na základe objednávky
žalovaného na prepravu a splnením prepravy zo strany žalobcu a vykonanie záväzku žalobcom nebolo
nikým a ničím namietané, reklamované, spochybnené.

18. Žalobca vystavil dňa 13.11.2013 faktúru č. J. XXXX/USL/XXXX na sumu 1.100,- eur so splatnosťou
do 13.12.2013. (l.č. 5 obsahu spisu)

19. Žalovaný síce poprel nárok uplatnený žalobou v podanom odpore, avšak bez akéhokoľvek
zdôvodnenia, bližšej konkretizácie. Súdu nepredložil žiadnu listinu, či nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by

potvrdil jeho tvrdenia a ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcu. Na rozdiel od neho, žalobca riadne preukázal
listiny preukazujúce, že žalovaný si objednal u žalobcu prepravu za dohodnutú cenu 1.100,- eur. Žalobca
uviedol, že prepravu vykonal, avšak žalovaný vystavenú faktúru neuhradil.

20. Právny zástupca žalobcu správne poukázal, že žalovaný iba splnil povinnosť tvrdenia, ale ničím tieto

skutočnosti nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno v rámci svojich tvrdení. Žalobca si uplatňuje
to, čo vyplýva aj z predložených listín.

21. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich

z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré
vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia

o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou a strany v konaní
sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená
unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len
tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné

bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze,
keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre
výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah
tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci

vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú
za nedokázané.

22. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov.

23. Súd posúdil, že strany konania platne uzavreli zmluvu o preprave, na základe ktorej v zmysle
platného práva (v zmysle platných právnych predpisov Poľskej republiky v spojitosti s vyššie uvedeným
Dohovorom a Nariadením), dopravca - žalobca sa zaviazal, že prepraví vec z určitého miesta do
miesta určenia a žalovaný sa zaviazal za to zaplatiť dohodnutú odplatu. Bola riadne vystavená faktúra

s uvedenou splatnosťou.

24. Podľa čl. 481 § 1 Občianskeho zákonníka Poľskej republiky ak je dlžník v omeškaní s plnením
peňažného záväzku, veriteľ môže požadovať úrok za čas omeškania, aj keby neutrpel žiadnu škodu a
aj keby omeškanie bolo následkom okolnosti, za ktorú dlžník nenesie zodpovednosť.

25. Termín splatnosti záväzku stanovuje čl. 455 Občianskeho zákonníka Poľskej republiky.26. Podľa čl. 481 § 2 veta prvá OZ Poľskej republiky ak úroková sadzba pre úrok z omeškania nebola
vopred určená, uplatní sa zákonný úrok z omeškania, ktorého sadzba zodpovedá súčtu referenčnej
sadzby Poľskej národnej banky a 5,5 percentuálnych bodov.

27. Podľa čl. 473 veta prvá Občianskeho zákonníka Poľskej republiky dlžník je v omeškaní, ak nesplní
záväzok v termíne splatnosti.

28. V zmysle čl. 56 zák. z 09.10.2015 o zmene zákona o termínoch platieb v obchodných transakciách,

sa na úroky za obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim nadobudnutiu účinnosti tohto zákona (t.j.
01.01.2016) použijú doterajšie predpisy. V zmysle čl. 2 cit.zák sa ustanovenia toho zákona použijú aj
na strany tohto konania.

29. Podľa čl. 7.1. cit.zák. v obchodných transakciách bez výzvy prináleží zákonný úrok z omeškania,
pokiaľ si strany nedohodli vyšší úrok, za obdobie odo dňa splatnosti peňažného plnenia do dňa

zaplatenia, pokiaľ sú splnené kumulatívne podmienky - veriteľ splnil svoje plnenie a veriteľ nedostal
zaplatené v termíne určenom v zmluve.

30. Podľa čl. 481 § 2 Občianskeho zákonníka Poľskej republiky v znení od 01.01.2016 ak sadzba úroku
z omeškania nebola určená, uplatní sa zákonný úrok z omeškania, ktorého sadzba zodpovedá súčtu

referenčnej sadzby Poľskej národnej banky a 5,5 percentuálnych bodov.

31. Podľa čl.7 ods.1 v spojení s čl. 56 § 1 Daňového poriadku Poľskej republiky úroky zo zákona o
termínoch platieb v obchodných transakciách, čo je aj v danom prípade, je v období od 04.07.2016 vo
výške 10 %, pričom podľa čl. 481 Občianskeho zákonníka Poľskej republiky je zákonný úrok v období

od 15.12.2008 do 22.12.2014 vo výške 13 %, čo vyplýva z Nariadenia Rady ministra vo veci stanovenia
výšky zákonného úroku.

32. Vzhľadom na to, že žalovaný podľa uvedenia žalobcu nezaplatil faktúru v dohodnutej lehote
splatnosti, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania a prináležia tak žalobcovi úroky z omeškania,

ktoré podľa poľského práva predstavujú vyššiu výšku, než si žalobca uplatnil, preto súd mu priznal
uplatnenú výšku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

33. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

34. Súd posúdil, že medzi stranami konania vznikol záväzkový zmluvný vzťah v zmysle ustanovení
ObčianskehozákonníkaPoľskejrepublikyspoukazomnaRímI,vzmyslektoréhožalobcaakoprepravca
vykonal prepravu na základe objednávky žalovaného a vystavil mu za to faktúru, v ktorej fakturoval
dohodnutú odmenu.

35. Keďže žalovaný riadne a včas faktúru neuhradil, súd zaviazal žalovaného nielen na istinu, ale aj na
úroky z omeškania, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím lehoty splatnosti, ktorá bola
riadne dohodnutá. Súd priznal úroky z omeškania v zmysle rozhodného práva, pričom súd poukazuje
na to, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania v nižšej výške, než mal nárok, ale keďže súd je viazaný

rozsahom žaloby, ktorý nesmie prekročiť, súd priznal úroky iba v uplatnenej výške.

36. Tvrdenia žalobcu neboli nikým a ničím relevantným spochybnené, pričom žalobca svoje tvrdenia
preukázal predloženými listinami. Žalovaný pokiaľ namietal nárok žalobcu v podanom odpore, následne
už bol nečinný, súd poukazuje na to, že žalovaný ničím hodnoverným nepreukázal svoje tvrdenia.

Tvrdenia žalobcu riadne vyplývajú z predložených listín a žalovaný tieto listiny ničím relevantným
nespochybnil, ani nevyvrátil. Žalovaný bol v konaní nečinný okrem podaného odporu, ktorý súd
posúdil ako účelový a špekulatívny s cieľom vyhnúť sa plneniu. Avšak tvrdenia v podanom odpore sú
nepostačujúce a nespochybnili nárok žalobcu. Dokonca možno konštatovať, že žalovaný si v odpore
rozporuje, keď na jednej strane popiera uplatnený nárok a následne sa vyjadruje k úrokom z omeškania,

že žalobca si ich uplatnil v rozsahu a za čas, na ktoré nemá nárok, čím vlastne nepriamo potvrdil
existenciu nároku žalobcu. Predsa ak by neexistoval nárok, tak v žiadnom prípade by nevznikol ani
nárok na úroky. Keďže žalovaný sa vyjadril k úrokom, že sú uplatnené v nesprávnom rozsahu a čase,nepriamo potvrdil existenciu nároku, len nesprávne uplatnenie úrokov. Súd však poukazuje na to, že
úroky boli uplatnené v súlade s poľským platným právom.

37. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní

trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262
ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).